INŠTITÚT PRE VEREJNÉ OTÁZKY Edícia ŠTÚDIE A NÁZORY Táto kniha vychádza s podporou Freedom House a DFID RÓMSKE HLASY RÓMOVIA A ICH POLITICKÁ PARTICIPÁCIA V TRANSFORMAÈNOM OBDOBÍ INŠTITÚT PRE VEREJNÉ OTÁZKY Edícia ŠTÚDIE A NÁZORY MICHAL VAŠEČKA MARTINA JURÁSKOVÁ ELENA KRIGLEROVÁ PETER PULIŠ JANA RYBOVÁ 4 RÓMSKE HLASY RÓMOVIA A ICH POLITICKÁ PARTICIPÁCIA V TRANSFORMAČNOM OBDOBÍ Edícia ŠTÚDIE A NÁZORY Michal Vašečka – kapitola 1 Martina Jurásková – kapitola 4 Elena Kriglerová – kapitola 5 Peter Puliš – kapitola 2 Jana Rybová – kapitola 3 Lektori: PhDr. Oľga Gyárfášová PhDr. Imrich Vašečka © IVO – Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002 ISBN: 80−88935−36−9 5OBSAH ÚVOD ................................................................................................................ 9 KAPITOLA 1 RÓMOVIA A POLITICKÁ PARTICIPÁCIA – „ELIGO ERGO SUM“ (M. Vašečka) .................................................................................................... 19 1. POLITICKÉ STRANY NA SLOVENSKU A RÓMSKA PROBLEMATIKA ...................................................................................... 19 1.1. Postoje politických strán k rómskej problematike .......................... 19 1.2. Rómska agenda v programoch politických strán v parlamentných voľbách 1990 – 1998 ............................................. 20 1.3. Rómska agenda počas parlamentných volieb 2002 ......................... 22 2. ÚČASŤ RÓMOV V PARLAMENTNÝCH VOĽBÁCH ............................. 24 2.1. Deklarovaná účasť Rómov v parlamentných voľbách 1998 a 2002 ......................................................................................... 24 2.2. Príčiny rozhodnutia zúčastniť sa alebo nezúčastniť sa parlamentných volieb ........................................................................ 27 3. KOHO VOLIA RÓMOVIA A PREČO? ...................................................... 30 3.1. Parlamentné voľby 1998 .................................................................... 30 3.2. Parlamentné voľby 2002 .................................................................... 33 4. ČO ZNAMENÁ VÝSLEDOK PARLAMENTNÝCH VOLIEB PRE RÓMOV? ............................................................................................. 38 KAPITOLA 2 RÓMSKI VOLIČI A ICH HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE (P. Puliš) ...... 41 1. ÚVOD .......................................................................................................... 41 2. HISTORICKÝ FENOMÉN ASIMILÁCIE ................................................ 42 2.1. Uhorsko v 14. storočí a prvé asimilačné opatrenia.......................... 42 2.2. Asimilačné opatrenia po druhej svetovej vojne................................ 43 2.3. Potláčanie rómskej identity opatreniami socialistického sociálneho štátu .................................................................................. 44 6 3. HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE RÓMOV, ALEBO HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE „URČITEJ“ SOCIÁLNEJ KATEGÓRIE? ....................... 44 3.1. Existuje ešte rómska etnická identita? ............................................ 45 4. SILA AUTORITY ALEBO OSOBNÁ SLOBODA?................................... 46 4.1. Prijímanie rozhodnutí v rodine ......................................................... 46 4.2. Výber manželského partnera ............................................................ 48 4.3. Fyzické trestanie detí ......................................................................... 49 4.4. Trest smrti........................................................................................... 50 4.5. Zabezpečenie poriadku v spoločnosti ................................................ 50 4.6. Konzistentnosť postojov na škále autoritarizmus – liberalizmus......................................................................................... 51 5. NAPRAVO – NAĽAVO A VÔBEC NIEKAM?.......................................... 55 5.1. Financovanie zdravotníctva a školstva ............................................ 55 5.2. Má štát regulovať ceny tovarov a služieb? ....................................... 56 5.3. Spoločenská solidarita ....................................................................... 57 5.4. Príjmové nerovnosti............................................................................ 58 5.5. Diskriminácia na trhu práce ............................................................. 59 5.6. Je zaraďovanie sa Rómov v pravo−ľavom spektre konzistentné? ... 60 6. HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE RÓMOV A MAJORITY .......................... 62 7. AKO A KTO MÔŽE RÓMSKYCH VOLIČOV OSLOVIŤ? ...................... 64 8. „RÓMSKY VOLIČ“ – UNIVERZÁLNY FENOMÉN ALEBO ZRADNÉ ZOVŠEOBECNENIE? ................................................ 65 KAPITOLA 3 RÓMSKA POLITICKÁ REPREZENTÁCIA (J. Rybová) ........................ 67 1. ÚVOD .......................................................................................................... 67 2. VÝVOJ RÓMSKEJ POLITICKEJ SCÉNY .............................................. 69 2.1. Vývoj do roku 1989 ............................................................................. 69 2.2. Vývoj po roku 1989 ............................................................................. 70 3. SNAHY O ZJEDNOTENIE RÓMSKEJ POLITICKEJ SCÉNY ............. 73 4. VOLEBNÉ STRATÉGIE RÓMSKYCH POLITICKÝCH STRÁN .......... 76 4.1. Parlamentné voľby 1990 .................................................................... 76 4.2. Parlamentné voľby 1992 .................................................................... 76 4.3. Parlamentné voľby 1994 .................................................................... 77 4.4. Parlamentné voľby 1998 .................................................................... 78 4.5. Parlamentné voľby 2002 .................................................................... 78 5. VNÍMANIE RÓMSKEJ POLITICKEJ REPREZENTÁCIE RÓMAMI ... 80 6. ZÁVER ......................................................................................................... 88 7KAPITOLA 4 MIGRÁCIA RÓMOV DO KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE (M. Jurásková) ................................................................................................ 91 1. ÚVOD .......................................................................................................... 91 2. STRUČNÁ CHRONOLÓGIA UDALOSTÍ SPOJENÝCH S MIGRÁCIOU RÓMOV ............................................................................ 92 2.1. Prvá vlna migrácie ............................................................................. 92 2.2. Druhá vlna migrácie........................................................................... 93 2.3. Tretia vlna migrácie ........................................................................... 93 3. PROFIL MIGRANTOV A POTENCIÁLNYCH MIGRANTOV .............. 99 3.1. Tradičné členenie.............................................................................. 100 3.2. Sociálna diferenciácia ...................................................................... 100 3.3. Profil potenciálnych migrantov ....................................................... 101 4. PRÍČINY MIGRÁCIE .............................................................................. 106 5. POSTOJ RÓMOV K SLOVENSKU A K EURÓPSKEJ ÚNII .............. 109 5.1. Postoje Rómov k Slovensku ............................................................. 109 5.2. Postoje Rómov k členstvu v EÚ ....................................................... 112 5.3. Výhody a nevýhody členstva v EÚ očami Rómov .......................... 113 KAPITOLA 5 RÓMOVIA VERZUS MAJORITA – POSTOJE, VZŤAHY, KONFLIKTY (E. Kriglerová) ...................................................................... 119 1. ÚVOD ........................................................................................................ 119 2. FORMOVANIE POSTOJOV A VZÁJOMNÝCH VZŤAHOV ................ 122 2.1. Historické súvislosti ......................................................................... 122 2.2. Politika voči Rómom ......................................................................... 123 2.3. Sociálna situácia Rómov po roku 1989 ........................................... 124 3. POSTOJE .................................................................................................. 127 3.1. Postoje majority k Rómom ............................................................... 127 3.2. Postoje Rómov k majorite................................................................. 131 4. VZÁJOMNÉ VZŤAHY MEDZI RÓMAMI A MAJORITOU .................. 132 4.1. Ako vnímajú spolužitie s Rómami Nerómovia? ............................. 132 4.2. Ako vnímajú Rómovia spolužitie s Nerómami ? ............................ 133 4.2.1. Medzinárodné porovnanie ..................................................... 134 4.2.2. Prípad Slovenska ................................................................... 134 4.3. Interetnické vzťahy v českej republike ........................................... 138 8 5. INTERETNICKÉ KONFLIKTY.............................................................. 140 5.1. Interetnické konflikty v Českej republike ...................................... 140 5.2. Interetnické konflikty na Slovensku očami Rómov ....................... 142 5.2.1. Konflikty s Nerómami ........................................................... 145 5.2.2. Konflikty so starostom ........................................................... 146 5.2.3. Konflikty so skinheadmi........................................................ 146 5.2.4. Konflikty s učiteľmi ............................................................... 147 6. OČAKÁVANÉ VZŤAHY V BUDÚCNOSTI ........................................... 147 6.1. Aké vzťahy v budúcnosti očakávajú Rómovia? .............................. 148 6.2. Ako vidia budúcnosť vzájomných vzťahov Nerómovia? ................ 149 PRÍLOHA 1 DOTAZNÍK – PRVOSTUPŇOVÉ TRIEDENIE ......................................... 153 PRÍLOHA 2 VÝSKUMNÝ TÍM ......................................................................................... 162 PRÍLOHA 3 ZOZNAM ANKETÁROV .............................................................................. 163 LITERATÚRA ............................................................................................. 165 9ÚVOD KRÍZA RÓMSKEJ IDENTITY A POLITICKÁ PARTICIPÁCIA Parlamentné voľby v septembri 2002 boli kľúčové z hľadiska integračného úsilia Slovenskej republiky. Vláda SR v rokoch 1998 – 2002 odstránila všet− ky nedostatky v oblasti ochrany ľudských a menšinových práv, ktoré boli príčinou predchádzajúceho neplnenia kodanských kritérií pre vstup Sloven− ska do Európskej únie. Slovenská republika podpísala a ratifikovala väčši− nu relevantných medzinárodných dokumentov a zmlúv v oblasti ľudských a menšinových práv a je z tohto hľadiska štandardnou európskou krajinou. V hodnoteniach medzinárodných organizácií však ostáva rómska téma na Slovensku problematickou oblasťou, ktorej neriešenie ohrozuje sociálny a po− litický zmier v krajine. Nedostatočný pokrok v tejto oblasti je často vnímaný ako zlyhávanie krajiny v transformačnom procese. Rómska téma teda ostá− va na začiatku 21. storočia pre Slovensko jednou z najväčších výziev do bu− dúcnosti. Majorita si však túto výzvu nie vždy plne uvedomuje a politické elity na ňu príliš často nereflektujú. A ľudia, ktorí sú schopní vynútiť si rie− šenia, sú stále zastúpení v kriticky malom počte. V krajine, kde sú Rómovia najsilnejšie odmietanou sociálnou skupinou, je neochota „policy makers“ zasiahnuť do istej miery pochopiteľná, aj keď roz− hodne nie akceptovateľná. Veľmi vážnym problémom pre majoritu na Slo− vensku však je chýbajúci partner pre riešenie. Kombinácia neochoty riešiť negatívne fenomény spojené s rómskou problematikou, neochota majority prizvať k riešeniam samotných Rómov a neexistencia reálnej rómskej repre− zentácie vytvárajú stav, keď je veľmi obtiažne posunúť tento problém o krok vpred. Ako však riešiť rómsku problematiku bez samotných Rómov? Rómska par− ticipácia na veciach verejných je minimálna, zodpovednosť za tento stav však rozhodne nesú obe strany. Majorita je intuitívne opatrná pri prizývaní Ró− mov k politickej a občianskej participácii, a Rómovia naopak zatiaľ na Slo− vensku nevytvorili relevantnú politickú reprezentáciu schopnú podieľať sa na pozitívnych riešeniach, teda takú, ktorá by sa mohla stať relevantným partnerom. 10 Rómovia tak stoja pred dilemou – ak majú snahu zúčastňovať sa politic− kého života, môžu uplatniť dvojakú stratégiu – účasť na kandidátkach majoritných politických strán, alebo vytvárať samostatné rómske politické strany. Ak by sa dala schematicky zhrnúť skúsenosť Rómov s tý− mito dvoma stratégiami, možno konštatovať, že majoritné politické strany o rómskych kandidátov nejavia veľký záujem, a pri druhej stratégii neexistu− je šanca na úspech. Rómska politická strana má minimálne šance prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na úspech v parlamentných voľbách už z dô− vodu demografickej štruktúry rómskej populácie. Frustrácia z nemožnosti riešiť tzv. rómsku problematiku tak narastá na oboch stranách – majority i samotných Rómov. U rómskej politickej repre− zentácie môže táto frustrácia viesť v istom časovom horizonte k radikalizá− cii. Pozitívne riešenia rómskej problematiky tak môžu mať dva základné spúšťače. Buď sa objaví, prípadne vyostrí konflikt medzi Rómami a majori− tou do tej miery, že majorita bude prinútená prijať operatívne riešenia, ale− bo si tieto riešenia vynúti nová sformovaná rómska politická reprezentácia – ktorá získa vážnosť a silu porovnateľnú s politickou reprezentáciou ma− ďarskej menšiny, a ktorá ju dokáže využívať na efektívne presadzovanie zá− ujmov rómskej menšiny. Na rozdiel od iných národností žijúcich na Slovensku sa však v súvislosti s Rómami objavuje jeden problém, ktorý si Rómovia ani majoritná populá− cia úplne neuvedomujú. Reprezentujú vôbec rómski lídri samotných Rómov? Odpoveď je jednoduchá – nereprezentujú. Ani v očiach majority (rómski lídri neboli volení, a preto je ich legitimita formálne ľahko spochybniteľná), ani v očiach samých Rómov. Chýbajúca legitimita však nie je výlučne dôsledkom nedospelosti rómskej politickej scény a jej nevykryštalizovanosti. Podstata problému sa ukrýva predovšetkým v kríze rómskej identity. Rómsky národ je jediným väčším európskym národom, ktorý nedokončil emancipačný proces či tzv. proces národného obrodenia, ktorým postupne prešla väčšina európskych národov so všetkými pozitívnymi, ale najmä ne− gatívnymi dôsledkami. Z pohľadu konštruktivistickej paradigmy vzniku národov rómsky národ nemal dostatok možností, času a sily „skonštruovať“ základné znaky svojho národa. Vo svete, kde národný štát hrá nezanedba− teľnú úlohu pri formovaní politicko−ekonomických podmienok na svojom území aj pri utváraní identity svojich obyvateľov, a kde národ predstavuje jediný realistický socio−kultúrny rámec pre moderný svetový poriadok (navzdo− ry jeho schopnostiam generovať všeobecný teror a deštrukciu), sú Rómovia zásadným spôsobom znevýhodnení oproti ostatným európskym národom. 11Zároveň je potrebné spomenúť, že väčšina európskych štátov vyvinula v po− sledných dvoch storočiach veľké úsilie o asimiláciu Rómov, čo sa v mnohých krajinách aj podarilo. Mohli by sme namietať, že proces asimilácie Rómov na Slovensku rozhodne nie je ukončený a budeme mať pravdu – asimilácia bola úspešná skôr v smere kultúrneho vykorenenia než integrácie, či aspoň akomodácie Rómov. Faktom ostáva, že väčšina Rómov nielen na Slovensku, ale v celoeurópskom kontexte sa podvedome a neuvedomele usilu− je dokončiť proces asimilácie v snahe vo všetkom sa zblížiť s majoritnou po− puláciou a svoju rómsku identitu si zachovať iba v úzkom rodinnom kruhu. V tom istom čase úzka vrstva rómskej inteligencie, podobne ako v minu− losti inteligencia iných národov, vrátane slovenského, začína proces národ− ného obrodenia Rómov. Snažia sa o to predovšetkým prostredníctvom róm− skej politickej reprezentácie, ktorá je však silne odmietaná samotnými Ró− mami a paradoxne pozitívne vnímaná skôr majoritnou inteligenciou. Prá− ve zrážka dvoch odlišných koncepcií – národno−emancipačnej na stra− ne rómskej inteligencie a asimilačnej na strane širokých vrstiev róm− skej populácie – vytvára neriešiteľnú situáciu, ktorá majoritu iba utvrdzuje v jej predsudkoch voči Rómom. Rómovia tak z pohľadu ma− jority pochopiteľne artikulujú svoje predstavy o riešeniach tzv. rómskej prob− lematiky nekonzistentne. Majorita však tiež nevie zadefinovať svoj prístup k Rómom a výsledkom je séria nedorozumení a dlhoročných frustrujúcich zá− žitkov na obidvoch stranách. Prečo vlastne Rómovia nedokončili svoj národno−uvedomovací proces? Prí− čin je mnoho, schematicky môžeme uviesť nasledujúce: • Rómovia neboli pred príchodom do Európy homogénnou etnickou skupi− nou, tieto rozdiely etnického charakteru komplikujú vzájomnú komuniká− ciu európskych Rómov do dnešných dní. • Rómovia boli v minulosti neagrárnym spoločenstvom. Národy však býva− jú spojené s konkrétnou „zemou“, ich spojenie s územím vytvára etnický charakter národov. • Prežívajúci kastovný systém možno chápať ako špecifickú formu predka− pitalistických vzťahov, ktoré vytvorili bariéry nedovoľujúce vytvorenie spo− ločnej identity rôznych sociálnych skupín. V takomto prostredí sa priro− dzene vytvorili iné typy identít, ktoré spôsobili vznik „etnicky indiferent− ných komunít“. • Rómovia v minulosti patrili k najnižším sociálnym vrstvám spoločnosti a boli si rovní – vo svojej chudobe. Väčšina úspešných Rómov unikala pred svojou etnicitou a odmietala sa hlásiť k svojim koreňom. 12 • Rómske špecifiká, ktoré sú stavebnými kameňmi národnej emancipácie, boli vytvárané zvonku majoritou. • Vzhľadom na tendencie k rýchlym zmenám Rómovia nikdy nevytvárali stabilné kultúrne inštitúcie – permanentné provizórium, v ktorom Rómo− via žili, neumožňovalo vytváranie silnejšej národnej identity. • Rómska orientácia na súčasnosť neprospievala národno−uvedomovacím snahám – národno−emancipačný proces vyžaduje rozmýšľanie o budúcnosti. • Identita Rómov je veľmi často identitou primárnych skupín, kolektívna pamäť je často spojená s rodinnou pamäťou. Národ je však sociologicky sekundárnou skupinou, preto v minulosti nemohol vzniknúť rómsky ná− rod. Môžeme si však položiť otázku, ktorá by mohla byť pre mnohých rómskych intelektuálov provokatívna. Je vôbec potrebné dokončovať rómsky národno− uvedomovací proces v situácii, keď je väčšina rómskej populácie silne asimi− lovaná? Je rozumné dokončovať proces nacionalizácie a etnizácie v 21. sto− ročí, keď skúsenosti iných národov z minulých storočí hovoria o kontro− verznosti týchto snáh? Teoretik nacionalizmu Arnošt Gellner spochybňuje legitimitu a ciele etno− identifikačných pokusov – podľa neho je vytváranie nových národov nezmy− selné predovšetkým z ekonomických dôvodov. Podľa Gellnera politická a eko− nomická moc ostáva v rukách elity, nie v rukách všetkých príslušníkov ná− roda. Navyše cieľom emancipačných snáh je vytvorenie národného štátu, čo je v prípade Rómov problematické hneď z viacerých dôvodov a takáto snaha by bola odsúdená na neúspech hneď v začiatku (Gellner, 1993). Ale prečo Rómom upierať to, čo bolo umožnené ostatným národom? V pro− spech rómskych národno−emancipačných snáh naopak hovorí étos liberaliz− mu, ktorý ponúka prostredníctvom vytvorenia národnej komunity možnosť zrovnoprávniť jej členov. To by mohlo byť v prípade Rómov veľmi silným momentom. Pre populáciu, ktorá je taká uzavretá do svojich tradičných ko− munít, ešte stále endogamná s prežívajúcim kvázi−kastovným systémom, so silným sociálnym dištancom medzi jednotlivými členmi a silnými sub−etnic− kými rozdeleniami by zrod národa znamenal oslobodenie. Tieto otázky však nemá (a nielen na Slovensku) zodpovedané ani rómska populácia, ani majo− rita. Napriek všetkému sa však pokusy o budovanie rómskeho národa stávajú realitou – systematické snahy o budovanie vnútrorómskej kohézie a pocitu rómskej spolupatričnosti nevyhnutne otvárajú túto diskusiu. Tieto snahy sa spredmetňujú v čoraz intenzívnejšom zviditeľňovaní sa v politickej sfére. 13O ÈOM JE TÁTO PUBLIKÁCIA? Táto kniha analyzuje viaceré aspekty rómskej politickej reprezentácie a par− ticipácie a poukazuje na biele miesta v chápaní „rómskej politiky“ a „róm− skeho politického života“. Kniha je produktom programu Výskum národnost− ných menšín Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Tento program sa systema− ticky zaoberá tzv. rómskou problematikou a podieľal sa na viacerých kva− litatívnych i kvantitatívnych výskumoch týkajúcich sa Rómov. Tieto výskumy poukázali z hľadiska rómskej politickej reprezentácie na mnohé nové skutočnosti, špecifikovali iné a predovšetkým úspešne rozbili viaceré mýty, ktoré sú v majoritnej populácii rozšírené v súvislosti s tzv. róm− skou politikou. V júni 2002 Martina Jurásková, Elena Kriglerová, Peter Puliš a Jana Rybová pod vedením riaditeľa spomínaného programu Michala Va− šečku uskutočnili sociologickú sondu do rómskej politickej participácie. Za− merali sa pritom na skutočnosti, ktoré neboli výskumne pokryté a sú pre ma− joritu aj pre samotných Rómov veľkou neznámou. Tento výskumný projekt finančne podporili Freedom House a Minister− stvo pre sociálny rozvoj (DFID) fungujúce pod hlavičkou veľvyslanectva Spo− jeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Zameral sa na voleb− né preferencie Rómov, na ich účasť vo voľbách v rokoch 1998 a 2002, na vní− manie rómskej politickej scény, na názory Rómov na integračné snahy Slo− venska, na ich hodnotové orientácie a na vzťahy s majoritou. Michal Vašečka sa vo svojej časti Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ zameral na volebnú účasť Rómov v parlamentných voľbách v ro− koch 1998 a 2002, na výber politických strán respondentmi a na dôvody pre takýto výber a preferencie pre parlamentné voľby 2002. Peter Puliš vo svo− jej kapitole Rómski voliči a ich hodnotové orientácie opisuje základné piliere politickej participácie Rómov v transformačnom období prostredníctvom analýzy ich hodnotových orientácií a skúma konzistentnosť postojov Rómov. Jana Rybová vo svojej stati Rómska politická reprezentácia opisuje vývoj rómskej politickej scény na Slovensku, volebné stratégie rómskych politic− kých strán a vnímanie rómskej politickej reprezentácie Rómami. Martina Jurásková v kapitole nazvanej Migrácia Rómov do krajín Európskej únie rozoberá postoj Rómov k Slovensku a k Európskej únii a analyzuje migrač− ný potenciál Rómov na Slovensku. Elena Kriglerová v poslednej časti Ró− movia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty skúma formovanie posto− jov a vzájomných vzťahov, vzájomné vzťahy medzi Rómami a majoritou, in− teretnické konflikty a očakávané vzťahy v budúcnosti. 14 Na zber empirických dát sme použili dotazník, výskumnú vzorku tvorilo 323 rómskych respondentov zo siedmich okresov Slovenska – Skalice, Lip− tovského Mikuláša, Brezna, Kežmarku, Gelnice, Vranova nad Topľou a Bar− dejova. Dáta získané vo výskume boli využité nielen pre túto publikáciu, ale boli publikované už pred parlamentnými voľbami a použité pre viaceré pred− volebné analýzy týkajúce sa rómskej politickej participácie. Je otázne, do akej miery zistenia výskumu ovplyvnili správanie politických strán vo vzťahu k Rómom – faktom však ostáva, že na rozdiel od všetkých predchádzajúcich parlamentných volieb na Slovensku po roku 1989, odbor− ná aj laická verejnosť mala tento raz k dispozícii pomerne podrobnú sondu do politického života Rómov na Slovensku. VÝBER VÝSKUMNEJ VZORKY Vybrať reprezentatívnu vzorku spomedzi rómskej populácie je veľmi nároč− ná, ak nie neuskutočniteľná úloha, pretože základné údaje o tejto populácii, teda o základnom súbore nie sú známe. Vzhľadom na skutočnosť, že Rómo− via často odmietajú deklarovať svoju etnicitu1 je väčšina štatistických dát pre výskumníkov nepoužiteľná, vypovedajú totiž iba o menšej časti Rómov žijúcich na Slovensku. Rómovia nedeklarujú svoju etnicitu z viacerých dôvodov. Pred rokom 1989 nemali možnosť hlásiť sa k svojej etnickej príslušnosti. Keďže v tomto obdo− bí oficiálne existovala len slovenská národnosť, veľká časť Rómov si ju osvo− jila. Splývanie štátnej a etnickej príslušnosti spôsobilo, že ešte dnes veľká časť príslušníkov rómskeho etnika nerozlišuje štátnu príslušnosť a etnicitu. Aj keď si veľká časť Rómov v prostredí svojej rodiny a komunity zachováva etnickú identitu, má strach deklarovať ju vo verejnom priestore, pretože pre majoritu má príslušnosť k rómskemu etniku negatívnu konotáciu. Aby sme teda dodržali zásady korektného sociologického výskumu, v son− de IVO z júla 2002 boli dotazovaní len tí respondenti, ktorí sa cítia byť Ró− mami. V úvode sondy bola použitá filtračná otázka „Považujete sa za Róma?“, ktorou sme identifikovali respondentov sondy. 1 Pri sčítaní obyvateľov v roku 2001 deklarovala svoju rómsku etnickú príslušnosť iba časť z odhadovaného skutočného počtu Rómov – bolo to 89 920, čo znamená 1,7 % z celkovej po− pulácie. Odhady o počte Rómov na Slovensku sú ale oveľa vyššie. 15Sonda IVO z júla 2002 bola prvotným vstupom do doposiaľ nepreskúma− nej oblasti, preto na základe jej výsledkov nemôžeme konštatovať absolútne tvrdenia. Analýza tak iba pomáha formulovať konkrétnejšie hypotézy, kto− ré však potrebujú hlbšie preskúmanie. Predkladaná sonda si nekladie za cieľ byť reprezentatívnou a poskytnúť presné údaje o celej rómskej minorite žijúcej na Slovensku. Napriek tomu sme sa pri výbere výskumnej vzorky pokúsili zachovať isté pomerné zastúpenie jednotlivých kategórií vo výbere. Základ− nými kritériami boli: • Pohlavie: muži (53 %), ženy (47 %). • Vekové kategórie: 18 – 29 rokov (29,7 %), 30 – 39 rokov (28,2 %), 40 – 49 rokov (22,9 %), 50 – 59 rokov (12,4 %), 60 – 69 rokov (5,6 %), 70 rokov a viac (1,2 %).2 • Vzdelanie: základné (66,9 %), učňovské (29,1 %), stredoškolské (4 %). • Socio−ekonomický status: zamestnaný (10 %), nezamestnaný (65,3 %), ma− terská dovolenka (8,6 %), dôchodca (14,9 %). • Miera integrácie: integrovaní (29 %), separovaní (41 %), koncentrovaní (18 %), segregovaní (12 %).3 • Región: Rómovia nie sú na území Slovenska zastúpení rovnomerne. Väč− šina Rómov žije na území východného Slovenska a smerom na západ ich zastúpenie klesá. Túto nerovnomernosť zastúpenia sme sa aj my pokúsili zohľadniť pri výbere okresov, v ktorých prebiehal výskum. Vzhľadom na nízke zastúpenie Rómov na západe Slovenska, vybrali sme v tomto regió− ne iba jeden okres – Skalicu (16,7 %). Na strednom Slovensku sme vybrali okresy Brezno (21,7 %) a Liptovský Mikuláš (13 %) a na východe štyri okre− sy – Vranov nad Topľou (11,5 %), Gelnicu (14,9 %), Kežmarok (12,1 %) a Bardejov (9,9 %). 2 Veková pyramída rómskej populácie má odlišný tvar ako u majoritnej populácie. Dominu− jú nižšie vekové kategórie, smerom do výšky sa zužuje (pozri Vaňo – Haviarová, 2002). 3 V prípade tohto kritéria neexistujú ani odhady pomerného zastúpenia jednotlivých typov osídlení, pretože táto problematika nie je vôbec zmapovaná a definície toho, aké osídlenie je napríklad separované a ktoré segregované sa líšia a nie sú ustálené. Cieľom tohto vý− skumu preto bolo v prvom rade postihnúť všetky typy osídlení. 16 ZBER ÚDAJOV Výskum v rámci rómskej populácie možno považovať za jednu z najzložitej− ších úloh, ktoré možno pred výskumníka postaviť. Rómski respondenti čas− to pristupujú s nedôverou k anketárom, ktorí prídu do rómskej komunity, čo platí najmä v prípade segregovaných osád, kde je kontakt s majoritou veľmi zriedkavý. Značnú nedôveru môžu v tomto prípade vzbudzovať aj dotazní− ky, ktoré môžu evokovať napríklad formuláre z odboru sociálnych vecí. Pre− to je nevyhnutné zvoliť oveľa opatrnejší prístup najmä zo strany anketárov, ktorí musia byť adekvátne vyškolení. Nie je totiž možné jednoducho prísť do osady a predložiť respondentom dotazník na vyplnenie. Často je potrebné po− užiť prístup blízky etnológom, keď anketári musia dosiahnuť u rómskych res− pondentov dôveru neformálnym rozhovorom, pri ktorom je potrebné vysvet− liť, že realizovaný výskum je anonymný a získané informácie nebudú nija− kým spôsobom zneužité. Na základe predchádzajúcich výskumov je možné tvrdiť, že ak sa anketárom nepodarí vzbudiť dôveru, rómski respondenti majú tendenciu poskytovať skôr odpovede, o ktorých si myslia, že sa od nich oča− kávajú. Takýto typ výskumu vyžaduje aj vysokú profesionalitu anketárov. Nieke− dy sú v kontakte s respondentmi, ktorí si sami želajú vyplniť dotazník, ino− kedy však z vyššie uvedených dôvodov nie je vôbec možné dotazník respon− dentom ukázať. To znamená, že anketári musia poznať podrobne všetky otáz− ky aj varianty dotazníka a odpovede na tieto otázky získavať na základe ne− formálneho rozhovoru. Po mnohonásobnej skúsenosti sa ukázalo, že takýto prístup získavania údajov je často oveľa efektívnejší (niekedy dokonca jedi− ný možný), pretože Rómovia spontánne vyjadrujú svoje názory a tým sa stá− vajú ich odpovede spoľahlivejšími. MIERA INTEGRÁCIE Rómovia sú veľmi heterogénnou a vnútorne diferencovanou skupinou. Okrem výrazných rozdielov daných príslušnosťou k subetnickej skupine, používa− ným jazykom, je nevyhnutné pri výskume tejto minority zohľadniť aj iné di− ferenciačné kritéria. Z hľadiska analýzy politickej participácie sa na zákla− de viacerých sociologických a etnologických výskumov ukázali ako veľmi dôležité tieto kritériá: postavenie a miesto v sociálnej štruktúre tak spoloč− nosti, ako aj vlastnej komunity; typ lokality (mesto – vidiek); miera pozitív− 17nych kontaktov s nerómskym obyvateľstvom; stav regiónu; početnosť a kon− centrácia Rómov; proporcia rómskej populácie vo vzťahu k majoritnej spo− ločnosti a v neposlednom rade stupeň a typ integrácie resp. segregácie. Práve toto posledné kritérium sa ukazuje byť jedným z najvýznamnejších. Čím je rómska komunita segregovanejšia a izolovanejšia (geograficky aj so− ciálne), tým je väčšia početnosť a koncentrácia Rómov v danom osídlení a niž− šia miera pozitívnych kontaktov s Nerómami. To výrazne vplýva na znižo− vanie socio−ekonomicko−kultúrnej úrovne rómskej komunity, čo v konečnom dôsledku znamená aj vyššie riziko a mieru chudoby (Radičová, 2001; Chu− doba Rómov..., 2002; Vašečka – Džambazovič, 2000; Mann, 2000a). Preto bola aj v tomto výskume zohľadnená táto diferenciácia a výskumný tím použil nasledovnú typológiu4 Rómov na základe charakteru osídlia, v ktorom žijú: • Segregované – typickým príkladom sú rómske osady (romano gava). Ide o samostatný urbanistický celok, ktorý je fyzicky oddelený od obce a fak− ticky tvorí samostatný útvar. Často je od obce vzdialený aj niekoľko kilo− metrov a nie je zriedkavosťou, že z obce do osady nevedia štandardná prí− stupová cesta. Vyznačujú sa aj tým, že väčšina obydlí je postavená nele− gálne, na cudzích pozemkoch, chýba základná infraštruktúra, inžinierske siete a komunálne služby. V týchto osadách je najvyššia koncentrácia róm− skeho etnika, Nerómovia v nich žijú len veľmi zriedkavo a jej obyvatelia väčšinou neudržujú nijaké vzťahy s majoritou. Typickým príkladom je napríklad rómska osada v obci Letanovce (okres Spišská Nová Ves), alebo v obci Rakúsy (okres Kežmarok) či v obci Ortuťová (okres Bardejov). • Koncentrované – typickým príkladom sú „rómske mestské getá“. Sú to samostatné sídelné útvary v rámci obcí, najčastejšie predstavujú samostat− né ulice alebo štvrte, ktoré sú urbanisticky integrálnou súčasťou obce, ale socio−kultúrne tvoria samostatnú entitu. Napriek tomu, že tieto sídelné útvary sú „integrované“ do obce, ich obyvatelia sú prevažne Rómovia a vy− kazujú vo vysokej miere znaky typické pre Rómov zo segregovaných osád. Je pre ne typická vysoká koncentrácia rómskeho etnika a nízka frekven− cia kontaktov s majoritou. Vzhľadom na to, že nie sú priestorovo vzdialení od obce, len zriedka sa potýkajú s problémom chýbajúcej infraštruktúry, inžinierskych sietí či komunálnych služieb. Typickým príkladom je košic− ké sídlisko Luník IX. • Separované – ide o sídelné útvary, ktoré sú fyzicky oddelené od obce, ale reálne sa nachádzajú v jej blízkosti, na okraji obce. Niekedy ich od obce 4 Táto typológia bola prvýkrát použitá vo výskume IVO/UNDP (november 2001) a ukázala sa ako relevantná. 18 delí nejaký prírodný útvar (najčastejšie potok), cesta alebo železničná trať, ale väčšinou obec plynulo prechádza do rómskeho osídlia. Miera koncen− trácie Rómov je tu tiež vysoká, aj keď etnická heterogenita a teda aj frek− vencia kontaktov s majoritou je predsa vyššia ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Typickým príkladom je napríklad rómska osada v obci Svinia (okres Prešov) oddelená potokom, rómska osada v obci Kurov (okres Bar− dejov) oddelená neveľkým poľom, alebo osady Rimavská Píla (okres Rimav− ská Sobota) či Huncovce (okres Kežmarok), ktoré sa nachádzajú za želez− ničnou traťou. Príkladom separovanej osady, ktorá je na okraji obce, od kto− rej ju nedelí nijaká bariéra je napríklad Soľ v okrese Vranov nad Topľov alebo Jakubany v okrese Stará Ľubovňa. • Integrované – sú to rozptýlené komunity, ktoré už nemôžeme ani nazvať rómskym osídlením, pretože Rómovia v tomto prípade bývajú rozptýlene medzi majoritným obyvateľstvom a často sa snažia zakryť svoju rómsku identitu. Neutvárajú s inými Rómmi komunitné väzby a frekvencia ich kontaktov s majoritou je veľmi vysoká. Typickým príkladom môže byť obec Nová Lesná (okres Kežmarok) alebo obec Jesenské (okres Rimavská Sobo− ta), kde väčšina Rómov býva rozptýlene a zároveň plne integrovane medzi Nerómami a ich domy sa v ničom neodlišujú od nerómskych. Priestorová rozptýlenosť rómskej komunity v obci vo všeobecnosti ešte nemusí auto− maticky znamenať jej sociálnu integráciu do majoritnej spoločnosti. Rómska téma ostáva na začiatku 21. storočia jednou z najväčších výziev do budúcnosti. Na otázky, ktoré vyplývajú z pokusov o riešenie tohto problému, dokážu odpovedať Rómovia aj majorita iba spoločne, vo vzájomnom partnerstve. To je hlavný odkaz tejto publikácie. Autori 19Michal Vašeèka Kapitola 1 RÓMOVIA A POLITICKÁ PARTICIPÁCIA – „ELIGO ERGO SUM“ 1. POLITICKÉ STRANY NA SLOVENSKU A RÓMSKA PROBLEMATIKA 1.1. POSTOJE POLITICKÝCH STRÁN K RÓMSKEJ PROBLEMATIKE Rómska problematika sa v diskurze väčšinových politických strán začala in− tenzívnejšie objavovať až po roku 1998. Dovtedy sa menšinová agenda poli− tických strán orientovala predovšetkým na problematiku vzťahov s maďar− skou menšinou. Posun vo vnímaní tzv. rómskej problematiky politickými stranami spôso− bilo niekoľko faktorov. K najdôležitejším z nich patrila predovšetkým mig− rácia Rómov do krajín Európskej únie (EÚ), predovšetkým do Veľkej Britá− nie, Belgicka a škandinávskych krajín, spojená so žiadosťami o azyl, ako aj následné zavedenie vízovej povinnosti voči slovenským občanom zo strany týchto štátov. S rómskou migráciou súvisel aj tlak zo strany EÚ na sloven− ských politikov, aby k riešeniu situácie Rómov zaujali zásadnejšie stanovis− ko. K vnútropolitickým udalostiam stimulujúcim záujem politických strán o rómsku problematiku patrili predovšetkým opakujúce sa krádeže zemia− kov a dreva na východnom Slovensku (Majchrák, 2002). Charakteristickým znakom prístupu väčšinových politických strán k rómskej problematike bola prevaha často populistických reakcií na aktuálne udalosti nad komplexnejšími návrhmi. Kapitoly venova− né riešeniu situácie rómskej menšiny sa nevyskytujú v programových doku− mentoch žiadnej z relevantných politických strán. Jedinou politickou stra− nou, ktorá do svojej agendy zaradila komplexnejší pohľad na riešenie róm− 20 Michal Vašečka skej problematiky bola v parlamentných voľbách roku 2002 strana Smer (Majchrák, 2002). O tom, že politickým stranám chýba komplexnejší pohľad na rómsku prob− lematiku svedčí aj skutočnosť, že v podstate všetky politické strany vo svo− jich programových dokumentoch a volebných programoch kladú dôraz na riešenie problémov nezamestnanosti a chudoby v marginalizovaných regió− noch východného Slovenska, avšak riešenie týchto problémov nespájajú s ná− vrhmi riešení niektorých špecifických problémov rómskej menšiny. Mnohí politici vo svojich vyjadreniach k rómskej problematike používajú výroky, ktoré sa dajú označiť za rasistické. Obzvlášť nebezpečná je skutočnosť, že nejde o okrajových politikov z marginálnych extrémistických strán, ale často aj o predstaviteľov parlamentných politických strán (Majchrák, 2002). V prí− pade mnohých z nich ide o premyslenú stratégiu s cieľom zvyšovať si popula− ritu využívaním pretrvávajúceho negatívneho vnímania Rómov u časti verej− nosti. V rokoch 1998 – 2002 sa rasistických výrokov najčastejšie dopúšťali pred− stavitelia Slovenskej národnej strany (SNS), neskôr – po jej rozdelení – aj pred− stavitelia Pravej Slovenskej národnej strany (PSNS), takéto výroky sa však objavili aj u niektorých politikov z Hnutia za demokratické Slovensko (Vašeč− ka, 2001a). Takéto výroky môžu prispievať k legitimizovaniu názorov a posto− jov rôznych pravicovo extrémistických hnutí. Vzhľadom na to, že Rómovia sú jednou z najviac odmietaných skupín obyvateľstva, internalizácia radikálnych riešení na strane majority potom nie je prekvapujúca (po− zri box 1 v kapitole Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty). 1.2. RÓMSKA AGENDA V PROGRAMOCH POLITICKÝCH STRÁN V PARLAMENTNÝCH VO¼BÁCH 1990 – 1998 Problematike rómskej menšiny sa politické strany kandidujúce v par− lamentných voľbách v roku 1990 nevenovali buď vôbec, alebo len veľmi okrajovo. Najčastejšie sa rómska problematika spomínala v tých častiach volebných programov, kde politické strany deklarovali rovnopráv− ne postavenie Slovákov a príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenska (išlo o programy Komunistickej strany Slovenska, Demokratickej strany, Strany zelených na Slovensku a koalície Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Spolužitie). Najobsiahlejšiu časť venovanú rómskej menšine spomedzi všetkých volebných programov obsa− hoval program hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). 