SPOLUPRÁCA A BEZPEČNOSŤ V EURÓPE Rada Európy Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Europol POLb1010 Evropská unie a mezinárodní organizace JS 2024 Michal Tóth 1 RADA EURÓPY - VZNIK • najstaršia európska politická organizácia • ku koncu WWII – myšlienka spolupráce v rámci Európy (zlepšenie vzťahov → predchádzanie konfliktov → udržanie mieru) • Winston Churchill – myšlienka európskej jednoty • 1943 – prejav na BBC – myšlienka vytvorenia európskeho zoskupenia demokratických štátov • 1946 – prejav na Uni v Zurrichu – výzva k vytvoreniu „Spojených štátov Európskych“ • 1948 – kongres v Haagu – podoba novej spolupráce • vedený Churchillom • stovky politikov, zástupcov vlád a občianskej spoločnosti • dva názory – „klasická“ medzinárodná organizácia so zástupcami vlád členských štátov vs. politické fórum s poslancami • → kombinácia oboch prístupov – zohľadnená v štruktúre hlavných orgánov 2 • 5. máj 1949 podpísaná Londýnska zmluva → vznik Rady Európy • 12 signatárov – VB, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Turecko • štatút novej organizácie – 3 základné princípy fungovania – podpora demokracie, ľudských práv a právneho štátu • prvé úspechy → Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach) • 1950 – podpísali všetky členské štáty RE • jeden z najvýznamnejších medzinárodných právnych dokumentov v európskom prostredí • základný kameň ochrany ľudských práv v Európe • nadviazanie na princípy Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN • rozdiel (!) → Všeobecná deklarácia len odporúčací charakter, Európsky dohovor právne záväzný • mechanizmus na jeho presadzovanie – Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (1959) • postupné rozširovanie členov • s postupným vznikom EU (od 50.) – strácanie významu? • rozpad ZSSR – vstup nových členov → opäť význam (integrácia, ĽP, právo) 3 RADA EURÓPY A ĽUDSKÉ PRÁVA • jedna z hlavných oblastí RE • 2 typy aktivít: presadzovanie/podpora ĽP → ochrana ĽP • 1. presadzovanie/podpora ĽP: • normotvorba → dohovory a zmluvy → štandardy v oblasti ĽP • Európsky dohovor o ľudských právach • základný kameň • právo na život, slobodu prejavu, spravodlivý súdny proces, súkromie, slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, zákaz diskriminácie,.. • právne záväzný pre všetkých členov RE • vnútroštátne právne systémy musia byť v súlade s jeho požiadavkami • Európska sociálna charta • prijatá v 1961 (revidovaná 1996) • sociálne a ekonomické práva (na prácu, spravodlivú odmenu a pracovné podmienky, právo organizovať sa v odboroch, právo zamestnaných žien na ochranu, ochranu zdravia, vzdelanie ... ) 4 • monitoruje Európska Komisia pre sociálne práva • právne záväzná pre všetkých členov RE • neumožňuje podávať sťažnosti pred ESĽP • Dohovor o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (Lanzarotský dohovor) - 2007 • záväzok štátom prijať legislatívu na prevenciu, chrániť obete a stíhať zločincov • Dohovor Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu (Istanbulský dohovor) • prijatý 2011, platnosť od 2014 • predchádzanie násiliu voči ženám (fyzické, psychické, sexuálne) a domácemu násiliu (ochrana obetí, stíhanie páchateľov) • kontroverzie, dezinformácie, nepochopenia: zavádza „genderovú ideológiu“ (dekonštrukcia pojmov muž a žena), ohrozenie „tradičnej rodiny“ (podporuje rozpad manželstiev), obava zo straty národnej suverenity, ... • → odstúpenia od dohovoru (Turecko), neratifikovanie (SR, ČR, Bulharsko) 5 • 2. ochrana ĽP: • Komisár pre ľudské práva • monitorovanie, správy, odporúčania, upozornenia na porušovanie ĽP • Európsky súd pre ľudské práva • sídlo v Štrasburgu (FR.) • počet členov = počet sudcov – momentálne 47 (jeden z najväčších súdnych orgánov na svete) • každý štát nominuje sudcu (3 kandidátov), ale sudcovia