MENŠINY V RUMUNSKU 46 PRÍLOHA RUMUNSKO Rumunská republiku íío/.loha: 2»7 300 kniJ Obyvateľstvo (J!)í>2): 22 7HU 4ií) Mwj.Šíny: maďarská, nouiocká, cigánska, ukrajinská, srbská, chorvátska, /idovska, lururka, tatárska. I. HRANICE ŠTÁTU, USPORIADANIE Rumunský národný štát vznikol v r. 1859 spojením Moldavska a Valašská a od r. 1877 sa osamostatňuje od tureckej ríše, od r. 1881 je kráľovstvom, ktoré po L svetovej vojne mierovými zmluvami (v rokoch 1919-20) získalo od niekdajšieho Uhorska v Širšom zmysle Sedmo-hradsko, od bývalého Rakúska Bukovinu a od niekdajšieho Ruska Besarábiu, jeho územiaz dovtedajšej rozlohy 140 350 km2 sa rozrástlo na 297 000 km2 (terajšie územie má rozlohu 237 500 km ), súčasne sa tým získal veTký počet jeho nerumunského obyvateľstva. Dvoma najvýznamnejšími menšinami boli Maďari a Nemci, Krajina bola do roku 1938 konštitučnou monarchiou, v rokoch 1938-1940 kráľovskou diktatúrou, v r. 1940-1944 pôsobila v krajine vojenská diktatúra. V r. 1940 utrpelo významné územné straty, Čiastočne tam zavládla situácia spred roku 1918. (Sovietsky zväz získal späť Besarábiu, Maďarsku pripadlo severné Sedmohradsko, Bulharsku zas južná Dobrudža.) V druhej svetovej vojne krajina bojovala po boku Nemcov, od augusta 1944 vojnu dokončila po boku Sovietskeho zväzu. Mierová zmluva po II. svetovej vojne schválila zvrchovanosť Sovietskeho zväzu nad Besarábiou a severnou Bukovinou, Bulharska nad južnou Dobrudžou, severné Sedmohradsko však bolo pripojené spä£ k Rumunsku. Koncom roka 1947 zlikvidovali monarchiu, štátnou formou sa stala „ľudová republika", od r. 1955 „socialistická republika." Vláda jednej strany fungovala od r. 1974kom-binovaným predsedníckym systémom, s ktorým skoncovala až temešvársko-hukurešťská revolúcia v decembri 1989. Spôsob zaobchádzania s menšinami (v r. 1930 28%, v r. 1977 najmenej 12%), sa menil podľa vnútropolitického vývoja, v menšej miere podľa závislosti od medzinárodného pomeru síl. II. MENŠINOVÁ POLITIKA V rámci mierových zmlúv v roku 1919 aj Rumunsko podpísalo s veľmocami tzv. menšinovú zmluvu. Touto sa pre všetky národnosti stanovila občianska (náboženská, rasová, jazyková) rovnos£ v súkromnom, obchodnom, cirkevnom živote a v tlači sa predpisovalo slobodné používanie jazyka. Sľúbilo povolenie výuky v materinskom jazyku, a primeranú čas£ zo spoločenského majetku na ciele národnostných kultúr. Podporili, aby sa povolila „pre ETNICKÉ ZLOZENIE OBYVATELSTVA RUMUNSKA Národnosť 1930 194B 1956 1966 1977 materinský jazyk národnosť materinský jazyk materinský jazyk národnosť materinský jazyk národnosť národnosť Rumunu 13 180 936 12 981 324 13 597 613 15 080 686 14 996 114 16 770 628 16 746 510 19 207 491 73.0% 71.9% 85.7% 86.2% 85,7% 87.8% 87.7% 89.1% Maďari 1 554 525 1 425 507 1 499 851 1 653 700 1 587 675 1 651 873 1 619 592 1 670 568 8,6% 7.9% 9,4% 9,5% 9,1% 8,6% 8,5% 7.7% Nemci 760 687 745 421 343 913 395 374 384 708 387 547 382 595 332 205 4,2% 4.1% 2,2% 