Názov štúdie: O optimizme vysokoškolákov Autor posudku: Lenka Juríčeková Celkové hodnotenie[MS1] : Autor sa v štúdii venuje skúmaniu miery optimistického nahliadania na budúcnosť u študentov MU. Pozitívne hodnotíme originálny [MS2] výber výskumného problému a snahu podať čo najpodrobnejšie vysvetlenia. Musíme však zmieniť aj niekoľko nedostatkov, ktoré zámer výskumu ochudobňujú. Výskumný problém je nejasne definovaný: od začiatku s istotou nevieme, či sa autor zameria na výskyt optimistických predpokladov len v rámci vzorky českých študentov a chce ich porovnávať navzájom, alebo bude vzorku porovnávať s americkými študentmi[MS3] . Autor na rôznych miestach štúdie píše striedavo o dispozičnom optimizme, o optimistických, či pesimistických odhadoch. Pojmy obsiahnuté vo výskumnej otázke (ak jednotlivé úvahy autora možno za ňu považovať) nie sú jasne určené a operacionalizované[MS4] , čo podčiarkuje nejasnosť výskumného problému. Ak by autor konkrétne definoval premenné a ich obsah, samotné hypotézy by boli zrozumiteľnejšie a podobne i závery z nich plynúce. Pozitívne hodnotíme schopnosť autora spájať výsledky niektorých štúdií, avšak väčšinou takých štúdií, ktoré sa na optimizmus pozerajú cez prizmu atribúcií. Chýba zasadenie skúmaného konceptu do širšieho rámca - napríklad teoretické odhalenie súvislostí dispozičného optimizmu s inými psychologickými konštruktmi ako coping, self - efficacy, lokalizácia kontroly a pod. Autor definuje „dispozičný optimizmus“ Carvera a Scheiera, cituje ich štúdiu, bibliografický odkaz v literatúre však chýba[MS5] . V teórii autor nespomína predošlými výskumami zistené rozdiely medzi mužmi a ženami a ani svoje odôvodnenie, prečo rozdiely očakáva; formulácia hypotéz s fokusom na pohlavie vyznieva preto prekvapujúco. Hypotézy celkovo pôsobia komplikovane, chýba nám operacionalizácia pojmov a definícia premenných, s kterými vo výskume pracuje. Znenie hypotéz by sa tým sprehľadnilo. Až v metodickej časti sa dozvedáme, že v hypotézach H2 až H6 ide o charakteristiky situácie a to, že autor overuje ako závisí miera optimizmu od týchto charakteristík. V hypotéze H6 autor skúma vplyv existencie kultúrneho stereotypu na tendenciu k miere optimizmu. Popis kultúrneho stereotypu a vzorky ktorej sa stereotyp týka však absentuje[MS6] . Štúdia stráca prehľadnosť aj pre neuvedenie znenia dotazníkov, nevieme si predstaviť, na aké otázky respondenti odpovedali[MS7] . Autor uvádza len oblasti, na ktoré boli dotazníky zamerané a znenie škál. Reliabilitu škál nedokladá potrebnou štatistikou[MS8] . Neuvádza definitívnu veľkosť vzorky, počet mužov a žien. Irelevantnými sa v takomto kontexte stávajú informácie o návratnosti jednotlivých dotazníkov - nevieme určiť, či jeden typ dotazníka mu odovzdal jeden člověk, koľko ľudí vyplnilo viacero dotazníkov a podobne. V štatistickom vyhodnocení dát chýba popis vzorky pomocou základných deskriptívnych štatistík[MS9] . Autor pracuje iba s priemermi, chýba tiež popis tvaru rozdelenia v zmysle jeho šikmosti, špicatosti. Domnievame sa, že v niektorých prípadoch nemusí byť rozloženie odhadov normálne a preto použitie t - testu môže spôsobiť skreslenie výsledkov. Podobne použitie korelačnej