po zvolení nezastupujú záujmy krajiny, sú nezávislí • sťažnosti od: štátov, NGOs alebo jednotlivcov (pri podozrení, že boli porušené práva definované v Dohovore) • úloha ESĽP – preskúmať, či štát porušil/neporušil právo vyplývajúce z Dohovoru • rozhodnutia záväzné pre strany sporu 6 • rozhodnutia deklaratórne – boli/neboli porušené ĽP (neruší vnútroštátne rozhodnutie) → členský štát povinný vykonať rozsudok (typicky finančné odškodnenie) • ESĽP ako „posledná možnosť“ – najprv musia byť vyčerpané domáce právne prostriedky • vplyv na národnú legislatívnu (judikáty ako základ pre úpravu zákonov) • štáty v konaní pre ESĽP zastupujú agenti vlád (SK: 1994-2000 - Fico) • ESĽP neplní úlohu odvolacieho súdu vo vnútroštátnych záležitostiach (neprejedáva, nemení ani neruší rozhodnutia národných súdov) • kritika – dlhotrvajúce spory • od 1959 – cca 900 000 podaní • cca 90 % odmietnutých – nesplnenie požiadaviek, nepodložené • najviac sťažností z Turecka, Taliansko, Rusko, Ukrajina, Rumunsko 7 • 1989 – Soering vs. Spojené kráľovstvo • nemec Jens Soering – obvinený z 2-násobnej vraždy vo Virginii → utiekol do UK, odtiaľ mal byť vydaný do USA • Soering – obava z trestu smrti a tzv. „death row“ (dlhodobé držanie v cele smrti) • ESĽP: • Soering potenciálne vystavený „death row“ – neľudské a ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s č. 3 Európskeho dohovoru • UK nemôže Soeringa vydať, ak má byť vystavený „death row“ • po uistení zo strany USA vydaný (2 doživotné tresty, odsedel 30 rokov) • → vplyv na pravidlá extradície • 1994 – López Ostra vs. Španielsko • Gregoria López Ostra – v tesnej blízkosti postavená čistička vôd • namiesto pomoci životnému prostrediu škodlivé vplyvy (plyn, zápach, hlučnosť) • sťažnosti pred španielskymi súdmi neúspešné • ESĽP – porušené právo na ochranu pred vážnym znečistením • → vplyv na ďalší rozvoj environmentálneho práva v Európe 8 • 2021 – Vavrička a ostatní vs. Česká republika • podnet šiestich českých rodín kvôli pokute za nedodržanie povinnému očkovaniu detí (tetanus, detská obrna, žltačka) – Vavrička ešte v 2003 • na ESĽP v 2013 • ESĽP – „povinné očkovanie môže byť v demokratických krajinách pokladané za nevyhnutné“ • nebolo porušené právo na súkromný rodinný život • 2023 – Kaliňák a Fico vs. Slovenská republika • sťažnosť na porušenie práva na spravodlivý proces (údajná zaujatosť prokuratúry v kauze „Súmrak“ – obvinenie zo založenia zločineckej skupiny) a práva na súkromný a rodinný život (odpočúvanie na „poľovníckej chate“) • ESĽP sťažnosť zamietol (neboli splnené podmienky – neboli využité všetky vnútroštátne možnosti) 9 RADA EURÓPY – ŠTRUKTÚRA A ORGÁNY • sídlo v Štrasburgu (Francúzsko) • aktuálne 46 členov (2022 vylúčené Rusko) • záväzok k princípom právneho štátu a dodržiavaniu ĽP a demokracie • 1955 – prijatá vlajka Rady Európy (zlaté hviezdy na modrom pozadí) • 1983 – návrh Európskeho parlamentu používať vlajku RE ako symbol Európskych spoločenstiev • 1985 – súhlas RE s návrhom → od 1986 používajú istú vlajku aj inštitúcie EU – symbol spoločného európskeho projektu („vlajka Európy“) • hlavné orgány: • Generálny tajomník • vedie a zastupuje Radu navonok (Chorvátka Marija Pejčinović Burić) • dennodenná agenda, rozpočet a strategické smerovanie • volený na 5 rokov Parlamentným zhromaždením 10 • Výbor ministrov • rozhodovací orgán • politické usmernenie pre všetky činnosti a smerovanie RE • prijímanie nových členov • rozhoduje o prijatí návrhov Parlamentného zhromaždenia • dohliadanie na implementáciu rozhodnutí ESĽP • každý štát = jeden zástupca (minister zahraničných vecí/ stály zástupca) • stretnutia na 2 úrovniach (ministri 2x za rok, zástupcovia týždenne) • rozhodnutia - jednomyseľne (dôležité) alebo 2/3 väčšina (ostatné) • Parlamentné zhromaždenie • 306 