2.3% 2,2% 2,0% 2,0% 1,5% Rómovia 101 015 262 501 53 425 66 882 104 216 49 086 64 197 75 696 0,6% 1.5% 0,3% 0.4% 0,6% 0,3% 0,3% 0,4% Židia 518 754 728 115 138 795 34 337 146 264 5 143 42 888 24 667 2,9% 4.0% 0,9% 0,2% 0,8% 0,0% 0,2% 0.1% RuGÍni 641485 594 571 37 582 68 252 60 479 59 803 54 705 51503 3,6% 3,3% 0,2% 0,4% 0,3% 0,3% 0.3% 0,2% Srbi, Chorváti 47 724 51062 45 447 43 057 46 517 41 897 44 236 38 252 0,3% 0.3% 0.3% 0,3% 0,3% 0.2% 0,2% 0.2% Rusi, Litovci 450 981 409 150 39 332 45 029 38 731 40 526 39 483 17 480 2,5% 2.3% 0.2% 0,3% 0,2% 0.2% 0,2% 0.1% Turci 288 073 154 772 28 782 14 228 14 329 17 453 18 040 20 750 1,6% 0.9% 0,2% 0,1% 0.1% 0.1% 0.1% 0.1% Gagauzovia — 105 750 — — — — — — — 0,6% — — — — — — Slováci, 43 141 51842 35 143 25 131 35 152 26 136 32 199 25 020 Čgbí 0,2% 0,3% 0,2% 0.1% 0,2% 0,1% 0,2% 0.1% Bulhari 364 373 366 384 13 408 13 189 12 040 10 439 11 193 9 267 2,0% 2,0% 0.1% 0,1% 0,1% 0,1% 0,1% 0.0% Poliaci 38 265 48 310 6 753 5 494 7 627 4 699 5 860 3 481 0,2% 0.3% 0,0% 0,0% 0,0% 0.0% 0,0% 0,0% Iné 67 069 132 319 32 580 44 091 55 598 37 933 41 665 83 530 0,4% 0.7% 0.2% 0,3% 0,3% 0.2% 0,2% 0,4% Spolu 18 057 028 15 87 624 17 489 450 19 103 163 21 559 910 PRÍLOHA 47 MENŠINY V RUMUNSKU sedmohradských Sikulov a Sasov miestna samospráva v otázkach náboženských a školstva pod kontrolou Rumunského štátu. Avšak menšinová zmluva sa nestala nadriadeným právnym prameňom, takže neskoršími zákonmi, vyhláškami sa mohla sledovať protichodná politika. Nevypracoval sa ani osobitný menšinový zákon, ani jazykový zákon. Ústava z roku 1923 vyhlásila krajinu za Jednotný a nedeliteľný národný štát." Ústava sa s národnostnou otázkou osobitne nezaoberala. Ústava zavedená počas kráľovskej diktatúry v roku 1938 sa menšinovou otázkou tiež nezaoberala. V r. 1938 vydali Menšinový štatút, ktorý v skutočnosti obsahoval vládny protokol zahrňujúci politické aspekty doporučení pri vybavovaní žiadostí a prosieb menšín. Nemal hodnotu zákona, slúžil predovšetkým propagačným cieľom adresovaným zahraničiu, no pomohol naprávať čiastkové krivdy v oblasti cirkvi, školstva a kultúry. Národnostný Štatút z roku 1945 (a jeho doplnenie z roku 1946) okrem zabezpečenia rovnoprávnosti, slobodného používania jazyka predpisoval, že tam, kde 30% obyvateľstva tvorí menšina, úradníci verejnej správy a súdnictva musia ovládať ich jazyk, ich žiadosti sa musia prijať i v materčine. Aj keď k úplnému zavedeniu štatútu nedošlo, bolo to predsa po prvýkrát, keď sa pre rumunské menšiny zabezpečiU bezprostredné kolektívne práva politického obsahu, na základe čoho došlo k zrovnoprávneniu cirkevných (štátnych) škôl národných menšín. Komunistická ústava z roku 1948 osobitne zakotvila právo na vzdelanie v materčine, ktoré potvrdila aj ústava z roku 1952. V rokoch 1956-1960 táto posledná ústava vytvorila na sikulskom území Maďarskú autonómnu oblasť (do roku 1968 jeho právnym nástupcom bola Maros-Maďarská autonómna oblasť), ktorá