analýzy pri overovaní hypotézy č. 5 pýtajúcej sa na kauzalitu považujeme za nepresné[MS10] . Autor štúdie zaujímavo určil kategórie optimizmu a pesimizmu (podľa intervalu) ale pri následnom uvedení výsledkov nám nie je zrejmé, či ich uvádza v percentách, alebo v hodnotách priemeru (viď tabuľka č.2[MS11] ). K výsledkom jednotlivých hypotéz považujeme za prehľadnejšie uvádzať ich grafické znázornenie pomocou histogramu a scatterplotov, čo v štúdii absentuje. Tabuľka korelácií č.4 tiež vyznieva nezrozumiteľne ak například v prípade r = 0,38 je korelách hodnotená ako významná, no v prípade -0,38 ostáva bez komentára[MS12] . Autor neuvažuje o koeficiente determinácie a o tom na aký fakt poukazuje. Diskusia výsledkov je neurčitá. Časť výsledkov je popísaná podrobne, časť výsledkov je vágna, autor pr. v jednej vete hovorí, že výsledky nie sú potvrdením hypotéz, o pár riadkov nižšie však píše, že jedine H6 nebola potvrdená[MS13] . Až na tomto mieste operacionalizuje pojem „systematická chyba hodnotenia budúcnosti“ a to, na základe čoho na ňu usudzuje. Prepojenie výsledkov s výsledkami americkej štúdie je vágne - porovnáva skupiny, medzi ktorými je minimálne 30 ročný rozdiel, rozdiel medzi dvoma skupinami z odlišného kultúrneho kontextu bez predošlých dôkazov vysvetľuje pomocou vplyvu výchovy, tj. opisuje ničím nepodchytený kauzálny vzťah[MS14] . Obmedzenia svojho výskumu vidí len v malej vzorke; sme názoru, že obmedzenia môžu byť spôsobené v nástrojoch merania, či úvahách o intervenujúcich premenných, ktoré absentujú. Na škodu je, že autor spája diskusiu a záver v jedno, nevytvoril si tak priestor na úvahu o praktických implikáciách svojich zistení, nenavrhuje ďalšie riešenia výskumného problému, napriek tomu, že táto oblasť má v sebe veľký potenciál zaujímavých výskumných možností[MS15] . Silné stránky[MS16] Slabé stránky § Zaujímavá a relatívne nepreskúmaná téma výskumného projektu § Snaha zistiť platnosť hypotéz na viacerých hladinách spoľahlivosti alfa § Snaha zistiť ako súvisí optimistický odhad s viacerými charakteristikami situácie § Neuverejnené znenie dotazníkov v prílohe § Chýbajúca polemika o platnosti a spoľahlivosti výskumných zistení § Chýbajúce dôležité štatistiky, ktoré by ozrejmili zistenia a umožnili lepší vhľad do problému § Zasadenie výsledkov získaných štúdiou do kontextu súčasných psychologických poznatkov o optimizme v populácii vysokoškolských študentov, polemika o možných vzťahoch s dôležitými psychologickými konštruktmi Otázky pre autora štúdie[MS17] 1. Čomu prisudzujete „neúspech“ toho, že sa Vám nepodarilo potvrdiť výskumnú hypotézu číslo 6? 2. Aká je reliabilita vašej výskumnej metódy? Ako ju určíte? Čo by to znamenalo vo vzťaku a k formulácii výsledkov Vášho výskumu? 3. Z čoho usudzujete na normalitu rozloženia optimistických odhadov v súvislosti s jednotlivými charakteristikami situácie? Ako by sa zmenil Váš postup vyhodnocovania dát, ak by ste zistili, že rozdelenia nie sú normálne? 4. Aké deskriptívne štatistiky by ste mali uviesť [MS18] aby ste podrobnejšie popísali Vašu výskumnú vzorku? 5. Koľko percent rozptylu závislej premennej „optimistický odhad“ bolo vysvetleného v jednotlivých prípadoch pôsobenia nezávislej premennej? Ako sa nazýva štatistika, ktorou si na túto otázku zodpovedáte? 