21 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ V kapitole volebného programu VPN Národný a národnostný pilier sa okrem deklarácie záruk plnohodnotného spolužitia národnostných menšín a etnických skupín so slovenským národom objavuje aj zmienka o tom, že VPN „víta zdravé prúdy medzi Rómami, ktoré chcú vlastnými silami pozdvih− núť kultúrnu a životnú úroveň rómskej populácie, prispieť k dôstojnému živo− tu Rómov u nás“. Vo voľbách v roku 1990 kandidovala Rómska občianska iniciatíva (ROI) v koalícií s Verejnosťou proti násiliu. V tejto koalícií sa ROI podarilo získať jeden mandát v SNR, poslankyňou v SNR sa stala Anna Kop− tová. V týchto voľbách kandidovali rómski kandidáti aj na kandidátke KSS (Karol Seman, Vincent Danihel) (Majchrák, 2002). Spomedzi kľúčových politických strán a hnutí mali pred parlamentnými voľbami v roku 1992 vo svojich volebných programoch pasáže dotýkajúce sa národnostnej politiky iba Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Strana demokratickej ľavice (SDĽ). Rómska menšina však nebola v programoch HZDS a SDĽ nikde explicitne spomenutá a aj z deklarácií uvedených vo vo− lebnom programe SDĽ vyplýva, že boli predovšetkým odpoveďou na politic− ké a kultúrne požiadavky maďarskej menšiny. Jediným politickým sub− jektom, ktorý vo svojom volebnom programe v roku 1992 priamo spo− menul rómsku menšinu bola koalícia MKDH – Spolužitie. Táto koalí− cia politických strán v časti volebného programu venovanej školskej politi− ke vyjadrila podporu vytvoreniu rómskych škôl a školských zariadení. Záro− veň sa zaviazala presadzovať prehodnotenie systému materských, základných, stredných škôl a stredných odborných učilíšť tak, aby zodpovedali požiadav− kám občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám (Majchrák, 2002). Programy väčšiny relevantných politických strán kandidujúcich v parla− mentných voľbách v roku 1994 – okrem KDH a ZRS – obsahovali ucelené časti zamerané na národnostnú politiku. Problematike rómskej menši− ny sa však vo svojom volebnom programe stručne venovala iba SDĽ, ktorá v časti Práva príslušníkov národnostných menšín deklarovala, že zlé sociálne postavenie rómskej menšiny „bude riešiť vytváraním pracovných príležitostí a zlepšovaním vzdelanostnej úrovne“. V prípade SDĽ tak vlast− ne išlo o prvú politickú stranu kandidujúcu na Slovensku po roku 1990, kto− rá vo svojom volebnom programe reflektovala existenciu problémov rómskej menšiny a načrtla možné, aj keď len veľmi všeobecné riešenia (Majchrák, 2002). V roku 1994 kandidovali štyria rómski kandidáti na kandidátke DÚ a to na reálne nezvoliteľných miestach. Z relevantných politických strán kandidujúcich v parlamentných voľbách v roku 1998 venovali vo svojich programoch špeciálnu po− 22 Michal Vašečka zornosť rómskej problematike SDĽ, HZDS a SMK. Najväčšiu pozornosť v porovnaní s ostatnými politickými stranami venovala vo svojom volebnom programe rómskej menšine opätovne SDĽ, podľa ktorej je tzv. rómsky prob− lém „predovšetkým vnútorný problém rómskej menšiny pri hľadaní vlast− nej etnickej identity a ďalších možností jej napĺňania v oblasti školstva, kul− túry, jazyka a následného sociálneho pozdvihnutia“. Vo volebnom programe HZDS v roku 1998 sa rómskej problematiky priamo dotýkajú dva body. Prvý z nich má zreteľný protimaďarský kontext vychádza− júci z tvrdení, že veľká časť občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti sú Rómovia – „je potrebné zvyšovať národnostné povedomie rómskeho etnika, aby sa aj v rámci sčítania ľudu mohli slobodne hlásiť k svojej príslušnosti“. V dru− hom bode sa HZDS zaväzuje „vytvárať podmienky na zriadenie pastoračných centier pre evanjelizáciu a pastoráciu Rómov“. Nepriamo sa rómskej menšiny dotýka aj bod, v ktorom sa píše: „V prípade neprispôsobivých skupín občanov sprísniť formu poskytnutia sociálnej pomoci“. Tu HZDS sľubuje „zmeniť for− mu peňažného plnenia na hmotné plnenie sociálnej pomoci“. Volebný program Strany maďarskej koalície (SMK) venoval rómskej men− šine jeden odsek v kapitole o sociálnej politike. SMK v ňom zdôrazňuje po− trebu „primeranej zainteresovanosti a zapojenia samotných rómskych komu− nít pri riešení rómskej problematiky“ (Majchrák, 2002). V parlamentných voľbách v roku 1998 kandidovali na kandidátke HZDS predstavitelia Rómskej občianskej iniciatívy (ROI) Ján Kompuš s číslom 61 a Jozef Ravasz s číslom 88. Ján Kompuš tragicky zahynul počas predvoleb− nej kampane a Jozef Ravasz sa poslancom NR SR nestal. Slovenská demokratická koalícia (SDK) podpísala zmluvu o predvoleb− nej a povolebnej spolupráci Rómskou inteligenciou za spolunažívanie (RIS), ktorá však po voľbách predstaviteľom RIS nepriniesla žiadne relevantné výsledky. 1.4. RÓMSKA AGENDA POÈAS PARLAMENTNÝCH VOLIEB 2002 Vo volebných programoch politických strán, ktoré mali reálnu šancu uspieť v parlamentných voľbách v roku 2002, bolo riešenie problé− mov rómskej menšiny len okrajovou témou. Pokračoval však pozitívny trend spred parlamentných volieb v roku 1998, keď politické strany postup− ne upúšťajú od všeobecných deklarácií o potrebe riešenia problémov rómskej menšiny a pokúšajú sa navrhnúť konkrétnejšie opatrenia (Majchrák, 2002). 23 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ Najväčšiu pozornosť rómskej problematike spomedzi relevantných politic− kých strán venovala vo svojom volebnom programe Aliancia nového občana (ANO). V jej volebnom programe sa nachádza samostatná podkapitola ve− novaná problematike rómskej menšiny. ANO vychádza vo svojom volebnom programe z konštatovania, že neriešenie rómskeho problému ohrozuje nás všetkých a zaväzuje sa presadiť nový prístup k riešeniu tejto problematiky pozostávajúci z nasledujúcich krokov: • centralizácie zdrojov určených na riešenie rómskeho problému, • vytvorenia centra na riešenie rómskej problematiky a jeho situovanie na východné Slovensko, • zriadenia tzv. štátnej misionárskej činnosti, ktorej činnosť bude upravená zákonom a budú v nej pôsobiť absolventi vysokých škôl (psychológia, so− ciálna práca). ANO navyše vytvorilo Radu Rómov, od ktorej si podľa vyjadrení jej pred− staviteľov sľubovali zisk približne 40 000 voličov pre ANO. Väčšiu pozornosť problémom rómskej menšiny v porovnaní s ostatnými po− litickými stranami venovala vo svojom volebnom programe aj Strana ma− ďarskej koalície (SMK). SMK sa zaviazala presadzovať vypracovanie takých programov, ktoré sú postavené na aktívnej účasti Rómov. Navrhla aj kon− krétnu formu jedného z takýchto programov, ktorým by malo byť vyškole− nie rómskych asistentov, ktorí by po návrate do vlastnej komunity mali po− môcť pri tom, „aby sa Rómovia organizovali vlastnými silami“. Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) sa problémom Rómov venovala vo svojom volebnom programe len okrajovo v časti venovanej sociálnej poli− tike. SDA považuje za mimoriadne dôležité analyzovať všetky sociálne zá− kony už pred ich prijatím z pohľadu ich dopadu na mieru chudoby a možné− ho negatívneho dopadu na rôzne skupiny obyvateľstva (ženy, Rómov, mla− dých ľudí, starých ľudí, nezamestnaných a pod.) (Majchrák, 2002). V programoch HZDS, SNS a Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) sa nevyskytovali zmienky o Rómoch či rómskej problematike, a ak áno, tak iba nepriamo. HZDS napríklad navrhovalo voči „neprispôsobivým skupinám občanov“ viac uplatňovať hmotné plnenie sociálnej pomoci v rám− ci právomoci samosprávnych a štátnych orgánov. Podobne SNS deklarova− la, že je za širšie poskytovanie sociálnych dávok v materiálnej podobe pre osoby neschopné alebo neochotné účelne využívať peňažné dávky. SDKÚ sa vo svojom volebnom programe zaviazala prijať nástroje, ktoré zabránia zne− užívaniu príspevkov na deti, napríklad ich vyplácanie v naturálnej forme, v častejších intervaloch, prípadne viazanie týchto dávok na plnenie iných po− vinností (zabezpečenie školskej dochádzky a pod.) 24 Michal Vašečka HZDS však ponúklo predstaviteľom rómskych organizácií tri miesta na svojej kandidátke. Najvyššie, 75. miesto, získal predseda Rómskej iniciatí− vy Slovenska Alexander Patkoló, hoci pôvodne existovala dohoda, podľa ktorej mal obsadiť miesto v prvej tridsiatke kandidátov. Rómski kandidáti kandi− dovali aj na 38. a na 77. mieste kandidačnej listiny Demokratickej strany – Demokratickej únie (DS – DÚ), ktorá sa tesne pred voľbami vzdala svojej kandidatúry v prospech SDKÚ (Majchrák, 2002). Smer navrhoval vo svojom volebnom programe pomerne represívnu for− mu riešenia rómskej problematiky. V časti jeho volebného programu nazva− nej Poriadok v nezamestnanosti a sociálnej sfére sa uvádza: „Smer je pripra− vený svojou ekonomickou a sociálnou politikou prostredníctvom špeciálne zameranej zdravotníckej osvety a kvalifikovanej sociálnej práce aktívne ovplyvňovať nezodpovedný rast rómskej populácie, ktorý je spôsobený ne− rozumnou štátnou politikou podporujúcou mnohopočetné rodiny nevyžadu− júcou zodpovednosť rodičov za kvalitu a úroveň výchovy a životného štan− dardu svojich detí.“ 2. ÚÈAS RÓMOV NA PARLAMENTNÝCH VO¼BÁCH 2.1. DEKLAROVANÁ ÚÈAS RÓMOV NA PARLAMENTNÝCH VO¼BÁCH 1998 A 2002 Podľa spoločného výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a Medziná− rodného republikánskeho inštitútu (IRI) už vo februári 2002, teda sedem mesiacov pred parlamentnými voľbami, prevládal medzi občanmi záujem o parlamentné voľby nad nezáujmom – záujem o voľby vyjadrilo 57 % res− pondentov a nezáujem 42 % respondentov. Výskum tiež poukázal na skutočnosť, že o voľby sa nadpriemerne zaují− majú muži, vysokoškolsky vzdelaní, občania maďarskej národnosti, podni− katelia, obyvatelia najmenších obcí do 1 000 obyvateľov a obyvatelia Brati− slavského a Nitrianskeho kraja. Naopak najvyšší nezáujem o voľby bol za− znamenaný u ľudí od 18 do 24 rokov, u ľudí so základným vzdelaním, u ne− kvalifikovaných pracovníkov, nezamestnaných a u obyvateľov Žilinského a Prešovského kraja. Na parlamentných voľbách sa podľa svojho vyjadrenia vo februári pláno− valo zúčastniť 69 % oprávnených voličov, pričom 21 % hovorilo, že sa volieb pravdepodobne nezúčastní a iba 10 % v tom čase na svoju účasť nemalo ná− 25 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ zor. Pevné rozhodnutie zúčastniť sa na parlamentných voľbách charakteri− zovalo najmä starších ľudí a ľudí s vyšším vzdelaním, pričom najmenej bolo zastúpené u ľudí vo veku 18 – 21 rokov. Tabuľka 1 Parlamentné voľby sa na Slovensku uskutočnia v septembri. Do akej miery ste rozhodnutý/á zúčastniť sa na týchto voľbách? (populácia SR) Na vo¾bách sa ... Znak urèite zúèastnia pravdepodobne zúèastnia pravdepodobne nezúèastnia urèite nezúèastnia nevie ROD Muži 40,5 32,0 12,6 7,2 6,9 Ženy 30,6 35,0 13,3 8,6 12,2 VEK 18 – 21 20,9 35,8 12,6 8,7 22,1 22 – 25 33,9 38,3 12,3 6,6 8,8 26 – 35 31,4 37,7 16,5 8,0 6,3 36 – 45 36,2 33,3 13,9 7,8 8,8 46 – 55 39,6 30,4 12,5 7,7 9,1 56 + 40,7 30,2 10,5 8,3 8,8 VZDELANIE Základné 30,7 31,6 12,8 10,6 13,6 SŠ bez maturity 33,9 33,6 15,0 8,0 8,8 SŠ s maturitou 40,9 35,3 12,2 5,2 6,4 Vysokoškolské 42,6 35,9 9,6 5,3 6,5 Zdroj: IVO/IRI, február 2002. Z týchto charakteristík by sa dalo usudzovať, že vzhľadom na charakte− ristiky prostredia, ktoré sa zaujíma o voľby podpriemerne, Rómovia budú v tejto skupine nadštandardne zastúpení. Nie vo všetkých rómskych prostre− diach je to pravda – sú medzi nimi zásadné rozdiely, čo je spôsobené hetero− genitou rómskej populácie na Slovensku a rôznou mierou sociálnej inklúzie. Hoci väčšina politikov považuje Rómov za politicky málo aktívnych voli− čov, výskum Roma Human Development Project z novembra 2001 a sonda Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 poukázali na skutočnosť, že účasť Rómov bola v posledných parlamentných voľbách iba o niečo nižšia než celková účasť občanov SR, nemôže však byť hodnotená ako níz− ka. Až 68,3 % rómskych respondentov, ktorí boli v roku 1998 oprávnení voliť, vo výskume IVO/ UNDP uviedlo, že sa zúčastnili na parlamentných voľbách, zatiaľ čo celková účasť v parlamentných voľbách dosiahla 84,2 %. Vo výskume Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 podobne až 65 % rómskych res− 26 Michal Vašečka pondentov uviedlo, že sa na parlamentných voľbách zúčastnilo, 20 % sa ne− zúčastnilo a 13 % nemalo splnené podmienky (väčšinou nemali 18 rokov). Veľmi podobne hodnotili rómski respondenti svoju účasť na parlamentných voľbách 2002. Až 65 % tvrdilo, že sa volieb plánujú zúčastniť, 19 % neplánu− Graf 1 Zúčastnili ste sa na parlamentných voľbách v roku 1998? 13% 65% 20% 2% áno nie nemal som splnene podmienky neviem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. je a 16 % respondentov nebolo roz− hodnutých. V porovnaní s majorit− nou populáciou je to iba o niekoľko percentuálnych bodov menej. Pre− tože výsledná celková účasť v par− lamentných voľbách bola predsa len o niečo nižšia, ako naznačovali po− sledné predvolebné prieskumy – 70,07 %, môžeme sa domnievať – bez možnosti empirického overe− nia, že volebná účasť Rómov bola takisto o niečo nižšia ako avizova− ných 65 %. Informácie z obcí, kde Rómovia tvoria významnú časť obyvateľstva vypovedajú o veľkých rozdieloch vo voličskej mobilizácii, keď v niekto− rých obciach bola voličská účasť Ró− mov totožná s majoritou, naopak v iných lokalitách bola extrémne nízka. Mierna štatistická závislosť medzi mierou integrácie a mierou volebnej účasti sa ukázala najmä v porovnaní integrovaného a segre− govaného prostredia. To opätovne potvrdzuje hypotézu, že Rómovia žijúci v prostredí segregova− ných rurálnych rómskych osád či urbánnych giet sa dajú cha− rakterizovať všeobecnou rezig− náciou, geografickým a sociál− nym vylúčením, neinformova− nosťou a celkovo znakmi pro− stredia underclass. Graf 2 Zúčastnite sa tento rok (2002) na parlamentných voľbách? 65% 19% 16% áno nie neviem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 27 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ 2.2. PRÍÈINY ROZHODNUTIA ZÚÈASTNI SA ALEBO NEZÚÈASTNI SA NA PARLAMENTNÝCH VO¼BÁCH Predvolebnú kampaň 2002 paradoxne nerámcovali integračné snahy Sloven− ska, zavŕšenie demokratizácie spoločenského života či polemiky o dokonče− ní zásadných ekonomických reforiem, i keď tieto témy boli predmetom dis− kusií. Bola to skôr všadeprítomná „blbá nálada“ spôsobená istou únavou z transformačného obdobia, z neúplnosti spoločenských a ekonomických zmien v krajine, ako aj z objektívnych problémov občianskeho života. Túto skutočnosť potvrdzovali i výskumy verejnej mienky. Podľa výskumu Inšti− tútu pre verejné otázky z februára 2002 si až 21,8 % respondentov myslelo, že po voľbách sa v spoločnosti musí zmeniť všetko. Podľa výskumu ÚVVM z júla 2002 deklarovalo 44 % z tých, ktorí boli odhodlaní nezúčastniť sa na parla− mentných voľbách, znechutenosť politickým vývojom na Slovensku, 32 % vy− slovilo presvedčenie, že žiadna z politických strán sa nestará o obyčajných ľudí. Až 25 % respondentov bolo presvedčených, že voľby nič nezmenia a 21 % tvrdilo, že všetky politické strany ich sklamali. Tabuľka 2 Povedzte, prosím, prečo sa nechcete zúčastniť na voľbách do NR SR, respektíve prečo váhate s účasťou na týchto voľbách? (údaje v %) Dôvody neúèasti: Jún 2002 Júl 2002 1. Som znechutený politickým vývojom na Slovensku. 45 44 2. Žiadna z politických strán, hnutí, koalícií sa nestará o obyèajných ¾udí. 36 32 3. Nedôverujem žiadnej politickej strane, hnutiu, koalícii. 30 30 4. Vo¾by niè nezmenia, ani nevyriešia žiadne problémy. 29 25 5. Všetky politické strany, hnutia, koalície ma sklamali. 21 21 6. Nezaujímam sa o politiku. 19 17 7. Na mojom hlase nezáleží. 12 9 8. Nepoznám programy ani ciele politických strán, hnutí, koalícií. 7 5 9. Žiadna zo strán, hnutí, koalícií nemá program, ktorý by mi vyhovoval. 5 1 10. Z iného dôvodu. 3 2 11. Neviem. 1 1 Poznámka: Súčet prevyšuje 100 %, pretože respondenti mohli uviesť viac možných odpovedí. Zdroj: ÚVVM ŠÚ SR, júl 2002. Rozhodovanie Rómov však nebolo napriek spomínanej rezignácii naj− mä v segregovaných rómskych osadách príliš odlišné od majority a predo− všetkým – neriadilo sa žiadnymi zásadnými etnickými špecifikami. Po− dobne ako v majoritnej populácii, aj u Rómov – nevoličov je podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 rozšírené presvedčenie, že politici sa 28 Michal Vašečka nezaujímajú o problémy bežných ľudí (26 %). Presvedčenie, že voľbami by sa nič nezmenilo zdieľa 36 % rómskych respondentov, ale iba 1,6 % rómskych respondentov považuje za svoj dôvod nezúčastniť sa parlamentných volieb presvedčenie, že politici sú Nerómovia a nezaujímajú sa o Rómov. Rozhod− nutie nevoliť je z hľadiska miery integrácie rozšírené nadštandardne práve v segregovanom prostredí a medzi Rómami vo veku 18 – 29 rokov. Mnohí Rómovia sa nezúčastnili na parlamentných voľbách už v roku 1998, pričom z porovnania odpovedí na príčiny neúčasti na parlamentných voľbách v rokoch 1998 (pozri graf 3) a 2002 (pozri graf 4) možno dedukovať istý rast rezignácie a frustrácie zo spoločenského diania. Rozhodnutie neísť voliť je výraznejšie rozšírené medzi rómskymi respondentmi, ktorí sú paternalistic− kejší („hlava rodiny je muž“), domnievajú sa, že ceny tovarov a služieb by mali byť regulované a preferujú rovnomernejšie rozdelenie miezd. Graf 3 Ak ste sa nezúčastnili na parlamentných voľbách 1998, prečo? 21,0% 19,4% 24,0% 1,6% 17,7% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% vo¾bami by sa niè nezmenilo nevedel som, koho mám voli politici sa nezaujimajú o problémy bežných ¾udí politici sú Nerómovia a nezaujímajú sa o Rómov nezaujímam sa o politiku Poznámka: Odpovede tých respondentov, ktorí odpovedali „nie“ na otázku: „Zúčastnili ste sa na parlamentných voľbách v roku 1998?“ Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Dlhodobo sa prehlbujúca rezignácia v rómskom prostredí je výsledkom sociálnej, kultúrnej a symbolickej exklúzie. Predovšetkým v segregovaných komunitách sa rezignácia a neakceptovanie autorít všetkého druhu stáva pri− rodzenosťou. Výsledky kvalitatívnych výskumov, ako bol napríklad výskum Svetovej banky a agentúry S.P.A.C.E. Rómovia a trh práce z roku 2001, vy− povedajú veľa o týchto skutočnostiach a nepriamo potvrdzujú vhodnosť kva− litatívneho prístupu k skúmaniu rómskych komunít a ich sociálneho sveta. 29 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ Výskum Rómovia a trh práce poukazuje vo vnímaní rómskych responden− tov na skutočnosť, že o politickú situáciu sa Rómovia nezaujímajú, pretože doteraz zažívali iba permanentný pád v sociálnom rebríčku a tak len nos− talgicky spomínajú na „zlaté časy“ pred Novembrom ’89 (muž, 27 rokov, Hnúšťa). Podľa inej respondentky voliť nechodia, aj keď si pochvaľovala Mečiara. Pri týchto chválospevoch ju zahriakol muž, ktorý vydvihol minulý režim a povedal, že ani on nebude nikoho voliť (muž, 61 rokov, Hnúšťa). Iní respondenti výskumu Svetovej banky sa na voľbách zúčastňujú, ale sú sklamaní. Mečiara volili v každých voľbách, hoci ho berú s rezervou. Róm− ske strany nevolili. Dzurindu nazvali „malý cigán“, ako sa niekedy tvrdí, ale nie preto, že by bol Róm, ale preto že klame (žena, 52 rokov, Hostišovce). Mnohí rómski respondenti sa podľa výskumu Svetovej banky zúčastňujú na voľbách, ale muž rozmýšľa, že na najbližších sa už nezúčastní, lebo nevidí žiadne zmeny k lepšiemu zo strany štátu („Sľubovali vysoké výplaty a prácu a čo máme?“) (žena, 36 rokov, Hnúšťa). Graf 4 Prečo nechcete ísť v týchto voľbách (2002) voliť? 36,4% 5,5% 25,5% 9,1% 12,7% 5,5% 5,5% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% iné nemám trvalý pobyt v obci, kde žijem nezaujímam sa o politiku politici sú Nerómovia a nezaujímajú sa o Rómov politici sa nezaujímajú o problémy bežných ¾udíi neviem, koho by som mal voli vo¾bami by sa niè nezmenilo Poznámka: Odpovede tých, ktorí odpovedali „nie“ na otázku: „Zúčastníte sa tento rok na parla− mentných voľbách“? Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Pozoruhodné je, že mnohí Rómovia žijúci v segregovaných osadách si ešte stále myslia, že voľby sú povinné. To vypovedá veľa nielen o neinformova− nosti, ale aj o hĺbke sociálnej a kultúrnej exklúzie. Na otvorenú otázku, čo by mohlo zvrátiť ich rozhodnutie nezúčastniť sa na parlamentných voľbách, 30 Michal Vašečka odpovedali rómski respondenti sondy Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 dominantne, že dajú na mienku okolia (26 %). To poukazuje na referenčnú skupinu a sociálnu aj priestorovú uzavretosť rómskych komunít. Veľký po− diel Rómov (21 %) odpovedal, že žiadnym sľubom neuveria, čím vlastne vy− lúčili možnosť zmeny svojho názoru. Najvýraznejším z konkrétnych argumen− tov bol „ak by (politici) zabezpečili prácu“ (16 %). Keďže išlo o otvorenú otáz− ku, takáto početnosť búra mýty o tom, že Rómovia sa vyhýbajú práci. Vo vše− obecnosti tak nemožno hodnotiť rómske komunity ako neprístupné argumen− tom, či ako komunity, ktoré by boli neosloviteľné politickými stranami za− stupujúcimi majoritu. Graf 5 Čo môže ovplyvniť vaše rozhodnutie ísť voliť? 16,2% 8,1% 7,2% 4,5% 3,6% 26,1% 20,7% 5,4% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% iné s¾ubom neveríme dám na mienku okolia ak by odstránili rasizmus na základe politického programu priamy záujem o komunitu ak by zvýšili životnú úroveò ak by zabezpeèili prácu Poznámka: Údaje z otvorenej otázky za tých, ktorí odpovedali, že nie sú rozhodnutí, či pôjdu voliť, alebo sú rozhodnutí, že voliť nepôjdu. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Zasadnými zisteniami výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 je, že aj keď Rómovia sú skeptickí, často apatickí a tesne pred voľbami mnohí nevedia koho pôjdu voliť, nakoniec sa väčšina z nich volieb zúčastní. Pre konkrétnu politickú stranu sa však väčšinou rozhodnú tesne pred voľ− bami. 31 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ 3. KOHO VOLIA RÓMOVIA A PREÈO? 3.1. PARLAMENTNÉ VO¼BY 1998 Parlamentné voľby 1998 znamenali zásadný obrat vo vnútropolitickom aj v zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska, zastavili ďalšie skĺzavanie kra− jiny do skupiny štátov charakterizovateľných ako autoritárske režimy či ne− liberálne demokracie. Rómovia sa stali súčasťou tohto zápasu o charakter štátu. Predstavitelia ROI, ktorá podporovala v kampani HZDS, hovorili pre− dovšetkým o riešení nepriaznivej situácie Rómov na Slovensku, o katastro− fálnej sociálnej situácii, o nezamestnanosti. Hlavným heslom RIS, ktorá pod− písala predvolebnú a povolebnú zmluvu s SDK bolo, podobne ako u SDK, slovo „zmena“. Predstavitelia RIS hovorili s voličmi predovšetkým o zmene postavenia Rómov na Slovensku, o potrebe uznania Rómov za národnosť, o potrebe de− mokratizácie pomerov na Slovensku, ktorá prinesie zmenu aj pre Rómov. Týmito rozdielmi zároveň ROI a RIS dokumentovali mieru polarizácie slo− venskej spoločnosti, kopírujúc odlišné prístupy opozície a Mečiarovej vlády, odlišné témy predvolebnej kampane a odlišné vízie riešenia vážnych problé− mov (Vašečka, 1998). Graf 6 Ktorú stranu alebo hnutie ste volili v roku 1998? 3,9% 9,8% 5,9%22,4% 58,0% HZDS SDK KSS Neviem, nepamätám si Iné Poznámka: Ostatné politické strany dosiahli me− nej ako 3 % (SOP 1,5 %, SDĽ 1 %, ZRS 0,5 %). Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Pripomeňme si, ako volili Rómo− via v parlamentných voľbách v ro− ku 1998. Presné čísla sa dajú zistiť iba veľmi ťažko, keďže žiadne šta− tistiky neuvádzajú národnosť voli− čov, výlučne rómskych obcí je na Slovensku len veľmi málo a žiadna rómska politická strana nekandido− vala vo voľbách samostatne. Veľmi zjednodušene možno konštatovať, že Rómovia na Slovensku volili v parlamentných voľbách predo− všetkým HZDS a SDK. Podľa sondy Inštitútu pre verej− né otázky z júna 2002 deklarovalo 58 % respondentov, že vo voľbách v roku 1998 volilo HZDS, 22 % volilo SDK a 4 % KSS. Rozdiely vo výsled− koch volieb vo väčšinovo rómskych 32 Michal Vašečka obciach napovedajú, že Rómovia sú „vďační voliči“ a predvolebná kampaň medzi nimi môže byť veľmi produktívna. Štatisticky významné rozdiely me− dzi integrovanými a segregovanými prostrediami sa pri hodnotení volebných preferencií z volieb 1998 nepotvrdili. Rozhodnutie voliť tú ktorú stranu vychádza u rómskych respondentov, po− dobne ako rozhodnutie zúčastniť či nezúčastniť sa volieb, z dvoch faktoroch – prísľubu práce a silnej osobnosti, ktorá je schopná voliča upútať a na ktorú sa môže spoľahnúť. Vzhľadom na to, že nadpolovičná väčšina rómskych respon− dentov – voličov z roku 1998 podľa sondy Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 volilo HZDS, za silnou osobnosťou sa zrejme ukrýva Vladimír Mečiar. Graf 7 Aké boli hlavné dôvody, kvôli ktorým ste túto politickú stranu (hnutie) volili? 44 21 22 55 30 4 4 10 18 20 0 10 20 30 40 50 60 vedúca osobnos dlhodobá spokojnos s politikou strany snaží sa rieši problémy Rómov s¾úbili prácu s¾úbili zvýši dávky s¾úbili dobudova infraštruktúru s¾úbili vyrieši problémy našej komunity prišli,pohostili,zaujímali sa o problémy komunity ovplyvnila ma komunita iné Poznámka: V grafe sú uvedené iba početnosti, pretože respondenti mohli vybrať viacero dôvo− dov. Odpovedali iba tí, ktorí volili a pamätali si, koho volili. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Podľa rómskych respondentov sondy Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 strana, ktorú v parlamentných voľbách volili, skôr nenaplnila ich oča− kávania. Až 34 % rómskych respondentov tvrdí, že strana vôbec nenaplnila očakávania a 16 %, že nenaplnila očakávania čiastočne. Pritom 22,6 % sa prikláňa k stredovému variantu – ani splnila, ani nesplnila, 18,3 % rómskych respondentov sa domnieva, že strana čiastočne splnila očakávania a 8,5 % sa nazdáva, že strana naplnila očakávania úplne. Vzhľadom na dominantnosť HZDS v rozhodnutiach respondentov je však otázka „napĺňania“ očakávaní problematická – niektorí respondenti hodno− 33 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ tili negatívne napĺňanie očakávaní voči politickej strane práve preto, že ne− bola pri moci. To nepriamo indikuje, že nespokojní respondenti hodnotili nie− len zlyhania „svojej“ politickej strany, ale aj skutočnosť, že nemohla uplat− niť svoje koncepcie vo vláde. Vo všeobecnosti však tesne pred parlamentný− mi voľbami prevládala medzi rómskymi respondentmi pri hodnotení napĺ− ňania ich videnia sveta nespokojnosť nad spokojnosťou. Graf 8 Do akej miery strana splnila vaše očakávania? vôbec nesplnila èiastoène nesplnila aj splnila, aj nesplnila èiastoène splnila úplne splnila 34,1% 16,5% 22,6% 18,3% 8,5% Poznámka: Podiel z tých, ktorí volili a pamätali si koho. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 3.2. PARLAMENTNÉ VO¼BY 2002 Parlamentné voľby 2002 na rozdiel od volieb v roku 1998 boli predovšetkým voľbami, ktoré by sa dali označiť ako referendum o integrácii Slovenska do EÚ a NATO. Boli tiež voľbami o možnosti pokračovať vo vytváraní liberál− no−demokratického režimu a o šanciach na skoré dokončenie kľúčových eko− nomických reforiem. Rozhodnutie voliť tú ktorú politickú stranu bolo výrazne sýtené dvoma indikátormi – vzdelaním a urbánno−rurálnym štiepením. Volebné výsledky podľa exit poolu vypracovaného Odborom mediálneho výskumu Slovenské− ho rozhlasu (OMV SRo) v septembri 2002, poukazujú na skutočnosť, že vy− sokoškolsky vzdelaní voliči sú vysoko nadštandardne zastúpení medzi voličmi SDKÚ a ANO, nadštandardne medzi voličmi Smeru, podštandardne medzi voličmi SMK, KSS a KDH a vysoko podštandardne u voličov HZDS. Vzhľa− 34 Michal Vašečka dom na vzdelanostné charakteristiky rómskej populácie už z týchto údajov je možné vysloviť hypotézu, že Rómovia sú nadštandardne zastúpení predo− všetkým medzi voličmi HZDS. Graf 9 Volebné rozhodnutia podľa vzdelania (populácia SR) 27% 12% 8% 24% 9% 16% 13% 7% 12% 10% 3% 8% 8% 5% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% HZDS SDKÚ Smer SMK KDH ANO KSS základné vzdelanie vysokoškolské vzdelanie Zdroj: OMV SRo, september 2002. Graf 10 Volebné rozhodnutia – vidiek a mesto (populácia SR) 19% 12% 8% 29% 14% 13% 13% 7% 10% 8% 6% 8% 7% 3% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% HZDS SDKÚ Smer SMK KDH ANO KSS obce do 2 000 obyvate¾ov mestá 100 000 a viac obyvate¾ov Zdroj: OMV SRo, september 2002. 35 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ Podobne výsledky exit poolu z dielne OMV SRo poukazujú na skutočnosť, že volebné správanie voličov v obciach do 2 000 obyvateľov sa výrazne líši od volebného správania voličov v mestách so 100 000 a viac obyvateľmi. Pokiaľ SDKÚ sa stala výrazne mestskou stranou, a vzdialene ju nasledovala ANO, ostatné politické strany sú viac úspešné v dedinskom prostredí, pričom pro− stredie dediny najvýznamnejšie dominuje v prípade HZDS a SMK. Aj tieto výsledky môžu vzhľadom na charakteristiky rómskej populácie sami o sebe indikovať, že práve HZDS a SMK v južných oblastiach Slovenska môžu byť u Rómov úspešné. Voličské správanie Rómov je však poznačené vysokou nedôverou rómskych voličov voči politickým stranám na Slovensku. V novembri 2001 bola podľa výskumu IVO/UNDP dôvera Rómov v politické strany výrazne nižšia ako ukazovateľ volebnej účasti z roku 1998. Z celého súboru 1 030 rómskych res− pondentov iba 37 % dôverovalo nejakej parlamentnej politickej strane. Graf 11 Ktorým parlamentným politickým stranám dôverujete? 69% 8% 6% 4% 3% 3% 3% 2% 2% 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% HZDS SMK SDKÚ ANO SMER SOP SD¼ KDH INÉ Poznámka: Graf zahŕňa iba odpovede 37 % rómskych respondentov, ktorí dôverujú nejakej poli− tickej strane. Zdroj: IVO/UNDP, november 2001. Pri takejto nízkej dôvere najväčšiu podporu podľa výskumu IVO/UNDP z novembra 2001 medzi Rómami, ktorí vôbec nejakej politickej strane dôve− rujú, zaznamenalo HZDS (69 %), výrazne zaostáva SMK (8 %) a SDKÚ (6 %). 36 Michal Vašečka Napriek dominantnosti HZDS vo väčšine okresov boli vo výskume IVO/UNDP zaznamenané aj významné regionálne rozdiely. Tieto údaje naznačujú, že práve v rámci rómskeho elektorátu existoval pred parlamentnými voľbami veľký priestor pre aktivitu politických strán počas predvo− lebnej kampane, pretože žiadnej politickej strane nedôverovalo až 63 % respondentov. Sonda Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 v mnohom potvrdila vý− sledky spomínaného výskumu z novembra 2001. Dominantnosť HZDS me− dzi Rómami je ťažko spochybniteľná. Podľa sondy až 38 % rómskych respon− dentov by v júni 2002 volilo HZDS. Ostatné politické strany medzi rómsky− mi voličmi ďaleko zaostávali za HZDS – KSS by získalo 6,2 %, SDKÚ 5,7 % a ANO 2,4 %. Až 41 % rómskych respondentov však v júni 2002 ešte stále nebolo rozhodnutých, koho voliť. To otváralo veľký priestor pre politické stra− ny, ktoré by sa chceli v rómskom prostredí presadiť proti HZDS. Graf 12 Ktorú z politických strán by ste volili, keby sa voľby uskutočnili zajtra? 38,4% 2,4% 6,7% 6,2% 5,7% 40,8% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% 45% HZDS ANO Iné KSS SDKÚ Ešte som sa nerozhodol Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Pre porovnanie je možné nahliadnuť do reprezentatívneho výskumu ve− rejnej mienky Inštitútu pre verejné otázky robeného na vzorke 1 875 respon− dentov, ktorý presne v tom istom čase (koncom júna 2002) skúmal volebné preferencie celkovo v populácii SR. Voličsky najsilnejšou stranou ostávalo v júni 2002 HZDS s 25 % voličských hlasov, nasledované stranou Smer s 17 %, SMK s 11 %, ANO s 10 %, SDKÚ s 8 %, KDH s 6 % a SNS s 6 % hlasov. Na 37 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ rozdiel od rómskej populácie však iba 15 % oprávnených voličov nevedelo, koho bude voliť. Fenomén dominantnosti HZDS v rómskom prostredí je na prvý pohľad pozoruhodný, najmä vzhľadom na rasistický diskurz, do kto− rého občas niektorí poslanci HZDS skĺznu. Ako príklad je možné uviesť poslanca HZDS Michala Drobného, ktorý počas parlamentnej diskusie pred hlasovaním o pozbavení imunity poslanca Víťazoslava Morica za jeho ostré protirómske výroky v roku 2000 zatienil svojimi protirómskymi vyjadrenia− mi aj Moricove slová, keď povedal: „Ako ich chcete potrestať, keď sú po cito− vej a ľudskej stránke na úrovni zvieratiek? Žijú ako pohani, sú amorálni a to vytvára voči nim obrovskú agresivitu.“ Drobný si myslí, že Rómov treba izo− lovať, pretože sú okrem iného nositeľmi infekčných ochorení. Vzhľadom na to, že tieto slová odzneli na parlamentnej pôde, trestné stíhanie poslanca Drobného bolo na rozdiel od prípadu V. Morica vylúčené (Vašečka, 2000). Také výrazné preferovanie HZDS zo strany Rómov má však pochopiteľne svoje korene v oceňovaní politiky, ktorú HZDS voličom ponúka. V tejto sú− vislosti je možné vysloviť iba niekoľko hypotéz. Prvou z nich je, že Rómovia kriticky hodnotia vládu premiéra Mikuláša Dzurindu, pretože práve počas jej funkčného obdobia (od 1. júla 2000) sa začala uplatňovať novela zákona o sociálnej pomoci, ktorá sa dotkla všetkých nezamestnaných, evidovaných na úrade práce viac ako 24 mesiacov – sociálna dávka sa im skrátila na po− lovicu. Keďže väčšina dlhodobo nezamestnaných v Slovenskej republike sú Rómovia, novela zákona sa veľmi nepriaznivo odzrkadlila na životnej úrov− ni rómskych komunít žijúcich v osadách. Druhou hypotézou je ocenenie komplexnejšej práce regionálnych štruktúr HZDS s Rómami v porovnaní s ostatnými politickými stranami. A nakoniec je možné uvažovať o akceptácii technokratického prístupu HZDS k rómskej problematike zameraného prevažne na zlepšovanie infraštruktúry rómskych sídiel. Podľa sondy Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 rozhodnutie voliť konkrétnu politickú stranu ovplyvnili u rómskych respondentov už tradič− ne predovšetkým výrazná osobnosť strany (24 %) a prisľúbenie práce (14 %). Až 19 % rómskych respondentov však zároveň uviedlo, že v rozhodnutí voliť nejakú politickú stranu ich ovplyvnila jednoduchá skutočnosť – strana a jej predstavitelia sa zaujímali o problémy Rómov. Zreteľne z toho vidieť, že mnohí Rómovia oceňujú už deklarovaný záujem o ich problémy zo strany „gadžov− ského“ sveta. Vypovedá to veľa o sociálnej a najmä symbolickej exklúzii Ró− mov na Slovensku, a takisto to veľa naznačuje o zodpovednosti majoritných politických strán. 38 Michal Vašečka Graf 13 Na základe čoho ste sa rozhodli pre túto stranu? 5,8% 24,0% 19,0% 14,0% 6,6% 30,3% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% iné ovplyvnila ma komunita s¾úbili námprácu zaujímajú sa o problémy Rómov zaujala ma vedúca osobnos strany reprezentovali záujmy Rómov Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 4. ÈO ZNAMENÁ VÝSLEDOK PARLAMENTNÝCH VOLIEB 2002 PRE RÓMOV? Parlamentné voľby 2002, podobne ako predchádzajúce voľby od vzni− ku samostatného Slovenska Rómom účasť v parlamente nepriniesli. Rómske politické strany ROI a hnutie ROMA vo voľbách prepadli a rómski kandidáti na kandidátkach majoritných politických strán skončili presne podľa očakávaní vzhľadom na svoje pozície na kandidátkach – v poli porazených. Ako volili Rómovia, nevieme presne zistiť, môžeme však sledovať trendy na príklade obcí, kde sa viac ako 10 % občanov prihlásilo k rómskej národ− nosti. Vzhľadom na skutočnosť, že iba menšia časť Rómov na Slovensku sa v sčítaní obyvateľstva prihlásila k Rómom, je možné predpokladať, že v nie− ktorých z týchto 157 obcí bude počet Rómov ešte vyšší. Krátka analýza vý− sledkov volieb v takýchto obciach prináša skutočne zaujímavé poznatky, ktoré potvrdzujú mnohé zistenia sondy Inštitútu pre verejné otázky z júla 2002, iné však do istej miery prekvapivo korigujú. Pracovníci Rómskej tlačovej agentúry (RPA) analyzovali výsledky volieb v 43 lokalitách z tohto zoznamu, pričom oficiálny podiel rómskeho osídlenia 39 Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ v nich dosahuje 24,8 %. Riaditeľka RPA Kristína Magdolenová však tvrdí, že neoficiálne to môže byť aj viac ako 50 %. V Banskobystrickom kraji ana− lyzoval team RPA šesť obcí, pričom v dvoch vyhralo HZDS a v štyroch SMK. V Prešovskom kraji analyzovali pracovníci RPA šestnásť obcí, pričom v sied− mich zvíťazilo HZDS, v troch SDKÚ, v štyroch KDH a v jednej obci ANO, KSS a SDA. V Košickom kraji analyzoval team RPA 21 lokalít, z nich celko− vo v piatich vyhralo voľby SDKÚ, v šiestich SMK, v štyroch HZDS, v dvoch KDH a Smer a po jednom prípade KSS a ANO. Vo všeobecnosti možno povedať, že takýto prehľad výsledkov na− značuje, že Rómovia väčšinou nevolia na základe etnickej príslušnos− ti, nevolia iba strany ľavicovo orientované a nie vo všetkých sídlach volia dominantne HZDS, ako to naznačovali výskumy (napríklad vý− skum IVO/UNDP z novembra 2001). Rómsky volič tak potvrdil, že výskumníci sú schopní predpovedať jeho volebné správanie ešte menej ako v prípade vo− ličov z majoritnej populácie. Výskum volebného správania Rómov tak vzhľadom na štatistickú nemožnosť vytvoriť reprezentatívnu vzor− ku (neznámeho) základného súboru ostáva naďalej veľkou výzvou do budúcnosti. Parlamentné voľby 2002 naplno odkryli dilemu, pred ktorou stoja Rómo− via v procese politickej participácie a vytvárania rómskej politickej repre− zentácie. Väčšina rómskych politikov chápe potrebu intenzívnej spolupráce s majoritnými politickými stranami, preferujú tento spôsob politickej repre− zentácie rómskej populácie, ale politické elity majority neberú rómsku poli− tickú reprezentáciu dostatočne vážne a pravidelne iba využívajú rómskych lídrov na svoje utilitárne ciele. Zároveň platí, že neodbornosť niektorých róm− skych lídrov majoritným politickým stranám ani neumožňuje vstúpiť do váž− nej a dlhodobej spolupráce s nimi. Odmietanie a exklúzia z „veľkej politiky“, v niektorých prípadoch prekry− tá snahou o pokrok v národno−uvedomovacom procese, tak vedie Rómov k za− kladaniu rôznych rómskych politických strán. Tie však vo všeobecnosti nie sú samotnými rómskymi voličmi príliš akceptované a predovšetkým – vzhľa− dom na socio−demografické charakteristiky rómskej populácie – nemajú žiad− ne reálne šance prekročiť päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do par− lamentu. Za takýmto správaním treba čoraz častejšie vidieť aj vzdor voči po− litickému establišmentu v krajine, frustráciu z nemožnosti politicky sa pre− sadiť, ako aj spôsob zvyšovania si vážnosti vo vnútri rómskej komunity. Výrazné a zmysluplné presadenie sa v politickom živote vedie pre Rómov jednoznačne cez úspech v štruktúrach a na kandidátkach politických stranách reprezentujúcich majoritu. Hoci tento variant je 40 Michal Vašečka v princípe asimilačný, Rómovia už vzhľadom na svoj počet na Slovensku, na socio−demografické charakteristiky, na vysokú mieru anómie a na celkovú rezignáciu niektorých rómskych komunít ešte veľa rokov nebudú mať mož− nosť presadiť sa v politike prostredníctvom rómskych politických strán. To je však výzva nielen pre Rómov, ale najmä pre majoritu. Majorita a jej politická reprezentácia by mala v krátkom čase začať intenzívnu diskusiu o tom, ako si predstavuje zapojenie Rómov do riešenia vecí verejných. Po− treba spoločných rómsko−nerómskych riešení tzv. rómskej problematiky a bu− dovania viacnárodného a multikultúrneho Slovenska si vyžaduje a v budúc− nosti bude čoraz viac vyžadovať existenciu relevantnej rómskej politickej reprezentácie. Inými slovami – vzhľadom na súčasný stav bude nevy− hnutné uvažovať o mechanizme, ktorý bude spoluvytvárať možnosti pre politickú participáciu Rómov. V praxi to však bude nesmierne obtiažna úloha. Vytvorenie kvót pre Ró− mov je riešením, ktoré môže vyvolávať silné emócie u majoritného obyvateľ− stva a vyvolať náročnú a legitímnu diskusiu o spravodlivosti a rovných šan− ciach. Zahraničie a medzinárodné organizácie môžu z dlhodobého hľadiska vytvárať tlak na slovenskú administratívu, aby zvyšovala svoje úsilie v hľa− daní spoločných riešení, no požiadavky na zvyšovanie účasti národnostných menšín v politicko−legislatívnom procese sú skôr v rovine odporúčaní, než povinností jednotlivých krajín. Jedinou cestou tak zostáva účinný tlak spo− ločenských a politických elít, ktorý môže z dlhodobého hľadiska vytvoriť si− tuáciu, keď sa účasť rómskej elity na politickom rozhodovaní bude chápať ako prirodzená podmienka kvality a legitimity rozhodnutí. Takáto situácia sa však pre politické elity môže stať aj výhodnou a ako taká si už dnes zaslúži pozornosť. Rómovia sú významnou skupinou vo− ličov a ich hlasy budú v budúcnosti zasahovať do výsledkov parla− mentných volieb čoraz intenzívnejšie. Politické strany tak už dnes majú možnosť budovať svoje stratégie oslovovania rómskeho voliča a stratégie spolupráce s rómskou spoločenskou a politickou reprezentáciou. 