však nemala vlastný štatút a nebola samosprávou, od iných, verejno-správnych celkov sa líšila iba v zabezpečení užívania maďarského jazyka plnom rozsahu. Ústava z roku 1956 slobodné používanie materinského jazyka v princípe zabezpečovala, taktiež, aj národnostné školstvo na „všetkých stupňoch." Po r. 1948 predsa len existovali v ob- medzovanej miere (v rokoch 1968-1970 už za zlepšenýh podmienok) štátom subvencované menšinové školy, materské Škôlky, kultúrne domy — ich počet oficiálna propaganda účelne zväčšovala obyčajne ako zmanipulované údaje; boli knihy, vydávali sa noviny, pôsobil aký-taký menšinový rozhlas a televízny program a boli vždy aj Štátni, stranícki a odboroví úradníci nerumunského pôvodu — spravidla v súlade s celoštátnym štatistickým pomerom danej menšiny. Komunistická národnostná politika formálne vystupovala voči každému prejavu nacionalizmu, hlásala rovnomernú podporu kultúry všetkých etník. Avšak inštitucionálny systém kultúry pre potreby menšín nedržal krok s rozvojom siete rumunských inštitúcií, navyše nemali nijakú autonómiu, ich existencia a každodenný život boli závislé od premenlivej priazne centrálnej moci, čím sa dosť výrazne odtrhli od danej menšiny. V komunistickom systéme takýmto spôsobom vznikali dosť špecifické okolnosti, keď nie len právne úpravy, ale aj formálne existujúce a fungujúce inštitúcie v jazyku menšín zakrývaH pred vonkajším svetom absenciu menšinových práv. ffl. MENŠINY Maďari Sú jedným z najväčších národnostných menšín európskeho kontinentu. Podľa oficiálneho sčítania ľudu z r. 1992 ju tvorí 1,62 miliónov, podľa maďarského odhadu 2,1 miliónov osôb. Skoro 173 rumunských Maďarov žije kompaktne v tzv. Sedmohradsku, kde vytvára väčšinu obyvateľstva, 1/4 žije pozdĺž západných hraníc Rumunska, ostatní v diaspórach, možno ich nájsť rovnako v mestách ako na dedinách. Maďarské a rumunské etnika vo väčšine miest a obcí žijú tradične spolu, v dôsledku prirodzených modernizačných procesov a vedomej populačnej politiky štátu-sa zmiešanosť obyvateľstva v uplynulých štyroch desaťročiach výrazne stupňovala.. Predchádzajúce historické udalosti: Uhorské osídlenie Karpatskej kotliny v 10. str., po príchode Maďarov na územie medzi Karpatmi a súčasnými maďarskc—rumun-skýmihranicami (Šedmohradsko)bolo dôležitou oblasťou, MENŠINY V RUMUNSKU 48 PRÍLOHA z Času na Čas tvorilo centrálnu časť uhorského kráľovstva. Po rozpadnutí "lakúsko-uhorskej monarchie, po vojne a trianonskej mierovej zmluve zd 4. júna 1920 toto územie pripadlo Rumunsku. Takmer 200 tisíc Maďarov v tomto období ušlo alebo opustilo Sedmohradsko. Situáciu rumunských Maďarov obzvlášť sťažil fakt, že osud „národnej menšiny" ich postihol už ďaleko po úplnom dovŕšení maďarského rozvoja, v 20. storočí. Vybudovanie rumunského „národného štátu" sprevádzalo silné okyptenie maďarského majetku a siete tradičných inštitúcií. Pozemková reforma z roku 1921 vyvlastnila 84,5% veľkostatkov štyroch maďarských