poslancov zo 46 štátov • počet kresiel podľa veľkosti štátu, z poslancov národných parlamentov (ČR 7, SK 5) • monitorovanie dodržiavania záväzkov (napr. vysielanie monitorovacích misií počas volieb) • diskusie → odporučenia Výboru ministrov • volí sudcov ESĽP, Komisára pre ĽP, generálneho tajomníka 11 12 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) • najväčšia regionálna bezpečnostná organizácia na svete (Severná Amerika, Európa a Ázia – viac než miliarda ľudí) • cieľ: politický dialóg a praktická spolupráca → stabilita, mier a demokracia 13 VZNIK OBSE • kontext: studená vojna → zvyšujúce sa napätie medzi východom a západom • hľadanie spôsobov, ako manažovať vzťahy, znížiť riziko veľkého (jadrového) konfliktu • 60. roky: détente → snaha hľadať dialóg a spoluprácu • od 1972 - Helsinky– Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe • zástupcovia 33 európskych krajín + prezident USA (Ford) a premiér Kanady • iniciatíva štátov Varšavskej zmluvy • snaha o legitimáciu status quo (ZSSR usiloval o potvrdenie politického a územného usporiadania Európy po WWII → požiadavka záruk zachovania hraníc sfér vplyvov) • vyčerpanie socialistických ekonomík (zbrojenie, zaostávanie) → potreba spolupráce so západom • západ: • konferencia ako príležitosť pre formalizáciu uvoľňovania napätia, vytvorenie dialógu o bezpeč. otázkach • možnosť požadovať recipročné záruky (dodržiavanie ĽP) 14 • náročné rokovania, vzájomná nedôvera • 1975 – podpísaný Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe • 3 základné oblasti/koše • 1. kôš – politicko-vojenské otázky • nezasahovanie do vnútorných záležitostí štátov • zrieknutie sa používania sily pri medzinárodných sporoch • konštatovaná neporušiteľnosť hraníc a rešpektovanie územnej celistvosti • 2. kôš – spolupráca v ekonomickej a technologickej oblasti • 3. kôš – humanitárne otázky • rovnoprávnosť a právo národov na sebaurčenie • rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia • pre východný blok ako „nutné zlo“, podcenenie dosahu (vznik opozičných prúdov – Charta 77, Solidarita) 15 • → podpísaním Záverečného aktu vznikla Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE) • multilaterálne fórum/platforma pre rokovania a dialóg medzi Východom a Západom (až do konca Studenej vojny) • druhá polovica 70. a 80. roky – séria stretnutí KBSE • ďalšie rozširovanie záväzkov, hodnotenia ich implementácie • 1990 - koniec studenej vojny – summit v Paríži • nové prostredie → redefinovanie úloh (demokratizácia a posilňovanie ĽP) • Parížska charta – vytvorenie stálych štruktúr, sekretariátu • → formálny vznik KBSE ako medzinárodnej organizácie • 1995 – premenovanie na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) 16 AKTIVITY OBSE • 3 dimenzie: • politicko-vojenská • vojenská spolupráca → zvýšenie transparentnosti, dôvery → stability • výmena informácií o vojenských aktivitách • kontrola zbrojenia → dohľad nad dodržiavaním záväzkov v Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe, Zmluve o otvorenom nebi (1992 - možnosť vykonávať neozbrojené monitorovacie lety nad územiami ostatných členov) • predchádzanie konfliktom a obnova (pozorovateľská misia v Moldavsku – podpora riešenia konfliktu, verifikačná misia v Kosove – dodržiavanie prímeria) • boj proti terorizmu (výmena informácií, školenia...) • ekonomická a environmentálna • chudoba, korupcia, nezamestnanosť → hrozby pre bezpečnosť • boj proti korupcii (napr. pomoc Albánskemu parlamentu pri nastavovaní novej legislatívy), praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu • podpora ekonomického rozvoja (napr. workshopy a školenia pre malých a stredných podnikateľov – Srbsko, Kazachstan) 17 • environmentálna bezpečnosť (kľúčová súčasť regionálnej stability) – efektívne využívanie prírod. zdrojov (napr. projekt riadenia vodných tokov v Tadžikistane a Kirgizsku – predchádzanie konfliktom o vodu) • kontrola nebezpečného odpadu • aktivity na podporu Agendy 2030 • ľudskoprávna • rešpekt k ĽP a demokratické inštitúcie → predpoklady pre bezpečnosť • podpora spravodlivých volieb, slobody médií, práv menšín • 3 autonómne inštitúcie • Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (Office for Democratic Institutions and Human Rights - ODIHR) – Varšava • napr. volebné pozorovateľské misie • Vysoký komisár pre národnostné menšiny (High Commissioner on National Minorities - HCNM) – Haag • prevencia vzniku konfliktov • Predstaviteľ pre slobodu médií - Viedeň • monitoring a reagovanie (cenzúra, zatýkanie novinárov, ...) 18 19 ŠTRUKTÚRA OBSE A HLAVNÉ ORGÁNY • sídlo vo Viedni • 57 štátov (2024) z: • Európy (všetky európ. krajiny) • Strednej Ázie (Azerbajdžan, Kazachstan, Kyrgyzstán, Mongolsko, Tadžikistan, Turkmenistan, Uzbekistán) • Severnej Ameriky (USA a Kanada) • podmienka členstva: • geografická poloha – na severnej pologuli, na území Európy/Ázie • zaviazanie sa k princípom Helsinských dokumentov (ľudské práva, práva menšín, bezpečnostná spolupráca) • financovanie • povinné členské príspevky (podľa veľkosti a ekonomickej sily) • dobrovoľné členské príspevky (konkrétne projekty/misie) 20 • hl. orgány: • Parlamentné zhromaždenie (Parliamentary Assembly) • 323 poslancov z parlamentov členských krajín (SK – 3, ČR – 6) • stretnutia typicky 2x ročne • fórum pre politický dialóg medzi členmi, platforma na medziparlamentnú diskusiu a spoluprácu • vydáva deklarácie, rezolúcie a odporúčania • pri hlasovaní potrebná väčšina (prostá alebo 2/3) • nezáväzný (odporúčací) charakter • Ministerská rada (Ministerial Council) • ministri zahraničných vecí • ústredný rozhodovací a riadiaci orgán • stretnutia raz za rok • stanovovanie smerovania a priorít organizácie, rozpočtu • rozhodovanie konsenzom (vyjadrenie nesúhlasu de facto veto) 21 • Stála rada (Permanent Council) • každý člen = stály zástupca • stretnutia každý týždeň • pravidelné konzultácie (aktuálne otázky), dennodenná agenda (vykonáva úlohy prijaté Ministerskou radou alebo na Summitoch) • mandáty misií, monitorovanie implementácii rozhodnutí Ministerskej rady • rozhodovanie konsenzom • Summit • stretnutie najvyšších predstaviteľov členských krajín (prezidenti/premiéri) • diskusie, priority a základné smerovanie na najvyššej politickej úrovni • ad hoc stretnutia (posledný krát v 2010) • rozhodovanie konsenzom • Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu (Forum for Security Cooperation) • stáli zástupcovia • stretnutia každý týždeň • otázky kontroly zbrojenia, vojenskej a bezpečnostnej spolupráci 22 23 KRITIKA OBSE • efektivita a princíp konsenzu • účinnosť terénnych misií (nejasne definované ciele, slabá podpora, politické vplyvy) • konsenzus - jeden členský štát môže blokovať rozhodnutia • veto Ruska pri snahách rozšíriť pozorovacie misie na Ukrajine • veto Ruska pri snahách o predĺženie pozorovacej misie na Kryme • veto Ruska pri snahách o vyšetrenie transparentnosti volieb v Bielorusku v 2020 • veto Ruska proti predsedníctvu Estónska v 2024 • politické rozpory - členstvo Ruska • od vpádu na Ukrajinu → časté používanie veta → paralýza OBSE • odmietanie poskytovať údaje o ozbrojených silách • bojkot zasadaní Parlamentného zhromaždenia inými krajinami (Ukrajina, pobaltské krajiny) • 2024 – oznámenie Ruska o pozastavení členstva v Parlamentom zhromaždení • podozrenie, zo špionážnych aktivít (delegácia vo Viedni) 24 25 VZNIK EUROPOLU • v súčasnosti agentúra EU na spoluprácu v boji proti medzinárodnej trestnej činnosti – nie je medzinárodnou organizáciou • vznik na základe politického dopytu • 80.