41Peter Puliš Kapitola 2 RÓMSKI VOLIÈI A ICH HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE 1. ÚVOD Dôvod, prečo sa v súvislosti so skúmaním a analyzovaním politickej partici− pácie Rómov na Slovensku máme zaoberať ich hodnotovými orientáciami, spočíva v potrebe a odhodlaní pochopiť spôsob, príčiny a hlavne faktory, ktoré utvárajú kontext konštituovania vzťahu Rómov k politike, k jednotlivým politickým stranám, aj ku konkrétnym politickým opatreniam. Nevyhnut− ne tak prispievajú k akceptovaniu, resp. neakceptovaniu, alebo tiež k miere spokojnosti, resp. nespokojnosti s politikou, a tým aj k potenciálu účasti róm− skeho voliča na správe vecí verejných – a to v dvoch podobách: pasívnym spôsobom (účasť na voľbách), alebo aktívnym (vlastným uchádzaním sa o hla− sy a o dôveru voličov). Cieľom tejto kapitoly je analyzovať hlavné konštitu− enty politickej participácie Rómov na Slovensku. Táto analýza pozostáva z viacerých etáp. Časť Historický fenomén asimilácie poukazuje na asimilačné opatrenia zamerané na Rómov v historickom kontexte a uvažuje o ich možných dopa− doch na život tohoto etnika. Nasledujúca časť kapitoly sa venuje otázke, do akej miery sú hodnoto− vé orientácie Rómov výlučne etnickými hodnotovými orientáciami, a do akej miery možno hovoriť o hodnotových orientáciách určitej sociálnej kategórie, resp. sociálnych kategórií. Teda jednotlivcov, kto− rí nie sú spojení vzájomnými vzťahmi, nedochádza medzi nimi k vzájomným interakciám a pod. Jedinými konštituentmi ich postojov a mienok sú fakto− ry externé, predovšetkým konkrétna sociálna situácia, v ktorej sa ocitajú. Časti kapitoly Sila autority alebo osobná sloboda? a Napravo – naľavo a vô− bec niekam? analyzujú hodnotové orientácie Rómov na základe zistení z vý− skumu Inštitútu pre verejné otázky Rómovia pred parlamentnými voľbami 42 Peter Puliš 2002. Otázkou, na ktorú sa obe časti pokúsia odpovedať je, či rómski voliči preferujú skôr autoritarizmus alebo osobnú slobodu, a to vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí, ako aj v politike. Ďalej budeme skúmať to, či ich politická orientácia je viac pravicová ale− bo ľavicová. V tomto zmysle je dôležité pýtať sa, či na základe zistených hodnotových orientácií môžeme hovoriť o konzistentnosti politickej orientácie rómskych voličov, resp. v akej miere a ktorých rómskych voličov. Práve konzistentnosť a vyhranenosť politickej orientácie totiž možno považovať za indikátor vyspelosti voliča, bez ohľadu na jeho etnicitu. Obsahom časti Hodnotové orientácie Rómov a majority je pokus o porov− nanie hodnotových orientácií Rómov a majoritného obyvateľstva. Časti sedem a osem v závere kapitoly sú jednak príspevkom k snahe ro− mológov presvedčiť majoritnú populáciu o opodstatnenosti diferencovať róm− ske etnikum a nevypovedať o ňom ako o homogénnej kolektivite. Zároveň je snahou charakterizovať diferenciáciu rómskych voličov podľa tých znakov, ktoré sa na základe zistení výskumu IVO ukazujú ako významné. 2. HISTORICKÝ FENOMÉN ASIMILÁCIE Ešte predtým, než môžeme začať analyzovať súčasné hodnotové orientácie rómskych voličov, je potrebné minimálne naznačiť historický kontext ich konštituovania s dôrazom na jeho najvýznamnejšie medzníky. Tieto sú tvo− rené predovšetkým tými historickými obdobiami, ktoré viac alebo menej prispeli ku kolízii, ak nie priamo ku konfliktu obsahov etnickej identity Ró− mov a tradícií, hodnôt a noriem dominantnej kultúry, teda majoritného oby− vateľstva. 2.1. UHORSKO V 14. STOROÈÍ A PRVÉ ASIMILAÈNÉ OPATRENIA Najstaršie správy o živote Rómov na Slovensku siahajú do 14. storočia. Ró− movia v tomto období žili na okraji majoritnej spoločnosti v rodovo−profesij− ných komunitách. Udržiavali si odlišný hodnotový systém, správali sa pod− ľa vlastných kultúrnych vzorov a životných stratégií. Keďže nevlastnili a ne− obrábali pôdu, nevytvárali materiálne hodnoty v zmysle našej dominantnej 43 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie kultúry. Ekonomická závislosť ich viedla k vytváraniu vzájomných ekono− mických a sociálnych vzťahov s majoritným obyvateľstvom (Kušnieriková, 2002). V zmysle dobových osvieteneckých tendencií zaviedla v druhej polovici 18. storočia rakúska cisárovná Mária Terézia asimilačné opatrenia. Ich cieľom bolo dosiahnuť úplné splynutie Rómov s domácim obyvateľstvom. Rómom bolo zakázané kočovať po krajine, obchodovať s koňmi, mať vlastného vajdu a boli donútení používať aj vlastné priezviská. Navyše sa museli vzdať používania vlastnej reči a nosenia tradičných šiat. Rómskym rodinám boli odnímané ich deti od veku štyroch rokov (tento sa neskôr zvyšoval) a umiestňované na výchovu a neskôr prácu do sedliackych rodín majoritného obyvateľstva (Kuš− nieriková, 2002). Týmto spôsobom sa vládnuci systém snažil všemožne po− tlačiť očividné znaky a prejavy tradície života tohto etnika, ako aj ich vlast− nej identity. 2.2. ASIMILAÈNÉ OPATRENIA PO DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE V kontexte súčasnej histórie boli asimilačné tendencie opäť zaznamenané v povojnovom období od roku 1945. Vládna garnitúra vtedajšieho Českoslo− venska automaticky anticipovala riešenie zásadnej zmeny sociálneho posta− venia Rómov ich zapojením do výrobného procesu a povojnovej obnovy kra− jiny. Rómovia síce dostali možnosť začleniť sa do spoločnosti ako občania, ale nie ako špecifická etnická skupina s istými právami a záujmami. Pravdou zostáva, že ani rómske spoločenstvo v tom čase nedisponovalo vlastnou re− prezentáciou, ktorá by dokázala predniesť kolektívne požiadavky na rieše− nie problémov vlastného etnika (Jurová, 1992). Ponuka na začlenenie do vtedajšej spoločnosti prostredníctvom zamestna− nia narážala na subjektívne prekážky tradičného spôsobu života Rómov, na obmedzenú profesijnú štruktúru a na zlé sociálne postavenie rómskych rodín. Prekážkou zaradenia do spoločnosti bol tiež ambivalentný postoj úradní− kov štátnej správy v povojnovom období. Na jednej strane existovali prejavy neprimeranej tolerancie, benevolencie až súcitu s dôsledkami ako prehlia− danie a ospravedlňovanie priestupkov či trestných činov, na druhej strane tu boli predsudky a formovanie represívnych opatrení prerastajúcich do per− zekučnej politiky – ako napríklad postrk (násilné usídľovanie) do domovskej obce, v prípade bezdomovectva postrk z obce do obce, zavádzanie kočovníc− kych legitimácií, zaraďovanie do táborov nútených prác (Jurová, 1992). 44 Peter Puliš 2.3. POTLÁÈANIE RÓMSKEJ IDENTITY OPATRENIAMI SOCIALISTICKÉHO SOCIÁLNEHO ŠTÁTU Vo februári 1948 prijala väčšina Rómov víťazstvo komunistov a ich nástup k moci pozitívne. Deklarovaný a neskôr aj realizovaný sociálno−charitatív− ny postoj štátu bol Rómami vítaný a sčasti aj očakávaný ako prejav „odškod− nenia“ za krivdy spáchané predchádzajúcimi režimami. Aká však bola cena, ktorú Rómovia zaplatili za tento prejav „milosrdenstva“? Od začiatku 50. rokov sa riešenie tzv. cigánskej otázky malo realizovať pre− chodom od administratívnych až násilných metód k zásadne nerepresívnym formám, pritom však s nezmeneným cieľom – asimiláciou. Ekonomická, sociálna a kultúrna zaostalosť a úzka výrobná zameranosť sa mali riešiť dvoma spôsobmi: 1. odstránením používania rómskeho jazyka a kultúry, ktoré boli považova− né za determinant prehlbovania sociálnej izolácie Rómov; 2. rozsiahlymi štátnymi zaopatreniami v duchu paternalistického prístupu ochrany a všestrannej sociálnej pomoci, spoľahnutia sa na socialistický štát, ktorý mal odstrániť všetky krivdy spáchané v minulosti na Rómoch (Jurová, 1992). Nástrojmi implementovania týchto politík bola pracovná mobilizácia Ró− mov, ich presídľovanie z osád do opustených domov alebo do panelových by− tov, povinné zaraďovanie do materských škôl, represívne opatrenia proti záškoláctvu počas povinnej školskej dochádzky. V dôsledku masívnej mzdo− vej nivelizácie a zároveň očividného preferovania manuálnych robotníckych profesií pri odmeňovaní pred nemanuálnymi, mali Rómovia šancu zarobiť viac než mnohí Nerómovia s porovnateľne vyšším vzdelaním a lepšou kvali− fikáciou. 3. HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE RÓMOV, ALEBO HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE „URÈITEJ“ SOCIÁLNEJ KATEGÓRIE? Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcej časti možno konštato− vať, že nech vládol na teritóriu súčasného Slovenska akýkoľvek re− žim (monarchia, demokracia, socializmus), až do roku 1989 sa voči Rómom uplatňovali násilné asimilačné metódy potláčania a zbavo− vania ich prejavov vlastnej identity. Neexistovala však snaha o zís− 45 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie kanie legitimity akýchkoľvek realizovaných opatrení diskusiou so sa− motnými adresátmi, alebo ich zainteresovaním na tomto procese, a teda o realizovanie asimilačných praktík demokratickejším spôsobom. Tým− to opatreniam chýbal rozmer integrácie, a boli len prejavmi tvrdého a jed− nostranného tlaku mocenských špičiek majoritného obyvateľstva. Previazanosť týchto opatrení s nástrojmi sociálnej politiky, predovšetkým s rozsiahlymi finančnými aj naturálnymi zaopatreniami spôsobili prehĺbe− nie sociálnej závislosti Rómov od štátu, postupné vytrácanie sa ich tradič− ného spôsobu života a predovšetkým servilný postoj voči majorite, voči ňou vnútenému systému a spôsobu života, ako aj voči jej hodnotám a normám. 3.1. EXISTUJE EŠTE RÓMSKA ETNICKÁ IDENTITA? Práve v tejto súvislosti si treba položiť otázku, do akej miery sú v súčasnosti empiricky zisťované hodnotové orientácie Rómov hodnotovými orientáciami rómskeho etnika, resp. určitej sociálnej kategórie formovanej predovšetkým ekonomickým kontextom, sociálno−politickými opatreniami a tiež aktuálnou sociálnou situáciou. Je to presnejšie otázka, či možno považovať výsku− mom Rómovia v parlamentných voľbách 2002 zistené hodnotové orientácie rómskych respondentov za hodnotové orientácie konšti− tuované prvkami etnickej identity alebo sociálnej identity, teda prí− slušnosťou k určitej sociálnej kategórii. Identitu možno definovať ako „schopnosť udržať kontinuitu naprieč časom, priestorom a sociálnymi vzťahmi“ (Konopásek, 2000). Novák v súvislosti s identitou hovorí: „Jedinec v sebe nesie niekoľko iden− tít, ktoré sa stále vyvíjajú, ako kvalitatívne, tak i kvantitatívne, pričom je− dinec uprednostňuje také formy skupinovej identity, ktoré mu umožňujú na− chádzať výhodné miesto v spoločenskom systéme, ktorý ho obklopuje.“ (No− vák, 2002) Národná alebo etnická identita je v súčasnosti ešte stále formou prevažu− júcou, privilegovanou a v našom kultúrnom priestore v podstate aj politicky vynucovanou. Je vnímaná ako niečo, čo je pre človeka prirodzené, ba až vro− dené. Prejavuje sa tak tendencia požadovať od všetkých deklarovanie vlast− nej identity a jediným kritériom pre delenie ľudí je etnický princíp. Takýto stav dáva v súvislosti s pokusmi definovať rómsku identi− tu priestor pre konštruovanie rómskych špecifík majoritou zvonku. Do takejto konštrukcie sú potom podľa Nováka projektované mno− hé majoritné stereotypy, ktoré nemajú s rómstvom nič spoločné. 46 Peter Puliš Podobnú dilemu, aká bola sformulovaná aj v úvode tejto kapitoly (hodno− tové orientácie Rómov, alebo hodnotové orientácie určitej sociálnej kategó− rie?), nachádza pri pokuse analyzovať etnickú identitu Rómov aj Karol No− vák. Tento autor formuluje veľmi významnú hypotézu, ktorá predpokladá väzbu súčasných charakteristík rómskeho etnika skôr s kultúrou chudoby, než s etnickou identitou Rómov. Táto hypotéza je do značnej miery podpore− ná historickým kontextom popísaným v prechádzajúcej časti, keď do roku 1989 realizované asimilačné opatrenia viac či menej úspešne potla− čili špecifiká etnickej identity Rómov, aby ich urobili závislými od sociálneho štátu a neschopnými riešiť vlastnú sociálnu situáciu vlast− nými silami a schopnosťami, ba dokonca až neschopnými pochopiť príčiny vzniku vlastnej sociálnej situácie. Toto pochopenie príčin by totiž umožnilo Rómom identifikovať tie životné stratégie, ktoré by ich situáciu zmenili spôsobom konformným s majoritnými normami. Je to však do znač− nej miery aj otázka integrácie Rómov do majoritnej kultúry, ktorá by im umožnila pochopiť zmysel noriem a hodnôt majoritnej spoločnosti. 4. SILA AUTORITY ALEBO OSOBNÁ SLOBODA? Prvá časť analýzy výskumných zistení týkajúcich sa hodnotových orientácií Ró− mov, ktorá je obsahom tejto časti, je zároveň pokusom o zaradenie responden− tov podľa ich vlastných odpovedí na škále autoritarizmus – liberalizmus. Na tento účel boli respondentom predložené dvojice výrokov, ktorých obsah bol proti− kladný, a ktoré mali zisťovať ich hodnotové orientácie, identifikované v súk− romnej rodinnej sfére, s ktorou sú príslušníci rómskeho etnika tradične silno indentifikovaní, ale aj hodnotové orietácie z prostredia verejnej sféry. 4.1. PRIJÍMANIE ROZHODNUTÍ V RODINE Ako prvý bol na tento účel zvolený pomerne štandardný indikátor, umožňu− júci mapovať autoritatívnu, resp. liberálnu orientáciu – otázka spôsobu pri− jímania rozhodnutí v rodine. Na túto otázku boli postoje respondentov zisťo− vané dvojicou výrokov: • Hlavou rodiny je muž a preto by mal mať vplyv na všetky rozhod− nutia. • O závažných veciach by mali rozhodovať všetci členovia rodiny. 47 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie S výrokom „hlavou rodiny je muž a preto by mal mať vplyv na všetky roz− hodnutia“ sa identifikovalo 27,2 % respondentov, kým pri výroku „o závaž− ných veciach by mali rozhodovať všetci členovia rodiny“ to bolo až 72,8 %. Preferovanie mužskej autority v ro− dine je u mužov a žien takmer zhodné. Spomedzi mužov preferu− je 30,3 % svoju vlastnú dominant− nú rolu pri prijímaní rozhodnutí v rodine a 69,9 % dáva prednosť spoločným rozhodnutiam. U žien toto platí pre 23,8 % v prípade pri− jímania rozhodnutí mužom a pre 76,2 % v prípade spoločného rozho− dovania. Ani v jednotlivých vekových ka− tegóriách nedochádza k význam− ným rozdielom. Za porovnanie sto− ja jedine kategórie relatívne mlad− ších a relatívne starších respon− dentov, kde vo vekovej kategórii 18 až 29−ročných preferuje mužskú autoritu pri prijímaní rozhodnutí v ro− dine 24,2 % respondentov. Naopak spoločné rozhodovanie preferuje až 75,8 % respondentov. V kategórii 60 až 69−ročných prejavuje príklon k pat− riarchálnej autorite 44,4 % a k spoločnému rozhodovaniu 55,6 % respon− dentov. Tento malý, avšak zreteľný rozdiel môže indikovať veľmi mierne opúšťanie tradičných rodinných vzorov správania u mlad− šej generácie Rómov. Obdobné proporcionálne rozloženie bez významnejších odlišností oproti cel− kovému výberu možno pozorovať aj v rámci typológie podľa miery integrá− cie (táto typológia je bližšie vysvetlená v úvode publikácie). V integrovanom prostredí 20,7 % respondentov preferuje mužskú autoritu a 79,3 % spoločné rozhodovanie, kým v segregovanom prostredí uprednostňuje rolu rozhodo− vateľa – muža 30,8 % a spoločné rozhodovanie všetkých členov rodiny 69,2 %. Aj v tomto prípade je zreteľný istý rozdiel v otázke prijímania roz− hodnutí v rodine, ktorý môže indikovať – predovšetkých v dôsledku intenzívnejších interakcií s majoritou – opúšťanie tradičných rodin− ných vzorov správania v prospech majoritou už osvojených, moder− ných vzorov rodinného správania. Teda demokratickejší spôsob pri− jímania rozhodnutí v spoločnom rodinnom kruhu. V prípade uplatňo− Graf 1 Hlava rodiny 27% 73% muž všetci Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 48 Peter Puliš vania autority pri prijímaní rozhodnutí v rodine neboli zistené významné rozdiely v rámci jednotlivých okresov, v ktorých výskum prebiehal. 4.2. VÝBER MANŽELSKÉHO PARTNERA Ďalším indikátorom autoritatívnej, respektíve liberálnej orientácie je otáz− ka zasahovania do výberu partnera dieťaťa. Táto skutočnosť bola vo výskume zisťovaná prostredníctvom dvojice výrokov: • Ako rodič mám právo spolurozhodovať o tom, koho si môj syn/dcé− ra vyberie za partnera. • Moje dieťa má právo vybrať si svojho partnera na základe vlastné− ho rozhodnutia. Právo rodiča spolurozhodovať o výbere partnera dieťaťa rešpek− tuje 34 % respondentov, kým vlast− né rozhodovanie dieťaťa o svojom budúcom partnerovi uznáva až 66 % respondentov. Názory na túto otázku neovplyv− ňuje významne faktor veku, ani miera integrácie respondentov. Faktor regiónu, v ktorom respon− denti žijú, naopak spôsobuje v od− povediach respondentov významné rozdiely. K istým odlišnostiam do− chádza medzi určitými regiónmi, ktoré v tejto súvislosti možno pova− žovať za vyhranenejšie v kontexte autoritatívnej – liberálnej orientá− cie. Ako región s relatívnou prevahou liberalizmu v otázke zasahovania do výberu partnera možno charakterizovať okres Gelnica, v ktorom 14,6 % pre− feruje zasahovanie do výberu partnera rodičom, ale až 85,4 % necháva toto rozhodnutie na dieťa. Rovnako možno označiť okresy Skalica (20,4 % oproti 79,6 %) a Vranov na Topľou (25 % oproti 75 %). Ostatné regióny však takou− to mierou vyhranenosti charakterizovať nemožno. Obe preferencie sa na zá− klade výsledkov výskumu javia ako vyrovnané. Výskum tak v otázke zasa− hovania do výberu partnera neidentifikoval jednoznačne región, kde by do− minovali autoritatívne tendencie. Graf 2 Výber partnera 66% 34% má rozhodova rodiè má sa rozhodnú diea Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 49 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie 4.3. FYZICKÉ TRESTANIE DETÍ Tretím indikátorom autoritatívnej, resp. liberálnej orientácie respondentov bolo uplatňovanie fyzických trestov pri výchove dieťaťa. Táto skutočnosť bola skúmaná prostredníctvom dvojice výrokov: • Keď spraví dieťa niečo zlé, malo by byť fyzicky potrestané, aby si to dobre zapamätalo. • Rodičia by nemali za žiadnych okolností biť svoje deti. Dobrá rada je vo výchove účinnejšia ako facka. Z pohľadu na graf by sa azda dalo usudzovať, že názory rómskych respon− dentov sú v tejto otázke pomerne málo vyhranené. Avšak diferenciácia res− pondentov, predovšetkým podľa stupňa integrácie a regiónu, poskytne v tom− to prípade presnejšiu informáciu. Z hľadiska regionálnej diferenciácie ako Graf 3 Fyzické tresty 45% 55% áno nie Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. relatívne vyhranené typy v otázke uplatňovania fyzických trestov pri výchove dieťaťa vystupujú okres Skalica – ako región s relatívne autoritatívnou prevahou (66,7 % respondentov z tohto okresu s fy− zickými trestami súhlasí, kým len 33,3 % nesúhlasí), podobne okres Vranou nad Topľou (63,9 % oproti 36,1 %). Ako relatívne liberálny región v otázke fyzických trestov vystupuje okres Liptovský Miku− láš, kde fyzické tresty schvaľuje len 35 % respondentov a odmieta ich až 65 %. Na základe odlíšenia responden− tov podľa miery integrácie sa ako významne rozdielne a relatívne vyhranené javia odpovede respondentov z in− tegrovaného prostredia. Títo sú v otázke fyzických trestov relatívne liberál− ni, tento postoj však nie je natoľko vyhranený – 55,6 % respondentov odmie− ta fyzické tresty a 44,4 % respondentov ich schvaľuje. Naproti tomu spome− dzi respondentov zo segregovaného prostredia len 31,6 % fyzické tresty od− mieta a až 68,4 % ich schvaľuje. Rómovia zo segregovaného prostredia sa tak vyznačujú viac vyhraneným autoritatívnym postojom voči uplatňovaniu fy− zických trestov pri výchove detí. 50 Peter Puliš 4.4. TREST SMRTI Ďalšie dva indikátory autoritatívnej, resp. liberálnej orientácie responden− tov boli identifikované nie v súkromnej (rodinnej), ale vo verejnej sfére. Pr− vým bola otázka trestu smrti. Postoje Rómov voči nej boli skúmané prostred− níctvom dvojice výrokov: Graf 4 Trest smrti 50% 50% áno nie Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. • Na Slovensku by mal byť za− vedený trest smrti za závažné trestné činy. • Štát nemá právo brať ľuďom život ani v prípade spáchania závažných trestných činov. Základné zistenie výskumu voči tejto otázke je značne nevyhrane− né1 . Súbor respondentov sa v otáz− ke trestu smrti rozdelil presne na dve polovice, pričom obdobnou ne− vyhranenosťou sa v otázke trestu smrti vyznačujú aj respondenti podľa ich priazne k jednotlivým politickým stranám. Súbor respon− dentov sa v tejto otázke významne nediferencuje ani podľa faktoru veku, miery integrácie, či regiónu. 4.5. ZABEZPEÈENIE PORIADKU V SPOLOÈNOSTI Vyhranenejšími postojmi než v otázke trestu smrti sa respondenti vyznaču− jú v otázke zabezpečenia poriadku v spoločnosti. Táto vyhranenosť je však porovnateľne nižšia, než v prípade indikátorov autoritatívnej, resp. liberál− nej orientácie identifikovaných v súkromnej rodinnej sfére. Postoje respondentov k otázke zabezpečenia poriadku v spoločnosti boli zisťované podľa dvojice výrokov: • Poriadok v štáte môže nastoliť len silný politik. (Najlepšia vláda je vláda jednej strany.) • Priadok v štáte je vecou všetkých, preto by sa na jeho kontrolova− ní a udržiavaní mali podieľať všetky subjekty. 51 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie Graf 5 Poriadok v spoločnosti 47% 53% silný politik, jedna strana všetky subjekty Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Relatívnu vyhranenosť respon− dentov v tejto otázke nemožno do− plniť o bližšiu špecifikáciu podľa faktorov veku, miery integrácie či regiónu, pretože v prípade všet− kých potencionálnych diferenciač− ných faktorov sa výskumné ziste− nia vyznačujú obdobnou proporci− onalitou odpovedí ako celkový sú− bor respondentov. 4.6. KONZISTENTNOS POSTOJOV NA ŠKÁLE AUTORITARIZMUS – LIBERALIZMUS Ďalší stupeň analýzy, ktorý možno uplatniť pri skúmaní autoritatívnej, resp. liberálnej orientácie respondentov je analýza konzistentnosti postojov. Túto konzistentnosť je možné zisťovať prostredníctvom hľadania súvislosti medzi odpoveďami na jednotlivé výroky. Konzistentnosť (pozri tabuľku 1) možno hľadať medzi spôsobom prijíma− nia rozhodnutí v rodine a záujmom zasahovať alebo nezasahovať do výberu manželského partnera syna alebo dcéry. V tomto prípade nebola v odpovediach respondentov zaznamenaná kon− zistentnosť s odpoveďami na výroky týkajúce sa uplatňovania autority pri rozhodnutiach. Časť respondentov, ktorá práve na výroky týkajúce sa prijí− mania rozhodnutí v rodine reagovala preferenciou mužskej roly na úkor spo− ločného rozhodovania, pritom prejavila liberálnejšie sklony v otázke výberu životného partnera svojim dieťaťom. Presne 33,7 % z respondentov, ktorí preferujú rolu muža – rozhodovateľa je presvedčených, že do výberu partne− ra by mal zasahovať rodič, kým až 66,3 % týchto respondentov by toto roz− hodnutie ponechalo na svoje dieťa. Naopak, 34,6 % z respondentov, ktorí uprednostňujú spoločné prijímanie rozhodnutí v rodine, súhlasí so zasaho− vaním do výberu partnera svojho dieťaťa a 65,4 % by do tejto voľby nezasa− 52 Peter Puliš Tabuľka 1 Porovnanie relatívnej konzistentnosti hodnotových orientácií respondentov (autoritarizmus – liberalizmus) (v %) Rozhodovanie v rodine Výber partnera Fyzické tresty Trest smrti Poriadok v štáte Rozhodovanie v rodine 56,70 49,90 50,50 55,10 Výber partnera 54,50 50,60 46,00 Fyzické tresty 58,10 52,60 Trest smrti 51,10 Poriadok v štáte Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. hovalo. V otázke prijímania rozhodnutí v rodine a zasahovania do výberu partnera teda respondenti neboli konzistentní. Konzistentnosť možno tiež skúmať medzi odpoveďami na problematiku uplatňovania fyzických trestov pri výchove detí a zasahovania do výberu partnera. V tomto prípade na rozdiel od výberu partnera možno skutočne hovoriť o istej konzistentnosti. Závislosť medzi odpoveďami na oba okruhy sa prejavila ako významná. Práve tí respondenti, ktorí v otázke zasahova− nia do výberu partnera svojho dieťaťa vykazujú známky autoritarizmu, totiž výrazne viac preferujú (64,2 %) fyzické tresty vo výchove dieťaťa, než odmie− tajú (35,8 %). Tí, ktorí ponechávajú rozhodnutie o partnerovi na dieťa, sú v otázke fyzických trestov oveľa menej vyhranení. S ich uplatňovaním sú− hlasí 50,7 %, kým 49,3 % nesúhlasí. Z tejto čiastkovej nevyhranenosti, rovnako ako z nekonzistentnosti medzi uplatňovaním autority pri rozhodovaní a zo zasahovania do výberu partne− ra dieťaťa možno usudzovať, že otázka zasahovania do výberu partnera dieťaťa pravdepodobne nie je medzi Rómami ani tak indikátorom autoritarizmu, respektíve liberalizmu, ale skôr istej miery rezisten− cie modelu uplatňovania autority typickej pre tradičnú rodinu2 . Mieru a výskyt tejto rezistencie, ako aj celú hypotézu, ktorá bola v tejto súvislosti vyslovená, je však nevyhnutné overiť kvalitatívnym ako aj kvantitatívnym výskumom s výrazne vyššou výskumnou vzorkou. Ďalej možno potencionálnu konzistentnosť hodnotových orientácií sledo− vať medzi odpoveďami na otázky z prostredia verejnej sféry, teda trestu smrti a zabezpečovania poriadku v spoločnosti. V tomto prípade však opäť sledu− jeme pozoruhodné rozdelenie respondentov na takmer dve rovnaké polovi− ce, keď za trest smrti je 50,7 % z tých respondentov, ktorí preferujú pri za− 53 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie bezpečovaní poriadku v spoločnosti silného politika – jednotlivca a 48,5 % z tých respondentov, ktorí zdôrazňujú v otázke poriadku v spoločnosti rolu všetkých subjektov. Proti trestu smrti je 49,3 % z tých respondentov, ktorí preferujú silného politika pre zabezpečenie poriadku a 51,5 % z tých, ktorí prisudzujú povinnosť všetkým subjektom. Dôležité môže byť tiež zistenie konzistentnosti medzi otázkami z prostre− dia verejnej a súkromnej sféry indikujúcimi autoritatívnu, resp. liberálnu orientáciu. Významná konzistentnosť sa na základe zistení výskumu javí medzi od− poveďami respondentov na otázky trestu smrti a uplatňovania fyzických tres− tov v rodine. Až 57,9 % z tých respondentov, ktorí súhlasia s uplatňovaním fyzických trestov pri výchove detí, súhlasí s trestom smrti. Naopak, nesú− hlasí s ním 42,1 % týchto respondentov. Na druhej strane 41,5 % responden− tov, ktorí s uplatňovaním fyzických trestov nesúhlasia, súhlasí s trestom smrti a odmieta ho 58,5 % týchto respondentov. V prípade otázok výberu partnera a prijímania rozhodnutí v rodine opäť nemožno skúmať konzistentnosť s odpoveďami respondentov na otázku trestu smrti, pretože sa súbor respondentov delí na dve rovnaké polovice. Medzi odpoveďami respondentov na otázky uplatňovania rodičovskej au− tority pri výbere partnera dieťaťa a zabezpečovania poriadku v spoločnosti bola zistená nekonzistentnosť týchto odpovedí. Len 39,4 % z tých responden− tov, ktorí uznávajú význam zasahovania rodičov do výberu partnera die− ťaťa, preferuje zabezpečenie poriadku v spoločnosti silným politikom a až 60,6 % rešpektuje zodpovednosť všetkých subjektov. Na druhej strane mož− no v prípade respondentov rešpektujúcich pri výbere partnera voľbu die− ťaťa pozorovať značnú nevyhranenosť v otázke zabezpečenia poriadku v spo− ločnosti, keď 50,7 % preferuje silného politika a 49,3 % záväzok všetkých subjektov. Predovšetkým nevyhranený, a teda v otázke konzistentnosti hodnotových orientácií ťažko interpretovateľný je postoj respondentov v otázkach prijí− mania rozhodnutí v rodine a uplatňovaním fyzických trestov na jednej stra− ne a zabezpečením v poriadku spoločnosti na druhej strane. Zaradenie respondentov na základe ich odpovedí v spektre autoritarizmus – liberalizmus (pozri graf 6) je do značnej miery komplikované. Odpovede respondentov sa len čiastočne odlišujú, či už podľa diferencovania jednotli− vých sociálnych kategórií, miery integrácie alebo aj regiónu. Respondenti zo segregovaného prostredia napríklad nevykazujú ani v prípade indikátorov identifikovaných v súkromnej, rodinnej sfére porovnateľne vyššie známky autoritarizmu, než respondenti z prostredí s odlišnou mierou integrácie. V ich 54 Peter Puliš prípade tak nemožno konštatovať istú mieru rezistencie hodnôt a noriem tra− dičnej rómskej rodiny. Prekvapením tiež môže byť zistenie, že respondenti nižších vekových ka− tegórií sa nevyznačujú relatívne vyšším výskytom liberálnych postojov než respondenti vyšších vekových kategórií. Len na základe zistení v rámci čiast− kových indikátorov (zovšeobecnenie nie je možné kvôli výraznej inkonzistent− nosti odpovedí medzi jednotlivými indikátormi) možno ako čiastočne liberálny región charakterizovať okresy Liptovský Mikuláš, Gelnica a Vranov nad Topľou, a ako čiastočne autoritatívny región okres Skalica. Dôležitým zistením výskumu v kontexte zaraďovania v spektre liberaliz− mus – autoritarizmus je tiež výrazná inkonzistentnosť odpovedí responden− tov medzi jednotlivými indikátormi, a to tak indikátormi identifikovanými v súkromnej, ako aj indikátormi identifikovanými vo verejnej sfére, ale tiež medzi indikátormi z oboch týchto sfér navzájom. Táto inkonzistentnosť pred− stavuje výzvu pre realizovanie ďalšieho výskumu, resp. výskumov, ktoré by mali byť zacielené jednak na testovanie miery vyhranenosti postojov respon− dentov k jednotlivým identifikovaným výrokom, ako aj na veľmi presné za− radenie respondentov v spektre autoritarizmus – liberalizmus. Graf 6 Autoritatívna a liberálna orientácia 0% 20% 40% 60% 80% Rozhodovnie v rodine Výber partnera Fyzické trestyTrest smrti Poriadok v spoloènosti autoritatívny názor liberálny názor Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 55 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie 5. NAPRAVO – NA¼AVO A VÔBEC NIEKAM? V kontexte hodnotových orientácií sa výskum Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 pokúsil skúmať taktiež pravicovú, resp. ľavicovú orientáciu róm− skych voličov prostredníctvom posudzovania roly štátu a trhu, resp. ich vzá− jomnej proporcie, ako aj otázky spoločenskej solidarity a mzdových rozdielov. 5.1. FINANCOVANIE ZDRAVOTNÍCTVA A ŠKOLSTVA Jedným z indikátorov pravicovosti, resp. ľavicovosti je otázka spôsobu finan− covania zdravotníctva a školstva. Postoje respondentov k tejto otázke boli zisťované predložením nasledujúcej dvojice výrokov: • Štát by mal zabezpečiť bezplatné a každému dostupné vzdelanie a zdravotníctvo. • Každý občan má právo na také vzdelanie a zdravotníctvo, aké si zo svojich finančných prostriedkov môže dovoliť. Graf 7 Školstvo a zdravotníctvo 93% 7% bezplatné také, aké si môžu ¾udia dovoli Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Na základe grafu číslo 7 možno konštatovať, že Rómovia sa v otáz− ke financovania školstva a zdravot− níctva vyznačujú výrazne ľavico− vým postojom (93 %), kým pravico− vá orientácia je v tejto otázke vskutku reziduálna (7 %). Pri po− hľade na odpoveď na túto otázku podľa voličov jednotlivých strán bolo zistené, že jedine voliči HZDS majú v tejto otázke relatívne dife− rencovaný postoj – 91,5 % preferu− je bezplatné zdravotníctvo a škol− stvo a 8,5 % také, aké si ľudia môžu dovoliť. Respondenti – voli− či všetkých ostatných strán, vrá− tane SDKÚ v stopercentnej miere uprednostňujú bezplatné zdravot− níctvo a školstvo. Toto je do značnej miery prekvapujúce zistenie, pretože prá− ve SDKÚ ako pravicová, resp. liberálno−pravicová strana dlhodobo presadzuje finančnú spoluúčasť občanov na poskytovaní služieb zdravotníckeho alebo vzdelávacieho systému. 56 Peter Puliš Odpovede respondentov sa významne nelíšia v otázke financovania zdra− votníctva a školstva podľa veku, ani podľa miery integrácie. Veľmi nízka miera príklonu k pravicovej orientácii v prípade financovania školstva a zdra− votníctva je v prípade respondentov z integrovaného (7,8 %), koncentrova− ného (6,9 %), a tiež separovaného (6,8 %) prostredia. Pravicová orientácia v segregovanom prostredí je výrazne reziduálna (2,6 %). 5.2. MÁ ŠTÁT REGULOVA CENY TOVAROV A SLUŽIEB? Ďalším indikátorom pre posúdenie pravicovej, resp. ľavicovej orientácie róm− skych voličov je otázka štátom regulovaných cien tovarov a služieb. Postoje respondentov boli zisťované prostredníctvom týchto výrokov: Graf 8 Ceny tovarov a služieb 87% 13% regulované štátom deregulované Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. • Štát by mal regulovať ceny základných tovarov, aby sa nestalo, že by si ich tí najchu− dobnejší nemohli dovoliť. • O cenách tovarov a služieb majú právo rozhodovať len ich poskytovatelia. Aj v tejto otázke bol zaznamena− ný výrazný príklon respondentov k ľavicovej orientácii. Istou mierou pravicovej orientácie v tejto otázke sa vyznačujú nižšie a stredné veko− vé skupiny (od 18 do 49 rokov v in− tervale 13,9 až 15 %). Najvyššou mierou pravicovosti sa vyznačuje integrované prostredie (17,4 %). Ako najpravicovejší región vystu− puje Liptovský Mikuláš (25 %), nasledovaný Skalicou (16,7 %) a Vranovom nad Topľou (14,3 %). Naopak najviac ľavicových respondentov je z Brezna, kde sa ich až 95,7 % vyslovilo v prospech štátom regulovaných cien. 5.3. SPOLOÈENSKÁ SOLIDARITA Dôležitým indikátorom pravicovosti, resp. ľavicovosti respondentov je postoj k spoločenskej solidarite, ktorý bol zisťovaný prostredníctvom týchto výrokov: 57 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie Graf 9 Spoločenská solidarita 55% 45% majetnejší majú prispieva treba sa spolieha na rodinu Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. • Majetnejší by zo solidarity mali prispievať na pomoc chudobnejším. • Ak sa človek ocitne vo finančnej núdzi, mal by sa v prvom rade spo− ľahnúť na vlastné úspory a rodinu, až nakoniec na pomoc iných. ny majetnejších (54,2 %). V kategórií 30 až 39−ročných je to 47,2 % oproti 52,8 % a v kategórii 40 až 49−ročných 47,9 % oproti 52,1. Ľavicovejšia časť respondentov sa nachádza v kategórii 50 až 59−ročných (37,5 % oproti 62,5 %) a v kategórii 60 až 69−ročných (27,8 % oproti 72,2 %). Významné sú rozdiely podľa regiónov. Najpravicovejšie sa javia Skalica – na rodinu sa spolieha 72,2 % oproti 27,8 % spoliehajúcich sa na solidaritu majet− nejších, Liptovský Mikuláš (55 % oproti 45 %) a Kežmarok (59 % oproti 41 %), najľavicovejšie zasa Brezno (77,1 % oproti 22,9 %) spoliehajúcich sa na rodinu, Gelnica (59,6 % oproti 40,4 %) a Vranov nad Topľou (65,7 % oproti 34,3 %). 5.4. PRÍJMOVÉ NEROVNOSTI Postoj k rozdielom v mzdovom odmeňovaní podľa stupňa kvalifikácie je jed− ným z najštandardnejších spôsobov zisťovania pravicovej, resp. ľavicovej orientácie. V tomto výskume bol zisťovaný prostredníctvom výrokov: • Za kvalifikovanejšiu prácu by ľudia mali dostávať vyššie mzdy. • Je nesprávne, ak niektorí ľudia zarábajú viac, hoci aj za kvalifiko− vanejšiu prácu, pretože to zvyšuje rozdiely medzi ľuďmi. Aj keď graf 9 môže naznačovať istú nevyhranenosť respondentov vo vzťahu k otázke spoločenskej solidarity, diferencovanie tohto po− stoja podľa veku a regiónu mnohé spresňuje. Respondenti diferenco− vaní podľa veku sa síce nie význam− ne, ale napriek tomu mierne odli− šujú. Predovšetkým v nižších a stredných vekových kategóriách sa koncentruje porovnateľne vyššia miera príklonu k spoliehaniu sa na rodinu, ktorá indikuje pravicový postoj. Vo vekovej kategórii 18 až 29−ročných 45,8 % respondentov preferuje skôr spoliehanie sa na ro− dinu, než prejavy solidarity zo stra− 58 Peter Puliš Graf 10 Príjmové nerovnosti 31% 69% vyššie mzdy za kvalifikovanú prácu rovnomerné rozdelenie miezd Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Súbor respondentov sa ako celok v tejto otázke diferencoval porovna− teľne viac než v iných otázkach za− meraných na zaradenie v spektre pravica – ľavica. Napriek tomu res− pondenti ako celok vykázali v tejto otázke relatívne vyšší príklon k ľa− vicovému postoju. K významným odlišnostiam nedošlo v prípade ve− kových kategórií. Rovnako sa res− pondenti vo svojich odpovediach významne neodlišujú podľa miery integrácie. Istým paradoxom však zostáva, že napriek predpokladu vyššieho zastúpenia pravicových postojov vzhľadom na mzdovú ne− rovnosť v integrovanom prostredí a naopak ľavicovejších v segregovanom, preukázali respondenti žijúci v integrovanom prostredí relatívne vyšší prí− klon k rovnomernému rozdeleniu miezd. Až 77,2 % z týchto respondentov považuje za nesprávne vyššie finančné ohodnotenie kvalifikovanejších pra− covníkov, kým len 22,8 % takéto ohodnotenie rešpektuje. V prípade respon− dentov zo segregovaného prostredia pritom vyššie ohodnotenie akceptuje 28,2 % a odmieta až 71,8 %. Relatívne najsilnejší príklon k pravicovej orien− tácii v otázke mzdových nerovností bol zaznamenaný v prípade responden− tov z koncentrovaného a separovaného prostredia, kde v prípade koncentro− vaného prostredia takéto nerovnosti rešpektuje 32,1 % a v separovanom prostredí až 36,4 %. Na základe pohľadu na regióny možno ako najpravicovejší okres identifi− kovať Vranov na Topľou, kde až 41,7 % respondentov akceptuje mzdové ne− rovnosti determinované kvalifikáciou. Nasleduje Liptovský Mikuláš s 38,5 % respondentov a Skalica s 31,5 %. Naopak najsilnejší príklon k ľavicovému postoju k tejto otázke bol zaznamenaný v prípade Kežmarku, kde až 89,7 % preferuje rovnomerné rozdelenie miezd, a taktiež v Bardejove (84,4 %) a v Brezne (76,1 %). 