Kritická analýza v kontexte globálnych výziev Kto som a prečo som tu Peter Ivanič VŠ učiteľ Člen mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami Novinár, publicista a sociológ Čítame svet okolo nás Začneme zo širšia a budeme uvažovať nad tým, kto sme a ako to ovplyvňuje to, ako vidíme svet. A vôbec, prečo svet vidíme (a “myslíme”) tak, ako ho vidíme (a “myslíme”). Kto sme a ako ovplyvňuje, ako vnímame a interpretujeme svet “Predstava novinára o pravde je subjektívna a limitovaná jeho vlastným konštruovaním reality.” Walter Lippmann Hovorí o tom, na čo si by sme si mali pri pokrývaní tém prepájajúcich geograficky, sociálne, kultúrne a inak vzdialené kontexty dávať pozor – na nás samých a našu chýbajúcu (kritickú) analýzu. K čomu, v súvislosti s informovaním o globalizovanom svete, smeruje tento citát Waltera Lippmanna? “Predstava novinára o pravde je subjektívna a limitovaná jeho vlastným konštruovaním reality.” Predstavte si, že ste na dovolenke v Japonsku a s priateľmi sa štveráte na nejaký japonský posvätný kopec. Svah je strmý a vám sa šmýka. Práve keď vás predbieha dvojica miestnych turistov, podlomia sa vám kolená a spadnete. Priatelia vám ihneď pomáhajú späť na nohy, našťastie sa nič nestalo. No prechádzajúci japonský pár sa tomu nahlas smeje a dokonca sa tí ľudia za vami ešte chvíľu so smiechom otáčajú… Prečo sa vám tí Japonci smiali? Ako mohla táto skúsenosť ovplyvniť vaše názory (a mediálne výstupy) na Japonsko a Japoncov? Ako mohli vaše výstupy ovplyvniť predstavu Japonska v mysliach vášho publika? Väčšina z nich sa do Japonska nikdy nedostala a ani nedostane. A ako to vlastne bolo? Na svet sa pozeráme a hodnotíme ho cez určitú šablónu, ustálenú kultúrne a sociálne preddefinovanú predstavu o svete a našej roli v ňom. Je rámcovaná našimi stereotypmi a predsudkami, vopred danými predstavami, normami a rolami, ktoré prisudzujeme iným aj sebe. V realite to môže mať celkom konkrétne dôsledky (je na to aj poučka Thomasova teoréma) – stačí si spomenúť na Japoncov z nášho príbehu. Diskurz, v ktorom myslíme svet, pozíciu v ňom, ako aj rámce, ktoré sa nám s týmto diskurzom spájajú v podstate automaticky, je možné identifikovať. Naše predstavy o svete nevisia vo vákuu, naopak, sú pevne ukotvené v tom, kto sme a čo sme sa naučili. Z médií, zábavy, sociálnych sietí, učebníc, rodiny, priateľov, kultúry & kultúry, rodu, viery, rodiska či komunity, ku ktorej patríme dnes. Hovorí o tom, že na výklad informácie má vplyv nielen to, čo informácia hovorí, ale aj to, kto ju hovorí, ako ju hovorí, v akom kontexte ju hovorí, smerom ku komu ju hovorí, či s akým zámerom ju hovorí. Ak napr. hovoríme o chudobných ľuďoch, vnímame a interpretujeme ich príbehy podľa svojej pozície (napr. sociálna vrstva, väčšina/menšina, mesto/vidiek a pod.) aj s vlastnými postojmi, normami, predstavami o svete. Kritická analýza dokáže tieto premenné zohľadniť a upozorniť nás na ne. Naučí nás napríklad vnímať pozíciu, v ktorej sa nachádzame. Skúste si tipnúť, z ktorej časti sveta pochádzal autor tohto diela. “Our North is the South.” A čo chcel povedať týmto citátom? Uruguajský umelec Joaquín Torres García (1874 – 1949) sa kriticky postavil tradičnému rámcovaniu sveta. To stojí na určitej dominujúcej predstave o pozícii Severu a Juhu. O čom je reč? Jednou z týchto predstáv je aj predstava sveta, ktorý má vrch a ktorý má spodok. Táto predstava je aj súčasťou popkultúry... “Desnortado” Vo