Typ problémov v terapeutickom vzťahu a ich vyriešenie
(Timuľák (2005) podľa Safran a Muran (2000) )
Klientovo stiahnutie sa – príklady: popretie evidentne prítomného pocitu pacientom,
minimálna komunikácia, zmena témy, intelektualizácia, hovorenie príbehov, hovorenie
o druhých
1. Identifikovanie prejavu (marker) stiahnutia sa (stiahnutie sa prejavuje ako popretie
evidentne prítomného pocitu pacientom, prípadne minimálnou komunikáciou,
zmenou témy, intelektualizáciou, hovorením príbehov, hovorením o druhých ).
2. Prerušenie markeru a venovanie pozornosti markeru (ide vlastne o terapeutovo
zaujímanie sa o pacientovo prežívanie interakcie).
3. Miernená asertivita pacienta (terapeut sa tu zameriava na facilitovanie vyjadrenia
potrieb a pocitov pacienta, ktoré viedli k stiahnutiu sa).
4. Vyhýbanie sa (vyjadrovanie potrieb a pocitov pacienta je blokované pacientovými
presvedčeniami o reakcií terapeuta alebo pacientovým vlastným sebakriticizmom,
terapeut facilituje prekonanie vyhýbania sa exploratívnymi a empatickými
intervenciami)
5. Sebaasercia (pacient si uvedomuje a vyjadruje potreby, akceptuje za nich
zodpovednosť a priamo ich vyjadruje, nepredpokladá, že terapeut ich automaticky
pozná a plní)
Štádia 3 a 5 prebiehajú paralelne so štádiom 4 (predstavujú proces prežívania, resp.
proces vyhýbania sa prežívaniu, ktorý beží súčasne)
Klientova konfrontácia – príklady: sťažnosti ohľadom terapeuta ako človeka, ako
profesionála, sťažnosti ohľadom spôsobu terapie, odchodu z terapie, sťažovanie ohľadom
parametrov terapie – t.j. časového plánu, sťažovanie ohľadom pokroku v terapii
1. Identifikovanie prejavu (marker) konfrontácie (ide o pacientove sťažnosti na
terapeuta ako človeka, prípadne ako profesionála, sťažnosti na spôsob priebehu
terapie, hrozenie odchodom z terapie, sťažovanie sa na parametre terapie - t.j.
časový rozvrh, sťažovanie sa na neprítomnosť pokroku v terapii).
2. Prerušenie (terapeut v tomto štádiu preruší akt konfrontácie - rozhodujúce preto je
terapeutovo pripustenie zodpovednosti za vlastné prispenie k problematickej
interakcii, terapeut znovunastolí analytický priestor, poskytne spätnú väzbu,
facilituje väčšiu explicitnosť v požiadavkách pacienta, metakomunikuje o
interakcii, vyjadrí sa k dopadu pacientovej konfrontácie na to, ako klienta prežíva;
podporuje priame pacientovo vyjadrovanie konfrontácie a kritiky a pod.).
3. Explorácia konštruovania problematickej situácie (terapeut sa v tomto štádiu
zameriava na facilitovanie vyjadrenia pacientových potrieb, očakávaní, želaní,
percepcií prítomných v probléme a pod.).
4. Vyhýbanie sa agresii (pacientov proces vyhýbania sa priamemu vyjadrovaniu agresie
kvôli pocitom viny a úzkosti sprevádza vyjadrovanie konfrontácie a brzdí ju,
prípadne ju robí nepriamou, terapeut by preto mal facilitovať uvedomovanie si
tohto javu pacientom).
5. Vyhýbanie sa zraniteľnosti (vulnerabilite) (v tomto štádiu riešenia problému
v terapeutickom vzťahu terapeut facilituje pacientovo uvedomovanie si faktu, že
uniká do agresie, aby sa vyhol uvedomovaniu si vulnerabilných zážitkov
spustených terapeutickou interakciou; terapeut by mal facilitovať pacientovo
uvedomovanie si toho).
6. Zraniteľnosť (vulnerabilita) (ak terapeut ukázal ochotu brať dôvody pacientovej
agresivity vážne, ak dokázal pripustiť vlastný podiel na nej, tiež schopnosť
vydržať pacientovu agresiu, vedie to k pacientovmu vyjadreniu vulnerabilných
pocitov a želaní často spojených s beznádejou; nie je to už ale beznádej
komunikovaná cynicky a hnevlivo, ale opravdivo).
Štádia 3 a 4 a 3 a 5 prebiehajú paralelne (predstavujú proces prežívania resp. proces
vyhýbania sa prežívaniu, ktorý beží súčasne). Štádium 6 bezprostredne nasleduje
buď po štádiu 3 alebo 5.