59 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie 5.5. DISKRIMINÁCIA NA TRHU PRÁCE Štandardná ľavicová kritika trhu sa zakladá na zdôrazňovaní prehlbovania a upevňovania nerovností, ktorých následkom je diskriminácia „slabších“ subjektov predovšetkým na trhu práce. Reflexia diskriminácie na trhu práce bola zisťovaná aj vo výskume Rómo− via pred parlamentnými voľbami 2002, a to prostredníctvom výrokov: • Ak o zamestnávaní pracovníkov rozhodujú podnikatelia, nie štát, rozhodujú sa na základe toho, či je človek Róm alebo Neróm. • Každý má rovnakú šancu nájsť si prácu, ak sa snaží. Predovšetkým v kontexte sociálnej situácie, v ktorej sa Rómovia v sú− časnom transformačnom období nachádzajú, predstavuje nimi pociťovaná dis− kriminácia zo strany podnikateľov, tvoriacich v súčasnosti dominantný seg− ment na strane dopytu po práci, silný fenomén. Je preto náročné posúdiť, do akej miery viera v rovnosť šancí na trhu práce predstavuje aspekt hodnoto− vej orientácie v spektre ľavica – pravica a do akej miery skôr reflexiu osob− nej sociálnej situácie. Faktom však je, že väčšina respondentov (80 %!) túto diskrimináciu pociťuje. Táto reflexia sa porovnateľne neodlišuje v prípade faktora pohlavia, isté rozdiely skôr implikuje faktor veku. Najsilnejšie pociťujú diskrimináciu pri zamestnávaní zo strany podnikateľov respondenti stredných a vyšších ve− kových kategórií, kde medzi 40 až 49−ročnými si 90,1 % myslí, že podnikate− Graf 11 Diskriminácia na trhu práce 80% 20% podnikatelia diskriminujú každý má rovnakú šancu Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. lia diskriminujú až respondentov, a medzi 50 až 79−ročnými je to až 92,1 %. Tento názor je v prípade nižších vekových skupín relatívne menej zastúpený, avšak určite nie reziduálne. V kategórii 18 až 29− ročných má tento názor 76,1 % res− pondentov a medzi 30 až 39−ročný− mi 70,3 % respondentov. V prípade miery integrácie pro− stredia, v ktorom Rómovia žijú, ne− vystupujú významne odlišnosti v otázke diskriminácie na trhu prá− ce. Skôr ich možno identifikovať v prípade regionálnej diferenciácie. Najnižšie zastúpenie respondentov presvedčených, že podnikatelia dis− 60 Peter Puliš kriminujú, je v regióne Liptovského Mikuláša (68,3 %) a naopak najviac v re− gióne Kežmarku (92,3 %), Bardejova (84,4 %), Skalice (83,3 %) a Brezna (82,9 %). 5.6. JE ZARAÏOVANIE SA RÓMOV V PRAVO–¼AVOM SPEKTRE KONZISTENTNÉ? Opäť, rovnako ako v prípade analyzovania hodnotových orientácií v spektre autoritarizmus – liberalizmus, aj v tomto prípade je potrebné v rámci otá− zok zameraných na orientáciu pravica – ľavica posúdiť konzistentnosť odpo− vedí medzi jednotlivými otázkami (pozri tabuľku 2). Tabuľka 2 Porovnanie relatívnej konzistentnosti hodnotových orientácií respondentov (pravica – ľavica) (v %) Vzdelanie a zdravotníctvo Ceny tovarov a služieb Spoloèenská solidarita Mzdy Vzdelanie a zdravotníctvo 84,20 54,60 66,70 Ceny tovarov a služieb 57,90 63,10 Spoloèenská solidarita 47,10 Mzdy Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. V prípade spôsobu financovania zdravotníctva a školstva sú silne konzis− tentní tí respondenti, ktorí preferujú ich bezplatné poskytovanie a financo− vanie výlučne zo štátneho rozpočtu. Až 87,5 % týchto respondentov preferu− je regulovanie cien tovarov a služieb štátom. Na druhej strane aj tí respon− denti, ktorí sú za poskytovanie len takej zdravotníckej starostlivosti a vzde− lania, aké si ľudia môžu dovoliť, tiež vo veľkej miere (80 %) uprednostňujú štátom regulované ceny. Na základe tohto zistenia možno konštatovať, že otázka regulovaných cien vo väčšej miere indikuje ľavicovú orientáciu res− pondentov. V prípade otázky spoločenskej solidarity sa však respondenti preferujúci bezplatné zdravotníctvo a školstvo, ale aj tí, ktorí súhlasia len s takým roz− sahom ich poskytovania, aké si ľudia môžu dovoliť, delia na dva – zastúpe− ním odpovedí takmer rovnaké – tábory. V tomto zmysle je konzistentnosť ich odpovedí sporná. 61 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie Ďalším pomerne silným indikátorom ľavicovosti respondentov je otázka mzdových nerovností determinovaných kvalifikáciou. Pri porovnaní odpovedí respondentov na túto otázku a na otázku financovania zdravotníctva a škol− stva opäť, podobne ako pri otázke štátom regulovaných cien, dochádza k väč− šiemu príklonu respondentov k rovnomernému rozdeleniu miezd, a to tých, ktorí preferujú bezplatné zdravotníctvo a školstvo (69,2 %), ako aj tých, kto− rí sú za viazanie rozsahu ich poskytovania podľa finančných možností ľudí (66,7 %). V prípade konzistentnosti odpovedí na otázku štátom regulovaných cien a spoločenskej solidarity bola zaznamenaná nie príliš výrazná, no význam− ná konzistentnosť odpovedí respondentov. Spomedzi respondentov, ktorí preferujú štátom regulované ceny 57,8 % si myslí, že majetnejší by zo svo− jich prostriedkov mali prispievať chudobnejším, kým 42,2 % by sa skôr spo− liehalo na pomoc rodiny a naopak spomedzi respondentov, ktorí uprednost− ňujú deregulované ceny, súhlasí s prispievaním bohatších chudobnejším 41,5 % a so spoliehaním sa na rodinu 58,5 %. Toto zistenie je veľmi význam− né, pretože tak, ako ekonomicky súvisí otázka štátom regulovaných cien so spoločenskou solidaritou, významne sa prejavila aj súvislosť preferencií res− pondentov s týmito otázkami. Len čiastočná konzistentnosť bola zaznamená v odpovediach responden− tov na otázky mzdových nerovností a regulácie cien. Príklon k rovnomerné− mu rozdeleniu miezd je zreteľný v prípade respondentov preferujúcich štá− tom regulované ceny (68,5 %), ako aj dereguláciu cien tovarov a služieb (73,2 %). Odpovede na otázku mzdových nerovností neboli plne konzistent− né ani s otázkou regulácie cien. Aj v tomto prípade bol zaznamenaný vyšší príklon respondentov k rovnomernému rozdeleniu miezd. Pri porovnaní s analýzou hodnotovej orientácie respondentov v spektre autoritarizmus – liberalizmu možno v prípade odpovedí na otázky indikujúce zaradenie v spektre pravica – ľavica konšta− tovať zreteľnejšiu konzistentnosť. Napriek tomu však niektoré in− dikátory (mzdové nerovnosti, regulované ceny) výrazne homogeni− zujú odpovede respondentov v prospech ľavicovej orientácie. (pozri graf 12) V prípade pokusu bližšie charakterizovať štruktúru respondentov podľa istých socio−ekonomických či geografických faktorov sa dostávame k podob− nému problému ako pri otázke spektra autoritarizmus – liberalizmus. Tieto faktory totiž respondentov významne nediferencujú, teda vzhľadom na tieto otázky sa respondenti vyznačujú vysokou mierou homogenity. 62 Peter Puliš Graf 12 Pravicová a ľavicová orientácia 0% 20% 40% 60% 80% 100% Vzdelanie a zdravotníctvo Ceny tovarov a služieb Spoloèenská solidarita Mzdy ¾avicová orientácia pravicová orientácia Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 6. HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE RÓMOV A MAJORITY Pri porovnávaní hodnotových preferencií v politickej oblasti u rómskych vo− ličov a voličov spomedzi majoritného obyvateľstva vystúpi ako prvé zistenie väčšej diferencovanosti hodnotových orientácií majority než Rómov. Porov− návajúc predovšetkým hodnotové orientácie Rómov v kontexte spektra pravi− ca – ľavica, kde sú Rómovia pomerne konzistentne ľavicovo orientovaní, a de− klarovaných politických orientácií majority (pozri graf číslo 13), môžeme jas− ne konštatovať významne vyššiu diverzifikovanosť zastúpenia v spektre. Čo napovedá pohľad na konkrétne hodnoty, podľa ktorých možno Rómov a majoritu porovnávať na základe doterajších výskumov verejnej mienky? Kým majorita pomerne výrazne schvaľuje mzdové nerovnosti determino− vané kvalifikáciou – úplne alebo čiastočne s nimi súhlasí až 60 % (Aktuál− ne problémy Slovenska, marec 2000) a odmieta ich úplne alebo čiastočne len 32,3 % respondentov), Rómovia preferujú skôr rovnomerné rozdelenie miezd (69 %) a mzdové rozdiely determinované kvalifikáciou schvaľuje len 31 % Rómov. 63 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie V otázke štátnej ingerencie bola u Rómov zaznamenaná pomerne vysoká miera súhlasu (v prípade cien tovarov a služieb 83 %, pričom 13 % ich od− mietlo, a v prípade bezplatného školstva a zdravotníctva až 93 %, pri 7−per− centnom odmietnutí). Zodpovednosť vlády za sociálnu situáciu obyvateľov uznáva väčšina majority, ktorá je však porovnateľne nižšia než u Rómov (úpl− Graf 13 Ľavicová, stredová a pravicová orientácia majoritnej populácie 21% 36% 17% 26% ¾avica stred pravica neviem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, júl 2002. ný alebo čiastočný súhlas vyslovi− lo 65,9 % oproti 8,7 % úplne alebo čiastočne nesúhlasiacich). Čo sa týka vzťahu k autoritariz− mu, resp. liberalizmu, možno ma− joritu a Rómov porovnávať v otáz− ke trestu smrti, ako aj v otázke pre− ferovania alebo odmietania „politi− ky silnej ruky“. V otázke trestu smrti sú Rómovia rozdelení na jeho sympatizantov a odporocov presne na dve rovnaké polovice po 50 %. U majority je po− stoj k trestu smrti ešte priaznivej− ší, keď až 57,2 % takýto trest schva− ľuje a len 27,8 % odmieta, pričom nevie odpovedať 15 % respondentov (ÚVVM, november 2001). V otázke politiky silnej ruky bolo u Rómov zaznamenaných 47 % jej priaz− nivcov a 53 % odporcov, kým u majority 28,8 % úplne alebo čiastočne súhla− siacich a 39,6 % úplne alebo čiastočne odmietajúcich. Na základe tohto pomerne zjednodušeného porovnania možno skonštato− vať, že v kontexte hodnotových orientácií Rómovia silnejšie než majorita in− klinujú k ľavici, pričom prevažujúco ľavicový charakter majú aj hodnotové orientácie majoritného obyvateľstva. V rámci spektra autoritarizmus – libe− ralizmus výraznejšie inklinujú k autoritarizmu, pričom majorita je v týchto otázkach oveľa viac voči autoritatívnym hodnotám zdržanlivá. 7. AKO A KTO MԎE RÓMSKYCH VOLIÈOV OSLOVI? Ako je možné zistiť v kapitole Rómovia a politická participácia – „Eligo Ergo Sum“ rómski voliči majú v súčasnosti veľmi blízko k Hnutiu za demokratic− 64 Peter Puliš ké Slovensko (HZDS). Hypoteticky možno predpokladať, že je to najmä vďa− ka dobrej organizovanosti regionálnych štruktúr HZDS, rozvinutosti ich práce s voličmi, relatívne jednoduchému jazyku výziev, ktorými oslovujú svojich voličov a pragmatickému hodnotovo nevyhranenému charakteru pôsobenia v politike. Sugestívne formulované jednoduché riešenia predstavujú aj v kon− texte zistení výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 v oblasti hodnotových orientácií úspešnú stratégiu na získavanie hlasov rómskych vo− ličov. Avšak vzhľadom na relatívne konzistentnejší a výraznejší príklon Rómov k ľavicovým ideám predstavujú títo voliči perspektívu aj pre ľavicové strany na Slovensku, ktorých pozícia medzi majoritnými voličmi sa dlhodobo zhor− šuje, ich programové tézy sú však konzistentné s ľavicovými preferenciami Rómov. Týchto voličov totiž dokáže silno presvedčiť jazyk odmietania rôz− nych foriem diskriminácií, hostilný postoj voči prehlbovaniu mzdových ne− rovností, ako aj veľký záujem o udržanie, resp. zvýšenie štátnych zásahov v oblasti hospodárstva a sociálnej služieb. Namieste je však otázka, či momentálna popularita stredovo−populistické− ho HZDS alebo budúca perspektíva priazne ľavicovým stranám môže Rómom pomôcť k zmene ich postavenia v slovenskej spoločnosti a k zlepšeniu sociál− nej situácie. Rast zaopatrení v sociálnej politike, ktorý nie je ani HZDS (mini− málne v zmysle slabej odhodlanosti realizovať potrebné sociálne reformy) a už vôbec nie ľavicovým subjektom cudzí, totiž nijako neprispeje k odstráneniu alebo aspoň k signifikantnému zníženiu závislosti Rómov od sociálneho štátu a k mobilizácii a k podpore rozvoja ich individuálnych schopností umožňujú− cich im presadiť sa v prostredí trhu. Slovenská ľavica sa totiž až dosiaľ preja− vovala veľkým odporom k znižovaniu paternalizmu a podielu štátnych sociál− nych zaopatrení, ako aj nedostatočnou schopnosťou vytvárať a rozširovať prí− ležitosti pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré sa stali skutočnými „losers of trans− formation“ . Nízka schopnosť realizovať také opatrenia, ktoré by spomenutým skupi− nám pomohli adaptovať sa na nový ekonomický a sociálny systém, ktorý sa po roku 1989 začal na Slovensku utvárať, totiž nie je pre Rómov očakávajú− cich zlepšenie ich súčasnej zlej sociálnej situácie skutočnou perspektívou. Tú by mohli predstavovať jedine také ľavicové, respektíve sociálnodemokratic− ké subjekty, ktoré sú typické pre západnú Európu. Ich agendou totiž nie je rast sociálnych zaopatrení, ale predovšetkým zvyšovanie šancí a adaptabili− ty skupín obyvateľstva v hmotnej núdzi na trhové prostredie. Týmto spôso− bom sa momentálne snaží definovať svoju agendu napríklad Sociálnode− mokratická alternatíva. 65 Rómski voliči a ich hodnotové orientácie Rómsky volič však môže byť výzvou aj pre mnohé pravicové strany (SDKÚ, ANO), ktoré však svoj program rozvoja ekonomiky s významnými dôsledka− mi pre rast pracovných príležitostí musia vedieť podať spôsobom, ktorému rómsky volič rozumie. V prípade týchto strán však môže byť problémom agen− da reformy zdravotníctva či reštrikcií v sociálnej politike. Rómsky volič, ktorý nechápe dlhodobý horizont efektov vyplývajúcich z realizovaných reforiem, má totiž tendenciu odmietať všetko, čo akýmkoľvek spôsobom zhorší jeho mo− mentálnu situáciu a oberie ho o tie sociálne istoty, ktoré mu po páde socia− lizmu zostali. V tomto prípade platí dvojnásobne než u majoritného voliča – akékoľvek prijímané opatrenia musia byť veľmi podrobne komuni− kované so samotnými Rómami, ktorých sa bezprostredne dotknú, s cieľom zabezpečiť legitimitu pre ich realizovanie. 8. „RÓMSKY VOLIȓ – UNIVERZÁLNY FENOMÉN ALEBO ZRADNÉ ZOVŠEOBECNENIE? Vysoká nekonzistentnosť hodnotových orientácií podrobne popísaná v pred− chádzajúcich častiach kapitoly bráni špecifikovať čisté typy hodnotových orientácií rómskych voličov v transformačnom období. Historický vývoj sil− ne poznačený asimilačnými snahami jednotlivých vládnucich garnitúr na teritóriu Slovenska, dlhodobá absencia akýchkoľvek integračných stratégií a závislosť od zaopatrení sociálneho štátu výrazne znivelizovali a znejasnili postojovú a hodnotovú štruktúru rómskeho etnika. Pokus diferencovať Rómov podľa vlastných hodnotových orientácií nevy− hnutne zlyháva, a tak posilňuje hypotézu o vytláčaní kultúry tohto etnika kultúrou chudoby. Aj to je však silný signál. Hodnotová neujasnenosť indikuje nielen nezrelosť Rómov ako voličov, ale tiež ako občanov tejto krajiny. Na jednej strane môže implikovať nepredvídateľnosť postojov tejto početnej časti populácie, a na druhej strane riziko ovládnutia jej priazne ideami, myšlienkovými smermi a politickými subjektmi, ktoré sa nachádzajú na okraji politického spektra. Taká− to skupina obyvateľstva predstavuje latentne vážne nebezpečenstvo pre vývoj demokracie na Slovensku. Odpoveďou na toto riziko však nesmie byť izolácia Rómov alebo obmedzenie ich občianskych slobôd, ktoré tvoria najväčšie a najpev− nejšie výdobytky demokracie. Naopak, malo by ňou byť čo najširšie rozvinutie takých opatrení, ktoré zabezpečia ich plné začlenenie do 66 Peter Puliš slovenskej spoločnosti. Nie násilná asimilácia, ale rozvoj vzdelania a informovanosti Rómov o dianí v tejto krajine, rešpektujúci ich in− dividuálne odlišnosti v schopnostiach a možnostiach, zabezpečia do budúcnosti ich občiansku vyspelosť a zrelosť, odstránia hodnotový chaos, ktorý významne naznačili výsledky tohto výskumu a umožnia všetkým jednotlivcom spomedzi rómskeho etnika nájsť a pochopiť svoje vlastné miesto v slovenskej spoločnosti. Toto pochopenie bude dôležité pre úspešné identifikovanie individuálnych schopností a možností Rómov, ktoré je podmienkou vytvorenia úspešných životných stratégií v spoločnosti – predovšetkým prostredníctvom vlastných síl aj zlepšenia vlastnej životnej situácie. POZNÁMKY 1. Vyššiu vyhranenosť a diferencovanejšie odpovede by bolo možné získať pri realizovaní kvalitatívneho výskumu. Tento by zároveň pomohol odhaliť aj spôsob, akým samotní rómski respondenti uvažujú o treste smrti. Je totiž veľmi náročné posúdiť, do akej miery respon− denti posudzujú otázku trestu smrti subjektívne (ako trest páchateľovi, ktorý by ublížil, alebo dokonca až siahol na život ich dieťaťu), respektíve objektívne (ako trest za najzá− važnejšie trestné činy, ako napríklad prvostupňová vražda). 2. Otázka výberu partnera dieťaťa sa totiž už v kontexte tradičnej rómskej rodiny vyznaču− je vysokou mierou prenechávania zodpovednosti v tejto otázke na dieťa. Rodina do tohto výberu zasahuje až následne, keď posudzuje sociálny pôvod ženícha alebo nevesty. Toto posudzovanie je oveľa významnejšie vo vzťahu k neveste, než k ženíchovi, pretože práve rodina nevesty platí rodine ženícha veno v určitej výške. K zamietnutiu výberu nevesty dochádza potom v prípade, že jej rodina si nemôže veno v určenej výške dovoliť zaplatiť. 67Jana Rybová Kapitola 3 RÓMSKA POLITICKÁ REPREZENTÁCIA 1. ÚVOD Zaoberať sa problematikou participácie Rómov na veciach verejných prostred− níctvom rómskej politickej reprezentácie je možné len s ohľadom na histo− rický kontext vývoja tohto etnika na Slovensku. Aj keď Rómovia žijú na území Slovenska už minimálne sedem storočí, vy− soká miera dištancu majority voči nim neustále pretrváva. Majoritná spo− ločnosť Rómov kvôli ich inakosti vytláčala na okraj spoločnosti. Inakosť Ró− mov nespočívala len v ich antropologickej odlišnosti, ale aj v odlišnosti, resp. absencii niektorých inštitúcií, ktoré existovali v prostredí majoritnej spoloč− nosti. Túto inakosť majorita vnímala ako neochotu Rómov prispôsobiť sa. Jednou zo spomínaných absentujúcich inštitúcií bola vlastná politická re− prezentácia tohto etnika. Prvý pokus o vytvorenie organizácie, ktorá by re− prezentovala záujmy Rómov sa objavil až v roku 1948. Avšak už v nasledu− júcom období bolo zdôrazňovanie etnicity Rómov pre vtedajší režim neprija− teľné, pretože rovnostárske chápanie ľudí dovoľovalo vtedajšiemu režimu zaoberať sa problémami Rómov nanajvýš ako problémami sociálnej skupi− ny, a nie ako problémami etnickej minority. Od súčasnej rómskej politickej reprezentácie teda nemožno očakávať, že diskontinuitu vo svojom vývoji pre− koná za desaťročné obdobie svojej existencie. V súčasnom prostredí demokratických inštitúcií a občianskej spoločnosti sa však objavuje ďalší významný problém – odôvodnenie legitimity repre− zentovania záujmov rómskeho etnika vo sfére politiky Rómami. Argumentovanie v prospech rómskej politickej reprezentácie možno zdô− vodniť mnohými neúspechmi politiky komunistického režimu voči Rómom. Násilná asimilácia, centralistické riešenie problémov Rómov a neakcepto− vanie aktívnej participácie Rómov v tomto procese viedlo k strate etnickej identity Rómov, k narušeniu tradičných väzieb v rámci rómskeho etnika, ale aj medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou. 68 Jana Rybová Problémom však zostáva, koho vlastne súčasní rómski politici reprezen− tujú. Z hľadiska sociálnej stratifikácie možno povedať, že majoritné politic− ké strany reprezentujú rôzne sociálne vrstvy vo väčšej miere než rómske politické strany. Rómsku politickú elitu dnes tvorí úzka skupina Rómov z naj− vyššej sociálnej vrstvy (z hľadiska socioekonomického statusu, vzdelania atď.), zatiaľ čo ostatná časť rómskeho etnika stále viac splýva s najnižšími sociálnymi vrstvami a vytvára viditeľné ostrovčeky chudoby. Predstavitelia rómskych politických strán sa snažia legitimizovať svoje oprávnenie zastupovať záujmy Rómov tým, že všetci Rómovia na Slovensku sú súčasťou rómskeho etnika alebo rómskeho národa. Z pohľadu etnickej indentity je však tento faktor, ktorý spája rómsku politickú elitu so zvyškom rómskeho etnika, sporný. Veľká časť Rómov nemá etnickú identitu a nechce deklarovať svoju etnicitu z toho dôvodu, že majorita jej pripisuje negatívnu konotáciu. Nízky dopyt po rómskych politických stranách medzi príslušníkmi róm− skeho etnika je teda dôsledkom skutočnosti, že podporiť rómske politické strany by pre Rómov vlastne znamenalo deklarovať svoju etnicitu vo verej− nom priestore. Navyše Rómovia nepociťujú uplatňovanie svojich kultúrnych a etnických práv ako primárne. Aj preto rómske politické strany pri oslovo− vaní svojich potenciálnych voličov používajú vo väčšej miere rétoriku rieše− nia sociálnych problémov Rómov ako zdôrazňovanie kultúrnych či etnických práv tejto menšiny. Nesporným však zostáva fakt, že rómska politická elita rovnako ako zvy− šok rómskeho etnika má také skúsenosti so svojou sociálne konštruovanou etnicitou, ktoré nemôže nadobudnúť žiadny príslušník majority. Ak sa teda prikloníme k názoru, že záujmy rómskeho etnika by vo sfére politiky mali reprezentovať Rómovia, je nevyhnutné uvedomiť si, že sa tak môže stať prostredníctvom občianskej alebo etnickej emancipácie rómskej politickej scény. V prvom prípade by to znamenalo umožniť Rómom vstup do majoritných politických strán ako rovnocenným partnerom, ktorí by há− jili záujmy Rómov. V druhom prípade ide o vytvorenie rómskej politickej re− prezentácie nezávislej od majoritných politických strán, ktorej základ by bol predovšetkým etnický. Otázne by však bolo zaradenie týchto rómskych poli− tických strán v ľavo−pravom spektre politických strán. Bezpochyby, cesta občianskej emancipácie rómskych politikov sa ukazuje byť výhodnejšia pre majoritu i rómske etnikum, naráža však na neochotu majoritných politic− kých strán umožniť Rómom participovať na veciach verejných. Tieto úvahy boli východiskom pre zaradenie témy rómskej politickej re− prezentácie do výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 (jún 69 Rómska politická reprezentácia 2002). Základnou snahou bolo priniesť podrobnejšie zistenia o vnímaní róm− skej politickej reprezentácie Rómami a zároveň rozšíriť zistenia výskumu Roma Human Developement Project (november 2001), ktorý okrem iného uká− zal, že podpora rómskych politických strán medzi príslušníkmi rómskeho et− nika je nízka. Výskum Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 opako− vane potvrdil, že len malá časť rómskeho etnika dôveruje niektorej rómskej politickej strane. Navyše len tretina respondentov pozná niektorú rómsku politickú stranu. Ďalej sme predpokladali, že rómske politické strany oslovujú špecifickú kategóriu potenciálnych voličov spomedzi Rómov, ktorú by bolo možné bliž− šie popísať na základe sledovaných znakov (vzdelanie respondentov, ich so− cioekonomický status, miera integrácie komunity, v ktorej žijú, národnosť, okres, vek a pohlavie respondentov). Výsledky výskumu však tieto predpo− klady nepotvrdili. Napriek tomu, že väčšia časť rómskeho etnika svoju politickú reprezentá− ciu nepozná, alebo jej nedôveruje, vníma prípadné reprezentovanie svojich záujmov vo sfére politiky (v parlamente) Rómami pozitívne, čo svedčí o po− merne vysokom potenciáli podpory rómskych politických strán alebo róm− skych politikov v budúcnosti. 2. VÝVOJ RÓMSKEJ POLITICKEJ SCÉNY 2.1. VÝVOJ DO ROKU 1989 Prvý pokus Rómov o vytvorenie organizácie, ktorá by reprezentovala ich zá− ujmy a potreby, sme zaznamenali v roku 1948. Organizácia pod pracovným názvom Združenie slovenských Cigánov prostredníctvom svojho príprav− ného výboru predložila Povereníctvu vnútra plán riešenia rómskej proble− matiky. Program združenia naznačoval politické ambície jeho predstavite− ľov, hoci deklaroval svoj apolitický charakter. K povoleniu činnosti združe− nia nakoniec neprišlo, pretože pre komunistický režim boli akékoľvek preja− vy etnicity Rómov či politická činnosť predstaviteľov združenia neprijateľ− né. Aj keď sa ciele združenia zhodovali s cieľmi štátu pri riešení tzv. róm− skeho problému (Jurová, 1993). Druhý, úspešnejší pokus sa podarilo zrealizovať v roku 1968, keď MUDr. J. Cibula a A. Facun iniciovali návrh na zriadenie Zväzu československých Cigánov. Po pripomienkovaní tohto návrhu, predovšetkým otázky uznania 70 Jana Rybová Rómov za národnosť, schválilo ministerstvo vnútra stanovy Zväzu Cigánov – Rómov na Slovensku a povolilo jeho činnosť na území Slovenska. Slo− venskí Rómovia združení v tejto organizácia však na rozdiel od českých Ró− mov rezignovali na presadzovanie požiadavky priznania štatútu národnosti Rómom, čím sa vytvorila určitá bariéra medzi rómskymi zväzmi v Čechách a na Slovensku (Vašečka, 1999, s. 290). Zbyrokratizovanie tejto organizácie, jej neschopnosť kontrolovať ňou organizované činnosti spolu s politickými dôvodmi vyústili do jej zrušenia v roku 1973. Od spomínaného roku 1973 až do roku 1990 neexistovala žiadna rómska organizácia, ktorá by reprezentovala záujmy Rómov. 2.2. VÝVOJ PO ROKU 1989 Zásadnú zmenu priniesol až november 1989. Už 21. novembra 1989 vydal prípravný výbor Rómskej občianskej iniciatívy (ROI) vyhlásenie, ktorým sa prihlásil k celospoločenským zmenám a podporil ciele Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu. Druhého marca 1990 bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná ROI ako politická strana s celoštátnou pôsobnosťou, vzápätí bol na ustanovujúcom sneme strany zvolený za jej predsedu JUDr. Emil Ščuka (Vašečka, 1999, s. 290). Po voľbách v roku 1990, ktoré boli pre rómsku politickú reprezentáciu úspešné, nastalo obdobie postupnej fragmentarizácie rómskej politickej scé− ny sprevádzanej volebnými neúspechmi v rokoch 1992, 1994 a 1998. Podľa Jurovej najmä neúspech vo voľbách v roku 1992 vyostril vzťahy na rómskej politickej scéne, kde sa hľadali vinníci za neúspech vo voľbách. Zosilneli útoky medzi ROI, ktorá pôsobila celoštátne a ROI na Slovensku (Jurová, 1999). V rokoch 1990 – 1994 vznikli na Slovensku tieto rómskej politické strany: • Strana integrácie Rómov na Slovensku (SIR), • Strana demokratickej únie Rómov na Slovensku, • Rómska občianska iniciatíva (ROI SR), • Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku (SSDR), • Strana práce a istoty (SPI), • Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v SR (Ú−ROI), • Rómsky kongres Slovenskej republiky (RKSR), • Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike (DHR), • Strana Rómov Slovenska (SRóS), • Rómska národnostná strana (RNS), • Strana rómskych demokratov v Slovenskej republike (SRD). 71 Rómska politická reprezentácia Po ďalšom volebnom neúspechu v predčasných parlamentných voľbách v septembri 1994, došlo k ovládnutiu najsilnejšej rómskej politickej strany ROI štátnou mocou (pozri časť 4.3. Parlamentné voľby 1994). Hoci sa Ján Kompuš, vtedajší predseda ROI, stal rómskym zástupcom v Rade vlády pre národnostné menšiny, ROI sa nepodarilo prostredníctvom neho presadiť nie− ktoré požiadavky, najmä ustanovenie splnomocnenca vlády pre Rómov, kto− rý by bol Rómom. Tento post obsadil Neróm Branislav Baláž, ktorý násled− ne vstúpil do tejto rómskej strany, čo podľa Jurovej dokumentuje ovládnu− tie tejto strany štátnou mocou (Jurová, 1999). V rokoch 1995 – 1996 sa zvyšovalo napätie medzi Rómami a majoritným obyvateľstvom. Objavili sa viaceré otvorené konflikty s rasovým motívom. V júli 1995 bol v Žiari nad Hronom skupinou skinheadov zavraždený Mário Goral, pričom sa preukázal rasový motív tohto trestného činu. V rokoch 1996 a 1997 sa podobné útoky opakovali najmä v oblasti horného Ponitria. Nespokojnosť s pôsobením vtedajšieho splnomocnenca vlády Branislava Baláža a stupňujú− ce sa napätie nepriamo viedli k vzniku nového politického subjektu – Róm− skej inteligencie za spolunažívanie (RIS), ktorej predsedom sa stal akti− vista rómskej samosprávy v Prievidzi Marek Baláž. RIS sa profilovala, na roz− diel od ROI, ako opozičná strana. Kriticky hodnotila spôsob vládnutia vlády Vladimíra Mečiara, pôsobenie splnomocnenca vlády pre riešenie občanov vy− žadujúcich osobitnú starostlivosť B. Baláža aj koncepčné zámery vlády SR na riešenie problémov Rómov, s ktorými naopak ROI vyslovovala spokojnosť. V máji 1997 sa po konflikte medzi predsedom RIS Marekom Balážom a jej pod− predsedom Tiborom Loránom stal predsedom RIS Ladislav Fízik. Reakcia ROI na vznik ďalšej rómskej politickej strany bola odmietavá. Predstavitelia ROI obvinili RIS z rozbíjania jednoty Rómov na Slovensku a vopred ich označili za zodpovedných za neúspech Rómov v parlamentných voľbách 1998 (pozri časť 4.4. Parlamentné voľby 1998). Polarizácia rómskej politickej scény sa prejavila neúspechom rokovaní o spoločnom postupe vo voľbách v septembri 1998 a viedla k spolupráci týchto strán s názorovo blízkymi majoritnými stranami. ROI postupovala do volieb spoločne s HZDS a RIS zasa s SDK. Do parlamentu sa však opäť nedostal žiadny zástupca Rómov. Krátko po vytvorení novej vlády v roku 1998 začali predstavitelia RIS ro− kovať s viacerými členmi vlády (ministrom vnútra Ladislavom Pittnerom, podpredsedom vlády Pálom Csákym) o umiestnení rómskych odborníkov v štát− nej správe. Po oznámení, že bude vytvorené pracovisko splnomocnenca vlády pre riešenie problémov rómskej menšiny, očakávali prinajmenšom dvaja kan− didáti RIS, že budú vládou nominovaní do tejto pozície. Napriek tomu, že RIS 72 Jana Rybová navrhla vláde ako kandidáta na post splnomocnenca Tibora Lorána, vláda na tento post menovala Vincenta Danihela. L. Fízik aj T. Lorán vyjadrili skla− manie z tohto kroku vlády, navyše T. Lorán obvinil vládu, že zneužila RIS na svoju predvolebnú kampaň: „Teraz vieme, že keď sme presviedčali Rómov, aby volili SDK, urobili sme chybu.“ L. Fízik sa od výrokov T. Lorána dištancoval, čím sa skončila éra konsolidovanej RIS, ktorá sa rozdelila na dve frakcie ve− dené L. Fízikom a T. Loránom (Vašečka – Džambazovič, 2000, s. 28). V roku 1999 tak existovali na Slovensku dve reprezentácie tej istej stra− ny, ktoré vydávali vyhlásenia pre tlač a vstupovali do rokovaní s ostatnými menej významnými rómskymi politickými stranami. Spor o legitimitu pred− sedu RIS pokračoval až do jesene 1999. Ukončili ho predstavitelia RIS zdru− žení okolo Alexandra Patkolóa, ktorí sa rozhodli svoju frakciu premenovať na Rómsku iniciatívu Slovenska (RIS). Neskôr sa frakcia L. Fízika za− registrovala ako nová politická strana pod názvom Rómska inteligencia za spolunažívanie (RISZ). V povolebnom období zaznela v ROI kritika do vlastných radov za spolu− prácu s HZDS a prebehli tiež výrazné personálne zmeny, keďže jej predseda tragicky zahynul ešte pred parlamentnými voľbami. Novým predsedom sa stal Gejza Adam. RIS v júli 2000 zrušila zmluvu s SDK a v októbri 2000 podpísal predseda strany A. Patkoló s predsedom HZDS V. Mečiarom dohodu o spolupráci me− dzi týmito stranami. Predseda ROI G. Adam na to reagoval slovami, že A. Patkoló už nikoho nezastupuje a po podpise dohody s HZDS už ani nie je Róm. V októbri 2000 vyvrcholilo snaženie predstaviteľov ROI a RIZS o zjedno− tenie rómskej politickej scény. Trinásť rómskych politických strán a 25 róm− skych mimovládnych organizácií podpísalo v Košiciach Dohodu o spoločnom volebnom programe rómskych politických strán a rómskych mimovládnych organizácií pre prípravu volieb a vstup rómskeho subjektu do NR SR. Na Dohodu nadviazal Snem rómskeho národa v Poprade (marec 2001), kde bol ustanovený Parlament Rómov SR ako najvyšší orgán reprezentujúci rómsky národ v SR. Napriek tomu, že Rómsky parlament mal byť ďalším krokom k zjednote− niu rómskej politickej scény, vniesol rozkol do najstaršej rómskej politickej strany na Slovensku – ROI. G. Adam vtedajší predseda ROI, obvinil Róm− sky parlament zo snahy rozbiť ROI. V marci 2001 mimoriadny snem ROI odvolal G. Adama z postu predsedu strany a za nového predsedu vymenoval Milana Mižiča. G. Adam však označil tento snem za nelegitímny, a tak do− šlo k rozdeleniu ROI na dve frakcie, podobne ako v prípade RIS v roku 1999. 73 Rómska politická reprezentácia V októbri 2001 bola zaregistrovaná ďalšia rómska politická strana pod názvom Strana rómskej koalície (SRK). Cieľom tejto strany bolo zastre− šiť existujúce rómske politické strany pred parlamentnými a regionálnymi voľbami, čo však bolo v rozpore s pôvodným uznesením Parlamentu Rómov SR, podľa ktorého mali ísť rómske politické strany do volieb pod hlavičkou ROI. Ladislav Fízik, predstaviteľ SRK, tento postup odôvodnil pretrvávajú− cimi spormi o predsedu ROI. SRK zastrešila Rómsku inteligenciu za spolu− nažívanie (RISZ), Rómske kresťansko−demokratické hnutie (RKDH), Stra− nu rómskych demokratov (SRD) atď. Snahy o zjednotenie rómskych politických strán pokračovali. Ešte v máji 2002 sa podpredseda ROI Milan Ščuka pozitívne vyjadroval o predvolebnej spolupráci s RIS a SRK, nominačný snem, ktorý sa konal 14. júna 2002 v Pre− šove sa však skončil neúspechom. Podľa M. Ščuku sa kompletné zjednotenie nepodarilo, tri rómske politické strany (Strana rómskej koalície – SRK, Stra− na sociálnej demokracie Rómov – SSDR a strana Rómskej občianskej jedno− ty – ROJ) sa rozhodli kandidovať vo voľbách spoločne pod názvom Politic− ké hnutie Rómov na Slovensku ROMA. 3. SNAHY O ZJEDNOTENIE RÓMSKEJ POLITICKEJ SCÉNY Prvý pokus o zjednotenie rómskych politických strán kvôli spoločnému po− stupu vo voľbách sa objavil už pred voľbami v roku 1992. V období pred par− lamentnými voľbami vznikol Rómsky národný kongres, ktorý bol zare− gistrovaný ako politická strana 20. augusta 1992. Tento pokus o vytvorenie koalície rómskych politických strán však kvôli vzájomným osobných nezho− dám jednotlivých rómskych predstaviteľov zlyhal (Šebesta, 2002). V snahe vysporiadať sa s nepriaznivými výsledkami volieb v roku 1992 a zahájiť aktívnejšiu politickú činnosť na riešenie zhoršujúcich sa životných pomerov Rómov sa po mnohých pokusoch ustanovila v marci 1993 Asociač− ná rada Rómov Slovenska (ARRS), ktorá sa skladala zo 17 rómskych strán, kultúrnych a spoločenských organizácií. Toto spojenie sa však ukáza− lo ako veľmi krehké. Vnútorné súperenie najsilnejších lídrov (J. Kompuša, G. Adama, M. Horvátha, O. Gatyáša, K. Gunára, D. Oláha, J. Červeňáka) sa navonok prejavilo častým odtrhnutím a následným opätovným pripoje− ním jednotlivých členov (Jurová, 1999). 74 Jana Rybová V rokoch 1994 – 1998 neboli rokovania rómskych politických strán o zjed− notení úspešné. V tomto období boli rómske politické strany silne polarizo− vané – podobne ako majoritné politické strany, čo viedlo k spolupráci róm− skych predstaviteľov s názorovo blízkymi majoritnými stranami (pozri časti 4.3. Parlamentné voľby 1994 a 4.4. Parlamentné voľby 1998). V roku 1998 prebehli viaceré rokovania troch najvýznamnejších rómskych politických strán: Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), Rómskej inteligencie za spolu− nažívanie (RIS) a dovtedy pomerne málo známej Strany ochrany práv Ró− mov na Slovensku (SOPR), ktorá zastupovala predovšetkým maďarsky ho− voriacich Rómov. Cieľom týchto rokovaní malo byť zjednotenie rómskej poli− tickej scény a jednotný postup v parlamentných voľbách 1998. Potom, čo Ján Kompuš na jednom zo stretnutí obvinil lídrov ostatných rómskych politic− kých strán, že zapredali svoj národ za plané sľuby a poškodili hnutie Rómov, keď kandidovali za nerómske politické strany, však väčšia časť zástupcov RIS a SOPR postupne rokovanie opustila. V máji 1998 sa rokovaní zúčastnili už len dve strany: ROI a SOPR, ktoré sa v júni 1998 definitívne dohodli na spo− ločnej účasti ROI a SOPR vo voľbách 1998 na kandidátke HZDS, pretože podľa predsedu ROI J. Kompuša len HZDS prejavilo o spoluprácu záujem (Vašečka, 1999, s. 294). Najmä vďaka snahe Rómskej občianskej iniciatívy (ROI) a Rómskej inte− ligencie za spolunažívanie (RISZ) podpísalo v októbri 2000 trinásť rómskych strán a 25 rómskych mimovládnych organizácií spomínanú Dohodu o spo− ločnom volebnom programe rómskych politických strán a rómskych mimo− vládnych organizácií pre prípravu volieb a vstup rómskeho politického sub− jektu do NR SR, ktorá bola hodnotená ako zatiaľ najvýraznejší úspech zjed− nocovacieho procesu rómskej politickej scény. Na dohodu z októbra 2000 nadviazal Snem rómskeho národa v Popra− de (23. – 24. marca 2001), kde bol ustanovený Parlament Rómov ako naj− vyšší orgán reprezentujúci rómsky národ v SR. Parlament Rómov je tvore− ný Radou Rómov (výkonný orgán parlamentu), Rómskym súdom, parlament− nými výbormi a neziskovou organizáciou Agentúrou pre realizáciu a koordi− náciu pilotného projektu V4. Devätnásteho mája 2001 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo prvé riadne zasadnutie Parlamentu Rómov, ktorý vymenoval svo− jich funkcionárov a štatutárov. Parlament zároveň prijal ďalšie rómske sub− jekty, čím sa počet združených subjektov zvýšil na 156. Predseda parlamen− tu, ktorým sa stal Ladislav Fízik, odporučil vláde a parlamentu, aby pri rie− šení rómskej otázky už partnera z rómskej strany nehľadali: „Odkazujem poslancom Národnej rady a vláde, že sme jej partnerom.“ (Vašečka, 2001a) 75 Rómska politická reprezentácia Jedinou rómskou politickou stranou, ktorá dohodu nepodpísala a nepar− ticipovala ani na stretnutiach Parlamentu Rómov bola Rómska iniciatíva Slovenska (RIS) pod vedením A. Patkolóa. A. Patkoló odôvodnil neúčasť RIS v dohode a v Parlamente Rómov takto: „Rómsky parlament je občianske zdru− ženie. Rómska inteligencia Slovenska – RIS je politická strana. A táto sku− točnosť nám, aj podľa zákona, neumožňuje spoluprácu. Veď podľa zákona občianske združenia nemajú vyvíjať politickú činnosť.“ (Romano Nevo ľil 509 – 517) Dňa 8. septembra 2001 sa konal mimoriadny snem Parlamentu Rómov, kde bol L. Fízik odvolaný z postu predsedu parlamentu a nahradil ho Milan Ščuka. Dôvodom na odvolanie L. Fízika bolo porušenie dohody o spoločnej volebnej stratégii rómskych politických strán pod hlavičkou ROI (voľby do vyššieho územného celku v Banskobystrickom kraji sa Fízikova Strana róm− skej koalície rozhodla absolvovať samostatne) a nespokojnosť s jeho pôsobe− ním na poste predsedu parlamentu (Romano Nevo ľil 503 – 508). Opäť sa zopakoval spor o legitimitu predsedu podobne ako v ROI (2001) a RIS (1999). L. Fízik reagoval na svoje odvolanie zvolaním snemu Parla− mentu Rómov, ktorý sa konal 22. septembra 2001 a rozhodnutie z 8. septem− bra vyhlásil za nelegitímne, pretože jeho zvolanie inicioval predseda ROI Milan Mižič, ktorý na to podľa stanov Parlamentu Rómov nemal oprávne− nie. Opačná strana argumentovala, že právo zvolať snem Parlamentu Ró− mov SR má na základe odporúčania Rady Rómov iba predseda Parlamentu Rómov alebo ním poverený podpredseda a L. Fízik teda nebol oprávnený zvo− lať snem Parlamentu Rómov na 22. septembra, keďže dva týždne predtým bol z postu predsedu odvolaný (Romano Nevo ľil 503 – 508). O zatiaľ posledné zjednotenie rómskej politickej scény sa pokúsili pred− stavitelia Strany rómskej koalície (SRK) a Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), ktorí po spoločnom stretnutí 27. mája 2002 v Rimavskej Sobote avi− zovali zjednotenie a vstup jedného rómskeho politického subjektu do parla− mentných volieb pod názvom Politické hnutie Rómov na Slovensku ROMA. Zjednotenie svojich politických subjektov lídri komentovali takto: „Tento proces je výsledkom pochopenia morálnej zodpovednosti lídrov róm− skych politických strán v parlamentných voľbách v SR.“ (Romano Nevo ľil 533 – 541) Situácia sa však zmenila na sneme Rómov 15. júna 2002 v Prešo− ve, zjednotenie oboch strán stroskotalo na voľbe predsedu zjednoteného sub− jektu (Romano Nevo ľil 542 – 551). 