vesmíre však nič také ako “hore” a “dole” nie je, mapy môžete otočiť ako chcete a stále budú “platiť”. Okrem toho, že je praktické mať určitý úzus (kto ho však určil a aký to má vplyv?), je za tým aj naša potreba (nášho mozgu, uvidíme neskôr) si svet okolo seba nejako upratať. A tak má mapa (sveta) nejaké “hore”. “Hore”, ktoré je pre nás inštinktívne – na evolučnej úrovni – lákavé. Dodnes preferujeme, naprieč kultúrami, vyvýšené miesta s výhľadom do diaľav, ideálne cez vodné plochy a zeleň. Hore je lepšie! Zhodou náhod sme “hore” aj my, čo je pomerne komfortná pozícia. Ale ako k tomu prídu ľudia “dole”? A ako to ovplyvňuje naše vnímanie sveta a ľudí v ňom? Takýchto grafických príkladov skresleného vnímania sveta je viac. Hore je lepšie! Zdroj: Archetizer.com Napríklad toto… Picture: David Attenborough Fans (FB) Toto cvičenie nám malo rozšíriť predstavu o tom, akými rôznymi spôsobmi môže byť ovplyvnené to, ako vnímame a interpretujeme svet. Kto sme a ako ovplyvňuje, ako vnímame a interpretujeme svet Ale ako ten svet vlastne vidíme? Napríklad tie domnelo malé časti sveta tam “dole”? Ukážeme si to na šimpanzom teste Hansa Roslinga. Prečo sú podľa vás odpovede často nesprávne? Ak teda nie ste výnimka :) Odkiaľ sa berú tie predstavy, ktoré nám určujú to, ako svet vnímame a interpretujeme? Prečo šimpanzí test? TEDx bit.ly/simpanzi-test Do 6m 30s Svet máme tendenciu vidieť a interpretovať, “myslieť” ho, skreslene. To súvisí s: 1. faktom, že naša myseľ nie je dokonalá, 2. faktom, že neznámych posudzujeme podľa seba (chýba nám globálna predstavivosť), 3. našou predstavou, že “my” ako sme “iní” či “lepší” v porovnaní s “nimi”, zvlášť tými na Juhu. Začnime mozgom… Myseľ nás (miestami) klame Pri porozumení tomu, prečo vidíme svet tak, ako ho vidíme, nám pomôže rozšírenie predstavy, ako s informáciami nakladá náš mozog. Ktorá z čiar je dlhšia? Ide o tzv. Mueller-Lyerovu ilúziu. Obe tie čiary sú samozrejme totožné. Problém je, že ako rozdielne ich budeme vidieť, aj keď vieme, že také nie sú. S našimi očami to totiž nič nemá – vidíme mozgom, oči sú len senzor. A ten mozog nás zavádza. Ktoré políčko A alebo B - je tmavšie? Myseľ neposudzuje dva od seba nezávislé štvorce, ale automaticky berie do úvahy celú šachovnicu, s jej špecifickým, všeobecne známym vzorom. To znamená, že naša myseľ usporadúva prichádzajúce informácie do nám známeho kontextu a štruktúry. Ich interpretácia, zvlášť v interakcii s inými vstupmi (v tomto prípade s valcom a tieňom), však nemusí byť nutne správna. Pristupujeme takto aj k informáciám, ktoré sa k nám dostávajú z médií? Ako to súvisí so žurnalistikou “Nmeôežm uirveť, že deoákžm peimorozuť tmou, čo pávre číatm. Pľdoa vdceov z uinzietvry v boritskm Cgmdrianbe je cleokm jndeo, v aokm prodaí sa nchajázadú pnímseá v scolávh, oerkm thoo, že pvré a pslodneé psíenmo sú vdžy na sráponvm metise. Vektšy otstnaé mžôu byť ttánloe pheádzrnaé a txet je sláte pľoakhy čtatenľiý.” Náš mozog na seba počas evolúcie nabalil množstvo inštinktov a vlastností, ktoré nám dodnes pomáhajú prežiť. V kritických chvíľach príliš nepremýšľame a preskakujeme priamo k záverom. Kedysi nám to mohlo zachraňovať život, dnes to však mnohokrát aj uškodí. Dodnes nás to inštinktívne ťahá k cukrom a tukom, no ich prebytok nezvládame. Podobne je to aj s našim mozgom a nekončiacou hromadou informácií, ktorú nie sme vždy schopní efektívne a analyticky spracovávať. Deficity