MENŠINY V MAĎARSKU 42 PRÍLOHA MAĎARSKO Maďarská rcpulilika Rozlohu: y,l 000 km-Obyvateľstvo: 10,H miJiórui iVli-nhíny: nemecká, slovenská, hloviiwkii, srhsU.í, eliorvátslíii, i-ígáuhk;i I. ŠTÁTNE HRANICE A MENŠINOVÁ POLITIKA Súčasné Maďarsko sa vytvorilo trianonskou mierovou zmluvou z roku 1920. Takzvané historické Uhorsko, ktoré sa rozprestieralo v Karpatskej kotline od 10. storočia, stratilo vtedy (1920) zo svojho územia 280 000 km a dve tretiny obyvatelstva. (Národnostné členenie obyvateľstva v 19. str.: pomer Maďarov 45-51%.) Maďari sa nachádzali v centrálnom území štátu, ako aj v niekoľkých veľkých zoskupeniach, okrem toho ich bolo možné nájs£ roztrúsené na celom území štátu. Jedna tretina maďarského etnika po rozpade krajiny v r. 1920 zdielala osud menšiny pod nadvládou tzv. nástupníckych štátov (Československo, Juho- slávia, Rumunsko). V súčasnosti: podľa oficiálnych štatistík počet Maďarov žijúcich v Československu je 580 i isíc, v Rumunsku 1,62 mil., v Juhoslávii 346 tisíc, v Chorvátsku 22 tisíc, v Slovinsku 9 tisíc, na Ukrajine 160 tisíc. Nové Maďarsko sa stalo etnicky omnoho homogén-nejŠím, než bývalé Uhorsko, avšak počet nemaďarov tvoril v roku 1930 8%. Z menšín vo veľkých komunitách žili iba Nemci v okolí Budapešti, na južnom, ako aj západnom území Maďarska. (Spolu 550 tisíc osôb.) 143 tisíc Slovákov žilo v kompaktných celkoch na menších územiach juhovýchodného Maďarska, inak rozptýlené. Maďarsko sa zaviazalo v trinanonskej mierovej zmluve 4. júna 1920 dodržiavač menšinové práva. Slobodné používanie jazyka etnickej skupiny nad 20% určovala vyhláška predsedníctva vlády (1919, 1923). Vládna politika sa odvolávala na prílišnú roztrúsenosč osídlenia menšín, na spontánne, dávno započaté asimilačné procesy, nepodporovala školy menšín, obmedzovala aj ich politické organizácie. (Výnimkou je iba vládna koncepcia, ktorá medzi 1939-1941, práve v období znovupripojených území, chcela vytvoria novú, vzájomne tolerantnú národnostnú politiku Karpatskej kotliny.) Verejná mienka plná traumy zo straty územia a obyvateľstva, bola voči menšinám na území krajiny ľahostajná alebo nepriateľská. Pohoršovala sa nad tým, že Maďari na „odtrhnutých územiach" nemajú možnosť uchovávať svoju maďarskosč, no pritom zabúdali, že tunajším menšinám prináleží také isté zaobchádzanie, aké požadujú oni pre Maďarov v su- / c ^ /v í-J-'„ *-^ .Kŕ "V- t.. n-.. rv^-Ni ■j Nemci BudapeSf RAKÚSKO — U (HORSKO I i i A > s / / y - v /V \ NÁRODNÉ MENŠINY V RAKÚSKO-UHORSKEJ MONARCHII PRÍLOHA 43 MENŠINY V MAĎARSKU ETNICKÉ ZLOŽENIE OBYVATELSTVA MAĎARSKA Národnosť 1920 1930 1Ö41 1949 1960 1970 I960 materinský iazvk materinský iazvk materinský iazvk národnosť materinský iazvk materinský iazvk materinský iazvk národnosť materinský iazvk Maďari 7 155 973 89,6% 8 000 335 92,1% 11 367 342 77,5% 11 881 455 80.9% 9 076 041 98,6% 9 786 038 98.2% 10 166 237 98.5% 10 638 974 99,3% 10 579 898 98.8% Nemci 550 062 6.9% 477 153 5.5% 719 762 4.9% 533 045 3.6% 22 455 0.2% 50 765 0.5% 35 594 0.4% 11310 0,1% 31 231 0.3% Slováci 141 877 1,8% 104 789 1,2% 268 913 1.8% 175 550 1,2% 25 988 0.3% 30 630 0.3% 21 176 0.2% 9 101 0.1% 16 054 0.1% Rumuni 23 695 