76 Jana Rybová 4. VOLEBNÉ STRATÉGIE RÓMSKYCH POLITICKÝCH STRÁN 4.1. PARLAMENTNÉ VO¼BY 1990 Už v prvých parlamentných voľbách po novembri 1989, ktoré sa uskutočnili 8. a 9. júna 1990, kandidovali rómske politické strany. Koalícia rómskych politických strán, ktorú tvorila Strana demokratickej únie Rómov na Sloven− sku a Strana integrácie Rómov Slovenska, však nezískala dostatočný počet hlasov pre vstup do parlamentu. Napriek tomu mali Rómovia v nasledujú− com období v zákonodarných orgánoch štyroch svojich zástupcov. Vďaka ko− alícii Rómskej občianskej iniciatívy a Verejnosti proti násiliu sa stal poslan− com Federálneho zhromaždenia Gejza Adam a poslankyňou SNR Anna Kop− tová. Vincent Danihel a Karol Seman sa dostali do Federálneho zhromažde− nia ako zástupcovia Komunistickej strany Slovenska (neskôr SDĽ). Z pohľadu aktívnej participácie rómskych politických strán na politickom dianí počas rokov 1990 – 1992 je táto etapa vo vývoji rómskej politickej scé− ny hodnotená ako najúspešnejšia, pretože Rómovia mali v tomto období prvý a zatiaľ aj posledný raz svojich zástupcov v parlamente. V tomto období sa objavili pozitívne prvky v oblasti etnokultúrneho vývoja Rómov na Sloven− sku, napríklad vznik Katedry rómskej kultúry v Nitre v školskom roku 1990/ 1991, prijatie rómskych pracovníkov na Úrad vlády SR, do Rady vlády pre národnosti, na ministerstvo kultúry, ako aj zriadenie rómskeho divadla Ro− mathan a experimentálne zavedenie nultých ročníkov od školského roku 1992/1993 v Košiciach (Jurová, 1999). 4.2. PARLAMENTNÉ VO¼BY 1992 Do volieb v roku 1992 vstupovali samostatne dve politické strany: Rómska občianska iniciatíva (ROI) a novovzniknutá Strana práce a istoty (SPI), kto− rá združila mnohých dovtedy súperiacich rómskych predstaviteľov. Základ druhej zo spomínaných strán však nebol etnický, ale sociálny a na svojej kandidátke uvádzala tiež nerómskych kandidátov. Žiadna z rómskych politických strán v týchto parlamentných voľbách ne− vytvorila koalíciu s majoritou politickou stranou, avšak na niektorých kan− didátkach majoritných politických strán sa objavili aj Rómovia (napríklad na kandidátke Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Komunistickej strany Slovenska). 77 Rómska politická reprezentácia Volebné stratégie, ktoré zvolili rómski politici však viedli k neúspechu vo voľbách. Žiadna z rómskych politických strán nezískala dostatočný počet hlasov a neuspeli ani Rómovia, ktorí kandidovali za majoritné politické stra− ny. ROI získala približne 0,6 % všetkých hlasov, pričom ju volilo asi 10 % oprávnených voličov spomedzi Rómov. SPI získala 0,97 % hlasov a volilo ju približne 18 % Rómov. Celkovo dalo svoj hlas rómskej politickej strane pri− bližne 30 % oprávnených voličov spomedzi Rómov (Mann, 1994). Už v týchto parlamentných voľbách sa ukázalo, že samostatne kandidu− júca rómska politická strana má len teoretickú šancu uspieť vo voľbách, pre− tože jej elektorát tvoria takmer výlučne Rómovia hoci sa táto strana nedefi− nuje primárne ako etnická (Mann, 1994). 4.3. PARLAMENTNÉ VO¼BY 1994 Vo voľbách v roku 1994 samostatne kandidovala len jedna rómska politická strana: Rómska občianska iniciatíva (ROI). Opäť sa niektorí Rómovia obja− vili na kandidátkach majoritných politických subjektov (SDĽ, DÚ). Rómski lídri, ktorí poukazovali na nereálnosť prekročenia päťpercentnej hranice pre vstup do parlamentu samostatne kandidujúcou rómskou politickou stra− nou a zároveň odmietli predvolebnú spoluprácu s ROI, rokovali s Demokra− tickou úniou a následne boli zaradení na jej kandidátku. Tibor Matta, Vi− liam Zeman, či Ladislav Fízik, ktorí reprezentovali viaceré rómske politic− ké strany (Úniu ROI SR, Rómsky kongres SR a Demokratické hnutie Ró− mov) obsadili nevoliteľné miesta so šancou dostať sa do parlamentu v prí− pade získania preferenčných hlasov, avšak vo voľbách neuspeli (Vašečka, 1999, s. 292). Hoci ROI kandidovala v týchto parlamentných voľbách samostatne, bola finančne počas predvolebnej kampane podporovaná HZDS, ktoré tým sledo− valo odčerpanie voličských hlasov svojím protivníkom, predovšetkým Stra− ne demokratickej ľavice a Maďarskej koalícii (Vašečka, 1999). Napriek nízkemu volebnému výsledku ROI (0,67 %) nebol J. Kompuš, vte− dajší predseda ROI, odvolaný, aj keď v predvolebnom boji sľuboval okamžité odstúpenie v prípade neúspechu ROI vo voľbách. Vďaka dôvere, ktorú si zís− kala ROI u HZDS, bol J. Kompuš po voľbách vymenovaný do Rady vlády pre národnosti ako zástupca Rómov a po vytvorení postu splnomocnenca vlády pre riešenie problémov občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc bol povere− ný zastupovaním splnomocnenca v Košiciach (Jurová, 1999). 78 Jana Rybová 4.4. PARLAMENTNÉ VO¼BY 1998 Na rozdiel od predchádzajúcich volieb žiadna z rómskych politických strán vo voľbách v roku 1998 nekandidovala samostatne. Počas roka 1998 prebeh− li viaceré rokovania medzi predstaviteľmi troch najvýznamnejších rómskych politických strán – Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), Rómskej inteligen− cie za spolunažívanie v Slovenskej republike (RIS) a Strany ochrany práv Rómov na Slovensku (SOPR) – o možnom zjednotení rómskych politických strán a o jednotnom postupe v parlamentných voľbách. Tieto rokovania však výrazne komplikoval fakt, že ROI už dlhodobo úzko spolupracovala s HZDS. RIS naopak plánovala postupovať vo voľbách spolu s SDK. Napriek opako− vaným stretnutiam sa ROI dohodla na spoločnom postupe so SOPR bez účasti RIS. Polarizácia majoritných politických strán sa tak prejavila aj na róm− skej politickej scéne (Vašečka, 1999, s. 293). ROI sa definitívne rozhodla pre spoluprácu s HZDS ako jedinou stranou, ktorá prejavila o spoluprácu záujem. Za ROI sa na kandidátke HZDS obja− vil Ján Kompuš na 61. mieste a József Ravasz na 88. mieste. Predvolebný cieľ ROI – mať aspoň jedného zástupcu v zákonodarnom orgáne, sa však ne− podarilo splniť, pretože Ján Kompuš tragicky zahynul 7. septembra 1998 pri automobilovej nehode. RIS 24. augusta 1998 podpísala dohodu o predvolebnej a povolebnej spolu− práci s SDK, a takto nepriamo nadviazala na predchádzajúce dobré kontakty s Demokratickou úniou. Podľa predsedu RIS L. Fízika bola SDK jedinou stra− nou, ktorá akceptovala program a ciele RIS. Predstavitelia RIS dúfali, že v prí− pade volebného víťazstva SDK sa ich odborníci uplatnia vo verejnej správe. V roku 1998 sa značná časť oprávnených voličov spomedzi Rómov zúčast− nila volieb. Podľa výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 sa volieb v roku 1998 zúčastnilo 65 % respondentov, ktorí boli oprávnení voliť. Veľmi zjednodušene možno konštatovať, že Rómovia na Slovensku volili v parlamentných voľbách predovšetkým HZDS a SDK, na území južného Slo− venska najmä SMK. Hoci rómske politické strany v týchto parlamentných voľbách zvolili inú stratégiu než v predchádzajúcich, opäť sa žiadny rómsky politik nedostal do parlamentu. 4.5. PARLAMENTNÉ VO¼BY 2002 Po mnohých neúspešných snahách o zjednotenie rómskej politickej scény počas obdobia 1998 – 2002 kandidovali v posledných parlamentných voľbách, 79 Rómska politická reprezentácia ktoré sa uskutočnili 20. a 21. septembra 2002 samostatne dve rómske poli− tické strany: Rómska občianska iniciatíva (ROI) a Politické hnutie Rómov na Slovensku ROMA. Rómska iniciatíva Slovenska (RIS) podpísala dohodu o spolupráci s HZDS. Predstavitelia žiadnej zo spomínaných strán nepripúšťali vo svojich vy− jadreniach, že ich šanca uspieť v parlamentných voľbách je takmer nulová a zároveň tvrdili, že ich strana má u Rómov najväčšiu podporu. Rómska iniciatíva Slovenska (RIS) sa rozhodla pre spoločný postup s HZDS. Podľa A. Patkolóa sa RIS mala aktívne zapájať do predvolebnej kam− pane HZDS, pričom ich cieľom bolo jednoznačne uspieť na kandidátke HZDS a profesionálne pripraviť RIS na ďalšie parlamentné voľby 2006. Napriek tomu, že HZDS spočiatku ponúklo RIS dve voliteľné miesta v prvej štyrid− siatke, Alexander Patkoló predseda RIS, sa ocitol až na nezvoliteľnom 75. mieste. Jeho šanca obsadiť miesto v parlamente po parlamentných voľbách 2002 bola teda takmer nulová, čo potvrdil aj počet preferenčných hlasov (366), ktoré získal. RIS postavila svoju predvolebnú kampaň na téme sociálnych problémov Rómov. Svojim potenciálnym voličom sľúbila znížiť obrovskú nezamestna− nosť Rómov, zabezpečiť rovnoprávnosť pri prijímaní do zamestnania, presa− dzovať boj proti diskriminácii a rasizmu, zlepšiť bývanie Rómov, presadzo− vať zákazky pre rómske firmy a vytvoriť lepšie podmienky pre rómskych hudobníkov a ostatných umelcov (Sme, 13. 9. 2002). Politické hnutie Rómov na Slovensku ROMA zastrešilo tri rómske politic− ké strany: Stranu rómskej koalície (SRK), Rómsku občiansku jednotu (ROJ) a Stranu sociálnej demokracie Rómov na Slovensku (SSDR). Hnutie ROMA vo svojom programe deklarovalo snahu zjednotiť Rómov na Slovensku a uspieť vo voľbách do NR SR a do samospráv, participovať na riešení problémov Ró− mov, dôsledne presadzovať rovnaké šance, rovnaké práva a rovnaké povinnosti pre všetkých občanov SR, bojovať proti prejavom rasizmu, fašizmu, diskrimi− nácie a intolerancie a podporiť vstup SR do NATO a EÚ. L. Fízik, predseda hnutia ROMA, predpokladal, že roztrieštenosť rómskej politickej scény sa ne− prejaví na volebných výsledkoch hnutia (Romano nevo ľil 542 – 551). Počet hlasov (6 234 hlasov, t. j. 0,21 %), ktoré hnutie ROMA v skutočnosti získalo, však ďaleko zaostal za predvolebnými predpokladmi jeho lídrov. Aj keď lídri ROI počas roka 2002 rokovali s predstaviteľmi viacerých ma− joritných politických strán (SDKÚ, SMER, KSS, ANO), do volieb išli samo− statne, pretože podľa ich názoru ide majoritným stranám len o to, aby si roz− delili rómske hlasy. Predstavitelia ROI sa počas predvolebnej kampane viac− krát vyslovili, že sa im s vysokou pravdepodobnosťou podarí prekročiť päť− 80 Jana Rybová percentnú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu. Podľa podpredsedu ROI Milana Ščuku Rómovia stále dôverujú rómskym politickým stranám a ich lídrom, o čom svedčia aj výsledky volieb do VÚC, kde kandidáti ROI zís− kali spolu 115 tisíc hlasov. Okrem toho podľa neho podporuje ROI 70 % róm− skych oprávnených voličov, čo znamená, že môžu rátať približne so 150 tisíc hlasmi (hoci podľa posledného výskumu Rómovia pred parlamentnými voľ− bami 2002 podporuje ROI len 11,8 % oprávnených voličov spomedzi Rómov). ROI vo svojom volebnom program navrhovala riešiť nezamestnanosť Ró− mov a ich problémy s bývaním zakladaním súkromných rodinných fariem, kde by bol každý Róm zodpovedný za svoj majetok. V oblasti vzdelávania chcela ROI zabezpečiť rovný prístup ku vzdelávaniu pre Rómov a podieľať sa za zriadení svetovej rómskej univerzity. Okrem týchto návrhov si ROI kládla za cieľ zachovávať a rozvíjať znaky rómskej kultúry zabezpečením rovnocenného postavenia rómskej kultúry vo verejnoprávnych médiách a po− užívaním rómskeho jazyka. Počas predvolebnej kampane navštívili predsta− vitelia ROI viaceré rómske osady a rátali aj s podporou aktivistov z tretieho sektora (Romano nevo ľil, 542 – 551). Volebný výsledok ROI v posledných parlamentných voľbách (8 420 hlasov, t. j. 0,29 %) bol však nižší ako vo voľbách v roku 1990, 1992 a 1994, keď ROI tiež kandidovala samostatne. Tesne po parlamentných voľbách reflektovali rómski politickí lídri výsledky volieb rôzne. Zatiaľ čo Alexander Patkoló (RIS) pripustil, že je potrebné zvá− žiť, či netreba ukončiť činnosť rómskych politických strán, Ladislav Fízik (ROMA) obvinil z neúspechu svojej politickej strany Rómov, ktorí podľa neho „nepochopili úlohu vlastnej politickej reprezentácie“ (SITA, 23. 9. 2002). Podľa predsedu ROI Milana Mižiča je ich volebný neúspech dostatočným dôvodom, aby opustil politickú scénu. Podľa Mižiča bude politická scéna na Slovensku vďaka samotným Rómom opäť bez Rómov, pretože „Rómovia volia všetkých, len nie svojich zástupcov“ (RPA, 22. 9. 2002). 5. VNÍMANIE RÓMSKEJ POLITICKEJ REPREZENTÁCIE RÓMAMI Témou vnímania rómskej politickej reprezentácie Rómami sa pomerne dlhé obdobie na Slovensku nikto nezaoberal. V 90. rokoch sa neuskutočnili takmer žiadne sociologické výskumy (okrem výskumu Štatistického úradu SR Ró− movia v roku 1994), ktorých súčasťou by bola problematika postojov Rómov 81 Rómska politická reprezentácia k majorite, reflektovanie postavenia svojej menšiny na Slovensku, vníma− nie reprezentovania záujmov rómskeho etnika a teda aj rómskej politickej scény. Počas tohto obdobia vnímala majoritná populácia túto problematiku vý− razne jednostranne. Uskutočnili sa viaceré výskumy, ktorých cieľom bolo zistiť postoje majority voči rómskemu etniku na Slovensku – výskum ÚVVM z roku 1995, výskum agentúry FOCUS z roku 1999, medzinárodný kompa− ratívny výskum European Values Study 1999, 2000 a výskum Inštitútu pre verejné otázky z roku 2000. Postoje Rómov však zostali nepovšimnuté. Rov− nako ani ich participácia v procese hľadania riešení problémov tohto etnika nebola výraznejšie akceptovaná. Chronický nedostatok údajov o rómskom etniku na Slovensku sa pokúsil zaplniť výskum Rómovia a trh práce (Svetová banka, S.P.A.C.E.; december 2000 – marec 2001), tento výskum sa však nezaoberal priamo rómskou poli− tickou reprezentáciou. Až výskum Roma Human Development Project, kto− rý bol realizovaného Inštitútom pre verejné otázky v spolupráci s UNDP v no− vembri 2001, sa snažil odpovedať na otázky: • Ako vnímajú Rómovia reprezentovanie svojich záujmov (na rôznych úrov− niach)? • Ktorých aktérov vnímajú Rómovia ako svojich reprezentantov, komu dô− verujú, alebo naopak nedôverujú? • Do akej miery reprezentujú rómske politické strany záujmy Rómov? Graf 1 Na čiu podporu sa môžu Rómovia v SR spoľahnúť? 66,8% 46,2% 27,4% 15,6% 14,1% 12,1% 11,2% 9,1% 6,6% Priatelia a susedia spomedzi Rómov Priatelia a susedia spomedzi majority Neformálni rómski lídri Zahranièní donori Rómske politické strany Rómske MVO Nerómske MVO Bohatí Rómovia Vláda SR Zdroj: IVO/UNDP, november 2001. 82 Jana Rybová Keďže pojem reprezentovanie záujmov je nielen široký a abstraktný, ale aj vnútorne štrukturovaný do viacerých úrovní, je potrebné zaoberať sa mi− nimálne tým, ako Rómovia vnímajú reprezentovanie svojich záujmov na ce− loštátnej úrovni a na úrovni ich komunity. Podľa výsledkov tohto výskumu (pozri graf 1) sa Rómovia v SR môžu spo− ľahnúť predovšetkým na svoje bezprostredné okolie. Len 14,1 % respondentov si myslí, že Rómovia v SR sa môžu spoľahnúť na rómske politické strany. Pre získanie podrobnejších údajov bola podobná otázka v tom istom vý− skume respondentom položená znova, ale v špecifikovanej podobe (pozri graf 2). Podľa respondentov obhajujú najlepšie ich záujmy v komunite, v ktorej žijú neformálni rómski lídri (23,9 %). Rómske politické strany nasledujú po neformálnych rómskych lídroch, odboroch sociálnych vecí, rómskych mimo− vládnych organizáciách (MVO) a miestnej samospráve. Možno teda povedať, že časť Rómov (14 %) vníma rómske politické strany všeobecne ako reprezentantov záujmov Rómov na celoštátnej úrovni (aj keď ich dosah na politické dianie je minimálny), avšak už menej ich spája s reprezen− tovaním svojich osobných záujmov, alebo záujmov svojho bezpro− stredného okolia (7,6 %). Graf 2 Kto najlepšie reprezentuje záujmy Rómov vo vašej komunite? 24,2%17,8% 8,4% 8,4% 7,6% 6,8% 6,2% 3,9% Neformálni rómski lídri Odbor sociálnych vecí Rómske MVO Miestna samospráva Rómske politické strany Úrad práce Nerómske MVO Majoritné politické strany Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, november 2001. Čo teda Rómovia chápu pod reprezentovaním svojich záujmov? Ide predo− všetkým o bezprostredné riešenie ich každodenných problémov súvisiacich 83 Rómska politická reprezentácia najmä s ich sociálnou situáciou. Rómovia sa často stretávajú s tým, že prob− lém nedostatočného príjmu, zabezpečenia obživy a kvality bývania sa im nedarí efektívne riešiť na inej úrovni, než na úrovni komunity. Pri konkretizácii dôveryhodnosti aktérov poskytujúcich Rómom podporu sa potvrdila rozličná miera dôvery Rómov voči jednotlivým aktérom. Ako znázorňuje graf 1, najnižšou dôverou sa vyznačuje vláda (6,6 %) a nasledujú bohatí Rómovia (9,1 %), nerómske mimovládne organizácie (11,2 %), róm− ske mimovládne organizácie (12,1 %), rómske politické strany (14,1 %) a za− hraniční donori (15,6 %). Naopak najviac Rómovia pri obhajovaní svojich záujmov dôverujú svojim priateľom a susedom spomedzi Rómov (66,8 %), za ktorými nasledujú ich susedia a priatelia z majority (46,2 %) a neformálni rómski lídri (27,4 %). Skutočnosť, že Rómovia sa môžu spoľahnúť predovšetkým na svojich pria− teľov a susedov, či už spomedzi Rómov alebo majoritného obyvateľstva, do− kazuje, že často jedinou spoľahlivou stratégiou riešenia problémov je obrá− tiť sa na svoje bezprostredné okolie. Tieto odpovede zároveň naznačujú, že sociálny dištanc Rómov voči majorite je menší ako dištanc majority voči Rómom. Zistenia o charaktere vzájomných vzťahov však tiež ukazu− jú, že sociálne napätie medzi majoritou a rómskou menšinou nie je také vyhrotené, ako ho reflektuje verejná mienka (pozri kapitolu Ró− movia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty). V tradičných rómskych komunitách zohrával významnú úlohu vajda (ne− formálny rómsky líder). Napriek tomu, že dôležitosť jeho roly v súčasnosti klesá, Rómovia naďalej jeho postavenie rešpektujú. Nie je však možné pres− ne identifikovať, ako samotní Rómovia vnímajú jeho úlohu v komunite – môže sa za tým skrývať neformálna autorita, ale aj úžerník. Vyššiu dôveryhodnosť zahraničných donorov v porovnaní s mimovládny− mi organizáciami, či už rómskymi alebo nerómskymi, možno zdôvodniť tým, že ich Rómovia vnímajú ako zástupcov prosperujúcich krajín so zreteľným záujmom riešiť ich sociálnu situáciu. Informácie o mnohých úspešných pro− jektoch financovaných zo zahraničia (projekt Svinia, komunitné centrá atď.) sa objavili v médiách, takže Rómovia sú o nich informovaní. Napriek tomu veľká časť Rómov zatiaľ nereflektuje rómske a nerómske mimovládne orga− nizácie ako dôveryhodných aktérov. Dôvodom môže byť nejasnosť samotné− ho pojmu mimovládna organizácia u Rómov, ako aj nedostatočne zreteľný vplyv na sociálnu situáciu Rómov. Rómovia nereflektujú svoju politickú reprezentáciu ako dôveryhodnú – iba 15 % respondentov výskumu Roma Human Development Project (november 2001) uviedlo, že dôveruje nejakej rómskej politickej strane. Dôvody tohto 84 Jana Rybová stavu možno nájsť v nejednotnosti a neprehľadnosti rómskej politickej scé− ny, v neustálom štiepení politického spektra a v ich konfliktných vzťahoch. Spomedzi tých respondentov, ktorí dôverujú nejakej rómskej politickej stra− ne (15 %), až 69,5 % dôveruje Rómskej občianskej iniciatíve (ROI), kým dru− hou najdôveryhodnejšou stranou je RIS, ktorej dôveru prejavilo 21,4 % tých istých respondentov. Podobné ukazovatele dôveryhodnosti rómskych politických strán sa zopa− kovali aj v júni 2002. Najskôr však treba spomenúť informovanosť Rómov o rómskych politických stranách. Podľa výskumu Rómovia pred parlament− nými voľbami 2002 (jún 2002) len 33 % Rómov pozná niektorú rómsku politickú stranu (pozri graf 3). Z tejto skupiny respondentov približ− ne polovica (50,9 %) dôveruje nejakej rómskej politickej strane. Z ce− lej výskumnej vzorky dôveruje nejakej rómskej politickej strane len 16,8 % respondentov. Znalosť rómskych politických strán bola v spomínanom výskume zisťovaná otvorenou otázkou. Najčastejšie uvádzanou rómskou politickou stranou, kto− rú respondenti poznajú bola Rómska občianska iniciatíva – ROI (26,6 %), za ktorou nasledovala Rómska iniciatíva Slovenska – RIS (7,4 %), Rómska únia – RU (1,2 % – rómska politická strana pod týmto názvom však nie je oficiálne zaregistrovaná – pozn. aut.) alebo iná rómska politická strana (5,2 %). Graf 3 Ktorú rómsku politickú stranu poznáte? 67,1% 26,6% 7,4% 1,2% 5,2% Nepoznám žiadnu ROI RIS RU Inú Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 85 Rómska politická reprezentácia Na príklade Rómskej únie, ktorú uvádzali Rómovia, možno ilustrovať, že veľmi malá časť respondentov pozná presný názov rómskej politickej stra− ny, ktorej dôveruje. Pod názvom Rómska únia, ktorý Rómovia uviedli, sa môže skrývať oficiálne registrovaná strana pod podobným názvom Únia – Róm− skej občianskej iniciatívy v SR. Môže však tiež ísť o stranu regionálneho vý− znamu, ktorá nie je registrovaná. Takisto môžeme predpokladať, že malá časť Rómov zaregistrovala snahy o zjednotenie rómskej politickej scény, ale nie veľmi podrobne, keďže rómska politická strana s podobným názvom z tých− to snáh nevzišla. Rómovia tiež často uvádzali skôr mená rómskych politikov, ako názvy strán, ktoré títo politici reprezentujú. Ako sme už spomínali, len 16,8 % respondentov dôveruje niektorej róm− skej politickej strane (pozri graf 4). Najvyššej dôvere medzi Rómami sa teší ROI (11,8 %), za ňou nasleduje RIS (1,9 %) a iné rómske politické strany (3,1 %). Graf 4 Ktorej rómskej politickej strane dôverujete? 83,2% 11,8% 1,9% 3,1% Nedôverujem žiadnej ROI RIS Inej Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Podrobnejším analyzovaním rozloženia dôvery vo výskumnej vzorke zis− ťujeme, že dôvera v rómske politické strany nie je výraznejšie kon− centrovaná v niektorom segmente výskumnej vzorky. Skupina respon− dentov, ktorá dôveruje niektorej rómskej politickej strane sa výrazne neod− lišuje (z hľadiska sledovaných znakov – vek, pohlavie, socioekonomický sta− 86 Jana Rybová tus, národnosť, miera integrácie komunity) od skupiny, ktorá nedôveruje rómskym politickým stranám. Určité rozdiely možno sledovať len z hľadis− ka vzdelania respondentov (pozri graf 5) a okresov (graf 6), v ktorých sa spo− mínaný výskum uskutočnil. Najviac dôverujú rómskym politickým stranám respondenti s úplným stre− doškolským vzdelaním. Avšak ako možno vidieť v grafe 5, dôvera responden− tov sa nezvyšuje zároveň so stupňom ich vzdelania. Graf 5 Vyjadrenie dôvery alebo nedôvery rómskym politickým stranám podľa vzdelania respondentov 21,1% 78,9% 15,2% 84,8% 9,1% 90,9% 16,3% 83,7% 46,2% 53,8% Neukonèené základné Základné Neukonèené uèòovské Stredné bez maturity Stredné s maturitou nedôveruje dôveruje Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Spomedzi sledovaných okresov bola najvyššia dôvera zaznamenaná v okre− se Skalica, kde 33,3 % respondentov dôveruje nejakej rómskej politickej stra− ne (pozri graf 6). Nasledujú okresy Brezno (23,2 %), Kežmarok (17,9 %), Lip− tovský Mikuláš (14,3 %) a Gelnica (10,6 %). Najnižšie hodnoty boli zazna− menané v okrese Bardejov (3,1 %) a Vranov nad Topľou (2,7 %). Zaujíma− vosťou je, že v okrese Skalica sa Rómska občianska iniciatíva teší celkovo najvyššej dôvere spomedzi všetkých sledovaných okresov (20,4 %), aj keď ide o stranu, ktorá pôsobí najmä v regiónoch na východe Slovenska. Na základe týchto zistení môžeme predpokladať, že dôveru respondentov v niektorú rómsku politickú stranu skôr ako sledované znaky (vek, pohla− 87 Rómska politická reprezentácia Graf 6 Vyjadrenie dôvery alebo nedôvery rómskym politickým stranám podľa okresov 2,7% 10,6% 3,1% 17,9% 14,3% 23,2% 33,3% 66,7% 76,8% 85,7% 82,1% 96,9% 89,4% 97,3% Skalica Brezno Liptovský MikulᚠKežmarok Bardejov Gelnica Vranov nad Top¾ou nedôveruje dôveruje Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. vie, socioekonomický status, národnosť, miera integrácie komunity, vzdela− nie, okres) ovplyvňuje názor na rómske politické strany prevládajúci v ko− munite respondenta, autorita, ktorá tu pôsobí alebo členstvo niektorého čle− na komunity v rómskej politickej strane. Na základe vyššie spomenutých zna− kov nebolo možné presne špecifikovať skupinu respondentov, ktorá dôveruje rómskym politickým stranám. Spomínané dva znaky – vzdelanie a okres – by bolo potrebné overiť na väčšej výskumnej vzorke. Napriek tomu, že značná časť rómskej populácie (83,2 %) nedôveruje žiad− nej rómskej politickej strane, 29,1 % respondentov si myslí, že by ich v par− lamente mali zastupovať Rómovia, pretože len oni poznajú ich problémy, a 24,3 % súhlasí s účasťou Rómov v parlamente, ale v spolupráci s majorit− nými stranami. Respondenti, ktorí dôverujú niektorej rómskej politickej strane uprednostňujú zastúpenie Rómami v parlamente v približne rovna− kej miere, ako respondenti, ktorí nedôverujú žiadnej rómskej poli− tickej strane (pozri graf 7). Až 29,1 % respondentov, ktorí nedôverujú žiad− nej rómskej politickej strane si myslí, že Rómovia by mali byť v parlamente zastupovaní Rómami, pretože len oni poznajú ich problémy a 24 % tých is− tých respondentov by skôr uprednostnilo účasť Rómov v parlamente pod pod− mienkou spolupráce s majoritnou stranou. Keďže prejavená dôvera alebo 88 Jana Rybová nedôvera rómskym politickým stranám nemá vplyv na názor respondentov o potrebe zastupovania záujmov Rómov na pôde parlamentu rómskymi poli− tikmi, môžeme povedať, že potenciál podpory rómskych politikov je pomer− ne vysoký. Celkovo by uprednostnilo zastupovanie rómskeho etnika rómsky− mi politickými stranami až 53,5 % respondentov, pričom viac ako polovica týchto respondentov v súčasnosti nedôveruje žiadnej rómskej politickej stra− ne. Netýka sa to však tých politikov, ktorí pôsobia na rómskej politickej scé− ne v súčasnosti. Graf 7 Názory na participáciu rómskych politických strán v parlamente podľa vyjadrenia dôvery alebo nedôvery týmto politickým stranám. „Myslíte si, že by vaše záujmy mali byť v parlamente reprezentované rómskymi politikmi?“ 17,3% 19,2% 7,7% 25,0% 30,8% 18,20% 19,80% 8,90% 24% 29,10%Áno, len oni poznajú naše problémy Áno, v spolupráci s majoritnými stranami Nie, ich záujmy sú egiostické Nie, hanbím sa za nich Nemajú dostatoèný vplyv nedôveruje dôveruje Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 6. ZÁVER Od roku 1989 sa rómske politické strany snažia viac či menej úspešne re− prezentovať záujmy rómskeho etnika na Slovensku. Vďaka prechodnej ústretovosti majoritných politických strán môžeme za úspechy rómskych politikov považovať napríklad ich účasť v zákonodarných orgánoch v rokoch 1990 – 1992, vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre 89 Rómska politická reprezentácia riešenie problémov rómskych komunít, pôsobenie predstaviteľov rómskej politickej scény v orgánoch štátnej správy, ale aj samosprávy. Dôležitým okamihom vo vývoji rómskej politickej scény bolo ustanovenie Parlamentu Rómov. Hoci nebol priamo volený rómskym etnikom, mal šancu stať sa legitímnym orgánom reprezentujúcim záujmy Rómov na Slovensku, pretože združil väčšinu rómskych politických strán a rómskych mimovlád− nych organizácií, ktoré na Slovensku existujú. Zároveň aj politická elita sig− nalizovala, že Parlament Rómov by sa mohol stať dôveryhodným partnerom nielen majoritných politických strán, ale aj orgánov štátnej správy a samo− správy. Spory o legitimitu predsedu Parlamentu Rómov však zastavili ten− to pozitívny vývoj. Z pohľadu reálneho ovplyvňovania vecí verejných nemožno hodnotiť pô− sobenie rómskej politickej reprezentácie ako úspešné. Výraznejšia partici− pácia na zákonodarnej moci sa rómskym politikom podarila len v ponovem− brovom období (1990 – 1992). Po nasledujúcich voľbách v rokoch 1992, 1994, 1998 a 2000 nezastupoval rómske etnikum na pôde parlamentu žiadny pred− staviteľ rómskej politickej scény, hoci rómske politické strany zvolili rôzne volebné stratégie. Už vo voľbách v roku 1992 sa ukázalo, že prekročenie päťpercentnej hra− nice pre vstup do parlamentu je pre rómsku politickú stranu neprekonateľ− ná prekážka, ktorá je tým väčšia, čím vyššia je účasť majoritného obyvateľ− stva na voľbách. Zároveň sa však ukázalo, že aj keď je reálna šanca rómskych politikov dostať sa do parlamentu na kandidátkach majoritných politických strán vyš− šia, doteraz sa ju nepodarilo realizovať, pretože predstavitelia rómskych po− litických strán sa ocitli na nezvoliteľných miestach. Môžeme predpokladať, že tu vstupuje do hry viacero faktorov. Žiadna z rómskych politických strán nespolupracovala s niektorou z majoritných politických strán dlhodobejšie, spolupráca zvyčajne stroskotala na odlišných predstavách spolupracujúcich strán. Agenda majoritných politických strán pomerne dlho neobsahovala problematiku rómskeho etnika (čo sa zmenilo v posledných rokoch vďaka požiadavkám Európskej únie), takže nevnímali ani rómskych politikov ako potenciálnych partnerov pri napĺňaní tejto agendy. Zároveň však majoritné politické strany určite zvažovali, čo by im umiestnenie rómskeho politika na voliteľné miesto prinieslo. V spoločnosti vykazujúcej vysoký sociálny dištanc voči Rómom bolo možné predpokladať, že majoritná politická strana by týmto krokom viac voličských hlasov stratila ako získala. Po viacerých neúspešných pokusoch rómskych politických strán o spolu− prácu s majoritnou politickou stranou už rómski politickí lídri neveria, že 90 Jana Rybová majoritné politické strany majú vážny záujem o spoluprácu (okrem RIS pod vedením Alexandra Patkolóa, ktorý však tiež vyjadril sklamanie nad tým, že ho HZDS nezaradilo na sľúbené voliteľné miesto v posledných parlament− ných voľbách). Výraznejšiu participáciu rómskych politikov na zákonodarnej moci kom− plikuje tiež fakt, že súčasná rómska politická scéna je natoľko fragmentari− zovaná a zaujatá spormi vo svojom vnútri, že potenciálni voliči nielen nedô− verujú rómskym politickým stranám, ale ich ani nepoznajú. Napriek tomu si veľká časť Rómov myslí, že ich záujmy by mali reprezentovať rómski poli− tici, čo signalizuje potenciál ich podpory do budúcnosti. Podiel Rómov na výkonnej moci nie je dostatočný. Hoci je vytvorenie pos− tu splnomocnenca vlády pre rómske komunity výrazným úspechom, treba pripomenúť, že právomoci prislúchajúce tomuto postu sú pomerne úzke. Nemenej dôležité ako prípadná účasť Rómov v parlamente a ústredných orgánoch verejnej správy sú ich aktivity na nižších úrovniach štátnej sprá− vy, samosprávy a v treťom sektore, ktoré často znamenajú jedinú reálnu možnosť ako ovplyvniť veci, ktoré sa priamo týkajú Rómov a komunít, v kto− rých žijú. 91Martina Jurásková Kapitola 4 MIGRÁCIA RÓMOV DO KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE 1. ÚVOD Problém migrácie Rómov do krajín EÚ vyvolal na Slovensku širokú celospo− ločenskú diskusiu, ktorej sa zúčastňujú všetky segmenty slovenskej spoloč− nosti – od politických predstaviteľov a zástupcov jednotlivých politických strán, cez predstaviteľov mimovládneho neziskového sektora a zástupcov Ró− mov až po médiá. Vznik takejto diskusie podporil najmä fakt, že migrácia viedla okrem iného aj k zavedeniu vízovej povinnosti zo strany viacerých kra− jín Európskej únie (EÚ) voči Slovenskej republike. Navyše, bola vnímaná ako ohrozenie naplnenia integračných cieľov, vzhľadom na vznikajúce pochyb− nosti o stave dodržiavania ľudských práv na Slovenku. Bola to práve mig− rácia Rómov do krajín EÚ, ktorá inštitucionalizovala rómsku proble− matiku ako najvážnejšiu tému vstupu SR do Európskej únie. Hoci v súčasnosti problém rómskej migrácie stratil pôvodné rozmery a ne− ohrozuje už významnou mierou naše integračné ambície, existuje nebezpe− čenstvo, že po otvorení hraníc môže nasledovať opätovný hromadný odchod členov rómskej minority do krajín EÚ. Táto skutočnosť môže výrazne ohro− ziť imidž našej krajiny v zahraničí. Ukazuje sa preto ako nevyhnutnosť neustále udržiavanie a podpora od− bornej diskusie, analyzovanie príčin migrácie v kontexte širších socio−eko− nomických podmienok života rómskej minority, identifikácia profilu migran− tov či potenciálnych migrantov a odhaľovanie stratégie, akú zvolia Rómovia po vstupe do Európskej únie a po otvorení hraníc. Zámerom kapitoly je prispieť k tejto diskusii naznačením istých trendov, ktorými sa môže vyvíjať migrácia Rómov do krajín EÚ, poodhaliť jej poten− ciál a definovať konkrétnejšie hypotézy vyžadujúce hlbšie preskúmanie. Keďže parlamentné voľby do značnej miery rozhodli o integrácii Slovenska 92 Martina Jurásková do EÚ, pokladajú autori za relevantné skúmanie postojov Rómov voči tejto organizácii, identifikovanie výhod a nevýhod integrácie, tak, ako ich vnímajú samotní Rómovia. Sú Rómovia prointegračne naladení? Opustia hromadne našu kra− jinu po otvorení hraníc? Aké výhody a aké nevýhody členstva v EÚ pokladajú za relevantné? A aký je vôbec ich postoj k Slovensku ako k rodnej krajine? Naznačiť odpovede na tieto otázky je hlavným zámerom kapitoly. Ešte predtým však autori pokladajú za potrebné oboznámiť čitateľa s fak− tami o rómskej migrácii, jej priebehu a dôsledkoch na azylovú politiku kra− jín Európskej únie, zhrnúť dostupné informácie týkajúce sa tejto problema− tiky a začleniť vlastné zistenia do širšieho kontextu existujúcich informácií. 2. STRUÈNÁ CHRONOLÓGIA UDALOSTÍ SPOJENÝCH S MIGRÁCIOU RÓMOV 2.1. PRVÁ VLNA MIGRÁCIE Prvá vlna emigrácie Rómov zo Slovenska, ale aj z iných stredoeurópskych krajín sa viaže k obdobiu leta a jesene 1997, keď približne osemsto Rómov zo Slovenska a Českej republiky požiadalo o politický azyl vo Veľkej Britá− nii. Emigračná vlna vyvrcholila v mesiacoch júl až október 1998. Do tohto obdobia bolo zaznamenaných vyše 2 000 žiadostí o politický azyl. Táto sku− točnosť sa okamžite stala jednou z ústredných politických tém mediálnej dis− kusie predovšetkým v súvislosti s rizikom zavedenia vízovej povinnosti pre občanov Slovenska zo strany Veľkej Británie, čo sa aj koncom roka 1998 na− koniec stalo (Szép – Kotvanová, 2002). Po zavedení vízového režimu bol zaznamenaný minimálny počet žiadostí zo strany Rómov zo Slovenska o politický azyl vo Veľkej Británii. To svedčí o tom, že skutočným dôvodom predkladania žiadostí o azyl nebola obava z prenasledovania v SR, ale snaha o využitie ekonomických, sociálnych pod− mienok počas celej dĺžky procesu azylového konania. Analogické opatrenie voči SR prijala Írska republika, ktorá taktiež poza− stavila vykonávanie bezvízovej dohody, čo odôvodnila tým, že územie Írskej republiky a Veľkej Británie tvoria tzv. spoločnú cestovnú zónu bez ďalšej hra− ničnej kontroly pri prechode ich spoločnej štátnej hranice (Murín, 2002). 93 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie 2.2. DRUHÁ VLNA MIGRÁCIE V roku 1998 sa začala druhá emigračná vlna, keď vzrástol počet žiadostí Ró− mov zo Slovenska o politický azyl v Belgickom kráľovstve. Táto vlna rov− nako ako v prípade Veľkej Británie vrcholila v mesiacoch júl a august. Cel− kovo v roku 1998 požiadalo v Belgicku o politický azyl 985 žiadateľov róm− skeho pôvodu zo SR. Slovenská strana intenzívne pôsobila na belgické úra− dy, aby zjavne neopodstatnené žiadosti o azyl prerokovávala v skrátenom konaní. V súčasnosti belgický cudzinecký úrad posudzuje žiadosti týmto spô− sobom, t. j. žiadatelia o azyl nedostávajú žiadnu finančnú pomoc, sú umiest− ňovaní do otvorených utečeneckých centier a ich žiadosti sa vybavujú naj− neskôr do štyroch – piatich týždňov. V tomto období bol zaznamenaný aj zvýšený nárast počtu žiadateľov o azyl zo SR v Holandskom kráľovstve, pričom doteraz nebol azyl poskytnutý ani jednému žiadateľovi. V roku 1999 Holandsko novelizovalo azylový zákon. Cieľom tejto novely bolo urýchliť procedúru posudzovania žiadostí o azyl a mi− nimalizovať finančné dávky poskytované azylantom. Holandsko považuje Slo− vensko za „bezpečnú krajinu“1 a z tohto dôvodu odmieta akceptovať žiadosti o politický azyl žiadateľov zo SR, ktorí ako dôvod udávajú rasovú diskrimi− náciu alebo porušovanie ľudských práv. Opatrenia prijaté týmito krajinami viedli k faktickému zamedzeniu mož− nosti prístupu rómskych občanov Slovenskej republiky do týchto krajín s cie− ľom využívať ekonomické a sociálne výhody azylového konania. Tento stav „prinútil“ časť rómskej populácie Slovenskej republiky vyhľadávať analogické azylové podmienky v iných štátoch západnej Európy, a tak sa začala tretia migračná vlna zameraná na škandinávske krajiny (Murín, 2002). 2.3. TRETIA VLNA MIGRÁCIE Prví rómski žiadatelia zo SR začali prichádzať do Fínskej republiky v ok− tóbri 1998. Od apríla 1999 sa ich počet začal postupne zvyšovať a prudko narástol znovu v letných mesiacoch roku 1999. Celkovo vo Fínsku požiadalo o politický azyl 1 150 Rómov zo SR. Z počtu slovenských žiadateľov o azyl vyvodilo Fínsko analogický záver ako Veľká Británia a zaviedlo vízovú po− vinnosť pre občanov SR pre všetky druhy cestovných pasov. Keďže potom, čo fínska vláda po štyroch mesiacoch zrušila dočasný vízo− vý režim pre slovenských občanov, sa zasa zvýšil počet žiadostí o azyl zo stra− ny slovenských Rómov, Fínsko opätovne pozastavilo vykonávanie Dohody 94 Martina Jurásková o zrušení vízovej povinnosti. Po šiestich mesiacoch bola prijatá novela záko− na o cudzincoch, na základe ktorej sa neopodstatnené žiadosti o azyl vyba− vujú v tzv. urýchlenom konaní, v priebehu dvoch – troch týždňov. Migrácia do Fínska vyvolávala na Slovensku dohady o jej organizovaní par− lamentnou opozíciou (HZDS), pretože sa uskutočnila v čase, keď sa predsed− níckou krajinou EÚ stalo Fínsko a plánoval sa decembrový summit EÚ v Hel− sinkách, od ktorého si vláda premiéra Mikuláša Dzurindu sľubovala prizva− nie na rozhovory o členstve v EÚ. Spôsob a rýchlosť presunu viac ako tisíc− ky slovenských Rómov do Fínska skutočne nasvedčoval organizovanosti mig− rácie, nepodarilo sa však dokázať, kto a prečo migráciu Rómov organizoval. V rámci tejto migračnej vlny bol zaznamenaný prudký nárast počtu žia− dateľov o azyl aj v Nórskom kráľovstve. Na základe tejto skutočnosti Nór− sko pozastavilo uplatňovanie Dohody o bezvízových stykoch. Opatrenie Nór− ska treba vnímať aj v kontexte zavedenia vízového režimu Fínskom, keďže zrejme existovali obavy z presunu žiadateľov do Nórska. V novembri 1999 sa prudko zvýšil záujem slovenských žiadateľov o azyl aj o Dánsko. Reagujúc na nápor slovenských žiadateľov Dánsko pristúpilo k jednostrannému prerušeniu vykonávania bezvízovej dohody. Po zavedení vízového režimu sa počet žiadateľov o azyl podstatne znížil a celková situá− cia v migrácii slovenských Rómov do Dánska sa stabilizovala. Hoci sa azylo− vé zákony v Dánsku od poslednej vlny rómskych žiadateľov výraznejšie ne− zmenili, bolo odstránené hlavné lákadlo priťahujúce neopodstatnených žia− dateľov o azyl – vysoké finančné príspevky. V súčasnosti žiadosti slovenských občanov dánske úrady riešia v rámci zrýchlenej procedúry a minimalizujú dobu od podania žiadosti do vydania rozhodnutia. Hoci vo Švédsku žije pomerne početná rómska komunita, ktorá sem emi− grovala zo Slovenska v 70. rokoch, nebola tu situácia so slovenskými žiada− teľmi o azyl taká kritická ako v ostatných severských krajinách. Dôvodom je predovšetkým administratívna pružnosť kompetentných orgánov. Ide naj− mä o možnosť vypovedania žiadateľa z krajiny bezprostredne po zamietnutí jeho žiadosti a o pomerne nízku finančnú podporu (Murín, 2002). V rokoch 1999 – 2000 pokračovala migrácia Rómov do krajín EÚ a vzhľa− dom na opätovné zavádzanie vízovej povinnosti zo strany viacerých krajín EÚ vyvolala intenzívnu a často emocionálnu diskusiu v celej slovenskej spo− ločnosti. V tom čase bolo módou hovoriť o masívnom exode Rómov. Tento ter− mín sa stal v krátkom čase bežne používaním a získal obrovskú propagan− distickú hodnotu. Málokto sa však už zamýšľal nad tým, či je tento termín skutočne vhodný.2 95 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie V tomto období sa však už mnohí z Rómov vracali naspäť na Slovensko a ich návrat odkryl nepripravenosť samotných Rómov opätovne sa za− čleňovať do spoločnosti, ako aj nepripravenosť štátnych orgánov pomôcť pri integrácii Rómov späť do spoločnosti. Migrácia Rómov do krajín EÚ upriamila pozornosť predstaviteľov EÚ na stav dodržiavania ľud− ských a menšinových práv na Slovensku. Vzhľadom na ohrozenie integrač− ných snáh Slovenska bol z iniciatívy podpredsedu vlády SR Pála Csákyho a štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jána Figeľa v júli 1999 vytvorený koordinačný medzirezortný výbor na riešenie problémov sú− visiacich s emigráciou Rómov, ktorého členmi sú zástupcovia viacerých mi− nisterstiev (Vašečka, M., 2000). Rok 2000 znamenal striedavé zavádzanie a rušenie vízovej povinnosti zo strany spomínaných krajín v závislosti od kolísania počtu žiadateľov o azyl. V tomto roku bol evidentný aj nárast žiadostí o azyl v Českej republike. Od začiatku roka do konca augusta 2000 požiadalo o azyl v Českej republi− ke okolo 600 občanov SR. K 7. septembru 2000 bolo 332 občanov SR v azylo− vých strediskách ČR, 62 z nich už dostalo zamietavé stanovisko a odvolalo sa na Najvyšší súd ČR. Dobrovoľne sa na Slovensko vrátilo takmer 200 ob− čanov SR (Vašečka, M., 2000). V závislosti od zmien v azylovej politike cieľových krajín (pozri box 1) a mnohých iných okolností nadobudli migračné pohyby Rómov modifi− kovanú podobu. Nejde síce už o masové odchody, ale menšie skupiny žia− dateľov sa neustále usilujú uspieť so svojimi žiadosťami o politický azyl v nie− ktorej zo spomínaných krajín.3 Tieto permanentné odchody sa však stali – na rozdiel od minulosti – samozrejmosťou. Majoritná populácia už nereagu− je prehnane emotívne na hrozbu prípadného opätovného zavádzanie vízovej povinnosti zo strany niektorých krajín EÚ a diskusia o tejto téme do istej miery ustala (Vašečka, M., 2001a). Migrácia Rómov do krajín EÚ pôvodne upriamila pozornosť pred− staviteľov EÚ na stav dodržiavania ľudských a menšinových práv v SR a na Slovensku sa začali objavovať obavy z ohrozenia integrač− ných snáh. Obavy z prelínania týchto dvoch tém definitívne rozptýlil ko− misár Európskej komisie pre rozširovanie EÚ Günter Verheugen počas náv− števy Slovenska vo februári 2001. G. Verheugen potvrdil, že nie je možné automaticky spájať otázky migrácie Rómov s otázkou rasovej diskriminácie a tiež vylúčil diskrimináciu Rómov, ktorá by vychádzala z právneho poriad− ku krajiny. G. Verheugen ďalej konštatoval, že Slovensko splnilo tzv. kodan− ské kritériá na vstup do EÚ (Vašečka, M., 2001a). 