cirkví (rímskokatolícka, reformovaná, unitárna, evanjelická). Historická zmena systému oslabila hospodársku bázu maďarských občanov, najmä vedúcich vrstiev. Z 2543 základných škôl po roku 1930 zostalo iba 1226, klužskú univerzitu zmenili na rumunskú. V Školstve obmedzili počet predmetov vyučovaných v materčine, maturitná skúška „v Štátnom jazyku" sa zaviedla úplne ako povinná; v období 1920-1941 maďarským Školám iba trikrát poskytli — aj to nepatrnú — štátnu podporu. Maďarská menšina medzi 1918—1940/44 mala ešte hospodárske inštitúcie, Školy vydržiavané cirkvou, okrem toho početné menšinové kultúrne spolky a Sedmohradský muzeologický spolok s centrálnym poslaním, vydávanie kníh, časopisov. Celoštátna maďarská strana bola významnou politickou organizáciou, ktorá sa zúčastnila deviatich volieb a počas volieb v roku 1928 bola druhou najväčšou stranou rumunského parlamentu. Strana iniciovala odstránenie menšinových krívd prostredníctvom Spoločnosti národov, avšak z 34 sťažností podaných rumunskými Maďarmi v rokoch 1920-1937 iba v 19 prípadoch sa podarilo dosiahnuť aspoň čiastočné riešenie. Po vypuknutí II. svetovej vojny, keď sa rovnako Rumunsko ako Maďarsko dostali do „nemeckej záujmovej sféry," Berlín a Rím na tzv. II. viedenskej arbitráži v roku 1940 severné Sedmohradsko prisúdili Maďarsku. V kraji o rozlohe 43 tisíc km , s 2,6 miliónmi obyvateľov, polovicu populácie tvorili Maďari, polovicu Rumuni. (Podľa maďarských údajov Rumuni tvorili 41,5%, podľa rumunských údajov 49,1%.) Rozdelením Sedmohradska aj dovtedy zlý vzťah medzi Maďarskom a Rumunskom sa mimoriadne rozjatril. Okolo 100 tisíc Rumunov ušlo pred maďarskou nadvládou, rovnako prchali Maďari pred rumunskou nadvládou. Pre neuzavretý spor — a vojnu — úpravu menšinových práv na oboch stranách odročili. Rumunské vlády v r. 1945-1947 uskutočňovali umiernenú národnostnú politiku. V Kluži sa opäť otvorila maďarská univerzita. Po úplnom uchopenímoci komunistami (1947) v rámci prestavby štátneho zriadenia sa začala likvidácia, resp. uniformizácia maďarských inštitúcií. Likvidácia súkromného majetku, silné obmedzovanie cirkví pripravilo maďarskú a nemeckú menšinu o ich existenčné základy. Zrušili maďarské družstevné hnutie, zlikvidovali takmer všetky kultúrne organizácie. Ľavicový Maďarský národný zväz, jedinú, ešte fungujúcu politickú organizáciu rozpustili, v r. 1950 sa konal vykonštruovaný proces proti komunistickým a nekomunistickým predstaviteľom maďarskej menšiny. Zároveň pod heslom „stalinskej národnostnej politiky" zo Štyroch sikulských žúp sa vytvoril tzv. Maďarský autonómny región, ktorý však — na rozdiel od názvu — zabezpečoval iba slobodu užívania jazyka. Okrem tejto jedinej oblasti, — kde Maďari žili v prevahe, no nie ako kompaktná masa —, počet maďarských škôl postupne klesal, a zužovala sa možnosť užívania materinského jazyka. Noviny v maďarskom jazyku iba prisluhovali centrálnej straníckej politike, s problémami