našej mysle si musíme v prvom rade uvedomiť a uznať ich existenciu, následne sa môžeme naučiť s nimi pracovať a obmedziť ich vplyv. Šlo o abstraktné príklady, ktoré však poukazujú na konkrétne nedostatky našej mysle. Tie sa zvlášť prejavia pri našom vnímaní a interpretácii kultúrne, geograficky, sociálne či inak vzdialených kontextov. Ako sa tieto (ne)kompetencie prejavujú v realite? Skúšali by ste sa vo Viedni orientovať s mapou Brna v rukách? Zrejme nie. Pritom nemáme problém sa tak správať – akoby sme chodili po neznámom meste s mapou iného mesta – pri informáciách. S takýmito poznatkami/postojmi/vnímaním niekto napr. nastavuje verejné politiky. Alebo svoje biznis rozhodnutia. Alebo píše (a “našťastie” niekto tak aj číta) články. Fungovať to funguje, ale presné to nie je. Kritická analýza ako nevyhnutná súčasť porozumenia svetu a globálnym výzvam, ktorým čelíme bit.ly/utecenci_v_madarsku Čo vás na videu zaujalo? Skúste pomenovať jednu vec, pojem, skutočnosť, jav, zaujímavosť, ktorá vás zaujala na mediálnom prejave. Pozerajte sa na to aj ako novinárky a novinári, nielen ako bežný divák či diváčka. Rámcovanie a diskurz, ale aj žurnalistické nedostatky, môžeme poodhaliť prostredníctvom (neštandardizovaného) analytického postupu. Kritická analýza mediálneho prejavu ● Kto je autor? ● Smerom ku komu hovorí? Hovorí to, čo prijímateľ obsahu očakáva? ● Akú perspektívu ponúka? ● Kto sú ľudia v príbehu? Predstavujú hrdinov či zloduchov? Alebo iných? ● Koho hlas/y ponúkol? Či neponúkol… ● Aký jazyk používa? Hľadajte metafory, aliterácie a alegórie, pomôžu nám pochopiť zámer autora. ● Aký titulok zvolil? ● Aké obrazové materiály a konkrétne zábery používa? ● Aký význam nesie príbeh? Určitým rámcovaním môžeme celkový naratív viesť určitým a nie iným smerom a tým publikum smerovať k určitému spôsobu uvažovania o téme. ● Aký je tón článku? Skúste ho pomenovať jedným slovom. Môže byť kritický, nahnevaný, vášnivý, satirický, niekedy dokonca neutrálny. ● Je článok niekým financovaný? Nebezpečenstvo jediného rámca - príklad Autor posolstvom mediálneho prejavu divákov smeroval jedným smerom, neposkytoval alternatívne, a predovšetkým podloženejšie vysvetlenia. Celkom vynechal kontext, iba čo zo svojej pozície na sprostredkovaný obraz reality projektoval vlastnú predstavu o realite. Vybral si pritom určité prvky príbehov, zatiaľ čo iné naopak vynechal – rámcoval to. Jeho výpoveď zapadla do konkrétneho diskurzu v tej dobe v ČR, publikum dostalo to, čo očakávalo. A z toho vyplývali aj účinky, ktoré to malo. Mediálne posolstvo zasadlo do existujúcich predstáv. Viac ako informáciou o danom mieste a ľuďoch v ňom, to však bola skôr ukážka vopred štruktúrovanej a limitovanej, určitým spôsobom orámcovanej predstavy o danej situácii. Kam tým smerujeme? ➯ k identifikácii faktorov (rodina, náboženstvo, pohlavie, národnosť, občianstvo, socioekonomický status, vek, vzdelanie) vplývajúcich na formovanie (neraz vopred daných) názorov a postojov ➯ ku kritickej analýza formy a obsahu príspevku (s nepravdivou, skreslenou či neúplnou informáciou) ➯ k schopnosti rozlišovať kvalitu mediálnych obsahov a našej práce a profesie. https://www.youtube.com/watch?v=L-d6A0GdS40 Hegemónia (diskurzu - o tom o chvíľu) Ide o príklad hegemenického diskurzu. Určitý spôsob vysvetlenia javu, procesu či skutočnosti, ktoré stojí na dominancii plynúcej z určitej pozície. Etnickej, sociálnej, geopolitickej, rodovej