-90.roky - narastajúci organizovaný zločin, obchod s drogami, obchod s ľuďmi • 1991 – Summit v Luxemburgu - Helmut Kohl: myšlienka „európskeho FBI“ - centralizovaného policajného útvaru v rámci EÚ (nebola úplne úspešná) • EÚ nie je federácia → Europol ako podpora členským štátom • cieľ: výmena informácií najmä pri drogovej trestnej činnosti • Maastrichtská zmluva (1992) –zriadenie Europolu od 1995 • 1993 – najprv ako Europol Drug Unit (EDU) – protidrogová jednotka – predchodca Europolu (v 1995 zrušená) • 1995 – formálne vzniká Európsky policajný úrad (Europol) • 1999 – začiatok fungovania Europolu (Haag, Holandsko) • ako medzivládna organizácia (činnosť a financovanie závislé na dohodách medzi členskými štátmi) 26 • 2010 – Europol ako agentúra EÚ • integrovaný do štruktúr EÚ – nezávislosť na dohodách medzi štátmi • rozšírenie právomoci a zdrojov • rozšírenie mandátu (okrem drogovej kriminality a obchodu s ľuďmi už aj kyberkriminalita, terorizmus, ... • zvýšenie efektivity • 2013 – Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite • jednotka Europolu • trestná činnosť v online prostredí (útoky na bankové systémy, šírenie detskej pornografie, ...) • zber informácií, analýza, technická a analytická podpora pre národné orgány • 2016 – Európske centrum pre boj proti terorizmu • platforma v rámci Europolu → rozšírenie úloh • rastúci počet teroristických útokov (po útoku v Paríži) • sledovanie financovania terorizmu, obchod so zbraňami, šírenie propagandy,... • 2017 – nový oficiálny názov: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) • 2020 - Európske centrum pre boj proti finančnej a hospodárskej kriminalite (v rámci Europolu) 27 EUROPOL • sídlo – Haag, na čele Výkonný riaditeľ (vymenúva Rada EU – od 2018 Catherine De Bolle) • 1400 zamestnancov z 42 krajín • úlohy: • koordinácia, pomoc pri vyšetrovaní medzinárodného zločinu na území EU • ak sa trestný čin týka 2 a viac členských štátov EU → spájanie národných vyšetrovacích orgánov • oblasti: terorizmus, obchod s drogami a pranie špinavých peňazí, organizované podvody, falšovanie eura, obchodovanie s ľudmi • nemá výkonné právomoci (na rozdiel od FBI) • Europol ani jeho zamestnanci nemôžu zatýkať (nemajú zbrane ani nenosia uniformy) • nemôže viesť vyšetrovanie bez súhlasu vnútroštátnych orgánov • nemôže odpočúvať ani monitorovať – nemá technické prostriedky ani právnu autorizáciu (len zber, analýza a koordinácia zaslaných info) • môže realizovať forenzné analýzy vo vlastnom laboratóriu • koná len na požiadanie orgánov členských štátov • pomoc pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka 28 29 Kritérium FBI (USA) Europol (EÚ) Základné poslanie Vyšetrovanie a presadzovanie zákonov na federálnej úrovni, vrátane boja proti terorizmu, špionáži a federálnym trestným činom. Podpora členských štátov EÚ v boji proti medzinárodnej kriminalite a terorizmu, zlepšenie výmeny informácií a koordinácia. Vyšetrovacie právomoci Plné vyšetrovacie právomoci vrátane zatýkania, prehliadok a iných policajných operácií na území USA. Žiadne priame vyšetrovacie právomoci; funguje ako koordinačná a podporná entita pre národné policajné zložky členských štátov. Geografická pôsobnosť Územie Spojených štátov amerických. Členské štáty Európskej únie a spolupracujúce krajiny. Právna jurisdikcia Národná jurisdikcia v rámci USA. Medzinárodná spolupráca bez priamej jurisdikcie nad trestnými činmi. Vzťah k vláde Súčasť amerického ministerstva spravodlivosti. Medzivládna agentúra fungujúca pod záštitou Európskej únie. Spôsob vymenovania vedenia Riaditeľ FBI je nominovaný prezidentom USA a musí byť schválený Senátom. Výkonného riaditeľ Europolu menuje Rada EÚ Hlavné funkcie Vyšetrovanie, tajné operácie, protiteroristické operácie, zber informácií. Analýza, podpora vyšetrovaní, výmena informácií, koordinácia operácií.