menšiny sa nemohli zaoberať, maďarské vydavateľstvo a kultúrny Časopis boli pod prísnym straníckym riadením. Po r. 1956 sa upevnil nacionalizmus (jej komunistická obmena), ktorý bol skryto namierený proti Sovietskemu zväzu, otvorenejšie proti Maďarom. V r. 1956 pod zámienkou vyžarovania revolúcie z Maďarska, došlo k zatýkaniu, k procesom, k asimilácii škôl s maďarským vyučovacím jazykom. Vr.. 1950 pod zámienkou zlúčenia zrušib maďarskú univerzitu. Po krátkom období uvoľnenia v rokoch 1968-1970, v 70. rokoch sa viedli tlačové kampane proti „maďarskému nacionalizmu", ktoré boh formálne zamerané na „odhalenie" starej maďarskej nadvlády v Sedmohradsku, alebo smerovali proti západnej maďarskej emigrácií, v skutočnosti však boli namierené proti Maďarsku. Aj najmenší prejav záujmu o maďarskú menšinu zo strany maďarskej spoločnosti vyvolával protimaďarské postoje oficiálnej Bukurešti. (Na rumunských Maďarov obzvlášť doliehala politika, ktorá sa snažila izolovať ľud celej krajiny od zahraničia, a zahraničné cesty občanov znížila na minimum.) V druhej polovici 80. rokov, keď sa hospodárska situácia stala katastrofálnou, medzi Maďarskom a Rumunskom prebiehala na stránkach tlače už otvorená polemika. V roku 1987 zakázali používať v tlači názvy miest v materčine. Cez prísne strážené hranice sa začal útek Maďarov, čomu chceli brutálnym spôsobom zabrániť. Po temešvársko-bukurešťskej revolúcii v decembri 1989, po uplynutí prvých týždňov sľubnej atmosféry, jedinou istotou atomizovanej, na zmeny nepripravenej rumunskej spoločnosti bola ideológia štátneho nacionalizmu, ako nástroj vždy použiteľný v rukách významnejších politických síl. Nacionalizmus, ktorý sa v časoch Ceau-sescuovej diktatúry upevnil, ale ktorý diktatúra používala uzdy regulouane,teraz, v období slobody tlače akoby sa utrhol z reťaze a účinné páky, ktoré by verejnej mienke dokázali dať nové, zdravšie smerovanie, ešte nevidieť. No, k tomu, aby sa Maďari zachovali, a hlavne aby znovu PRÍLOHA 49 MENŠINY V RUMUNSKU vybudovali svoj systém inštitúcií, bude treba podpory tak zo strany štátu, ako aj rumunskej spoločnosti. Demokratický zväz rumunských Maďarov sa stal významným politickým činiteTom krajiny, a okTem ochrany záujmov Maďarov sa snaží podporié vnútornú konsolidáciu krajiny. Nemci V pomerne kompaktných enklávach žijú Nemci, do II. svetovej vojny tvorili druhú najväčšiu menšinu krajiny (1930: 761 tisíc, 4,2%). Sedmohradskí Nemci (Sasi) sa tu udomácnili zásluhou osídľovania uhorskými kráľmi v 12.