96 Martina Jurásková Tabuľka1 Prehľad počtu žiadateľov o azyl zo SR v jednotlivých krajinách Krajina 1998 1999 2000 2001 Spolu Ve¾ká Británia 2 207 6 3 60 2 276 Írsko 69 0 39 69 177 Belgicko 985 994 1 241 855 4 075 Holandsko 293 360 977 211 1 841 Švédsko 17 132 109 348 606 Fínsko 20 1 250 434 88 1 792 Nórsko 0 114 964 187 1 265 Dánsko 90 987 10 312 1 399 Rakúsko 0 11 0 0 11 Francúzsko 0 12 0 0 12 Nemecko 0 313 0 138 451 Èesko 6 12 723 387 1 128 Spolu 3 687 4 191 4 500 2 655 15 033 Zdroj: Murín, 2002. Box 1 Azylová politika cieľových krajín Rastúca medzinárodná diskusia o migrácii značne prispela k formulova− niu súhrnnej migračnej stratégie, politiky a akčných programov na glo− bálnej úrovni. Medzinárodnú úpravu predstavuje Dohovor o právnom po− stavení utečencov (č. 319/1996 Z. z.), podľa ktorého je utečencom osoba, ktorá sa nachádza mimo svoju vlasť a má opodstatnené obavya z prena− sledovaniab z rasových, náboženských, národnostných dôvodov alebo za− stávania určitých politických názorov a nie je schopná prijať alebo vzhľa− dom k uvedeným obavám odmieta prijať ochranu svojej vlasti. Ak je emigrant vedený čisto ekonomickými pohnútkami, nejde o utečenca. Rozdiel medzi ekonomickým emigrantom a utečencom však niekedy splýva, rovnako ako rozdiel medzi ekonomickými a politickými opatreniami v krajine pôvodu žiadateľa. Za ekonomickými opatreniami, ktoré osobu postihujú existenčne, sa môžu skrývať rasovo, nábožensky či politicky orientované ciele a zámery, ktoré sú namierené proti konkrét− nej skupine ľudí. Ak ekonomické opatrenia ohrozujú ekonomické prežitie konkrétnej skupiny ľudí v rámci obyvateľstva danej krajiny (napríklad dis− 97 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie kriminačným zdanením, odňatím práva obchodovať), potom sa obete týchto opatrení môžu po opustení svojej krajiny stať utečencami. Vyhodnotenie nejakej krajiny ako krajiny, v ktorej nejestvuje vo všeobecnosti nebezpečenstvo prenasledovania by nemalo automa− ticky viesť k zamietnutiu všetkých žiadostí o azyl príslušníkov tejto krajiny, resp. k ich vylúčeniu z individuálnych postupov určovania. Po− súdia sa všetky konkrétne údaje uvedené žiadateľom, ktoré by mohli svo− jou závažnosťou predčiť všeobecný predpoklad.c Vyhodnocovanie nebezpe− čenstva prenasledovania v jednotlivých krajinách by malo vychádzať z ce− lého radu zdrojov informácií (napríklad z ministerstva zahraničných vecí príslušnej krajiny, imigračných úradov cudzích krajín, mimovládnych or− ganizácií, správ z médií). Členské štáty dohovoru musia prijať administratívne opatrenia, ktoré zabezpečia, aby každý žiadateľ o azyl, ktorý príde na hranice, dostal mož− nosť predložiť žiadosť o azyl. V rámci svojich národných zákonov môžu ešte pred rozhodnutím o prijatí žiadosti uplatniť osobitné konanie na stano− venie toho, či žiadosť o azyl je alebo nie je preukázateľne opodstatnená. Tam, kde je žiadosť preukázateľne neopodstatnená, môže sa pri− jatie žiadosti o azyl zamietnuť. Konanie sa v týchto prípadoch môže uskutočniť ešte pred prijatím rozhodnutia o prijatí do krajiny. Slovenským občanom, ktorí žiadajú o azyl v krajine EÚ môže teda byť na základe acquis communautaire odmietnutý vstup do azylovej procedúry v krajine EÚ a môžu byť vrátení do krajiny, cez ktorú prechádzali, aby tam požiadali o azyl – a to aj vtedy, keď nejde o členskú krajinu EÚ. Až po rozhodnutí, že žiadateľ nebude vrátený do hostiteľskej tretej krajiny sa určí štát zodpovedný za preskúmanie žiadosti podľa kritérií Dublinského dohovoru. Azylová legislatíva v západoeurópskych krajinách je však stále nejednotná, čo spôsobuje, že krajiny, kde je relatívne dlhšia lehota na vybavenie žiadosti a možnosť získať finančné a sociálne výho− dy, sa stávajú cieľovými krajinami migrujúcich Rómov, hoci ide o krajiny geograficky vzdialenejšie. Legislatíva a prax v oblasti azylu v sú− časnosti prechádza procesom harmonizácie, vzájomnej adaptácie a zefek− tívňovania. Ide o povinnosť krajín EÚ zakotvenú v článku 63 Amsterdam− skej zmluvy, podľa ktorého má rada do piatich rokov od vstupu zmluvy do platnosti prijať azylové opatrenia pri minimálnych štandardoch na to, aby sa občania tretích krajín kvalifikovali ako utečenci. 98 Martina Jurásková Proces harmonizácie a zefektívňovania azylovej politiky musí byť založený na analýze migračných prúdov a musí brať do úvahy aj demografický vývoj. Azylové procedúry potrebujú revíziu, aby spĺ− ňali podmienky spravodlivosti, rýchlosti a taktiež aby boli pružné a jed− noduchšie. Musia sa zredukovať možnosti ich zneužitia. Je v záujme sa− motného inštitútu azylu, aby tí, čo zneužijú azylové procedúry, boli rých− lo vrátení do krajiny pôvodu. Neharmonizované azylové právo vytvára tzv. príťažlivý efekt jednej krajiny na úkor druhej. Opatrenia proti ľuďom, ktorí profitujú z nelegálnej migrácie a zneuží− vania azylového systému, ako aj proti nelegálnym konzultantom v oblas− ti azylu musia byť stanovené ako priorita migračnej politiky EÚ. Vyše de− sať rokov po zmenách v krajinách strednej a východnej Európy by zmene− nému svetu mala zodpovedať aj legislatíva, ktorá zabráni zneužívaniu práva na azyl. Slovenská skúsenosť napomáha EÚ v poznaní nevyhnut− nosti meniť tento stav (bližšie pozri Murín, 2002). Poznámky: a) Slovný zvrat „opodstatnené obavy“ je kľúčovou formuláciou definície. Nejde len o stav mys− le žiadateľa, tento musí byť podložený objektívnou situáciou. Rozhodnutie o postavení utečen− ca teda predovšetkým vyžaduje hodnotenie výpovede žiadateľa a až potom posudzovanie situ− ácie v krajine jeho pôvodu. Žiadateľ musí okrem iného preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa pre neho už stal z dôvodov uvedených v definícii neznesiteľný. To však nemusí ne− vyhnutne vychádzať z osobnej skúsenosti žiadateľa. Čo sa prihodilo iným príslušníkom tej is− tej sociálnej skupiny, môže svedčiť o tom, že aj on sám sa stane obeťou prenasledovania. b) Ďalším kľúčovým slovom definície je „prenasledovanie“, za ktoré možno považovať ohroze− nie života, slobody alebo vážne porušenie ľudských práv z dôvodu rasy, náboženstva či prísluš− nosti k určitej sociálnej skupine. c) Nie vždy je však tento princíp zachovávaný. Dokladom toho je aj prípad rodiny Horváthov− cov vo Veľkej Británii. Dňa 7. júla 2000 vyniesol britský Najvyšší súd (Snemovňa lordov) roz− sudok nad touto rodinou, ktorá v Británii požiadala o azyl z dôvodu rasových útokov na Slo− vensku. Súd vyhlásil, že slovenská vláda rešpektuje právny poriadok a Milan Horváth s rodi− nou tak nemôžu tvrdiť, že by ich polícia neochránila. Milan Horváth, ktorý je vo Veľkej Britá− nii už od roku 1997, bol na Slovensku obeťou prenasledovania skinheadmi. Denník Times v tejto súvislosti usudzuje, že na stovky Rómov zo Slovenska i Českej republiky teraz čaká deportá− cia. Podľa Guardianu ovplyvní zamietnutie žiadosti Horváthovcov aj osud ďalších žiadateľov o azyl v tom zmysle, že ľudia, ktorých prenasleduje ktokoľvek iný než vlastné štátne úrady, už zrejme azyl nedostanú. Zamietavé rozhodnutie Snemovne lordov vyvolalo negatívne reakcie viacerých organizácií zameraných na ochranu ľudských práv. Podľa Amnesty International (AI) rozhodnutie spochybnilo azylovú politiku britskej vlády, keďže sa na prípad nenazeralo indivi− duálne, ale optikou nazerania na žiadateľa z tzv. bezpečnej krajiny. V tomto zmysle má AI jed− noznačne pravdu – posudzovanie žiadostí o azyl by sa podľa azylovej politiky všetkých krajín EÚ malo uskutočňovať na individuálnej úrovni, nie s ohľadom na zoznam tzv. bezpečných krajín (Vašečka, 2002). 99 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie 3. PROFIL MIGRANTOV A POTENCIÁLNYCH MIGRANTOV Pre identifikáciu profilu migrujúcich osôb je nevyhnutná existencia množ− stva kvalitatívnych a kvantitatívnych, štatistických údajov jednak o reálnych migrantoch, ale aj o potenciálnych migrantoch. Kým pre identifikovanie pro− filu reálneho migranta si vystačíme so štatistikou, charakteristické črty osôb, ktoré by po otvorení hraníc migrovali do krajín EÚ, či príčiny, pre ktoré by sa rozhodli odísť, zistíme iba komplexným sociologickým výskumom využí− vajúcim kvalitatívne aj kvantitatívne metódy. Takýto výskum sa dosiaľ ne− uskutočnil, môžeme sa preto oprieť iba o zopár parciálnych výskumov s už− ším záberom. Takýmto výskumom bol aj výskum uskutočnený z podnetu Medzinárodnej organizácie pre migráciu Bratislava (IOM), ktorá sa zao− berá vytváraním vhodných podmienok pre návrat tých, ktorým nebol ude− lený azyl. IOM poskytla niektoré údaje kvantitatívneho charakteru z dotazníkov, kto− ré migranti vypĺňali v krajinách, kde sa uchádzali o azyl. Tieto údaje z do− tazníkov, spolu s pološtandardizovanými rozhovormi spracoval a analyzoval Imrich Vašečka (2000, 2001). Na základe kvalitatívnych údajov získaných z rozhovorov autor dospel k zá− veru, že migrujúcich aj nemigrujúcich Rómov možno charakterizovať dvo− ma rôznymi spôsobmi – podľa ich tradičného členenia a podľa ich sociálnej diferenciácie. 3.1. TRADIÈNÉ ÈLENENIE V zmysle tradičného členenia Rómov možno konštatovať, že zväčša migru− jú slovenskí Rómovia (Rumungri), a to najmä z oblasti Michaloviec, Ko− šíc a Prešova. V iných skupinách Rómov – t. j. maďarských Rómov, olašských Rómov, Sintiov a Rumungrov z iných ako menovaných oblastí – sú odchody zriedkavejšie. Ukázalo sa, že tieto lokálne rozdiely v prístupe Rómov k migrácii vyplý− vajú z rozdielnych kolektívnych stratégií, ktoré jednotlivé rómske lokálne spoločenstvá volia pre riešenie ich socio−ekonomickej situácie a zo súvisia− cej organizácie rómskeho spoločenstva. Kolektívne stratégie Rómov (a hromadná migrácia medzi ne patrí) sú di− ferencované predovšetkým lokálne. V každej lokalite volí rómske spoločen− 100 Martina Jurásková stvo inú kolektívnu reakciu na situáciu, v ktorej sa nachádza. Z lokálneho hľadiska sa tieto kolektívne reakcie javia ako identické a opakujúce sa, majú charakter lokálnej „epidémie“, vzájomného napodobovania (Vašečka, I., 2000). 3.2. SOCIÁLNA DIFERENCIÁCIA Ak migrujúcich Rómov charakterizujeme podľa ich sociálnej diferenciácie, potom možno konštatovať, že patria k vrstve, ktorú sme čisto pracovne na− zvali rómskou strednou vrstvou. Naopak, až na výnimky vôbec neodchá− dzajú obyvatelia rómskych osád vidieckeho typu, neodchádzajú bohatí a bo− hatnúci Rómovia ani príslušníci rómskej inteligencie. V priebehu rokov 1990 až 1997, prípadne v roku 1998 takmer všetci prí− slušníci tzv. rómskej strednej vrstvy stratili zamestnanie a dnes oficiálne žijú zo sociálnych dávok. Vidina prudkého zníženia dosiahnutej životnej úrovne umocnená reálnou možnosťou zníženia sociálnych dávok ohrozuje ich kedysi dosiahnuté sociálne postavenie a zatláča ich späť do postavenia rómskej nižšej vrstvy. Sú to však ľudia, ktorí si vedeli pomôcť za socializmu a snažia sa po− môcť si aj dnes. Vyhľadávajú a skúšajú rôzne obranné stratégie a jednou z nich je aj migrácia. Vďaka svojej sociálnej inteligencii, zručnostiam a hlavne pomoci a informáciám celej komunity vedia, ako sa dostať s celou rodinou do Fínska, Belgicka, Holandska či do Veľkej Británie. Vedia, že tam majú väčšiu nádej udržať si svoje predchádzajúce príjmy a vytvoriť šance pre svo− je deti – či už získaním práce alebo využitím štedrejšieho sociálneho systé− mu, najčastejšie však jedným aj druhým (Vašečka, I., 2000). 3.3. PROFIL POTENCIÁLNYCH MIGRANTOV Na základe týchto zistení je možné vytvoriť nasledovný obraz rómskeho žia− dateľa o azyl: 1. Z východného Slovenska – západného Slovenska sa migrácia Rómov prakticky nedotkla. Podľa výskumu IOM (marec – jún 2002) prevažná väč− šina migrantov pochádza z mesta Košice (36,1 %), z mesta Michalovce (15,3 %), z obcí okresu Michalovce (29,2 %) a z iných častí Slovenska, zväčša východného. 2. Slovensky hovoriaci – po maďarsky hovoriaci takmer vôbec neemigru− jú. Väčšina (77 %) uviedla slovenčinu ako svoj materinský jazyk. Ostatní 101 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie uviedli rómsky jazyk, zatiaľ čo maďarčinu uviedli iba prednostovia troch domácností 3. Z miest a väčších dedín – menších obcí a rómskych osád sa migrácia takisto príliš nedotkla. Z miest pochádza 65,3 % dotazníkmi evidovaných migrantov a 34,7 % je z dedín. 4. S vyšším spoločenským statusom – migrácia sa týka predovšetkým tzv. rómskej strednej vrstvy. Pred rozhodnutím migrovať boli v riadnom pra− covnom pomere iba štyria prednostovia domácností. Ostatní boli nezamest− naní. Niektorí z mladých migrantov nemali žiadne pracovné skúsenosti. Napriek tomu však týchto respondentov možno na základe iných ukazo− vateľov charakterizovať ako rómsku strednú vrstvu. 5. S vyšším vzdelaním – migrujú predovšetkým Rómovia s aspoň ukonče− ným základným vzdelaním, je medzi nimi však väčší pomer stredoškol− sky vzdelaných, oproti pomeru v celej rómskej populácii. Podľa výskumu IOM jedna štvrtina sledovaného súboru má stredoškolské vzdelanie, pre− važne remeselného zamerania. Ostatní majú základné vzdelanie. Súvisí to s ich vekovou štruktúrou. Stredoškolské vzdelanie majú väčšinou mla− dí ľudia, ktorí sú zároveň viac zastúpení medzi reálnymi a rovnako aj po− tenciálnymi migrantmi. 6. So skúsenosťami s prácou mimo regiónu – na migrácii sa výrazne po− dieľajú Rómovia, ktorí už v minulosti pracovali mimo svojho regiónu – napríklad v Prahe, na Ostravsku. 7. Patriaci do subetnickej skupiny Rumungrov. 8. Vekovo mladší – sledovanom súbore má 25,4 % prednostov domácností menej ako 25 rokov, 52,6 % prednostov má od 26 do 40 rokov a 22,0 % z nich má viac ako 40 rokov. (Vašečka, M., 2000; Vašečka, I., 2000, 2001) Aj autori výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 mali zá− mer identifikovať potenciálnych migrantov priamou otázkou, ktorá sa však vzťahovala až na obdobie po vstupe do Európskej únie a otvorení hraníc. Táto otázka znela: „Uvažovali by ste o odcestovaní zo Slovenska ak vstúpime do EÚ a otvoria sa hranice?“ Odpovede ukazuje graf 1. Výsledky odhalili skutočnosť, že zhruba polovica respondentov uvažuje o migrácii, pričom sa ukazuje, že táto migrácia bude mať prevažne ekono− mický charakter a dá sa predpokladať, že bude dočasná. Tento vysoký po− diel však nie je vhodné absolutizovať. Títo respondenti nie sú pre migráciu rozhodnutí, iba o nej uvažujú ako o jednej z možných životných stratégií. Zároveň väčšina z nich chce odísť iba dočasne, kým sa nezlepší ich finančná situácia. 102 Martina Jurásková Graf 1 Uvažovali by ste o odcestovaní zo Slovenska ak vstúpime do EÚ a otvoria sa hranice? 25% 21% 17% 15% 8% 7% 3% 3% 0,50% 0,50% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 100% zarobím a vrátim sa nie, nechcem opusti rodinu a priate¾ov áno, ale ostanem len vtedy, ak tam bude lepšie neviem, neuvažoval som o tom áno a nikdy sa nevrátim nemám istotu, že sa zlepší moja situácia nie, lebo aj na Slovensku sa zlepší situácia som už starý, alebo chorý iné nie neodídem, nemám na to peniaze Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Relatívne vysoký podiel respondentov (21 %) vykazuje vysokú mieru spä− tosti s rodinou a širšou komunitou, čo je dôvodom, prečo by našu krajinu neopustil. Negatívnym zistením tohto výskumu je skutočnosť, že veľká časť Rómov je značne skeptická voči výraznejšiemu zlepšeniu ich socio−ekonomic− kého postavenia po vstupe do EÚ a iba pre 3 % respondentov je to dôvod, prečo sa oplatí v našej krajine ostať . Na základe odpovede na túto otázku sa autori pokúsili identifikovať, aký je socio−demografický profil tých, ktorí by sa po otvorení hraníc rozhodli migrovať a opísať tak potenciálnych migran− tov. Vzhľadom na malý počet respondentov sa ako nevyhnutné pre sekun− dárnu analýzu dát ukázalo spojenie niektorých z kategórií. Jednými z najsilnejších rozdielov medzi postojmi k odcestovaniu zo Slo− venska sú generačné rozdiely. Z grafu 2 je zrejmé, že pevné rozhodnutie odísť je najvýraznejšie u najmladšej generácie, ktorá ešte nie je rôznymi záväzka− mi pripútaná k domovu. Naopak respondenti vo veku 40 – 49 rokov vyjad− rujú vysokú pripútanosť k rodine ako dôvod, prečo o migrácii neuvažujú. Aj 103 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie Graf 2 Postoj k migrácii podľa veku respondentov 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% áno, odídem odídem, kým sa zabezpeèím a vrátim sa spä neodídem, lebo moja soc. ek. situácia sa nezmení neodídem, lebo tu mám rodinu neviem, neuvažoval som o tom 18-29 30-39 40-49 50-59 60-69 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. týmito dátami sa potvrdili zistenia IOM (marec – jún 2000) a s väčšou isto− tou môžeme konštatovať, že stratégia emigrácie je vlastná skôr nižším ve− kovým kategóriám. Ako ukazuje graf 3, postoje k odchodu zo Slovenska po otvorení hraníc sa líšia aj regionálne. Hoci pevné rozhodnutie migrovať deklarovali v naj− vyššej miere respondenti z východného regiónu Vranov nad Topľou (40 %), čo korešponduje so zisteniami predchádzajúceho výskumu IOM (marec – jún 2000), takmer rovnaký počet bol zaznamenaný aj v okrese Skalica (37,7 %). Tento jav možno interpretovať tak, že Rómovia žijúci v Skalici patria práve medzi rómsku strednú triedu, majú vyššiu životnú úroveň a tým, že bývajú v prihraničnom regióne je pre nich stratégia migrácie za prácou prirodzená. Najmenej pevne rozhodnutých potenciálnych migrantov sa podľa ziste− ní výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 nachádza v Lip− tovskom Mikuláši, kde je však zároveň najvyšší podiel tých, ktorí by chceli emigrovať iba dočasne, kým sa nezlepší ich finančná situácia. Najvyššia miera tých, ktorí by neodišli kvôli rodine bola zaznamenaná v Gelnici (po− zri graf 3). 104 Martina Jurásková Graf 3 Postoj k migrácii podľa okresov 0% 20% 40% 60% 80% 100% Skalica Brezno Liptovský MikulᚠKežmarok Bardejov Gelnica Vranov nad Top¾ou neviem, neuvažoval som o tom neodídem, lebo tu mám rodinu neodídem, lebo moja socio-ekonomická situácia sa nezmení odídem, kým sa zabezpeèím a vrátim sa spä ano, odídem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Rozdiel medzi mestom a vidiekom sa taktiež ukázal ako relevantný. Rov− nako ako výskum IOM (marec – jún 2000), aj výskum Inštitútu pre verejné otázky (jún, 2002) ukázal vyššiu mieru potenciálnej migrácie medzi Rómmi žijúcimi v meste (60 %), než na vidieku (40 %) (pozri graf 4). Rozdiely medzi postojmi respondentov k tomuto problému z hľadiska iných demografických znakov sa neukázali ako významné. Identifikácia profilu potenciálneho migranta je nevyhnutná najmä pre prijímanie opatrení na zmiernenie reálnej migrácie. Hoci v poslednom ob− dobí má migrácia klesajúci trend, je to sčasti dôsledkom toho, že väčšina krajín Európskej únie zaviedla voči Slovensku vízovú povinnosť. Môžeme teda predpokladať a oprávnene sa obávať, že po vstupe do EÚ a otvo− rení hraníc nastane vlna migračných pohybov Rómov smerom za hranice. Za potenciálnych migrantov, u ktorých je masová migrácia v súčasnosti či v perspektíve niekoľkých rokov pravdepodobná, možno bezpochyby pova− žovať tých Rómov, ktorí sa vyznačujú podobnými znakmi ako v súčasnosti migrujúci Rómovia. Rómska osada nie je zdrojom migrantov, pretože úroveň kvalifikácie jej obyvateľov, úroveň celkovej rozhľadenosti, zručností či hygieny je mimoriadne nízka. Ich sociálny obzor sa končí v okresnom meste, kam si chodia vybavovať sociálne dávky. Môžeme ale pred− 105 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie Graf 4 Postoj k migrácii podľa lokality 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% ano, odídem odídem, kým sa zabezpeèím a vrátim sa spä neodídem, lebo moja socio- ekonomická situácia sa nezmení neodídem, lebo tu mám rodinu neviem, neuvažoval som o tom mesto vidiek Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. pokladať, že životná úroveň obyvateľov osád sa bude zvyšovať. Stratégia migrácie môže potom nájsť svoje miesto aj v tomto prostredí. Potenciálnych migrantov treba preto hľadať medzi príslušníkmi tzv. róm− skej strednej vrstvy. Práve u tejto vrstvy možno predpokladať veľký rozpor medzi ašpiráciami, ktoré nadobudli v období socializmu a možnosťami ich uspokojenia v súčasnosti. Prečo ale masovo migrujú príslušníci strednej vrstvy iba z niektorých lokalít, a z iných nie? Čiastočná odpoveď znie, že v da− ných lokalitách sa spomínaná kolektívna stratégia osvedčila. Táto odpoveď však nevedie ku komplexnému riešeniu, pretože do popredia posúva iba pod− nety, ktoré odštartovali samotné uplatnenie tejto stratégie, pričom necháva bokom hlbšie príčiny systémového charakteru. Ukazuje sa, že na rozhodnutie migrovať má pozitívny vplyv aj vyšší soci− álny potenciál lokálneho rómskeho spoločenstva, jeho vyššia prestíž ako cel− ku, ako aj miera integrácie rómskeho spoločenstva, ktorá závisí od toho, či je nerómske lokálne spoločenstvo sociálne stabilizované a neanomické. Zdá sa, že toto sú faktory, ktoré môžu rozhodovať o tom, či lokálne rómske spolo− čenstvo bude preferovať migráciu ako kolektívnu stratégiu riešenia situácie svojich členov. V situácii, keď nie sú k dispozícii komplexné kvantitatívne výskumy, je veľmi ťažké odhadnúť rozsah potenciálnej masovej migrácie. Možno sa po− 106 Martina Jurásková kúsiť len o skutočne veľmi hrubý, orientačný odhad na základe skromných údajov o znakoch reálne migrujúcich osôb, ako aj na základe niekoľkých par− ciálnych výskumov. Na základe týchto dát sa môžeme pokúsiť o odhad mig− račného potenciálu v rozsahu 20 až 50 tisíc ľudí. Hoci týchto ľudí môžeme charakterizovať znakmi, ktorými sa vyznačujú reálni migranti, v žiadnom prípade to neznamená, že tento počet ľudí skutočne opustí po otvorení hra− níc územie našej krajiny a emigruje do krajín EÚ. Ich rozsah závisí v prvom rade od toho, do akej miery sa podarí eliminovať či zmierniť príčiny ich mig− rácie. Zníženie rozsahu potenciálnej migrácie predpokladá obmedziť pocit ohrozenia rómskej strednej vrstvy vyplývajúci z pádu do nižšej sociálnej vrstvy a z prípadného návratu do rómskej osady či mestskej kolónie a záro− veň zvýšiť integráciu príslušníkov tejto vrstvy do lokálneho spoločenstva (pozri tiež Vašečka, I., 2000). 4. PRÍÈINY MIGRÁCIE Široká, celospoločenská diskusia, ktorá sa dotýkala problematiky migrácie Rómov bola do istej miery spojená aj s odhadovaním či dohadovaním sa o prí− činách tejto migrácie. Z diskusie v masovokomunikačných prostriedkoch a z vyhlásení zodpo− vedných predstaviteľov vlády, verejnej správy a rómskych mimovládnych organizácií možno vypozorovať dve jasne protichodné roviny uvažovania o príčinách migrácie Rómov – tzv. „etnoturistická“ a „diskriminačná“ (po− zri boxy 2 a 3). Box 2 Takzvaná „etnoturistická“ rovina uvažovania o príčinách migrá− cie Rómov Táto rovina uvažovania prevažuje v nerómskom prostredí. Podľa nej prí− činy migrácie Rómov súvisia s individuálnymi stratégiami tých Rómov, ktorí sú navyknutí zneužívať dávky systému sociálneho zabezpečenia, resp. súvisia s konaním tých, ktorí sa snažia využívať migrujúcich Rómov na vlastné obohacovanie. Masové odchody Rómov boli zväčša hodnotené ako zorganizované. Niek− torí predpokladajú, že informácie o možnosti využívať sociálne systémy 107 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie krajín EÚ sprostredkovali Rómom tí, ktorí majú záujem o politickú desta− bilizáciu spoločnosti a očiernenie súčasnej vládnej koalície v očiach jej partnerov z krajín EÚ. Iní predpokladajú, že tieto informácie mohli sprostredkovať bohatší Rómovia, ktorí úžerou rozmnožujú svoj kapitál. Bez viny údajne nie sú ani niektoré cestovné kancelárie, ktoré na migrácii dobre zarábajú. Niektoré britské úrady zasa vyhlásili, že majú indície o or− ganizovaní odchodov bližšie neurčenou anglicko−rómskou skupinou. Nič z toho sa však nepotvrdilo a domnienky zostali domnienkami. Pred ve− rejnosťou však Rómom ostala nálepka špekulantov a nespoľahlivých ob− čanov (Vašečka, I., 2000). „Etnoturistickú“ rovinu uvažovania o príčinách migrácie Rómov svoji− mi neoficiálnymi vyjadreniami podporili aj niektorí predstavitelia vlády. Z takéhoto posúdenia však nepriamo vyplýva, že Rómovia sa správajú ne− zodpovedne a nezáleží im na dobrom mene Slovenska v zahraničí a usilu− jú sa špekulatívne využiť azylové politiky cieľových krajín vo svoj prospech. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že migrácia a emigrácia obyvate− ľov Slovenska s výnimkou azylovej migrácie Rómov sa v médiách reflek− tuje v podstatne inom svetle – ako legitímna snaha ekonomicky motivo− vaných ľudí maximalizovať svoje príjmy. Celý fenomén je zasadený do obvyklého historického kontextu, teda odkazovaním na národné tradí− cie, keď v 19. a 20. storočí mnohí ľudia zo Slovenska odchádzali za prá− cou do zahraničia (pozri tematické strany v denníku Sme, 1. 6. 2002, s. 3, a 6. 5. 2002, s. 5). Box 3 Takzvaná „diskriminačná“ rovina uvažovania o príčinách migrá− cie Rómov Túto teóriu zastávajú predovšetkým rómski predstavitelia. Podľa nej je prvotnou príčinou migrácie predovšetkým diskriminácia, najmä skrytá. Ako dôkaz uvádzajú represie zo strany členov hnutia skinheads. Hovoria tiež o diskriminačných činoch niektorých príslušníkov polície a úradní− kov verejnej správy. Spomínajú aj zhoršujúcu sa, už takmer katastrofál− nu sociálno−ekonomickú situáciu Rómov. Tá podľa nich do istej miery sú− visí s diskrimináciou Rómov na trhu práce, s veľmi nízkou mierou zamest− návania Rómov v štátnej správe a s diskrimináciou rómskych podnikate− 108 Martina Jurásková ľov. Podľa tejto teórie odchádzajú Rómovia za lepším životom, pretože Slo− vensko im ukazuje prevažne svoju negatívnu tvár (Vašečka, I., 2000). Je evidentné, že oba typy mediálnej reflexie emigrácie Rómov sa vyznačujú zjednodušovaním, jednostrannosťou a neodôvodneným zovšeobecňovaním, ktoré neumožňuje dosiahnuť konsenzus v názoroch na riešenie daného problému. Obe sú polopravdami, ktoré oslobodzujú spoloč− nosť od potreby hlbšej reflexie problému migrácie Rómov. Pravda je však ove− ľa viacrozmernejšia. Nedostatok komplexných výskumov ale znemožňuje zadefinovanie presných príčin migrácie. V súčasnej situácii nedostatku dát môžeme jedine načrtnúť určité podmienky či podnety, ktorých výsledkom je osvojenie si migrácie ako kolektívnej stratégie lokálneho rómskeho spoločen− stva. Tie sa však môžu líšiť od komunity ku komunite. 1. Existencia vzoru a neformálne poskytovaná informácia a pomoc. Riešenie situácie niekoho, kto uspel pri migrácii, sa stáva vzorom, mode− lom pre iných. Táto neformálne poskytovaná informácia a pomoc sa šíria ko− munikačnými kanálmi pospolitosti. Výsledkom sú spontánne odchody, na kto− ré sa až neskôr začínajú nabaľovať kalkulácie a špekulácie, a tiež reálne or− ganizovanie tohto pohybu (napríklad Pavlovce nad Uhom). 2. Legislatívne úpravy a kalkulácia zisku. Pobytom v zahraničí niektorí Rómovia dokázali získať pomerne značný obnos finančných prostriedkov, vyžadovalo si to však značnú konzumnú dis− ciplínu, získavanie predmetov dlhodobej spotreby ich zberom na uliciach a schopnosť opraviť si ich. Zároveň sa podnetom na migráciu môžu stať aj legislatívne úpravy, a tak odchod do zahraničia môže byť pre niektorých ľudí zaujímavý aj v situácii, keď si naspäť neprinesú takmer nijaké peniaze. 3. Organizovanie migrácie a nezáujem štátu o organizátorov. Sú známe prípady, keď tí, čo dlhujú peniaze úžerníkom, boli nútení mig− rovať, aby získali prostriedky na splatenie dlhu, resp. že migrujú tí, čo pe− niaze požičiavajú, resp. na cestu si požičiavajú a po návrate musia splatiť dlh (napríklad Luník IX). 4. Rasovo motivované násilie a pocit bezbrannosti. Rasovo motivované násilie na Slovensku existuje a zohráva úlohu podne− tu na migráciu. Každý zo skupiny žiadateľov o azyl informoval v krajinách EÚ o strachu z násilia. Iba menšia časť zo žiadateľov o azyl sa však stala obeťou nejakého rasovo motivovaného útoku (Vašečka, I., 2000). 109 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie 5. POSTOJ RÓMOV K SLOVENSKU A K EURÓPSKEJ ÚNII Európsky parlament deklaroval na summite Európskej únie v Göteborgu v jú− ni 2001 svoj cieľ skončiť v roku 2002 prístupové rokovania s tými kandidát− mi, ktorí sú pripravení. Slovenská republika tak dostala signál, že pri spl− není všetkých prístupových podmienok by sa mohla zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Dá sa preto predpokladať, že Sloven− sko stojí tesne pred dverami EÚ. Aký postoj k týmto integračným ambíciám zastávajú Rómovia? V čom vidia výhody a v čom nevýhody integrácie? A aký je vlastne ich postoj k Slovensku ako k ich rodnej krajine? Na tieto otázky sme sa prostredníctvom výskumu pokúsili nájsť odpoveď. 5.1. POSTOJE RÓMOV VOÈI SLOVENSKU Rómovia vo výskume Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 vyjadro− vali pozitívne vzťahy k Slovensku, relatívne vysokú mieru identifikácie s kra− jinou svojho pôvodu. Pri otázke „Keby ste si mohli vybrať krajinu, v ktorej sa narodíte, vybrali by ste si Slovensko?“ odpovedalo 66,9 % respondentov kladne, 24,8 % záporne a 8,4 % sa k tejto otázke nevedelo vyjadriť. Tí, ktorí Graf 5 Vybrali by ste si Slovensko za krajinu svojho narodenia? 9% 24% 67% áno nie neviem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. odpovedali záporne, často dodáva− li, že sa narodili v Česku a tam by aj chceli žiť, len určitá časť (tú však nie je možné percentuálne vyjadriť) vyjadrila vyslovenú nespokojnosť so Slovenskom ako rodnou kraji− nou. Tí, ktorí odpovedali, že „neve− dia“, obvykle tvrdili, že v iných kra− jinách nežili a preto nemôžu túto otázku posúdiť. Tieto výsledky sú porovnateľné s majoritnou populáciou, ktorá by si podľa výskumu Inštitútu pre ve− rejné otázky (január 1999) vybrala opäť Slovensko za krajinu svojho narodenia určite áno alebo skôr áno v 66,8 % prípadov a nie alebo skôr 110 Martina Jurásková Graf 6 Vybrali by ste si Slovensko za krajinu svojho narodenia – podľa miery integrácie 0 10 20 30 40 50 60 70 80 integrovani koncentrovani separovani segregovani ano nie neviem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. nie v 28,1 % prípadov. Nevyhrane− ný postoj k tejto otázke malo 5,1 % majority. Tento pocit identifikácie súvisí najmä s mierou integrácie. Na prvý pohľad (pozri graf 6) je zrejmá od− lišnosť medzi Rómami žijúcimi kon− centrovane a medzi všetkými ostat− nými kategóriami Rómov. Tento jav je veľmi zaujímavý, ale ťažko inter− pretovateľný. Môžeme postaviť hy− potézu, že Rómovia, žijúci koncen− trovane vnútri mesta či obce, bez intenzívnejších kontaktov s majori− tou a s okolitým svetom siahajúcim za rámec osady či geta, nemajú na− toľko rozvinutú imagináciu, aby si dokázali predstaviť narodenie nie− kde inde ako tam, kde sa narodili. Graf 7 Vybrali by ste si Slovensko za krajinu svojho narodenia – podľa okresov 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Skalica Brezno Liptovský MikulᚠKežmarok Bardejov Gelnica Vranov nad Top¾ou ano nie neviem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Ak by sa však táto hypotéza zakladala na pravde, mala by sa týkať aj Ró− mov žijúcich segregovane, pretože ich životné podmienky sú veľmi podobné. 111 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie Môžeme preto usúdiť, že tieto roz− diely sú náhodné a sú dané nízkou a nereprezentatívnou vzorkou. Výraznejšie rozdiely v miere identifikácie s krajinou pôvodu sa ukázali na regionálnej úrovni (po− zri graf 7). Najvyššiu mieru vyka− zujú Rómovia žijúci v okrese Bar− dejov, najnižšiu žijúci v Skalici. Štatisticky významné rozdiely sa potvrdili aj medzi mestom a vidie− kom (pozri graf 8). Vyššiu mieru identifikácie vykazujú Rómovia ži− júci na vidieku. V tejto lokalite žijú zároveň tí, ktorí sú nerozhodnutí. Autorov výskumu zaujímalo, ako Rómovia definujú domov, čo pre nich znamená byť niekde doma. Graf 8 Vybrali by ste si Slovensko za krajinu svojho narodenia – podľa lokality 0% 20% 40% 60% 80% 100% ano nie neviem mesto vidiek Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Bolo im predložených niekoľko výrokov na posúdenie a na relatívne silnú väzbu so Slovenskom poukazujú aj výsledné zistenia (pozri graf 9). Takmer polovica respondentov vyjadrila postoj, že Slovensko je ich domo− vom a chcú tu prežiť celý svoj život. Okrem silnej väzby ku krajine pôvodu nám výsledky výskumu naznačujú aj vysokú pripútanosť k rodine, ktorá má pre Rómov tradične veľký význam. Za domov v 27,6 % považujú miesto, kde žije ich rodina. Výrazne menej respondentov (9,6 %) odpovedalo, že domov je tam, kde je chlieb – považujú teda svoju sociálno−ekonomickú situáciu za determinujúcu pre spokojnosť v živote a preto ju nespájajú s konkrétnym miestom. Môžeme vysloviť hypotézu, že práve táto skupina respondentov by v prípade vidiny lepšieho ekonomického zabezpečenia opustila Slovensko a migrovala by do krajiny s vyššou životnou úrovňou. Podobne je to aj s pocitom bezpečia a rovnocennosti. Miesto, kde sú vní− maní ako rovnocenní členovia spoločnosti, pokladajú za svoj domov. V tomto prípade môže ísť o respondentov, ktorí často prichádzajú do konfliktu s ma− joritou, prípadne pociťujú nejakú z foriem diskriminácie. Postoj vyjadru− júci úplnú nezáväznosť a voľnosť, ako aj potrebu presúvať sa z jedného miesta na druhé bol relevantný iba pre 3,5 % respondentov. 112 Martina Jurásková Graf 9 Definovanie domova 44,9 27,6 10,8 9,6 3,7 3,4 0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 narodil som sa na Slovensku, chcem tu preži život domov je tam, kde je rodina domov tam, kde je bezpeèie a rovnoprávnos domov je tam, kde je chlieb èlovek nemá preži život na jednom mieste neviem posúdi Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 5.2. POSTOJE RÓMOV VOÈI ÈLENSTVU V EÚ Keďže pred vstupom do EÚ, po splnení všetkých negociačných kapitol, budú o vstupe nakoniec rozhodovať aj občania SR v ratifikačnom referende, auto− rov zaujímala aj skutočnosť, ako by na túto otázku odpovedali Rómovia – keby sa referendum konalo v čase výskumu. Keďže podľa odhadov demografov Rómovia reálne tvoria okolo 8 % populácie, môže mať ich hlas významný dopad na výsledok referenda. Výskum naznačil, že sa nemusíme obávať toho, že by rómska minorita ohrozila naše integračné ambície. Odpovede na túto otázku boli veľmi porovnateľné s postojom majority (pozri graf 10). Pre porovnanie, podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky 67,9 % po− pulácie súhlasí alebo skôr súhlasí so vstupom s EÚ a 24,1 % nesúhlasí alebo skôr nesúhlasí. Tých, čo nesúhlasia so vstupom do EÚ, je teda medzi majo− ritou dvakrát toľko ako medzi Rómami. Na druhej strane medzi Rómami je viac nerozhodnútých než u majority (Aktuálne problémy..., jún 2002). Podľa výskumu agentúry FOCUS z mája 2002, integrácia do EÚ má väč− šinovú podporu vo všetkých sociálnych a demografických skupinách. Toto 113 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie Graf 10 Súhlasíte so vstupom Slovenska do Európskej únie? neviem 27% ano 65% nie 8% Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. smerovanie Slovenska nadpriemer− ne podporujú najmä príslušníci mladšej a strednej generácie. Po− dobnú tendenciu vidíme v prípade vzdelania a veľkosti sídla. Vo vše− obecnosti by sme mohli povedať, že smerovanie do EÚ vo väčšej mie− re podporujú mladší, vzdelanejší, v mestskom prostredí žijúci ľudia. V prípade Rómov sa ukazujú po− dobné tendencie ako u majority. Hoci integrácia do EÚ má vysokú podporu vo všetkých socio−demogra− fických skupinách, môžeme na zá− klade výskumu identifikovať malé rozdiely medzi rôznymi vzdelanost− nými a vekovými skupinami, ako aj medzi obyvateľmi mesta a vidieka, ktoré sa plne zhodujú s tendenciami iden− tifikovanými medzi majoritnou populáciou. 