0.3% 16 221 0.2% 1 100 352 7.5% 1 051 026 7,2% 14 713 0.2% 15 787 0.2% 12 624 0,1% 8 874 0.1% 10 141 0.1% RuHÍni — — 564 092 3.8% 547 770 3.7% — — — — — Chorváti 58 931 0,7% 47 337 0.5% 127 441 0.9% 12 346 0,1% 20 423 0.2% 33 014* 0.3% 21 855 0.2% 13 895 0,1% 20 484 0,2% Srbi 17 132 0.2% 7 031 0.1% 241 907 1.6% 213 585 1.5% 5 158 0.1% 4 583 0.1% 7 989 0.1% 2 805 0.0% 3 426 0.0% Slovinci 6 087 0,1% 5 464 0,1% 69 586 0,5% 20 336 0,1% 4 473 0.1% — 4 205 0.0% 1 731 0,0% 3 142 0,0% Rómovia 6 989 0,1% 7 841 0,1% 57 372 0.4% 76 209 0,5% 21387 0,2% 25 633 0,3% 34 957 0,3% 6 404 0.1% 27 915 0.3% Iné 26 123 0.3% 18 946 0.2% 30 835 0.2% 29 210 0,2% 14 161 0.1% 14 534 0.1% 17 462 0.2% 16 369 0.2% 17 172 0,2% Zidia, Hebreici — z 131 971 0,9% 139 041 0,9% — — — — z Spolu 7 986 875 8 685 109 14 G79 573 9 204 799 9 961 044 10 322 099 10 709 463 aj Slovinci sedných Štátoch. Protirečenia týkajúce sa menšinovej otázky v maďarskej verejnej mienke pretrvávajú až po súčasnosť. Po rozpade versailleského mierového systému v rokoch 1938-1941 a v dôsledku maďarských územných revízií sa územie štátu zvýšilo o 171 500 km , počet obyvateľov narástol na 14,6 miliónov. Štátne hranice so znovupripojenými územiami sa rozšírili približne až po etnické hranice, súčasne sa veľa nemaďarskej populácie ocitlo vo vnútri štátnych hraníc. Pomer Maďarov na novom štátnom území klesol z 92% z roku 1930 na 77,5%. S ohľadom na Maďarov to bol ešte stále priaznivejší pomer, ako podiel Rumunov (73%), Srbov-Chorvátov (74,7%), Čechov-Slovákov (72,5%) v susedných štátoch v období 1920-1938. MAĎARSKO (1920-1938) Po druhej svetovej vojne obnovili štátne hranice pre porazené Maďarsko z roku 1937. Počet menšín vysídlením veľkého počtu Nemcov, ako aj v dôsledku maďar-sko-č esko sloven skej výmeny obyvateľstva klesol približne o 350 tísíc a ďaľŠích 200 tisíc roku 1949 si nepriznalo príslušnosť podľa materinského jazyka (národnosti), ku ktorej sa ešte v r. 1941 hlásilo. Tým sa vysvetľuje pokles menšín v r. 1949 v rámci štátu na 1,4%. Maďarská národnostná politika sa po roku 1949 prispôsobila všeobecným smerniciam sovietskej zóny: deklarácia princípu úplnej rovnoprávnosti, no v skutočnosti recepcia fikcie národného štátu. Do roku 1993 Maďarsko nemalo zákon o menšinách. Komunistická národnostná politika odrážala konjukturálne výkyvy: napríklad začiatkom 60. rokov akoby mlčky prijali tézu neodvratnej asimilácie menšín v Maďarsku, pričom školy v materinskom jazyku sa v značnej miere zlikvidovali, miesto nich sa od roku 1961 budoval systém dvojjazyčných škôl, resp. typy Škôl s výukou jazyka, ktoré sa ukázali by£ nedostatočnými voči elementárnej sile spontánnej asimilácie. Voči menšinám nepoužili administratívne opatrenia, no ich disimiláciu nepodporili. Nový zákon o menšinách za pomoci modelu samosprávy sa usiluje zachovať alebo znovu podporiť menšinové spoločenstvá. Nemci Slováci gg Srbi.Chorváli Rumuni n. MENŠINY Štatistické prieskumy, podobne ako v ostatných socialistických krajinách, sú vo väčšine prípadov nespoľahlivé. O počte menšín panuje dvojaké chápanie. Menšinu predstavuje ten, kto ovláda príslušný jazyk a hlási sa k nej. (Uvádza sa to v tabuľkách. Podľa toho jed- MENŠINY V MAĎARSKU 44 PRÍLOHA v1* ^ O £ &9 = - *y ^? 