-13. str. Ich rozvinuté spoločenstvo disponovalo do roku 1848 politickou autonómiou, v modernom uhorskom štáte (po r. 1867) mali zase cirkevno-náboženskú autonómiu. Väčšia enkláva Nemcov (Švábov ) agrárneho charakteru v Banáte, ktorá však nepredstavovala samostatnú spoločnosť, sa vytvorila v 18. storočí po habsburgovských osídľovaniach. Nemci si v r. 1920 dokázali zachoval: v rumunskom kráľovstve svoju etnicko-kultúrnu identitu. Veľa Nemcov koncom II. svetovej vojny ušlo, okolo 75 tisíc osôb odvliekli na nútené práce do Sovietskeho zväzu, ostatných úplne pozbavili práv. S pozemkovou reformou vyvlastnib aj pozemky maloroľníkov, ich cirkevné školy v r. 1948 zoštátnili. Plnoprávnymi občanmi sa stali znovu úplne až po roku 1956, avšak systém kolchozov, úplné znárodnenie hospodárstva narušilo nemecké spoločenstvá, ktoré dovtedy nä 85% pozostávali zo súkromníkov, zosilnila sa asimilácia a od začiatku 60-tych rokov sa začala vlna vysťahovalectva do NSR, ktorá sa od r. 1978 znásobila. Hoci počet Nemcov do súčasnosti zarážajúco poklesol (podľa ofíciiálnych údajov je dnešný stav 119 436, podľa ich vlastného odhadu iba 70 tisíc osôb), majú svoju cirkevnú — evanjelickú a katoličku — organizáciu, zachovali sa im kostoly, čase ich Škôl je schopná vegetovať. Od revolúcie v r, 1989 ich politická organizácia, Demokratický zväz Nemcov v Rumunsku môže slobodne vyvíjač svoju činnosť, môže počítač s morálno-politickou podporou maďarskej menšiny a NSR (odvtedy Nemecko). Pomoc zo strany Nemecka je osobitne zakotvená v nemec-ko-rumunskej zmluve. Iné menšiny Počet iných menšín je mimoriadne nízky. Počet Židov v roku 1930 dosahoval 451 tisíc osôb, do roku 1977 však klesol na 25 tisíc. Je to dôsledok, pustošenia II. svetovej vojny (väčšinu Židov zo severného Sedmohradska deportovali do nemeckých koncentračných táborov, na druhej strane veľa Židov padlo za obetí v Moldavsku a Besarábii) a po r. 1945 sa ich veľa vysťahovalo. Strata Židov je osobitnou kultúrnou stratou tak pre Rumunov, ako aj pre Maďarov, vzhľadom na to, že ich asimilácia bola veľmi pokročilá, boli významným Činiteľom v duchovnom živote obidvoch etník. Počet Ukrajincov—Rusínov sa v severnom Rumunsku pohybuje okolo 67 tisíc. JAZYKY A NÁRODY V RUMUNSKU n M U* -•smi.MAHE"{"J-n 'i • "\------' ' - MARAMUltE? ASIA U ■-, inam v (I)y~:u v. *•* %_—*^ u.!,.*.'! \ ..__ I A1.I1A r ni« i\ ; «" ) l sisiiu \_ I IBItJS f IIUNEIHMKA ""r*" l JU 4M I "(C>\ (T)}, J I 1 í J- 11\ ""- ť I 5<*-.*~r*U .1.3 -x J3IIIÍ* >-----' ■'TV'"/" A^*K y-^Smi T .-i _ UI,.„ ' f? Al ATI ; > CAI1AS _____. , . , . , .,,_ , -—■' sEVEiiM i i v^y \ v jjy / • MMII-Ilirn I s. iJ,;;, ^ JH14I [ '■) U| „J / \"V. ""\_ .—J **, _r\ \ "JuImikivita ^ W*" " * \ misa - •- ( f I nuĽKiinyji'u nľv IUI MS f ) J71TC ,*ff= MENŠINY V RUMUNSKU 50 PRÍLOHA Počet Srbou a Chorvátov žijúcich vo Vojvodine je približne 40 tisíc, rovnako ako Slovákov (Čechov). Podľa sčítania ľudu v r. 1977 počet Turkov a Tatárov v DobrudŽi sa pohybuje približne okolo 50 tisíc. Ich náboženský život je podľa našich poznatkov, zabezpečený. V posledných desaťročiach mali tieto menšiny možnosť vzdelávať sa na základných školách čiastočne vo svojej ľ materčine a pomocou niekoľkých kultúrnych domov za- chovávali svoje tradície. Vydávanie literatúry v ich jazyku j je nepatrné. Tieto národnosti sú vydané napospas priro- dzenému asimilaČnému procesu. IV. PRAMENE