5.3. VÝHODY A NEVÝHODY ÈLENSTVA V EÚ OÈAMI RÓMOV Veľmi zaujímavé boli zistenia týkajúce sa reflektovaných výhod, resp. nevý− hod vstupu do EÚ. Respondentom bola kladená otvorená otázka4 , na ktorú odpovedali prostredníctvom voľného rozhovoru. Mohli pritom uviesť toľko výhod a toľko nevýhod, koľko v rámci svojich možností dokázali identifiko− vať. Keďže táto otázka nie je jednoduchá a vyžaduje istú mieru imaginácie, vedomostí a rozhľadenosti, bola pre Rómov značne náročná, čo sa prejavilo aj v uvádzaných odpovediach, v ktorých dominovali odpovede typu: „neviem si to vôbec predstaviť“, „nemám ani tušenie“, „naozaj neviem“... Ukázalo sa, že Rómovia sú veľmi slabo informovaní o skutočných, objektívnych výhodách a nevýhodách členstva v EÚ. Dôvodom je sčasti ich nezáujem o dianie v štáte, nízke vzdelanie, nízka schopnosť abstraktne myslieť. Z odpovedí je cítiť, že neuvádzajú tie výhody či nevýhody, ktoré by buď podľa ich mienky, alebo podľa nejakého objektívneho zdroja mohli reál− ne nastať, ale do ich výpovedí prenikajú skôr ich túžby a želania, či naopak strach a obavy. Dôkazom toho je aj fakt, že väčšinou uvádzajú výhody a 114 Martina Jurásková nevýhody dotýkajúce sa iba ich osobne a nie tie, ktoré sú významné na úrovni štátu ako celku. Keďže prevažná väčšina respondentov súhlasí so vstupom do EÚ, aj v od− povediach prevládalo deklarovanie rôznych výhod v prospech ne− výhod. Respondenti uvádzali výhody vzťahujúce sa k ekonomickej, poli− tickej aj k sociálnej dimenzii problematiky. Podľa výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002, takmer tretina respondentov (27 %) uviedla, že v súvislosti so vstupom do EÚ očakáva vznik nových pracovných miest a od toho sa odvíjajúcu možnosť zamestnať sa. Naopak, iba dvaja respon− denti zo vzorky 323 za výhodu považujú skutočnosť, že sa zvýšia sociálne dávky. Už v predchádzajúcich výskumoch sa zistilo, že Rómovia deklarujú ako jeden z najvážnejších problémov, s ktorým sa potýkajú, nezamestnanosť a od nej sa odvíjajúce viaceré sociálne problémy, napríklad závislosť od sociálnych dávok. Aj tento výskum do istej miery nabúral mýtus o tom, že Rómovia ne− pracujú preto, lebo sú leniví a neschopní a spoliehajú sa výlučne na to, že štát sa o nich postará. Pravdivejšie sa ukazuje tvrdenie, že nemôžu nájsť pra− covné uplatnenie sčasti aj v dôsledku existencie objektívnych bariér na trhu práce, ako napríklad nízkeho dopytu po nekvalifikovanej alebo polokvalifi− kovanej pracovnej sile, diskriminácie atď. Jednou z najfrekventovanejších odpovedí (17,6 %) na otázku výhod integrácie do EÚ bola veľmi všeobecná odpoveď – zvýšenie životnej úrovne. Táto odpoveď sa dá interpretovať ako dôsledok nízkych vedomostí a orientácie v problematike, čoho dôsledkom sú zovšeobecňujúce a nič neho− voriace odpovede. Taktiež však, najmä zo spôsobu formulácie tejto odpovede môžeme usúdiť, že zlepšenie socio−ekonomickej situácie, deklarované ako výhoda začlenenia sa do EÚ je viac odrazom ich želania než objektívnym, overeným faktom. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že odpovede väčšinou ne− znejú: „zlepší sa náš život“, „budeme sa mať lepšie“, ale „aby sa zlepšil náš život“, „aby sme sa mali lepšie“ (Rómovia pred..., 2002). Najvýraznejšie rozdiely v odpovediach sú dané najmä v závislosti od regiónu. Respondenti zo západného či stredného Slovenska, ktorí sú charakteristickí vyššou mierou vzdelania, pochádzajú prevažne z integrova− ného prostredia a sú častejšie zamestnaní frekventovanejšie uvádzajú od− povede dotýkajúce sa makroúrovne sledovaného javu. V ich odpovediach sa odráža určité poznanie problematiky. Ako výhody integrácie uvádzajú, okrem vyššie spomenutých, aj stabilizáciu a posilnenie meny spoločnej pre štáty EÚ, príliv zahraničných investícií, bezcolné obchodovanie, zvýšený dopyt po slo− venských výrobkoch či dosiahnutie rovnakej ekonomickej úrovne s ostatný− 115 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie mi členskými štátmi. Takéto typy odpovedí sa v menej rozvinutých regiónoch východného Slovenska takmer vôbec neobjavovali. Vo všetkých okresoch Slovenska boli vysoko zastúpené odpovede priamo sa dotýkajúce sociálnej situácie Rómov. Z výrokov respondentov je mož− né vypozorovať konkrétne problémy, s ktorými sa potýka ich rodina či širšia komunita. Jedni považovali za výhodu členstva v EÚ lepšie školy, vyššiu úroveň zdravotníckych zariadení, iní zlepšenie podmienok bývania, nižšiu mieru kriminality, pokles diskriminácie či zlepšenie medziľudských vzťahov. Dá sa predpokladať, že tieto deklarácie sú dôsledkom nedostatku alebo nízkej úrovne škôl, zdravotníckych zariadení, bývania, vysokej úrov− ne kriminality, diskriminácie či zlých medziľudských vzťahov v tej ktorej obci. V odpovediach respondentov sa taktiež prejavila nízka miera rozlišova− nia medzi EÚ a Severoatlantickou alianciou. Uvádzali preto často aj vý− hody ako posilnenie bezpečnosti štátu, spoločná obrany proti nepriateľovi, zabezpečenie mieru atď. Veľmi zaujímavé, aj keď zriedkavé bolo zaradenie zvýšenej kontroly zo zahraničia medzi výhody vstupu do EÚ. Táto skutoč− nosť bola však častejšie deklarovaná ako nevýhoda. Ako bolo spomínané vyššie, jednou z najmedializovanejších tém týkajú− cich sa rómskej menšiny je migrácia do krajín Európskej únie a jej možná zvýšená miera po vstupe do tejto medzinárodnej aliancie. Aj v prípade otáz− ky týkajúcej sa výhod a nevýhod vstupu do EÚ môžeme zachytiť isté trendy. Iba 14 respondentov, čo predstavuje 4,3 % celej vzorky, uviedlo migráciu za prácou ako jednu z výhod členstva v EÚ. Dá sa predpokladať, že títo respon− denti vážne uvažujú o odcestovaní zo Slovenska za prácou. Frekventovanej− šie bola uvádzaná výhoda otvorených hraníc a bezvízového styku, ktorú uvie− dlo 15 % respondentov. Títo respondenti sa však nedajú považovať výlučne za potenciálnych migrantov, pretože sem treba zahrnúť aj tých, ktorí len chcú cestovať bez problémov. Nijaké výhody vstupu do únie nevidelo 27 respondentov, čo predstavuje 8 % vzorky – to sa presne zhoduje s mierou tých, ktorí v otázke súhlasu či nesúhlasu s členstvom v EÚ odpovedali záporne. Pre porovnanie, aj výskum ÚVVM (jún 2001) kládol majoritnej populácii podobnú otázku s tým rozdielom, že táto otázka bola uzavretá, čiže respon− denti mali dopredu určené možnosti odpovedí, z ktorých mali možnosť vy− brať najviac tri. Zástupcovia majoritnej populácie uvádzali na prvých troch miestach, na rozdiel od Rómov, výhody vstupu, ktoré sa netýkali primárne indivídua, ale skôr sekundárne, prostredníctvom posilnenia pozície štátu. Boli to výhody typu celkový hospodársky rozvoj SR, posilnenie medzinárodného postavenia SR a finančná pomoc Slovensku zo strany krajín EÚ. Vznik no− 116 Martina Jurásková vých pracovných príležitostí, ktoré Rómovia uvádzali jednoznačne najfrek− ventovanejšie, sa dostal až na štvrté miesto. Výhody, ktoré uvádzali reprezentanti majority sa zhodovali s rómskymi, iba ak sa dotýkali primárne indivídua – ochrana ľudských práv a slobôd, ochrana práv národnostných menšín, zvýšenie životnej úrovne, možnosť pra− covať v krajinách EÚ. Iné majoritou uvádzané výhody ako posilnenie de− mokratických princípov, zladenie právneho systému SR s právnym systémom EÚ či zlepšenie možností pre rozvoj poľnohospodárstva sa v odpovediach Rómov nevyskytovali. Tieto rozdiely však mohli byť odrazom odlišnej meto− dológie. Môžeme vysloviť hypotézu, že ak by majorita bola oslovená vo for− me otvorenej otázky, aj jej odpovede by sa týkali vo vyššej miere priamo do− padov na ich individuálnu existenciu. Nevýhody vstupu do EÚ boli vo výskume Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 uvádzané menej frekventovane, takmer 15 % respondentov ne− dokázalo uviesť nijakú nevýhodu. Je však problematické odhadnúť, koľko z nich skutočne nijaké nevýhody členstva nevidí, a koľkí si ich iba nedokážu predstaviť a pomenovať. Ako jednoznačne najfrekventovanejšie negatívum vstupu do EÚ bolo uvádzané zvýšenie cien tovarov a služieb a celkovo zvýšenie život− ných nákladov. Takmer tretinu (27 %) všetkých uvádzaných negatív tvo− rila práve táto nevýhoda. Respondenti sa tiež obávajú, že sa na dlhší čas prud− ko zníži životná úroveň, štát sa zadĺži, nastane boj o pracovné miesta. U Ró− mov je zjavná tiež relatívne vysoká dávka skepticizmu, pretože mnohí z nich tvrdia, že vstupom do EÚ sa aj tak nič nezmení, resp. budú z toho profitovať iba bohaté vrstvy, prípadne politici a Rómovia ostanú naďalej chudobní a dis− kriminovaní. Taktiež sa, aj keď veľmi zriedka, objavujú názory očividne pod− ložené objektívnymi faktami. Veľkým prekvapením bolo, že respondent z okresu Skalica uviedol, že aj po vstupe do EÚ budeme mať na sedem rokov obmedzenú možnosť voľného pohybu pracovnej sily. To je skutočnosť, ktorú neovláda veľká časť majoritnej populácie. Vo vymenúvaní negatív sa objavil ešte zjavnejšie a očividnejšie problém nerozlišovania medzi Európskou úniou a NATO. Mnohí respondenti sa obá− vajú hrozby vojny, toho, že by mali povinnosť ísť bojovať za cudzie krajiny, prípadne že na územie našej krajiny prídu cudzie vojská, ktoré my budeme musieť z vlastných zdrojov živiť. Taktiež sa tu prejavuje nechuť ovládania inými, hrozba toho, že nám budú rozkazovať a vyvyšovať sa nad nami, budeme ich musieť poslúchať, budú nás posudzovať prísnejšie ako samých seba, že nás ešte dlho nebudú prijímať ako rovnocenných členov a dajú nám to pocítiť. Zaujímavé, niekedy až mierne 117 Migrácia Rómov do krajín Európskej únie úsmevné sú vyjadrenia o tom, že ak by sme boli členmi EÚ, museli by sme sa zapájať, či dokonca vnímanie EÚ ako priestoru, do ktorého by sme sa museli premiestniť, akonáhle by sme sa stali členmi EÚ. Vyjadrujú to na− príklad výroky: „nechcem ísť do EÚ, pretože tam nikoho nepoznám“, alebo „neovládam jazyk, ktorým sa hovorí v EÚ“. Z odpovedí boli taktiež zrejmé obavy zo zvýšenia kriminality. Rómovia si často spájajú západ s rozšírením sociálno−patologických javov, ktoré by sa po vstupe rozšírili aj na naše územie. Obávajú sa zvýšenia kriminality, mie− ry vrážd, znásilnení, rozšírenia drog, príchodu mafie, prostitúcie či hnutia skinheads. Pri porovnávaní týchto odpovedí s majoritnou populáciou možno konšta− tovať podobné zistenia ako v prípade deklarovaných výhod, aj keď v tomto prípade je zjavná väčšia zhoda. Zhoda je aj na prvom mieste uvádzaných najvýznamnejších nevýhod. Je ňou, ako bolo spomenuté vyššie, nárast cien tovarov a služieb. Rómovia a majoritná populácia sa tiež zhodujú v nevýho− dách, akými sú obmedzenie suverenity štátu a nerovnocennosť partnerstva Slovenska s ostatnými krajinami EÚ, aj keď tieto neboli medzi majoritou zastúpené až tak často ako u Rómov. Ostatné nevýhody, ktoré sa frekvento− vane vyskytli u majority – ako nevyhnutnosť podriadiť sa právnemu systé− mu EÚ, ovládnutie hospodárskych významných slovenských podnikov zahra− ničnými podnikateľmi či úpadok poľnohospodárstva sa naopak vôbec nevy− skytli u zástupcov rómskej minority (Názory, č. 2/2001). Možnosť porovnania týchto dvoch výskumov je však do značnej miery ob− medzená. Kým výskum Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 v pod− state nebol sociologickým výskumom v pravom slova zmysle, skôr len son− dou do problematiky, výskum ÚVVM (jún 2001) bol veľkým reprezentatív− nym výskumom na vzorke 1064 respondentov. POZNÁMKY 1. Slovenský právny poriadok definuje bezpečnú krajinu pôvodu ako štát s demokratickým zriadením, odkiaľ pochádza cudzinec žiadajúci o priznanie postavenia utečenca a kde nedochádza k prenasledovaniu z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine či zastávania určitých politických názorov. Pojem bezpečnej krajiny je upravený taktiež v acquis communautaire, konkrét− ne v Londýnskej rezolúcii z 30. novembra 1992, ktorá ju definuje ako krajinu, v ktorej sa dá jasne preukázať, objektívnym a dokázateľným spôsobom, že neprodukuje utečencov. Cieľom vypracovania tohto pojmu je napomôcť vytvoreniu harmonizovaného prístupu 118 Martina Jurásková k žiadostiam z krajín, v ktorých vzniká veľké množstvo zjavne neopodstatnených žiados− tí a znížiť tlak na systémy určovania azylu, ktoré sú preťažené skúmaním týchto žiados− tí (Murín, 2002). 2. Bolo by vhodné zastaviť sa na tomto mieste na chvíľu pri pojme „exodus“. Propagandis− tická hodnota tohto slova spočíva v predstave celého národa smerujúceho do zasľúbenej zeme. Uvedomme si však, o akých počtoch ľudí vlastne hovoríme. Hoci počet Rómov, kto− rí sa pokúsili získať azyl v niektorej z krajín Európskej únie je dosť vysoký (pozri tabuľ− ku 1), tvorí iba zlomok reálneho odhadu skutočného počtu Rómov (podľa demografa B. Vaňa je to okolo 379 200 Rómov). Ak považujeme odhady počtu Rómov, ktorí požiadali o azyl a odhad skutočného počtu Rómov žijúcich na území SR za pravdivé, vychádza nám, že odišli iba necelé 4 % rómskej populácie. Ťažko teda môžeme hovoriť o celom národe. 3. Po zrušení vízovej povinnosti pre slovenských občanov zo strany Belgicka 10. apríla 2001 sa obnovil záujem slovenských Rómov o túto krajinu, avšak po mesiaci opadol. V prvom polroku 2002 čelilo novej vlne žiadostí o politický azyl Švédsko. Všetkých 421 nielen róm− skych žiadosti, ktoré od začiatku roka evidovali, bolo zamietnutých (http://www.twist.sk, 5. 6. 2002, 18.00). 4. Pri takýchto náročných témach sa ukázalo vhodné nepodsúvať rómskym respondentom nijaké dopredu zvolené varianty, pretože sa často stáva, že súhlasia so všetkými. Je lep− šie nechať ich radšej rozmyslieť si odpoveď, ktorá je im vlastná, aj keď sa možno nezho− duje s objektívnou skutočnosťou. 119Elena Kriglerová Kapitola 5 RÓMOVIA VERZUS MAJORITA – POSTOJE, VZAHY, KONFLIKTY 1. ÚVOD Sociálne napätie medzi majoritnou populáciou a Rómami je v súčasnej dobe aktuálnou témou. Denne sa v médiách objavujú nové informácie o rasovo mo− tivovaných útokoch voči Rómom, a na druhej strane správy o kriminalite sa− motných Rómov a o vzájomných konfliktoch s majoritou. Jedným z hlavných dôvodov, prečo bola časť o konfliktoch zaradená práve do výskumu Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 je fakt, že táto téma sa stáva nielen me− diálne značne frekventovanou, ale aj politickou. V mnohých prípadoch sa potenciálna konfliktnosť vzťahov medzi Róma− mi a Nerómami podceňuje, avšak často je mediálne hypertrofovaná a zne− užívaná politikmi v predvolebnej kampani. Možno tvrdiť, že oba spomínané póly sú skreslenou realitou a vzhľadom na to je potrebné zaplniť informač− nú medzeru relevantnými údajmi. Jedným z cieľov výskumu bolo zistiť, ako Rómovia vnímajú svoje vzťahy s majoritou a aký vývoj vzťahov do budúc− nosti očakávajú. Tento aspekt problému sa doteraz v dostatočnej miere neskúmal. Pre iden− tifikáciu príčin a možných dôsledkov negatívnych vzťahov medzi Rómami a majoritou je však nevyhnutné vedieť, ako sami Rómovia vnímajú tieto vzťa− hy a čo považujú vo vzťahu s majoritou za najväčší problém. Ďalším dôvo− dom, prečo je oblasť postojov, vzťahov a konfliktov v súčasnosti aktuálna, je narastajúci pocit ohrozenia, ktorý vzniká u majoritnej populácie v súvislos− ti s Rómami. 120 Elena Kriglerová Box 1 Prípad Dobšiná Dobrým príkladom, ako je možné vyvolať v občanoch pocit ohrozenia a zá− roveň „pomôcť vlastnej predvolebnej kampani“ je príklad petície v meste Dobšiná z júla 2002. Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR pripravili Návrh programu podpory výstavby obecných nájomných bytov odlišného štandardu, určených pre bývanie občanov v hmotnej núdzi ako i technic− kej vybavenosti v rómskych osadách, vďaka ktorému od apríla 2002 môžu obce získať na výstavbu obecných nájomných bytov až 80−percentnú štát− nu dotáciu, pričom zostávajúcich 20 % má pokryť obec. Mnohé obce, v ktorých časť obyvateľov tvoria Rómovia túto možnosť vy− užili. Obec Žehra napríklad realizuje projekt výstavby 41 bytových jedno− tiek so zníženým štandardom pre Rómov pôvodne žijúcich v osade. Preto− že obec nemala dostatok prostriedkov na dofinancovanie potrebných dvad− siatich percent, zapojila do stavby bytových domov samotných Rómov. Účasť Rómov na výstavbe bytov je efektívna z niekoľkých hľadísk. Na jed− nej strane ich mobilizuje k riešeniu vlastnej sociálnej situácie, na druhej strane zmierňuje negatívny postoj majority k riešeniu situácie Rómov, pretože vyvracia názor, že „Rómovia dostávajú všetko zadarmo“. Úspeš− nosť tohto projektu možno zaznamenať aj v mnohých ďalších obciach Slo− venska. Na základe iniciatívy agentúry Roma Slovakia schválilo v marci 2002 mestské zastupiteľstvo v Dobšinej projekt bytovej výstavby. Nové bytové jednotky sa mali postaviť na okraji mesta. Dňa 15. júla 2001 vydala agen− túra SITA správu o petičnej akcii, ktorú vyhlásila miestna organizácia Pra− vej Slovenskej národnej strany (PSNS) v Dobšinej. Text petície znel: „Ne− súhlasím s výstavbou bytov pre občanov cigánskej národnosti na území mesta Dobšiná, nakoľko hrozí prílev neprispôsobivých občanov cigánskej národnosti z okolia, dokonca aj z iných okresov a krajov“.a V uvedenej správe sa uvádza, že petíciu podpísalo 1 700 obyvateľov mes− ta. Časť z nich tvorili miestni Rómovia, ktorí tvrdia, že petíciu podpísali preto, lebo sa boja prisťahovania Rómov z iných okresov. „Prišli sem gá− džovia z mesta a povedali, že sa do osady prisťahuje 500 Rómov z Popra− du a že im primátor postaví nové byty,“ (vyjadrenie jedného z miestnych Rómov). 121 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty Primátor mesta však tvrdí, že projekt bol pripravený pre Rómov žijú− cich v súčasnej osade, v ktorej ľudia žijú v zlých hygienických podmien− kach. Nemožno však vylúčiť, že do novopostavených bytov sa nasťahujú Rómovia z iných okresov, ktorí budú schopní platiť nájomné. Jozef Červeňák, riaditeľ agentúry Roma Slovakia, považuje túto petí− ciu za začiatok predvolebných aktivít PSNS. „Slotovci rozširujú neprav− dy. Byty sú určené domácim Rómom, ktorí žijú v zlých sociálnych podmien− kach“.b Politický motív podľa neho potvrdzuje aj fakt, že petíciu podpísali aj poslanci, ktorí pôvodne hlasovali za schválenie projektu výstavby by− tov so zníženým štandardom. Dôsledkom tohto prípadu je stav, keď vznikajú obavy na strane majo− ritného obyvateľstva aj u samotných Rómov. Nerómovia sa boja nárastu počtu Rómov v meste, Rómovia sa obávajú zhoršenia životných podmie− nok v prípade prisťahovania ďalších Rómov. Rómovia, ktorí sa prisťaho− vali v nedávnej minulosti, sa zasa obávajú vysťahovania napriek tomu, že domy a byty, v ktorých žijú, majú legálne odkúpené. Nedostatok in− formácií, prípadne neposkytnutie dostatočného množstva informá− cií viedlo ku vzniku otvoreného konfliktu v oblasti, kde doteraz Rómovia aj Nerómovia žili v relatívne bezkonfliktnom spolužití. Poznámka: a) Podľa Magdolénová – Horňáková – Pompa: Strach pred strachom. Roma Press Agency. http://www.rpa.sk/clanok.aspx?o=zc&n=124&l=sk b) Tamže. Vyvolanie pocitu ohrozenia u obyvateľov možno považovať za efektívny ná− stroj presadzovania politických názorov, najmä ak sú nacionalisticky orien− tované. Zároveň možno ovplyvňovať verejnú mienku v oblastiach, kde Ró− movia nežijú, najmä prostredníctvom skreslených informácií poskytovaných médiami. Bez ohľadu na to, či sú konflikty medzi Rómami a majoritou podceňované alebo nadsadzované a politicky zneužívané, je zrejmé, že sa vyskytujú a majú tendenciu narastať. Otvorené konflikty sú však krajnou podobou interakcie medzi spomínanými kategóriami obyvateľstva, ich analýza nemôže byť efek− tívna bez identifikácie jednotlivých faktorov, ktoré na ich vznik pôsobia. Potenciál vzniku konfliktov totiž v slovenskej spoločnosti pretrváva v podo− be predsudkov, stereotypov, nepriateľstva a odmietania Rómov ako špecific− kej kategórie obyvateľstva. Predsudky a stereotypy majú výrazný vplyv na správanie členov spoločnosti voči príslušníkom menšín.1 122 Elena Kriglerová 2. FORMOVANIE POSTOJOV A VZÁJOMNÝCH VZAHOV Vytváranie predsudkov a stereotypov voči Rómom na Slovensku a následný vznik nepriateľských a odmietavých postojov bol v minulosti a je aj v súčas− nosti formovaný množstvom faktorov. Vo všeobecnosti môžeme vymedziť tri základné dimenzie, na ktorých je možné hľadať korene vzniku konfliktov medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom. • Historické súvislosti – vzájomné formovanie vzťahov medzi Rómami a majoritou v období ich príchodu do Európy a následného usadzovania sa na území dnešného Slovenska. • Politika voči Rómom – inštitucionálne riešenie tzv. „cigánskej otázky“ v medzivojnovom období, počas Slovenského štátu a v období socializmu. • Sociálna situácia Rómov na Slovensku po roku 1989 – narastanie sociálnej vzdialenosti medzi Rómami a majoritou v dôsledku zväčšujúcich sa rozdielov medzi životnou úrovňou majority a rómskej populácie. 2.1. HISTORICKÉ SÚVISLOSTI Rómovia prichádzajúci z Indie boli spočiatku obyvateľstvom prijímaní prí− vetivo ako kajúcni kresťania, neskôr však boli exkomunikovaní z cirkvi a prí− stup k nim sa radikálne zmenil. Boli vystavení prenasledovaniu a diskrimi− nácii (históriou formovania vzťahov medzi rómskym a nerómskym obyvateľ− stvom na našom území sa zaoberal etnológ Arne Mann). V strednej a juho− východnej Európe sa Rómovia začali usadzovať na území dnešných sloven− ských miest a živili sa vypomáhaním pri rôznych stavebných a opevňova− cích prácach. Tak sa začali vytvárať podmienky kontinuitného usad− lého spôsobu života Rómov na našom území.2 Legislatívne bola táto situácia potvrdená nariadeniami Márie Terézie a Jo− zefa II. v 18. storočí, „keď s nimi (Rómami) počítali ako s reálne existujúcou zložkou obyvateľstva krajiny“ (Mann, 2000a, s. 1). Politika v tomto období však bola zameraná na asimiláciu Rómov. Pod trestom palicovania nesmeli používať vlastný odev, vlastný jazyk, nemali medzi sebou uzatvárať sobáše, deti z takýchto rodín mali byť odnímané a dávané na výchovu k sedliakom“ (Mann, 2000b, s. 12). V tomto období sa položili základy systematickej politiky orientovanej na rómsku populáciu, ktoré mali v rôznych obmenách pokračovanie aj v 20. sto− 123 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty ročí. Táto politika v konečnom dôsledku viedla k výrazným zmenám v spô− sobe života a správania Rómov a nepochybne mala vplyv aj na formovanie postojov majoritného obyvateľstva. 2.2. POLITIKA VOÈI RÓMOM Postoj štátu k Rómom v medzivojnovom období mal prevažne represívny charakter. Boli vydávané cigánske legitimácie, kočovnícke listy pre kočujú− cich olašských Rómov a bola zriadená centrálna daktyloskopická evidencia. Vplyv masmédií na postoje majority k Rómom bol už v tomto čase veľmi vý− razný, „médiá značnou mierou prispievali k zhoršeniu vzťahov majority voči Rómom“ (podľa Mann, 2000). Najvýraznejšie a doteraz v histórii najrepresívnejšie postupy voči rómskej populácii sa udiali počas druhej svetovej vojny. S nástupom nacizmu sa za− čala podobná genocída ako u židovského obyvateľstva (pozri box 2). Box 2 Rómsky holokaust Rómske ženy boli násilne podrobené sterilizácii. Deportovaní Rómovia boli okamžite zavraždení v plynových komorách, v koncentračnom tábore Osvienčim zomrelo približne 41 000 Rómov. Odhaduje sa, že v celej Eu− rópe počas tohto obdobia zomrelo približne pol milióna Rómov, tieto čísla však nie sú presné vzhľadom na nepresnú evidenciu rómskeho obyvateľ− stva pred vojnou a vzhľadom na fakt, že množstvo Rómov zomrelo pri vy− pálení celých osád, alebo priamo pri práci na poli, keď boli zavraždení a ho− dení do masových hrobov. Politiku zameranú voči Rómom v tomto období je možné vysvetliť sociolo− gickou teóriou, ktorá sa zaoberá rasovými predsudkami na základe etnocen− trizmu.3 Napriek tomu, že v tomto období prevládala silná ideológia zame− raná proti Rómom (v médiách sa pravidelne objavovala protižidovská a pro− tirómska propaganda, čím bola v značnej miere ovplyvnená verejná mienka majoritného obyvateľstva), konkrétne spolužitie Rómov a Nerómov v niekto− rých lokalitách možno považovať sa nekonfliktné. 124 Elena Kriglerová „Napriek rozdielnemu spoločenskému statusu spolužitie rómske− ho a nerómskeho obyvateľstva nebolo zlé, dá sa hovoriť o akejsi sym− bióze. Pretože Rómovia nevlastnili pôdu, boli nútení získavať potraviny od roľníkov, tí zasa potrebovali lacnú pracovnú silu, ktorú im poskytli miestni Rómovia... Obojstranná výhodnosť sa prejavila v udržiavaní blízkych vzťa− hov medzi konkrétnymi rodinami Rómov a Nerómov, demonštrovanými na− príklad obojstranným kmotrovstvom.“ (Mann, 2000, s. 2) To znamená, že aj keď postoje voči Rómom v spoločnosti boli zväčša nega− tívne, konkrétne skúsenosti a interakcie medzi rómskym a majorit− ným obyvateľstvom narúšali zaužívané stereotypy o „neprispôsobi− vosti“ rómskeho obyvateľstva. Výrazné zmeny v politike voči Rómom, ale aj v správaní samotných Rómov a s tým súvisiace zmeny postojov majority voči nim nastali po roku 1945. Po− vojnová politika sa zamerala na odstránenie kočovného spôsobu života a v roku 1958 Ústredný výbor Komunistickej strany Československa vytýčil ako cieľ asimiláciu. Uznesením vlády ČSSR z roku 1965 bola stanovená koncepcia lik− vidácie rómskych osád, rozptylu rómskeho obyvateľstva a ich organizovaného presunu do českých okresov s nízkou koncentráciou Rómov. Rodiny, ktoré v mnohých prípadoch nedosahovali štandard bývania miestneho vidieckeho obyvateľstva, si mali zo dňa na deň osvojiť mestský spôsob bývania. „Keďže neboli na takýto prechod pripravení, dôsledkom následného kultúr− neho šoku bola v mnohých prípadoch devastácia pridelených bytov.“ (Mann, 2000, s. 3) Majoritné obyvateľstvo vnímalo tento fakt ako neprispôsobivosť Rómov, nevďak za poskytnutú pomoc. Málokto si však v tom čase uvedomil, že Rómom sa zo dňa na deň narušili tradičné rodinné väzby, hodnotový sys− tém. Zaužívané normy boli okamžite nahradené novými, ktoré nebolo možné si v takom rýchlom čase osvojiť. Dostali sa tak do anomickej situácie, ktorá viedla k strate identity, k zmenám správania Rómov, k nárastu kriminality, k vzrastajúcej nedôvere voči majoritnému obyvateľstvu a k narastaniu sociál− nej vzdialenosti medzi týmito kategóriami obyvateľstva. Rómovia sa navy− še dostali do úplnej závislosti od štátu, ktorý prebral zodpovednosť za riešenie ich sociálnych problémov, čím ich v podstate zbavil možnos− ti a v konečnom dôsledku aj schopnosti riešiť svoju sociálnu situáciu. 2.3. SOCIÁLNA SITUÁCIA RÓMOV PO ROKU 1989 Počas socializmu dochádzalo k zámernému ovplyvňovaniu sociálnej strati− fikácie spoločnosti, pričom sa systematicky uprednostňovali nižšie sociálne 125 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty vrstvy, medzi ktoré patrili aj Rómovia. Na tieto vrstvy sa orientovala politi− ka komunistického režimu s cieľom pozdvihnúť ich sociálny status. Konkrétne opatrenia popísané vyššie spôsobili, že „žiadna z vrstiev rómskej populácie nebola na zmeny v roku 1989 pripravená“ (Radičová, 2001, s. 56). Systém štátneho paternalizmu uplatňovaný počas rokov socializmu nahra− dil tradičnú rodinnú solidaritu Rómov. Tak sa vytvorila nová závislosť od štát− nych inštitúcií, ktorej negatívne dôsledky sa začali prejavovať práve po roku 1989. Začali sa vytvárať veľké rozdiely medzi majoritnou populáciou a Rómami, čo sa prejavilo vo viacerých oblastiach. Rómovia začali vzdelanostne výrazne zaostávať za majoritnou populáciou, ich úroveň bývania a životná úroveň prud− ko poklesli a v konečnom dôsledku sa vytvorila celá kategória obyvateľstva, u ktorej hrozí, že upadne do kultúry chudoby (podrobnejšie pozri box 3). Box 3 Rozdiely medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami v oblasti vzdelávania, bývania a životných stratégií Vzdelanie a zamestnanie Nízka úroveň vzdelania je majoritnou populáciou často vnímaná negatív− ne. Rómovia sú chápaní ako kategória obyvateľstva, ktorá sa nechce a nevie vzdelávať, čím stráca možnosť uplatniť sa na trhu práce. Problematika vzdelávania Rómov je viacrozmernou oblasťou. Počas socializmu totiž život− ný štandard nebol priamo úmerný dosiahnutému vzdelaniu. Rómovia pod− ľa I. Radičovej v minulosti vykonávali prevažne nekvalifikované práce a v súčasnosti existuje tendencia k reprodukcii vzorov správania v oblas− ti vzdelávania (Radičová, 2001). Ďalšou dimenziou je však aj fakt, že čas− to jediná práca, ktorú v súčasnosti pri vysokej miere nezamestnanosti ce− lej populácie Rómovia dostanú, je práve nekvalifikovaná a nízko kvalifi− kovaná práca. Pri zamestnávaní pracovníkov na miesta, kde je potrebná vyššia kvalifikácia často dochádza k diskriminácii Rómov, pretože po ta− kejto práci je vyšší dopyt aj u majoritného obyvateľstva. Vzhľadom na pred− sudky a stereotypy voči Rómom bývajú Nerómovia pri získavaní zamest− nania zvýhodňovaní. Bývanie V súčasnosti je 90 % nájomných bytov sprivatizovaných, pozemky majú nových vlastníkov. Problém legálnosti vlastníctva pozemku za socializmu 126 Elena Kriglerová neexistoval, preto je informovanosť o procedúrach s ňou spojených veľmi nízka, najmä u rómskeho obyvateľstva. Mnohí Rómovia navyše svojimi obydliami nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na udelenie staveb− ného povolenia, takže nemôžu svoje obydlia prestavať, mnohí na to ani nemajú dostatok finančných prostriedkov. Bytová výstavba je v súčasnosti na Slovensku nedostatočná, ceny bytov narástli do výšky, ktorú priemer− ne zarábajúci človek nemá možnosť zaplatiť. Vysoká cena bytov a nemož− nosť platenia nájomného pri vysokej nezamestnanosti Rómov spôsobuje, že Rómovia riešia problémy s bývaním únikovými stratégiami – návra− tom do osád, kde sú náklady na bývanie často minimálne. V prevažnej väč− šine prípadov sa sťahujú k svojim príbuzným, čím vzniká vysoká koncen− trácia Rómov na jednom mieste. To môže viesť a vedie k nárastu sociál− neho napätia medzi Rómami a majoritou, ale aj medzi Rómami navzájom. Chudoba a životné stratégie Majoritná populácia zareagovala na zmeny v transformačnom období mo− bilizáciou sociálneho kapitálu, teda sociálnych sietí, ktoré často umožňu− jú prístup k materiálnemu kapitálu. Rómovia vzhľadom na fakt, že sa často dostávajú do stavu sociálnej odkázanosti, sťahujú sa späť do segregova− ných osád. Rozširujú sa tak miesta s vysokou koncentráciou chudoby. Vzhľa− dom na to nie je možné mobilizovať sociálne siete, pretože jediný, kto by im mohol pomôcť, je ich vlastná rodina a tá je často rovnako chudobná. Táto situácia je však výsledkom systémových zmien a nie individuálnych zlyhaní. Tu možno vidieť ďalší stereotyp voči Rómom, keď sú majoritou často obvi− ňovaní z neschopnosti a nezáujmu o zlepšenie vlastnej sociálnej situácie. Slovensko sa nachádza v transformačnom období a toto obdobie sa vyzna− čuje mnohými problémami súvisiacimi s ekonomickými a sociálnymi zme− nami, ktoré v posledných rokoch nastali. Vysoká miera nezamestnanosti a percepcia vlastnej sociálnej situácie obyvateľov krajiny sa často vyznačuje vysokou mierou frustrácie (podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky z júna 2002 si až 74,5 % respondentov myslí, že slovenská spoločnosť sa od roku 1989 zmenila skôr k horšiemu alebo výrazne k horšiemu). Takáto frustrácia môže byť podľa sociológov a sociálnych psychológov podnetom pre agresiu, ktorá sa môže obrátiť proti príslušníkom menšín. „Menšiny majú nižšie sociálne postavenie, takže sa často stávajú vhodnými náhradnými objektmi frustrácie.“ (Vašečka, 1995)4 127 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty 3. POSTOJE Na formovanie vzájomných vzťahov a prípadné vytváranie sociálneho napä− tia a konfliktov medzi Rómami a Nerómami nepochybne vplývajú názory a vzájomné postoje. Mnohé výskumy totiž potvrdili, že postoje k určitej ka− tegórii obyvateľstva ovplyvňujú aj hodnotenie vzájomných vzťahov. Rozdie− ly v tom, ako majorita vníma Rómov a naopak, ako Rómovia vnímajú Neró− mov nám môžu mnohé objasniť aj o ich vzájomnom spolužití a jeho hodnote− ní. Preto je v tejto kapitole nevyhnutné zaoberať sa práve vzájomnými po− stojmi. 3.1. POSTOJE MAJORITY K RÓMOM Problematika vytvárania predsudkov a stereotypov voči Rómom je vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti značne komplikovaná a na základe historických súvislostí aj hlboko zakorenená v myslení ľudí. Ako však kon− krétne vyzerajú postoje majority k Rómom na Slovensku v porovnaní s oko− litými krajinami je možné identifikovať na základe jednotlivých výskumov, ktoré sa týmto problémom zaoberali. Pre analýzu konfliktov a interetnických vzťahov medzi majoritou a róm− skou populáciou je veľmi dôležité poznať, ako majorita vníma Rómov, aký sociálny dištanc, čiže miera odmietania iných (v tomto prípade Rómov) je v sú− časnosti na Slovensku charakteristický pre majoritnú populáciu. Veľmi zaujímavým faktom je v tomto prípade porovnanie postojov sloven− skej populácie s názormi obyvateľov iných krajín. V rokoch 1999/2000 sa re− alizoval výskum hodnôt (European Values Study) v krajinách Európy. Jed− nou zo sledovaných dimenzií bola miera odmietania iných. Konkrétne bola položená otázka, ktorú z uvedených kategórií by respondenti nechceli mať za suseda, pričom najvyššou mierou sociálneho dištancu sa podľa tohto vý− skumu vyznačuje Maďarsko, pretože sa umiestňuje na prvom mieste v de− siatich z dvanástich kategórií. Maďari nechcú mať za susedov ľudí so zázna− mom v trestnom registri (88,5 %), ľudí odlišnej rasy (52 %), ľavicových ex− trémistov (65,3 %), ťažkých alkoholikov (91,3 %), citovo nevyrovnaných ľudí (62,8 %), moslimov (60,3 %), prisťahovalcov (62 %) a ľudí, ktorí majú AIDS (77,8 %). V ostávajúcich dvoch kategóriách „predbehli“ Maďarsko dve kraji− ny. Nemecko sa umiestnilo na prvom mieste v odmietaní pravicových extré− mistov (76,7 %) a Slovensko v odmietaní Rómov (77,2 %). Pre porovna− nie uvádzame tabuľku: 128 Elena Kriglerová Tabuľka 1 Porovnanie krajín podľa podielu tých, ktorí nechceli za susedov Rómov (v %) Krajina Podiel odpovedí Slovensko 77,2 Maïarsko 68,6 Litva 63,3 Èeská republika 39,9 Rakúsko 24,9 Po¾sko 38,7 Ukrajina 52,7 Švédsko 19,9 Dánsko 15,3 Island 9,3 Európsky priemer 40,2 Zdroj: Tilburg University – Sociologický ústav SAV, 1999/2000. Takáto vysoká miera odmietania však súvisí s niektorými objektívny− mi skutočnosťami. Prvou z nich je fakt, že Slovensko má zo spomína− ných krajín najvyšší podiel rómske− ho obyvateľstva na celkovej populá− cii. Presné štatistické údaje o počte Rómov na Slovensku neexistujú, pretože len časť Rómov sa pri sčíta− ní obyvateľstva hlási k rómskej ná− rodnosti (prihlásenie k rómskej ná− rodnosti je jediným relevantným ukazovateľom, ktorým je možné me− rať početnosť národnostnej menšiny). Pri poslednom sčítaní obyvateľ− stva v roku 2001 sa k rómskej národ− nosti prihlásilo 89 920 obyvateľov Slovenska, reálne odhady sa však pohybujú v rozpätí 365 000 – 500 000 (pozri Vaňo – Haviarová, 2002). Vysoká početnosť Rómov v niekto− rých okresoch spôsobuje koncentráciu chudoby, ktorá sa prejavuje vysokou nezamestnanosťou, nízkou úrovňou bývania, nevyhovujúcimi životnými pod− mienkami, s ktorými súvisia aj rôzne sociálno−patologické javy ako naprí− klad vysoká kriminalita a výskyt konfliktov medzi majoritou a Rómami. V týchto oblastiach je dištanci voči Rómom najvyšší.5 Ak sa konkrétne prob− lémy spojené so správaním Rómov medializujú, vytvárajú tak obraz Rómov ako homogénnej a problémovej kategórie obyvateľstva, čím sa odmietanie Ró− mov presúva na celospoločenskú úroveň. Tento výskum sa zaoberal sociálnym dištancom voči jednotlivým kategó− riám obyvateľstva. V publikácii 10 Years After the Fall of the Wall (2000) môžeme nájsť výsledky výskumu, ktorý porovnával názory na Rómov v kra− jinách strednej Európy. V tomto výskume majú najnegatívnejšie postoje k Rómom obyvatelia Maďarska a Rumunska (pozri tabuľku 2). Jedine v prí− pade Bulharska sú názory na Rómov viac priaznivé ako nepriaznivé, čo možno vysvetliť tým, že rómske a nerómske komunity žijú prakticky oddelene a ne− udržiavajú intenzívne kontakty. Slovensko sa v nepriaznivých názoroch na Rómov ocitá na treťom mieste. Na Slovensku však dosiaľ chýbajú hlbšie kvalitatívne analýzy stereoty− pov a predsudkov, ale aj všeobecných postojov majority k Rómom. Sociálny 129 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty Tabuľka 2 Názory majority v krajinách strednej a východnej Európy na Rómov (v %) Bulharsko Èeská republika Maïarsko Po¾sko Rumunsko Slovensko Priaznivé 55 30 18 35 18 27 Nepriaznivé 42 60 78 55 80 72 Neviem 3 2 4 10 2 1 Zdroj: Office of research Surveys, 1999. dištanc je meraný na Bogardusovej škále, ktorá meria len jednu jeho dimen− ziu. „Značná časť majoritnej populácie chápe prítomnosť Rómov na Slovensku ako príťaž a tento pocit sa zintenzívňuje vtedy, keď uva− žujú o prítomnosti Rómov vo svojej bezprostrednej blízkosti.“ (Vašeč− ka, M., 2001c, s. 229) Avšak na základe údajov, ktoré máme k dispozícii, možno konštatovať, že miera sociálneho dištancu voči Rómom je dlhodobo konštantná. Kým v roku 1991 odmietalo mať Rómov za suseda 80,1 % obyvateľstva (Ústav pre sociál− nu analýzu Univerzity Komenského, máj 1991), v roku 2000 (FOCUS, máj 2000) odpovedalo 78 % respondentov, že by Rómov za suseda nechcelo. Ďalším významným zistením je skutočnosť, „že sociálny dištanc voči Ró− mom je rozšírený vo všetkých vrstvách obyvateľstva, bez ohľadu na vek, vzde− lanie, pohlavie, typ ekonomickej aktivity, vierovyznanie, ekonomické a za− hraničnopolitické orientácie“ (Vašečka, 2001c, s. 232). Určité rozdiely je možné vidieť v politickej orientácii, kde sa prívrženci Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany na zákla− de výskumu Inštitútu pre verejné otázky v roku 2000 vyznačovali vyšším sociálnym dištancom ako prívrženci vládnej koalície (Bútorová – Gyárfášo− vá – Velšic, 2000, s. 309). Potvrdením hypotézy o tom, že na sociálnom dištanci sa do znač− nej miery podieľajú predsudky a stereotypy sú výsledky výskumov, ktoré potvrdzujú, že obyvatelia, ktorí prichádzajú do kontaktu s Ró− mami sa vyznačujú nižšou mierou odmietania ako tí, ktorí s Róma− mi žiadne kontakty neudržujú. Napriek tomu, že až 80 % respondentov pokladá vzťahy s Rómami za zlé, len 43 % uviedlo, že majú osobne zlé skú− senosti (28 % skôr zlé ako dobré a 14 % zlé), 27 % malo dobré aj zlé, 17 % malo dobré (5 %) alebo skôr dobré (12 %) osobné skúsenosti, 13 % nemalo žiadne skúsenosti (Vašečka, 2001c, s. 232). Predsudky a stereotypy bývajú zvyčajne odhaľované sledovaním vlastností, ktoré majorita považuje u Rómov za typické, čím je možné vytvoriť akýsi obraz 130 Elena Kriglerová Rómov v našej spoločnosti. Ako bolo spomenuté vyššie, predsudky sú rigid− ným zovšeobecnením o určitej kategórii ľudí. To znamená, že táto kategó− ria sa chápe ako značne homogénna, čo však v prípade Rómov nie je mož− né tvrdiť. Na základe mnohých výskumov sa potvrdila značná heterogeni− ta rómskej populácie na základe mnohých kritérií. Navyše vo výskumoch sledované vlastnosti sú vlastnosťami, ktorými sa vyznačujú jednotlivci a ak ich respondenti generalizujú na celú kategóriu ľudí, možno hovoriť o ste− reotypoch. Na obraz Rómov v slovenskej spoločnosti je možné poukázať porovnaním dvoch výskumov realizovaných v rokoch 1995 a 2001. Ako vidno z grafu 1, názory obyvateľstva na typické rómske vlastnosti sú v podstate kon− štantné a Nerómovia pripisujú Rómom prevažne negatívne vlast− nosti. Graf 1 Ktoré vlastnosti sú pre Rómov typické? 