a podobne. Vopred určuje, čo môže byť povedané (a myslené) a naopak, čo znie nezmyselne až amorálne. Časom sa hegemónia za vysvetlením sveta okolo nás stane prakticky neviditeľnou. Stane sa nespochybňovanou (prípadne nespochybňovateľnou) v rámci spoločnosti, ktorej je súčasťou. Je našou úlohou tieto hierarchie hľadať, pracovať s nimi a poukazovať na ne. Zvlášť vtedy, ak bránia hľadaniu alternatívnych myšlienok či vysvetlení, alebo presnej reprezentácii určitej skutočnosti. Čo tým chceme povedať? V kontexte žurnalistiky? Uvažovať takým spôsobom neraz znamená vybočiť zo zaužívaných predstáv o svete okolo nás, čo nie je vždy jednoduché. Aby sa nám to podarilo, musíme sa na príbehy, ktoré pokrývame, snažiť pozerať aj očami druhých a zvlášť tých, ktorí sú v danom príbehu slabší a disponujú menšou alebo žiadnou mocou. Nie ich zvýhodňovať, len dať im hlas, ktorý im ako subjektom (mediálnej) informácie prináleží. O tomto nazeraní inými očami a hľadaní iných pohľadov, môžeme hovoriť v rámci kritickej analýzy, ale aj (globálnej) novinárskej etiky a v širšom zmysle pri čítaní medzi riadkami. Pri hegemónii sme spomínali slovo diskurz - čo si pod tým predstaviť? Na obrázkoch 1. a 2. vidíme dva ovládacie panely v jednom seriáli - ide o americký seriál Star Trek. Delia ich od seba tri desaťročia. Skúste interpretovať, čím sa obrázky od seba líšia a prečo si myslíte, že je to tak? Mechanizmus vzniku predstavy o svete (mechanizmus diskurzu)... Nebezpečenstvo jedného príbehu ako príklad diskurzu TEDx video Diskurz - pravidlá pravdy ● Určujúci rozmer, ktorý stanovuje podstatu našej predstavy o svete, vytyčuje okolo subjektov hranice, ktoré limitujú to, čo o subjektoch môže byť “rozumne” povedané. ● Diskurz vopred určuje štruktúru a okraje debaty, určuje podmienky a pravidlá vytvárania a vnímania pravdy, podmienky a pravidlá vytvára našej predstavy o svete ● Dalo by sa tak dokonca povedať, že určuje, čo si vôbec smieme myslieť. ● Diskurz tvorí akési „okuliare“, ktoré viac nevedome než vedome používame pri nazeraní na svet, prednastavená sieť, na ktorú vešiame slová, ktorými pomenúvame svet ● Problémom je dominantný diskurz akceptovaný, „bez otázok“ ● Dominantnými sa obvykle stávajú tie „okuliare“, ktoré reprezentujú vnímanie (a záujmy) ľudí a skupín ľudí, disponujúcimi v rámci spoločnosti vyššou mierou moci. ● Ako novinári môžeme neuvedomovane tento diskurz replikovať Do slovníka kritickej analýzy nám chýba ešte jeden pojem - spomeniete si ktorý? Dvaja obyvatelia New Orleans sa brodia v hlbokej vode potom, ako NAŠLI chlieb a vodu z miestnych potravín. (AFP) Mladík sa brodí hlbokou vodou potom, ako VYRABOVAL potraviny v New Orleans. (AP) Rámcovanie informácie znamená vyberať určité aspekty reality a robiť ich viditeľnejšími. Tým vec nejako definujeme, vysvetľujeme jej príčiny tak a nie onak, nejako ju morálne hodnotíme a smerujeme k určitým a nie iným riešeniam a vysvetleniam. Rámcovanie - vtedy a dnes Rámcovanie - pár príkladov Rámcovanie - pár príkladov Rámcovanie - pár príkladov Kritická analýza a etika pri pokrývaní neznámych tém S akými predstavami sa vám spája Afrika? Poukazuje na určitý diskurz, štruktúru, na ktorej staviame našu predstavu o Afrike (a ani nekorešponduje s článkom) O čom hovorí tento tweet? Aký príbeh používa? Na akom naratíve stavia? Čo chce povedať? Samozrejme, chceli len zaujať publikum. No všimnime si, že sa vlastne ani