KONFLIKTOV Neodkladnou úlohou v súčasnosti je riešenie integrácie Cigánov, Čo zároveň znamená ohnisko napätia. Oficiálny počet Cigánov je 410 tisíc osôb (ale pravdepodobne to bude okolo 2 miliónov), väčšina z nich sa asimilovala k Rumunom, určitá časť zase k Maďarom. -Pre svoj politický charakter sa v súčasnosti registrujú j dva veľké problémy: sedmohradskí Maďari, ako aj situá- : : cia a budúcn^jf! Moldavska, Opätovné vybudovanie vlastnej inštitucionálnej siete sedmohradských Maďarov naráža na politicky zmanipulovaný odpor väčšinového národa. Sú proti navráteniu niekdajších vlastných kultúrnych inštitúcií, majetkov — | t spred roka 1945. Napr. predmetom nekonečných diskusií ! i sú od roku 1990 otázky vrátenia škôl, slobodného užíva- i nia materinského jazyka. I Rumunskí Maďari sa cítia byť súčasťou kultúry maďarského národa, avšak akýkoľvek kontakt s maďarským Štátom periodicky vyvoláva v rumunskom nacio- *! nalistickom tábore agresívny odpor, vidia v tom zahra- I nicné nebezpečenstvo, ohrozujúce jednotu štátu." Tým I sa medzi dvoma štátmi rozvoj skutočne dobrých susedských vzťahov meritorne hatí. V krátkom čase ne-; možno očakávať, aby sa požiadavky kultúrno-občianskej autonómie splnili, resp. sa uskutočnila— v nedostatočných obrysoch čiastočne načrtnutá — územná autonómia 1 (týkajúca sa sedmohradského kraja). Pokiaľ sa oneskorí }il uspokojujúce riešenie, musí sa rátať s miestnymi kon- | fliktmi a zvýšeným vysťahovalectvom podobným nebez- :< pečenstvu úteku. i Otázka Moldavska — ako otázka zjednotenia — nie je „rumunskou vnútornou záležitosťou". Do jeho vývoja je priamo zainteresované okrem Rumunska, Moldavska a Ukrajiny aj Rusko, nepriamo však je celoeurópskou i záležitosťou, nakoľko znamená zmenu hraníc. Problém i! komplikuje spor o budúcnosť územia rozprestierajúceho sa za Dnestrom, kde historické argumenty minulosti a princíp etnickej väčšiny hovoria proti Rumunom, kým historické a štátoprávne argumenty kratšej sovietskej éry i : podporujú stanovisko Rumunov. . í Vyriešenie otázky Moldavcov v Rumunsku podľa všet- kého bude dlhotrvajúcim procesom; rumunská spoločnosť sa dovtedy bude musieť u stave národnej pohotovosti popasovať so svojimi závažnými modernizačnými problé- iľ mami, ako aj súčasne s otázkou menšín, ktoré vyžaduje í veľa trpezlivosti a tolerancie. t '■ Otázky Moldavska [ Moldavsko je niekdajšou sovietskou republikou, obýva- nou medzi Prútom a Dnestrom prevažne Rumunmi. Rozloha: 33 800 km\počet obyvateľov 4,335 miliónov (1989). támmmmimm&s^mg^&úž&im:-- Na konci stredoveku Moldavsko (Besarábia) tvorilo východnú Časť jedného z dvoch rumunských kniežatstiev, Moldáviu. Po viacerých ruskc—tureckých vojnách vládnuca Turecká ríša ju v roku 1812 prepustila Rusku. (Južnú Časť, približne 10 000 km2, ktorá teraz patrí Ukrajine po krimskej vojne v r. 1856 získalo naspäť práve sa formujúce Rumunsko. Avšak v roku 1878 ich Rusko zobralo späť a Rumunsko ako výmenu obdržalo