6. Ako mohol Vami uvedený výber výskumnej vzorky ovplyvniť internú validitu? Ohrozil výber vzorky externú validitu? 7. Mohli internú validitu ovplyvniť intervenujúce premenné? Aké intervenujúce premenné zohrali vo Vašom výskume rolu? Mali vplyv aj na externú validitu? 8. Predstavte si fiktívnu situáciu, že by sa študenti, ktorých ste skúmali, dostali do zaťažujúcej situácie. Čo by ste vedeli na základe svojich výsledkov výskumu o týchto študentoch povedať? Mali by tieto Vaše predpoklady obmedzenia, v čom by spočívali[MS19] ? [MS20] ________________________________ [MS1]Vidím přesažení znaků o 1200. Pokud nepůjde o zvlášť povedený posudek, nebude přijat. [MS2]Chválit originalitu / zajímavost / aktuálnost tématu je klišé. [MS3]Souhlasím. [MS4]Upozorňujete na důležitý fakt. [MS5]Je vidět, že jste četla pozorně. [MS6]Dobře vystihujete nedostatky hypotéz. Ty trpí i formálními chybami – slučují více tvrzení dohromady, jsou kruhovité, vyskytuje se i budoucí čas (H5). [MS7]Opět poukazujete na důležitou rezervu. Ani nevíme, jak byly otázky vybrány z originální metody, jak proběhl převod do českého prostředí ad. [MS8]Za povšimnutí stojí i nestejně velké překrývající se intervaly, nevylučující se kategorie aj. [MS9]Přesně tak. Navíc ani nevíme, jakou přesně populaci s jakými charakteristikami má vzorek reprezentovat. [MS10]Líbí se mi, že uvažujete i o korektnosti statistických procedur. Chybí doložení předpokladů pro provedení korelační analýzy. [MS11]Dobrý postřeh. Jen bych použila specifičtější zhodnocení než „zajímavě“. [MS12]Pozor na rozdíl mezi velikostí korelace a její statistickou signifikancí. I vysoká korelace může být nesignifikantní a naopak. [MS13]Opět se trefujete do černého. V diskusi schází jednoznačná informace o ne/potvrzení hypotéz a zejména interpretace výsledků rovnoměrně vzhledem ke všem hypotézám. [MS14]Ano, ano. Nejsou brány v úvahu ani další intervenující proměnné, neekvivalentnost skupin, odlišná metodika měření aj. [MS15]Velmi výstižně shrnujete další nedostatky Diskuse. [MS16]Oceňuji, že jste našla i nějaké klady. [MS17]Líbí se mi, že pokládáte otevřené a dostatečně konkrétní otázky. Otázek mělo být max 5. [MS18]To zní poněkud mentorsky, jako výtka, že tak autoři/-ky neučinili. [MS19]Tato otázka už jde podle mě za hranice toho, čeho by se otázky měly týkat – odpovědi by měly přinést lepší možnost posoudit validitu a reliabilitu výzkumu a poskytnout podněty pro další / kvalitnější práci. [MS20]Celkově: Odvedla jste kvalitní práci. Podařilo se Vám identifikovat většinu klíčových nedostatků studie. Je vidět, že jste o studii přemýšlela a přitom šla k jádru věci. Svá konstatování doprovázíte smysluplnými argumenty. Některé důležité aspekty jste ponechala bez vyjádření – viz mé průběžné komentáře. Navzdory tomu, že jste překročila stanovený rozsah práce, Váš posudek hodnotím jako PŘIJAT. Zároveň však tímto apeluji, abyste pro příště rozsah dodržela – je spíše výjimkou být takto benevolentní. Byla by škoda, kdyby Vaše dobře odvedená práce vyšla nazmar jen kvůli nedodržení formálních požadavků. Děkuji Vám za svědomitý přístup.