nebránime takéto stereotypy akceptovať a používať. Tá štruktúra tam už existuje (šachovnicový príklad). Hodnoty a postoje spojené s kritickou analýzou Dalo by sa povedať, že jej cieľom je vyhnúť sa “kolonializmu slovami”. ● rešpekt (nie a priori adorovanie) k rozmanitosti, rôznym sociálnym, kultúrnym a ekonomickým realitám v rámci spoločnosti ● kritické myslenie - otvorený a kritický postoj k informáciám, najmä reprezentácii mocensky slabších ● spoločenská zodpovednosť - spravodlivosť a viera v rovnaké príležitosti pre všetkých, solidarita so slabšími Pri akých obrazoch (vizuálnych aj naratívnych) nám môže zasvietiť kontrolka? Od rozvojovej pornografie po hlas pre dotknutých Rozvojová pornografia “Podľa Isiomy Daniel, nigérskej žurnalistky je vrcholne neetické používať takýto druh fotografie. Pre HN Globálne tvrdí, že si nevie predstaviť, že by reklamné agentúry zobrazovali polonahé americké, či európske deti, inštitúcie by to nedovolili.” Boris Németh, Týždeň www.igo.org.pl www.igo.org.pl Tomuto sa radšej vyhnúť Zobrazovanie chudobných, často polonahých trpiacich detí v nedôstojných pozíciách sa označuje termínom rozvojová pornografia. Použitie pojmu “pornografia” súvisí okrem určitého explicitného zobrazovania (utrpenia, nahoty detí či v exotickom zmysel slova aj dospelých, ako aj biedy, atď.) súvisí so závislosťou donorov od podpory verejnosti. 1. Boda, Kampala, Uganda 2. Bežný deň, Kampala, Uganda Rámcovanie a diskurz v praxi. Pozrite sa na foto a prečítajte si popisky k nemu. Čo by sa dozvedeli príjemcovia, keby dostali len jednu z týchto popisiek? Bola by informácia dostatočná? Čo by si mysleli na základe druhého popisu? 3. Čakanie na klientov. Vodiči dopravného prostriedku boda, ktoré slúžia ako miestne taxíky. Kampala, Uganda Čo tento obrázok hovorí o Afrike? A čo hovorí tento o Európe? Jediný obrázok alebo príbeh môže byť pochopený ako obraz celej spoločnosti či krajiny. Napríklad obrázok masajských bojovníkov môže vytvoriť dojem, že všetci Keňania, či dokonca Afričania chodia v tradičnom kmeňovom odeve s oštepmi v rukách. Pritom ani len samotní Masaji sa tak úplne bežne neobliekajú... Kriticky (nie kritizujúco) písať o neznámom kontexte je náročné. Prečítajte si preto prosím návod Ako písať o Afrike Kto podľa vás napísal túto esej? Aký bol zámer autora či autorky tejto eseje? A ako to súvisí s témou, ktorú dnes preberáme? Binyavanga Wainaina využíva satiru, aby ukázal Afriku ako prípadovú štúdiu delenia na my a oni, štúdiu pokriveného pokrývania neznámeho kontextu Novinári a novinárky majú moc - a mali by teda k svojej práci pristupovať kriticky ● Novinári a novinárky majú moc, ktorá je skôr na úrovni symbolov a presviedčania, médiá majú do istej miery potenciál kontrolovať mysle svojich čitateľov a divákov, ale nie priamo ich konanie ● Ako novinári a novinárky by sme mali o vlastnej mocenskej pozícii uvažovať a kriticky ju analyzovať ● Z perspektívy médií tým „nadradeným“ a teda “nositeľom moci” totiž môže byť práve aj novinár, ktorý o svete neuvedomovane uvažuje z nadradenej pozície príslušníka (globálnej) strednej či vyššej vrstvy ● V tom zmysle máme obrovskú spoločenskú zodpovednosť využívať túto našu moc zodpovedne a analyticky podložene. CREDITS: This presentation template was created by Slidesgo, including icons by Flaticon, and infographics & images by Freepik. Ďakujem za pozornosť Priestor na otázky? ivanic.peter@clovekvohrozeni.sk