Dobrudžu.) V Besarábii prebiehala tvrdá proruská politika, snažili sa Rumunov, ktorí tvorili väčšinu od Rumunska izolovať. Koncom roku 1917 tu vznikla Moldavská demokratická republika, ktorá v januári 1918 deklarovala úplnú nezávislosť. Vtedy sem vtrhli rumunské vojská, Rada Štátu potom 9. apríla vyhlásila zjednotenie Besarábie a Rumunska. Z 2 863 409 obyvateľov vtedajšej 44 422 km2 veľkej oblasti podľa oficiálnych údajov z roku 1930 56,2% boli Rumuni, 12,3% Rusi, ll%Ukrajinci,7,2%Židia,5,7% Bulharov, 3,4% Gagauzov a 2,8% Nemcov. V silne agrárnom kraji 89% obyvateľstva žilo na vidieku, 38,1% dospelých bolo gramotných. Na základe paktu Molotov-Ribbentrop v júni r. 1940 v dôsledku sovietskeho ultimáta Rumunsko donútili vrátiť túto oblasť svojmu východnému susedovi, ktorý ju pripojil k symbolickej „Moldávii" (8434 km2) založenej za Dnep-rom ešte v r. 1924, južné pásmo, súčasne oddelil a pripojil k Ukrajine. Moldavsko sa formálne stalo samostatnou sovietskou zväzovou republikou. (Rumunsko sa v roku 1941 zúčastnilo na nemeckej východnej vojenskej výprave, znovu, obsadilo Moldavsko, avšak v r. 1944 sa stalo opäť súčasťou Sovietskeho zväzu.) Sovietsky systém počas hospodársko-spoločenskej premeny znovu zaviedol povinne cyriliku, väčšinu obyvateľstva, 65% ktorého azda tvorili Rumuni, prekrstili za Moldavcov, dali vypracovať teóriu, dokazujúcu, že Moldavci sú odlišným národom od Rumunov. (Rumuni, ako orto-doxi, cyriliku používali do polovice 19. str.) S Rumunskom sa prerušil aj medziľudské styky. Bukurešť si formálne nenárokovala toto územie, voči susednej veľmoci to neprichádzalo do úvahy. Koncom roka 1990 Moldavsko vypovedalo úniu zo Sovietskym zväzom, Rumunsko vzápätí uznalo suverenitu Moldavska. V súčasnosti medzi Rumunskom a Moldavskom badať výrazné úsilie zjednotenia, resp. federatívneho usporiadnia. Územie etnicky nie je ucelené. Všade žijú Ukrajincii i Rusi. V r. 1989 Ukrajinci tvorili 13,8%, Rusi 13%, Nemci sa vysťahovali ešte v r. 1940. V južnej Basti Moldavska a na Ukrajine žije 300 tisíc Gagauzov, túžiacich po samostatnosti. Na území za Dnestrom, v okolí Tiraspolu — práve v naj vyvinutej sej oblasti — sú moldavskí Rumuni v menšine oproti Rusom a Ukrajincom; to je etnický základ úsilia o samostatnosť v oblasti za Dnestrom. Na tomto území „Transistrie" vznikla tzv. Dnes-terská republika. Ukrajina sa prikláňa k tomu, aby táto oblasť v rámci Moldavska získala autonómiu. Moldavský parlament prisľúbil osobitný štatút pre mesto Tiraspol za Dnestrom, tamojším ruským a ukrajinským obyvateľom. Dnes však neexistuje ani približný súhlas medzi stranami v súvislosti s počtom tunajších etník. Na území za Dnestrom podľa ukrajinského názoru žije 500 tisíc Ukrajincov, podľa rumunského chápania Ukrajinci a Rusi spolu tvoria 330 tisíc osôb, kým moldavskí Rumuni 250 tisíc (približne 40%). Čiže pri „usporiadaní národnostnej otázky" tu majú bezprostredný záujem tri mocnosti: Rusko, Ukrajina a Rumunsko.