3Í^ | |o Budapeiť * J Noví Sad | notlivé meněiny žijú v počte od 2-13 tisíc osôb, spolu 61 tisíc osôb.) Podľa iného názoru sem patria všetci, ktorí majú menšinový pôvod, hoci povedomie menšiny u nich upadlo do zabudnutia. (V takomto zmysle môžeme hovorií o 200 tisíc.Nemcoch, a o 100 tisíc Slovákoch.) V roku 1980 a 1990 sa v Maďarsku robili doplňujúce sociologické sondy o národnosti, ktoré neboli závislé na sebahodnotení. Tieto záznamy potvrdzujú údaje podTa predpokladaného pôvodu.) Osobitnú zmienku si zasluhuje cigánske obyvateľstvo. V stredoeurópskej zóne sa o nich prvýkrát zmieňuje ako o menšine maďarský návrh národnostného zákona z roku 1922. Podľa odhadu ich počet je okolo 550 tisíc. Nemci Vďaka stredovekému osídľovaniu, resp. osídľovaniu zo 17.-18. str. Nemci (najmä „Donau-Schwaben") sú najväčšou národnostnou menšinou v Maďarsku. Z uzavretých nemeckých enkláv sa do súčasnosti zachovalo iba niekoľko zadunajských ostrovov, no po celej krajine žijú roztrúsení alebo osve. Od polovice 70. rokov prestali obavy zo starých politických praktík. Dobré medzištátne kontakty s NSR utužili pocit bezpečnosti Švábov. Od druhej polovice 80. rokov ich sebauve domo vanie vzrastá. Bolo to cítič najmä do roku 1991, pokiaľ v Nemecku mohli ráta£ s určitými výsadami, ak svoj pôvod legitimovali. Vysídlenie po roku 1945 sa dotýkalo približne 260 tisíc Nemcov, t. j. približne 50% z celkového počtu. DaľŠích 30-40 tisíc Nemcov odvliekla sovietska armáda do pracovných táborov v Sovietskom zväze. Z Nemcov, ktorí ostali v Maďarsku po r. 1945 sa pravdepodobne z existenčných obáv iba 15-20% hlásilo k materinskému jazyku. Dnes sa k nemeckému pôvodu hlási podľa odhadu 200-220 tisíc obyvateľov. Z tohto počtu iba v 20 osídleniach prevyšoval ich pomer 20%. Zdá sa, že príčina už nie je v obavách, no skôr v urbanizačnom, asimilačnom procese. Výsledky sčítania ľudu v roku 1990 jednoznačne potvrdzujú, že v prípade Nemcov proces národného seba-uvedomovania snáď ešte umožňuje zvrátiÉ úplné pomaďarčenie mnohých malých komunít. MAĎARSKO (v rokoch druhej svetovej vojny) 1939 >*.-,. so^lT -1 1 4^l ©ta [1939- M*v^ «a* vyplienených krajoch. V období vytvárania slovenskej národnostnej menšiny, Slovensko ako územno-národný pojem, respektíve ako samostatný územný celok ešte neexistovalo, ba ani jednotný normatívny slovenský jazyk. V roku 1920 339 176 tisíc ľudí hovorilo v Maďarsku aj po slovensky, no z nich 243 955 pokladalo za svoj materinský jazyk maďarčinu a iba zvyšných 150 tisíc osôb vyznávalo za svoju materčinu slovenčinu. Asimiláciu urýchľovalo oneskorenie národného vývinu, ďalej roztrúsený charakter slovenských osád, slabé kontakty s pôvodným etnickým územím. Z maďarskej strany sa k tomu pridružila vedomá likvidácia siete škôl. Tento proces v roku 1946 dramatickým spôsobom urýchlila maďarsko-československá výmena obyvateľ- Sloväci V priebehu 18. str. sa vydali na cestu zo severnej časti Uhorska, zo slovenského regiónu smerom na juh, svoje početné enklávy vytvárali v Turkami MAĎARSKO (po r. 1947) á^/ / ÍESICO^ O ..í 1 f I la Budapcäť S K o / ■'ÍVÁSO- .VDSTSISS^ \ \