42,60% 87% 65,00% 42% 90% 73% 61,10% 3% 93% 5% lenivos násilnos prirodzenos umelecká talentovanos poctivos Gfk 1995 IVO 2001 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, september 2001; Gfk Praha, september 1995. Na základe výskumu Inštitútu pre verejné otázky z roku 2001 sa ukáza− lo, že ako pozitívne vlastnosti respondenti u Rómov oceňujú hudobný talent (53 %), nadanie pre obchod (19 %), bezstarostnosť (16 %) a zmysel pre rodi− nu (10 %). Negatívne vnímanými vlastnosťami sú prevažne kriminálna čin− nosť, vyhýbanie sa poctivej práci, nízka hygiena a iné. Až 32 % responden− tov na Rómoch nedokázalo oceniť žiadnu vlastnosť. 131 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty 3.2. POSTOJE RÓMOV K MAJORITE Vzhľadom na nepresné dáta o počte obyvateľov rómskej národnosti na Slo− vensku je veľmi zložité získať relevantné (reprezentatívne) údaje nielen o so− ciálnej situácii Rómov, ale napríklad aj o ich hodnotových orientáciách a po− stojoch. Každý pokus o reprezentatívny výskum je v podstate len snahou o po− skytnutie základných údajov o rómskej populácii, ktoré v súčasnosti význam− ne absentujú. Takýmito „výskumnými sondami“ boli výskumy realizované Inštitútom pre verejné otázky v posledných dvoch rokoch. Jedným z nich bol vstupný výskum k projektu Training Programme for local Authorities and Opinion−makers, ktorý bol okrem iného zameraný na vzťah Rómov k majori− te. Hlavným zistením z tohto výskumu je fakt, že Rómovia majú k ma− jorite oveľa lepší vzťah ako majorita k Rómom, vnímajú majoritu ako súčasť svojho sociálneho sveta, resp. sami sa chcú vnímať ako súčasť majority. Pri hodnotení majority Rómovia vnímajú Slovákov prípadne Maďarov po− zitívne, resp. neutrálne, neprikláňajú sa k výrazne negatívnym pozíciám. To, ako vnímajú Rómovia Slovákov a Maďarov sa v tomto výskume meralo prostredníctvom sémantického diferenciálu. Respondentom boli predložené jednotlivé ľudské vlastnosti ako opozitné výroky a na sedemstupňovej škále mali zaznačovať, čo je podľa nich pre Slovákov prípadne Maďarov charakte− ristické. Tabuľka 3 Najvýraznejšie vnímané vlastnosti Slovákov (Maďarov) (v %) Múdry 55,6 13 10,2 14,8 0,0 0,9 5,6 Hlúpy Schopný 67,6 10,1 5,5 12,8 0,0 0,0 3,7 Neschopný Pracovitý 68,5 13 0,9 10,2 1,9 0,9 4,6 Lenivý Èistý 75 9,3 0,0 12 0,9 0,9 1,9 Špinavý Nᚠ63 5,6 4,6 10,2 5,6 1,9 9,3 Cudzí Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, september 2001. Zaujímavým zistením je, že až 63 % Rómov považuje Slovákov (Ma− ďarov) za svojich. To dokazuje vysokú mieru identifikácie s majoritnou populáciou, čo potvrdzuje vyššie spomínaný názor, že miera sociálneho diš− tancu Rómov voči majorite je nižšia ako majority voči Rómom. Pre porovna− nie, respondenti z majority len v 21 percentách uviedli Rómov ako „našich“ a 28 % z nich uviedlo, že Rómovia sú „cudzí“. Zvyšných 51 % respondentov 132 Elena Kriglerová uvádzalo skôr neutrálne varianty. Pozitívne vnímané vlastnosti ako múd− rosť, čistota, pracovitosť bývajú často majoritou označované za vlastnosti, ktoré Rómom naopak chýbajú. To môže znamenať, že Rómovia považu− jú Slovákov (Maďarov) za referenčnú skupinu, s ktorou by sa radi identifikovali. V kvalitatívnych výskumoch (napríklad výskum Svetovej banky Rómovia a trh práce) Rómovia často vyjadrovali želanie patriť k ma− jorite („Neviem, prečo nás posudzujú inak, veď sme takí istí ako vy a chce− me žiť rovnako ako vy, len žijeme na druhej strane potoka.“ Respondent zo Starej Ľubovne). 4. VZÁJOMNÉ VZAHY MEDZI RÓMAMI A MAJORITOU 4.1 AKO VNÍMAJÚ SPOLUŽITIE S RÓMAMI NERÓMOVIA? Postoje k Rómom a ich percepcia majoritným obyvateľstvom nie sú formo− vané len predsudkami a stereotypmi, ale aj vzájomnými vzťahmi, ich blíz− kosťou a kvalitou. Vzájomná kombinácia týchto charakteristík môže vplý− vať aj na potenciál zvyšovania konfliktov. Podobne ako pri meraní postojov sa deklarované vzťahy medzi majoritou a Rómami od začiatku 90. rokov vý− razne nezmenili. Majorita ich dlhodobo vníma ako zlé, ale aj napriek naras− tajúcim problémom (kriminalita Rómov, ich migrácia do krajín Európskej únie) sa už vzťahy majority s Rómami nevnímajú ako výrazne horšie. Kým v roku 1990 vzájomné vzťahy Rómov a majority hodnotili respondenti ako skôr zlé alebo veľmi zlé v 90 % prípadov (Centrum pre výskum spoločenských problémov, máj 1990), v roku 2002 to bolo 81,9 % (IVO, marec 2000). Pokles o 10 % možno pripísať pôsobeniu rôznych organizácií zaoberajúcich sa kul− túrou, sociálnou situáciou Rómov, zintenzívneniu verejného diskurzu, vďa− ka ktorému sa zvýšila informovanosť o živote Rómov, čo mohlo prispieť k to− mu, že majorita vníma spolužitie s Rómami v jeho reálnejšej podobe. O predsudkoch a stereotypoch voči Rómom vypovedá aj fakt, že ku „kritickému hodnoteniu vzťahov medzi Rómami a ostatným oby− vateľstvom nevedú ľudí vždy ich osobné negatívne skúsenosti“ (Va− šečka, M., 2 001,s.226). Do osobného kontaktu s Rómami prichádza často, prakticky denne 22,7 %, párkrát za týždeň 29,2 %, pomerne zriedkavo – pár− krát za rok 29,8 % a prakticky vôbec 18,1 % opýtaných. 133 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty Čo sa týka hodnotenia osobných skúseností, prakticky len 43 % respon− dentov uviedlo, že majú s Rómami skôr zlé alebo zlé skúsenosti. Na tento fenomén v značnej miere vplývajú médiá, ktoré často nedodržiavajú hodno− tovú neutralitu uverejňovaných správ. Podľa monitoringu médií, ktorý ro− bila mimovládna organizácia MEMO ’98 v roku 2000, za tento rok bolo uve− rejnených 1 133 správ o menšinách, pričom 1 054 z nich sa venovalo Rómom. Z nich bolo 899 správ neutrálnych, deväť správ bolo pozitívnych a 146 správ bolo negatívnych (Monitor 2000, s. 22). Ľudia, ktorí prichádzajú do bližšieho kontaktu s Rómami majú s nimi me− nej negatívne skúsenosti ako tí, ktorí s nimi prichádzajú do kontaktu zried− ka (pozri tabuľku 4). Tabuľka 4 Skúsenosti majority s Rómami v závislosti od blízkosti vzájomných kóntaktov (v %) Rómovia sú blízki susedia Rómovia nie sú blízki susedia Rómovia sú spolupracovníci Dobré skúsenosti 27 14 29 Zmiešané skúsenosti 32 26 26 Zlé skúsenosti 39 43 33 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 2000. Na hodnotenie vzájomných vzťahov s Rómami z pohľadu majority môžu vplývať aj názory o „prispôsobivosti“ Rómov. Na jednej strane 31 % respon− dentov úplne alebo čiastočne súhlasí s výrokom, že existuje mnoho Rómov, ktorí sa prispôsobili a úspešne sa zaradili do spoločnosti, na druhej strane 38,7 % respondentov čiastočne alebo úplne považuje Rómov za neprispôso− bivých (Aktuálne problémy..., september 2001). Až 62,2 % respondentov tvrdí, že ak sa Rómovia nedokážu prispôsobiť, mali by žiť izolovane od druhých. 4.2 AKO VNÍMAJÚ RÓMOVIA SPOLUŽITIE S NERÓMAMI? Podobne ako v prípade postojov, aj v prípade hodnotenia udržiavaných vzťa− hov platí, že Rómovia spolužitie s majoritou vnímajú pozitívnejšie ako Ne− rómovia. 134 Elena Kriglerová 4.2.1. Medzinárodné porovnanie Vo výskume Roma Human Development Project, ktorého zadávateľom bolo UNDP, bolo jedným z parciálnych cieľov zistiť, aké typy vzťahov s majoritou sa vyskytujú v piatich krajinách Európy (Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko). Slovensko vo všetkých uvedených typoch vy− kazuje nižšie percento udržiavaných vzťahov, ako je priemer medzi sledova− nými krajinami. Vybrané charakteristiky sú však v značnej miere charakte− ristikami „intenzívnych“ (priateľských až intímnych) interetnických vzťahov. Išlo totiž o zmiešané manželstvá, pomoc pri riešení problémov s políciou, spo− ločne trávený čas („Dáme si spolu pivo“), spoločné rodinné oslavy. Vzhľadom na vysokú mieru sociálneho dištancu majoritnej populácie voči Rómom nemož− no očakávať intenzívne udržiavanie takto „blízkych“ vzťahov. Napríklad va− riant „dáme si občas spolu pivo“ je v prípade Slovenska často irelevantný, vzhľa− dom na to, že Rómom býva v mnohých prípadoch znemožnené rôznymi zákaz− mi navštevovať pohostinské zariadenia (pozri časť o konfliktoch s majoritou). Nasledujúca tabuľka uvádza údaje pre všetky skúmané krajiny. Tabuľka 5 Aké typy vzťahov s majoritou udržiavate? (v %) Bulharsko Èeská republika Rumunsko Slovensko Maïarsko Priemer Zmiešané manželstvá 19,3 31,2 33,2 27,9 35,2 29,3 Pomoc pri riešení problémov s políciou 29 9,7 34,8 11,8 8,4 18,6 Dáme si obèas spolu pivo 59 43 49 30,5 31,1 42,3 Spoloèné rodinné oslavy 45,2 21,9 51,5 28,4 31 35,5 Zdroj: RBEC UNDP/ILO, júl 2002. 4.2.2. Prípad Slovenska Pre porovnanie boli autormi komparatívnej štúdie vybraté len určité typy udržiavaných vzťahov. Pri výskume bola sledovaná širšia škála interakcií medzi Rómami a majoritou, ktorá je v prípade Slovenska relevantnejšia. Na základnú otázku „Udržiavate nejaké vzťahy s príslušníkmi majority?“ odpo− vedalo 87,5 % respondentov kladne a 12,5 % respondentov záporne. Na prvý pohľad celkom uspokojivé číslo. Treba si však uvedomiť, že neudržiavanie 135 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty žiadnych vzťahov s majoritou znamená úplnú segregáciu rómskeho obyva− teľstva. V takom prípade je 12,5 % respondentov vysoké číslo. Tento údaj však nemusí byť úplne spoľahlivý vzhľadom na to, že ak Rómovia uviedli, že ne− udržiavajú žiadne vzťahy s Nerómami, mohli myslieť vyššie uvedené „blíz− ke vzťahy“. Na otázku, aké typy vzťahov Rómovia s Nerómami udržiavajú respondenti odpovedali nasledovne (pozri graf 2): Graf 2 Aký typ vzťahov s majoritou udržiavate? 7,30% 12,20% 27,50% 28% 55,40% naše deti sa spolu hrajú pozvania na rodinné oslavy a svadby zmiešané manželstvá vzájomná pomoc pri riešení problémov s políciou spoloèné podnikanie Zdroj: IVO/UNDP, február 2002. Rómov však nemôžeme považovať za homogénnu kategóriu obyvateľstva. Aj pri type udržiavaných vzťahov s majoritou môžeme nájsť značné rozdiely medzi odpoveďami Rómov, pričom základným diferenciačným znakom je mie− ra integrácie (diferenciácia Rómov podľa miery integrácie je podrobne vysvet− lená v úvode knihy). Rozdiely medzi integrovanými, separovanými, koncen− trovanými a segregovanými Rómami sú často väčšie ako rozdiely medzi in− tegrovanými (v niektorých prípadoch separovanými) Rómami a majoritou. Integrovaní Rómovia udržiavajú najintenzívnejšie vzťahy s Nerómami, čo sa prejavuje aj na zvýšenom percente udržiavania tých typov vzťahov, ktoré možno charakterizovať ako „sociálne blízke“ (pozri grafy 3, 4, 5). Ak Rómo− via dovolia svojim deťom hrať sa s nerómskymi deťmi, pozývajú Nerómov na svadby a oslavy a udržujú zmiešané manželstvá, svedčí to o vysokej dô− vere voči majorite. Tieto údaje však nemusia byť úplne spoľahlivé, pretože Rómovia niekedy (ako to vyplýva z viacerých výskumov) vyjadrujú ako rea− 136 Elena Kriglerová litu niečo, čo je len ich želaním. Navyše nie je možné tieto údaje potvrdiť alebo vyvrátiť porovnaním s údajmi za majoritu, pretože tento typ výskumu sa na Slovensku nerobil. Je však možné predpokladať, že v prípade Nerómov by uvedené čísla o type udržiavaných vzťahov s Rómami boli oveľa nižšie. Graf 3 Deti sa spolu hrajú – miera integrácie 23,80% 14,70% 9,90% 6,70% segregovaní koncentrovaní separovaní integrovaní Poznámka: Dopočet do 100 % tvoria tí, ktorí dané typy vzťahov neudržiavajú. Zdroj: IVO/UNDP, február 2002. Graf 4 Zmiešané manželstvá – miera integrácie 14,6% 6,0% 5,1% 2,0% segregovaní koncentrovaní separovaní integrovaní Poznámka: Dopočet do 100 % tvoria tí, ktorí dané typy vzťahov neudržiavajú. Zdroj: IVO/UNDP, február 2002. 137 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty Graf 5 Pozývajú sa na svadby a rodinné oslavy integrovaní separovaní koncentrovaní segregovaní 15,9% 6,3% 4,0% 1,9% Poznámka: Dopočet do 100 % tvoria tí, ktorí dané typy vzťahov neudržiavajú. Zdroj: IVO/UNDP, február 2002 . Pre porovnanie s majoritou však môžeme použiť hodnotenie udržiava− ných vzťahov. Vo výskume Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002 bola položená otázka: „Charakterizujte prosím, vzťahy medzi Vašou komunitou Graf 6 Vzťahy s majoritou 26% 12% 19% 6% 37% bezproblémové pomerne dobré neutrálne zlé neznesite¾né Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. a majoritou.“ Z výpovedí róm− skych respondentov môžeme konštatovať, že vzťahy s Neró− mami považujú za lepšie ako Nerómovia vzťahy s Rómami. Rozdiely v zistených dátach sú ovplyvnené jedným závažným fak− torom – u obyvateľstva SR sa vý− skumy zameriavajú na názor o vše− obecných vzťahoch s Rómami na Slovensku, kým v tomto výskume sme sa zamerali priamo na komu− nitu. Napriek tomu sú zistené roz− diely významné. Za bezproblémo− vé alebo pomerne dobré pova− žuje vzťahy s majoritou až 63 % (pozri graf 6) Rómov – za dobré 138 Elena Kriglerová a skôr dobré ich ale považovalo iba 15,2 % obyvateľov Slovenska (Inštitút pre verejné otázky, september 2001). Za zlé až neznesiteľné ich považu− je 25 % Rómov – za skôr zlé a zlé naproti tomu až 81,9 % obyvateľov Slo− venska. Tieto vysoké rozdiely možno pripísať jednak už spomínanému faktoru, že Nerómovia považujú vzťahy s Rómami za zlé, aj keď sami s nimi zlé skúse− nosti nemajú (alebo nemajú žiadne skúsenosti), teda sú ovplyvnení predsud− kami a stereotypmi a jednak aj tomu, že v prípade Rómov a Nerómov môže byť odlišné vnímanie toho, čo znamená mať dobré, prípadne zlé vzťahy. 4.3. INTERETNICKÉ VZAHY V ÈESKEJ REPUBLIKE Rozdiely medzi vnímaním vzájomných vzťahov majoritným obyvateľstvom a Rómami sa v podobnej miere ako na Slovensku vyskytli aj v Českej repub− like. V roku 2002 sa realizoval výskum o interetnických vzťahoch v jednotli− vých mestách Českej republiky. Kvalita spolužitia bola meraná na troch zá− kladných dimenziách: blízkosti, atmosfére a postojoch, kde pod blízkosťou rozumieme to, do akej miery prichádzajú Rómovia a Nerómovia do vzájom− ného kontaktu (analogicky k typom vzťahov sledovaných v prípade Sloven− ska), atmosféra hovorí o miere spokojnosti s týmito vzťahmi a postoje sú za− merané na názory o podstate problémov spojených so spolužitím (Výzkum interetnických vztahů, 2002).6 Pri skúmaní vzájomných vzťahov je veľmi dôležité vnímať fyzickú blíz− kosť, v ktorej spolu Rómovia a Nerómovia bývajú. Z odpovedí rómskych res− pondentov vyplýva, že sa so svojimi nerómskymi susedmi dostávajú do väč− šej fyzickej blízkosti, ako je to u nerómskych respondentov. Priamo s Neró− mami na jednom poschodí býva 38 % Rómov, 28 % s nimi býva aspoň v jed− nom dome. U Nerómov je najväčší podiel tých, ktorí s Rómami žijú na jednej ulici (34 %) a v jednom dome (31 %). Viac než polovica majoritného obyvateľstva býva v dome, v ktorom nebývajú žiadni Rómovia, zatiaľ čo viac než 70 % Rómov žije v dome, kde žijú aj Nerómovia. „Možno z toho vyvodiť záver, že väčšina Rómov má bezprostredný kontakt a skúsenosť s Nerómami, ale väčšina Nerómov prichádza do styku s Rómami menej často.“ (Výzkum interetnických vztahů, 2002) Dôležitejšia je v tomto prípade sociálna blízkosť, tá totiž zahŕňa typy udržiavaných vzťahov. Tabuľka 6 uvádza rozdiely v odpovediach rómskych a nerómskych respondentov. 139 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty Tabuľka 6 Sociálna blízkosť: Rómovia vs. Nerómovia (v %) Sociálna blízkos Rómovia Nerómovia Zdravíme sa 82,5 70,1 Rozprávame sa spolu 74,6 48,8 Pomáhame si 41,8 15 Naše deti sa spolu hrajú 49,7 17,9 Navštevujeme sa 44,6 43,2 Chodíme k sebe na oslavy 24,1 5,2 Zdroj: Fakulta sociálních studií MU, Brno, január 2002. Autori správy interpretujú tieto značné disproporcie rôzne. Jednak pouka− zujú na možné vplyvy metodologického postupu výberu vzorky, prípadne môžu Rómovia interpretovať realitu „pozitívnejšie, ako ju vidia a chcú vidieť ich majoritní susedia“ (Výzkum interetnických vztahů, 2002, s. 58). Vplyv na túto diferencovanosť môže mať aj stupeň fyzickej blízkosti. Podobne ako v prípade Slovenska, keď sa ukázalo, že čím je vyššia fyzická blízkosť (skúsenosti s Ró− mami), tým je nižšia miera sociálneho dištancu, aj v prípade Českej republiky sa ukázalo, „že ak majú rómski a nerómski susedia k sebe bližšie fyzicky, majú k sebe bližšie aj ľudsky“ (Výzkum interetnických vztahů, 2002, s. 58). Inak povedané, čím bližšie k sebe Rómovia a majorita bývajú, tým častej− šie a intenzívnejšie vzťahy udržiavajú a lepšie ich hodnotia. Čo sa týka spokojnosti so susedskými vzťahmi, opäť možno konštatovať, že Rómovia sú v susedstve s Nerómami spokojnejší ako Nerómovia. Polovi− ca Rómov totiž odpovedala, že je s nerómskymi susedmi spokojná, kým len jedna tretina Nerómov je spokojná v susedstve s Rómami (pozri tabuľku 7). Podľa autorov správy z výskumu spokojnosť majoritných obyvateľov prav− depodobne závisí od iných podmienok ako spokojnosť rómskych responden− tov, čo súvisí s odlišnými hodnotovými orientáciami. Tabuľka 7 Spokojnosť so susedmi: Rómovia vs. Nerómovia (v %) Spokojnos so susedmi Rómovia Nerómovia Spokojný 50,8 32,6 Ani spokojný, ani nespokojný 28,7 34,3 Nespokojný 10 28,5 Nevie, bez odpovede 10,5 4,8 Zdroj: Fakulta sociálních studií MU, Brno, január 2002. 140 Elena Kriglerová 5. INTERETNICKÉ KONFLIKTY Všetky doposiaľ uvedené zistenia a analýzy sú nevyhnutné pre pochopenie problematiky nielen vzájomných vzťahov, ale aj potenciálnych alebo reálnych konfliktov, ktoré sa medzi Rómami a majoritou môžu vyskytovať. Ako sa uvádza v úvode kapitoly, takéto konflikty sú prezentované v médiách, často so silným hodnotiacim nábojom. Či už ide o problematiku rasovo motivova− ných útokov, ktoré v poslednej dobe zaznamenali vzrastajúcu tendenciu, alebo naopak o prípady kriminálneho správania Rómov (krádeže zemiakov na po− liach a iné), hovoria o tom, že konflikty na Slovensku medzi Rómami a majo− ritou existujú a spoločnosť ich vníma ako problematické, niektoré politické strany ich dokonca využívajú v predvolebnej kampani na získavanie voličov. Málo pozornosti sa však venuje tomu, ako konflikty vnímajú samotní Ró− movia, čo považujú za najviac problematické a aký vývoj v tejto oblasti oča− kávajú. Práve tento nedostatok relevantných informácií viedol k tomu, aby časť o výskyte konfliktov bola zaradená do výskumu Rómovia pred parla− mentnými voľbami 2002 napriek tomu, že bezprostredne a priamo nesúvisí s tohtoročnými parlamentnými voľbami. Ak však neexistujú objektívne a vý− skumom podložené údaje, otvára sa priestor pre rôzne dezinterpretácie, čo dokazuje príklad Dobšinej uvedený v začiatku kapitoly. Rovnako na Slovensku chýbajú výskumné dáta o tom, ako vnímajú kon− flikty s Rómami Nerómovia. Mnohé výskumy sa zaoberajú vnímaním vzťahov s Rómami, v obmedzenej miere sa sleduje aj sociálny dištanc, skúsenosti s Rómami, ale hlbšia analýza kvality vzájomných vzťahov a podoby konfliktov na Slovensku neexistuje. Vzhľadom na to je ťažké určiť mieru konfliktnosti vzťahov medzi Rómami a majoritou. Nerómovia si až v 67 percentách (Inštitút pre verejné otázky, 2001) čiastočne alebo úplne myslia, že Rómovia sami vyvolávajú konflikty. Či respondenti sami nejaký konflikt zažili a aký typ konfliktu to bol, výskum nesledoval. Preto možno vysloviť hypotézu, že Nerómovia považujú Rómov za konfliktných aj napriek tomu, že s nimi žiadny konflikt nezažili (podobne ako v prípade vzájomných vzťahov, keď Nerómovia považujú vzťahy s Rómami za zlé, aj keď s nimi ne− majú osobne zlé skúsenosti). 5.1. INTERETNICKÉ KONFLIKTY V ÈESKEJ REPUBLIKE Ako ukázal výskum realizovaný v Českej republike, existuje veľký rozdiel v tom, ako vnímajú konflikty príslušníci majority a samotní Rómovia. Vzá− 141 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty jomné susedské vzťahy považuje za bezkonfliktné väčšina respondentov na strane majority (65 %) aj na strane Rómov (54 %). Násilie alebo hrozby však Rómovia častejšie zažívajú zo strany majority. Raz alebo viackrát zažilo násilie či hrozbu od majority 34,8 % Rómov oproti 18,2 % nerómskeho obyvateľstva zo strany Rómov (pozri tabuľku 8). Tabuľka 8 Zažili ste niekedy násilie alebo jeho hrozbu od Rómov/Nerómov? (v %) Zažili ste niekedy násilie alebo jeho hrozbu od Rómov/Nerómov? Majorita Rómovia Áno, viackrát 8,7 21,3 Áno, raz 9,5 13,5 Nie 81,8 65,2 Zdroj: Fakulta sociálních studií MU, január 2002. Už sme spomínali, že existuje vzťah medzi fyzickou blízkosťou a intenzi− tou udržiavaných vzťahov. Táto súvislosť existuje aj v prípade výskytu kon− fliktov. Veľmi zaujímavým zistením tohto výskumu bolo, že tento vzťah je v prípade rómskych a nerómskych respondentov nepriamo úmerný. „V sú− bore majoritných respondentov tí, ktorí bývajú blízko Rómov (na jednom poschodí, v dome) vypovedajú, že sa významne častejšie dostávajú do konfliktov a ľudia, ktorí bývajú vo väčšej vzdialenosti sa dostávajú s Ró− mami do konfliktov menej často. U rómskych respondentov je to skôr naopak. Ak bývajú rómski respondenti blízko k majoritným susedom, teda na jednom poschodí alebo v dome, významne menej často sa stretávajú s konfliktmi.“ (Výzkum interetnických vztahů, 2002) Vysvetlením týchto rozdielov je fakt, že podstatu konfliktov vnímajú Ró− movia a Nerómovia značne odlišne. Respondenti z majority vidia podstatu konfliktov v konkrétnych problémoch, teda v neporiadku, hluku, poškodzo− vaní domu. Rómovia pokladajú za podstatu problémov prejavy nepriateľstva, nadávky, rasizmus, ktoré vyplývajú z nedostatku osobných kontaktov a skú− seností. Ďalším významným zistením je to, že Rómovia napriek tomu, že prichádzajú do konfliktu s majoritou častejšie, sú so vzájomným spolužitím spokojnejší. Polovica Rómov totiž odpovedala, že je so svojimi nerómskymi susedmi spokojná, kým v prípade Nerómov to bola len jedna tretina. Z týchto zistení vyplýva, že spokojnosť majoritných respondentov pravdepodobne závisí od iných podmienok než spokojnosť rómskych respon− dentov, čo zodpovedá inej hodnotovej orientácii. 142 Elena Kriglerová 5.2. INTERETNICKÉ KONFLIKTY NA SLOVENSKU OÈAMI RÓMOV Príklad Českej republiky nám dokazuje, že na jeden jav, teda výskyt kon− fliktov sa pozerajú Rómovia a Nerómovia z odlišného uhla pohľadu. Podob− ne to môže byť aj v prípade Slovenska, avšak relevantné porovnanie nemô− žeme urobiť, pretože analogický výskum sa na Slovensku nerealizoval. Je však zrejmé, že hodnotové orientácie Rómov a Nerómov sú aj v prípade Slovenska odlišné (pozri bližšie kapitolu Rómski voliči a ich hodnotové orientácie). Na frekvenciu výskytu, typy konfliktov a ich vnímanie rómskym obyva− teľstvom bol zameraný výskum Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002. V časti o vzájomných vzťahoch sa uvádza, že Rómovia ich vnímajú pozitív− nejšie ako Nerómovia. Za zlé až neznesiteľné ich totiž pokladá iba 25 % Ró− mov (pričom majorita považuje tieto vzťahy za skôr zlé a zlé až v 81,9 % prí− padov). Vzhľadom na to je zaujímavé porovnanie tohto čísla s frekvenciou výskytu konfliktov. Tá je totiž podľa Rómov takmer dvojnásobne vyššia (46,6 % – pozri graf 7). Graf 7 Vyskytol sa vo Vašej komunite konflikt s majoritou? 2,8% 50,6% 46,6% áno nie neviem Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. To znamená, že podobne ako v Českej republike – napriek tomu, že do konfliktov sa dostala takmer polovica respondentov – len štvrtina z respon− dentov vyjadruje, že vzťahy medzi Rómami a Nerómami v danej komunite 143 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty sú neuspokojivé. Tento fakt úzko súvisí s tým, ako Rómovia vnímajú kon− flikty a čo za konflikty považujú. Na frekvenciu výskytu konfliktov do značnej miery vplývajú niektoré faktory. Ide najmä o región, veľkosť sídla a mieru integrá− cie. Ak sledujeme výskyt konfliktov podľa skúmaných okresov, zistíme, že v okresoch západného a stredného Slovenska sa konflikty vyskytujú para− doxne častejšie ako v okresoch východného Slovenska, kde je najvyššia kon− centrácia Rómov, najvyššia nezamestnanosť a najhoršia úroveň bývania (po− zri graf 8). Vysvetliť sa to dá tým, že na východnom Slovensku sa častejšie vyskytujú segregované osady, kde Rómovia s majoritou neprichádzajú do kon− taktu tak často ako v iných typoch osídlenia, je teda aj nižšia pravdepodob− nosť výskytu konfliktu. Na západnom Slovensku sa tiež ukázala vyššia frek− vencia výskytu rasovo motivovaných útokov, teda útokov skinheadov (ako sa pokúsime ukázať pri analýze typov konfliktov), ktoré Rómovia v osadách východného Slovenska neuvádzali tak často. Graf 8 Frekvencia výskytu konfliktov v jednotlivých okresoch 54,7% 51,8% 50,0% 38,4% 37,5% 20,8% 62,9%Brezno Liptovský MikulᚠSkalica Vranov nad Top¾ou Kežmarok Bardejov Gelnica Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Z hľadiska miery integrácie sa najvyššie percento výskytu konfliktov ob− javuje u Rómov žijúcich koncentrovane (59 %). Vo väčšine prípadov išlo o kon− centráciu v mestách, to znamená, že Rómovia denne prichádzajú do kontak− tu s Nerómami a v prípade koncentrácie Rómov sa často kumulujú charak− teristiky chudoby, nižšieho životného štandardu a s ním súvisiacich sociál− nych a interetnických problémov. Rómske ulice a sídliská sú veľmi často ter− čom rasovo motivovaných útokov. Vo Vranove nad Topľou žijú Rómovia na 144 Elena Kriglerová sídlisku „Rodinná oblasť“ koncentrovane v niekoľkých bytových domoch. Via− cerí respondenti z tohto sídliska uviedli, že pravidelne ich v noci napádajú skinheadi. „Prídu v noci, rozbíjajú nám okná a vykrikujú, že sme špinaví ci− Graf 10 Ak ste zažili konflikt, o aký konflikt išlo? 58% 25% 18% 15% s Nerómami so starostom so skinheadmi s uèite¾mi Poznámka: Súčet presahuje 100 %, pretože res− pondenti mohli uvádzať viac variantov výskytu konfliktov. Ide len o respondentov, ktorí určitý typ konfliktu zažili. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Graf 9 Výskyt konfliktov podľa hodnotenia vzájomných vzťahov 53,8% 5,5% 7,0% 55,0% 78,0% 94,5% 93,0% 46,2% 45,0% 22,0% bezproblémové pomerne dobré neutrálne zlé neznesite¾né bol konflikt nebol konflikt Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. gáni. Museli sme si vytvoriť nočné hliadky a striedame sa v strážení sídliska.“ (Respondent z Vranova nad Topľou.) Pre pochopenie problematiky konfliktov je dôležitá nielen frek− vencia ich výskytu, ale najmä to, čo Rómovia pod konfliktmi s majori− tou myslia a ako ich sami vnímajú. Tu totiž môžeme nájsť rôzne rozdie− ly v rámci rómskej populácie, kto− rá, ako bolo mnohokrát zdôrazňova− né, nie je homogénnou kategóriou obyvateľstva. Výskyt konfliktov a najmä jednotlivých typov konflik− tov výrazne vplýva na hodnotenie spolužitia s majoritou v rámci da− nej komunity (graf 9). U tých Ró− mov, ktorí považujú vzťahy s majo− ritou za neznesiteľné až 94,5 % za− 145 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty žilo konflikt s Nerómami. Oproti tomu tí, čo považujú vzťahy v komunite za bezproblémové zažili konflikt v 22 percentách prípadov. Jednotlivé typy konfliktov sú v rómskej populácii rozptýlené tiež hete− rogénne, pričom značným diferenciačným činiteľom je okres, v ktorom Ró− movia žijú. V celej populácii sú jednotlivé typy konfliktov rozptýlené nasle− dovne: 5.2.1. Konflikty s Nerómami Najčastejšie Rómovia odpovedali, že v ich komunite sa vyskytol konflikt s Ne− rómami. Táto kategória však zahŕňa veľké množstvo typov konfliktov, kto− ré variujú od prejavov odmietania a nevraživosti, cez osobné hádky až po fyzické útoky. Konflikty s Nerómami sa vyskytujú v rovnakej miere vo všetkých okresoch, ale prevažujú v mestách. Najfrekventovanejšie odpo− vede Rómov sa týkali pohostinských zariadení, či už išlo o zákaz vstupu ale− bo o „hádky v krčme“. Rómovia často uvádzajú ako prejav diskriminácie to, že je im zamedzený vstup do reštauračných zariadení, no v mnohých prípadoch tento fakt prija− li ako „normu“, ktorú treba rešpektovať. Niektorí Rómovia uvádzali za zdroj konfliktov hádky v krčme, na základe ktorých im neskôr bol prístup do nej zamietnutý. Jeden takýto prípad dokonca vyvolal otvorený konflikt medzi majoritnou a rómskou časťou obce. „Dvaja chlapi, Róm a Neróm sa pohádali v krčme. Tento konflikt rozdelil dedinu na dva tábory, rómsky a nerómsky. Teraz nás všetci bieli nenávidia a hádžu nás do jedného vreca.“ (Respondent z okresu Liptovský Mikuláš.) Ďalšou kategóriou sú fyzické napadnutia, ktoré v rovnakej miere často uvádzali aj muži aj ženy, pričom dokázali podrobne opísať priebeh napad− nutia aj napriek tomu, že sa stal pred mnohými rokmi. „Pred siedmimi rokmi som išla po ulici a z ničoho nič mi zastali cestu dva− ja mladíci z mesta. Keď som ich chcela obísť, nadávali mi vulgárne do čier− nych svíň. Potom ma pritlačili k stene a na rukách ma popálili cigaretami. Potom ma zhodili na zem a kopali ma do brucha.“ (Respondentka z okresu Skalica.) Do kategórie konfliktov s Nerómami Rómovia často zaraďovali odmietnu− tie poskytnúť zamestnanie. V každom okrese, bez ohľadu na mieru integrá− cie a región, Rómovia uvádzajú príklady, keď im na základe telefonického rozhovoru bola sľúbená práca, ale pri osobnom kontakte pracovné miesto ne− dostali. Nepochybne sa takéto prípady stávajú, ale Rómovia často túto situ− áciu uvádzajú ako konflikt s majoritou, aj keď ju sami nezažili. 146 Elena Kriglerová 5.2.2. Konflikty so starostom Konflikty so starostom uvádzajú ako najvýznamnejší konflikt väčšinou Ró− movia zo separovaných a segregovaných osád na východnom Slovensku. Takmer vždy ide o problémy spojené s bývaním, pričom Rómovia majú po− cit, že platí akýsi dvojaký meter. „Starosta dostáva na nás peniaze rovnako ako na bielych, ale keď buduje cestu, tá vždy končí presne tam, kde sa začí− na osada. Chceli sme, aby nám pomohol spevniť studňu, pretože tam presa− kuje znečistená voda, chceli sme od neho len cement, aby sme si ju mohli sami spevniť a on to odmietol.“ (Výpoveď jedného z respondentov.) Ďalšie konflikty vznikajú v súvislosti s verejnoprospešnými prácami, o kto− ré je medzi Rómami veľký záujem. Vzhľadom na to, že starostovia majú mož− nosť vytvoriť len obmedzený počet takýchto pracovných miest, Rómovia čas− to pociťovali nespravodlivosť v ich prideľovaní. Jeden respondent sa takto dostal do otvoreného konfliktu so starostkou v obci v okrese Gelnica. „Išiel som za ňou a opýtal som sa, prečo už tretíkrát zamestnala jedného človeka na VPP. Zavolala na mňa políciu, lebo som na ňu kričal. V susednej obci majú starostu, ktorý dokáže zabezpečiť viac pracovných miest a snaží sa, aby sa tam vystriedali všetci. Naša starostka zamestnáva len svojich kamarátov.“ Nedá sa však tvrdiť, že vždy je príčinou konfliktov neochota starostu. Často totiž problémy s neriešenou infraštruktúrou súvisia s tým, že obydlia Rómov sú postavené nelegálne bez stavebného povolenia, na pôde, ktorá nemá vyjasne− né vlastníctvo a tak nie je možné nijakým spôsobom infraštruktútu dobudo− vať. Pozitívne príklady z niektorých obcí (Nálepkovo, Žehra, Čičava) však po− ukazujú na to, že ak je skutočná vôľa problémy riešiť (aj za účasti samotných Rómov), mnohým konfliktom medzi Rómami a majoritou sa dá zabrániť. 5.2.3. Konflikty so skinheadmi Osemnásť percent Rómov, ktorí uviedli, že sa dostávajú do nejakých konflik− tov s Nerómami zažilo osobne konflikt so skinheadmi (je potrebné podo− tknúť, že niekedy Rómovia konflikty so skinheadmi zaraďovali medzi vše− obecnú kategóriu konfliktov s Nerómami, preto môže byť toto číslo vyššie). V prevažnej väčšine išlo o respondentov z okresu Skalica a Brezno, niekoľko prípadov sa objavilo aj v okrese Bardejov. Rómovia z Gelnického okresu a okresu Kežmarok ani v jednom prípade konflikt so skinheadmi neuviedli ako najvýznamnejší konflikt, ktorý zažili. V Skalici majú problémy so skinheadmi Rómovia rovnako v mestách ako na dedine. „Často sa do osady privezú skíni, hádžu kamene do okien, vyhrá− 147 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty žajú sa, že nás zabijú. Horšie je to však v meste. Na úrade práce mi vulgár− ne nadávali, že ma zhodia zo schodov, ak okamžite neodídem.“ (Respondentka z okresu Skalica.) Rómovia z východného Slovenska väčšinou uvádzajú, že v dedine, kde žijú problémy so skinheadmi nemajú, ale boja sa chodiť večer po meste, pretože tam im nebezpečenstvo hrozí viac. Niektorí tento problém uviedli ako dôvod, prečo nechcú, aby ich deti študovali na strednej škole. „Musel by chodiť do mesta a ja by som sa celé dni bála, že sa nikdy nevráti domov.“ (Respondentka z Vranova nad Topľou.) 5.2.4. Konflikty s uèite¾mi Konflikty s učiteľmi sa vyskytli v niekoľkých prípadoch. Problém vzdeláva− nia rómskych detí je veľmi komplikovanou oblasťou. Veľmi zjednodušene však možno povedať, že najmä v prípade základných škôl školský systém na Slo− vensku predpokladá pravidelnú domácu prípravu, nevyhnutnú pomoc rodi− čov pri vypracúvaní domácich úloh. Rodičia detí zo segregovaných osád však nemajú internalizovaný takýto vzor správania, nemajú ani vytvorené pod− mienky na to, aby sa v dostatočnej miere deťom venovali. Hodnota vzdela− nia je v tomto prípade veľmi nízka. Dochádza tak k situácii, keď rómske deti po začatí povinnej školskej dochádzky automaticky zaostávajú za nerómskymi a často sú preraďované do špeciálnych tried alebo niekoľkokrát opakujú je− den ročník. Problém nastáva vtedy, ak sú rómske deti posudzované nie na základe skutočných schopností, ale len na základe ich etnickej príslušnosti. Najmä respondenti žijúci integrovane, tí, ktorí majú vyššie vzdelanie a vyšší život− ný štandard uvádzajú ako konflikty s učiteľmi to, že ich deti sú v škole zne− výhodňované. Napríklad v okrese Kežmarok respondentka uviedla takýto príklad: „Keď mala ísť dcéra do prvého ročníka, chceli ju automaticky zara− diť do osobitnej školy. Ja som s tým rázne nesúhlasila, pretože som mala pocit, že je dosť múdra. Nakoniec som sa rozhodla zapísať ju do inej školy, kde ju bez problémov prijali a teraz sa učí veľmi dobre.“ 6. OÈAKÁVANÉ VZAHY V BUDÚCNOSTI Postoje, vzájomné vzťahy a výskyt konfliktov medzi Rómami a majoritou do značnej miery vplývajú aj na to, ako vidia Rómovia a Nerómovia svoju bu− 148 Elena Kriglerová dúcnosť vo vzájomnom spolužití. Americký sociológ W. I. Thomas (1927) vy− tvoril teorému, podľa ktorej ak ľudia definujú určitú situáciu ako reálnu, tá sa stáva reálnou vo svojich dôsledkoch. V tomto prípade to môže znamenať, že ak majorita a Rómovia už teraz považujú vzájomné vzťahy za zlé a očaká− vajú ich zhoršovanie, môže nastať situácia, keď vzrastie vzájomná nevraži− vosť a agresívnosť – čo následne spôsobí nárast konfliktov, pretože Rómovia na túto situáciu môžu začať reagovať podobne. Neriešenie problému vzájom− ných vzťahov, ale aj konkrétnych problémov súvisiacich so sociálnou situá− ciou rómskej populácie by mohlo v budúcnosti priniesť zvyšovanie sociálnej vzdialenosti a tým aj narastanie sociálneho napätia medzi Rómami a Neró− mami. Z uvedených analýz vyplýva, že Rómovia v súčasnosti nepovažujú situáciu za kritickú, majú relatívne kladné postoje k Slovensku (po− stoje k Slovensku sú podrobnejšie analyzované v kapitole Migrácia Rómov do krajín Európskej únie) aj k jeho obyvateľom a vzájomné vzťahy po− važujú za bezproblémové a dobré (63 % rómskych respondentov z výsku− mu IVO, jún 2002). U majority je to presne naopak. Jej postoje voči Rómom sú formované osobnými skúsenosťami, obrazom Rómov v médiách a sčasti predsudkami a stereotypmi, a sú značne negatívne, rovnako ako aj ich hod− notenie vzájomných vzťahov. 6.1. AKÉ VZAHY V BUDÚCNOSTI OÈAKÁVAJÚ RÓMOVIA? Graf 11 Očakávané vzťahy v budúcnosti 36% 4% 22% 29% 9% lepšie rovnaké horšie vyhrotené neviem posúdi Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. V závislosti od hodnotenia vzájom− ných vzťahov s majoritou Rómovia vnímajú aj vývoj vzťahov do bu− dúcnosti. Vo všeobecnosti skôr prevláda tendencia k očakáva− niu zhoršovania vzťahov. Kým v súčasnosti ich považuje za bez− problémové a pomerne dobré až 63 % rómskych respondentov, rov− naké a lepšie vzťahy očakáva len 45 %. To znamená, že tu máme istú kategóriu Rómov, ktorí v súčas− nosti považujú vzťahy za relatívne dobré, avšak očakávajú ich zhoršo− vanie. 149 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty Lepšie a rovnaké vzťahy s Nerómami očakávajú v prevažnej miere Rómo− via, ktorí žijú integrovane, prípadne separovane. Zároveň platí, že čím lepšie hodnotia súčasné vzťahy, tým je vyššia tendencia očakávania zlepšenia vzťahov v budúcnosti. Z respondentov, ktorí očakávajú lepšie vzťahy je 43 % tých, ktorí uviedli, že majú bezproblémové vzťahy a 25 % tých, ktorí považujú vzťahy za pomerne dobré. Na druhej strane polovica tých, čo v súčasnosti považujú vzťahy za neznesiteľné očakáva ich vyhrocovanie v bu− dúcnosti. Rovnako je možné nájsť súvislosť medzi frekvenciou výskytu konflik− tov a očakávaním vývoja vzťahov. Z tých, čo očakávajú zhoršenie vzťahov malo konflikt 64,1 % a z tých, čo očakávajú vyhrocovanie vzťahov, zažilo osob− ne konflikt až 71,4 %. Postoje k Slovensku sú tiež vo významnej miere for− mované súčasnými a očakávanými vzťahmi. Rómovia, ktorí uvádzajú, že oča− kávajú zlepšovanie vzťahov, by si zároveň vybrali Slovensko za krajinu svojho narodenia, kým tí, čo očakávajú vyhrocovanie vzťahov by si v 85 % prípadov Slovensko za krajinu narodenia nevybrali. 6.2. AKO VIDIA BUDÚCNOS VZÁJOMNÝCH VZAHOV NERÓMOVIA? Z pohľadu majority môžeme poukázať nielen na to, aký vývoj očakávajú na poli vzájomných vzťahov, ale aj na to, ako vidia Nerómovia budúcnosť róm− skej problematiky na Slovensku. Na základe výskumu Inštitútu pre verejné otázky zo septembra 2001 môžeme vidieť značný pesimizmus v názoroch oby− vateľov Slovenska. Až 85,5 % respondentov si myslí, že je pravdepodobné ale− bo skôr pravdepodobné, že sa bude zvyšovať kriminalita Rómov. Výrazný ná− rast počtu Rómov očakáva 87,5 % populácie a 82 % si myslí, že je pravdepo− dobné alebo skôr pravdepodobné, že sa nepodarí zvýšiť zamestnanosť Rómov. Pre väčšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku 9. Z hľadiska možných výskytov konfliktov je dôležitá otázka, či sa budú medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom konflikty vyostrovať. Až 76,1 % respon− dentov si myslí, že je to skôr pravdepodobné alebo veľmi pravdepodobné, pričom opak si myslí len 13,2 %, a 10,7 % respondentov nevie túto otázku posúdiť. Keďže sa nesledovalo, čo rozumejú respondenti pod pojmom konflikt a či nejaké sami zažili, môžeme sa len domnievať na základe ďalších výro− kov uvedených v tabuľke, že obyvatelia Slovenska očakávajú postupné zvy− šovanie kriminality a počtu Rómov, na základe ktorých indikujú nárast kon− fliktov. 150 Elena Kriglerová Tabuľka 9 Očakávania majority smerom k Rómom (v %) Je to ve¾mi Je to skôr Je to skôr Je to ve¾mi pravdepodobné nepravdepodobné Neviem Kriminalita Rómov sa bude naïalej zvyšova 41,4 44,4 6,3 0,9 7 Poèet Rómov sa na Slovensku výrazne zvýši 56,2 31,6 4,3 0,9 7 Naša spoloènos nenájde vhodný spôsob riešenia rómskej otázky 29,3 41,8 11,1 2,9 15 Nepodarí sa zvýši zamestnanos Rómov 45,5 36,5 7,0 3,1 7,9 Neriešenie rómskeho problému nám saží vstup do EÚ 23,6 32,9 13,6 3,8 26,1 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, september 2001. Tu sa však pohybujeme v začarovanom kruhu. Ak budú mať Nerómovia k Rómom takéto postoje, bude sa zvyšovať sociálny dištanc. So zvýšeným diš− tancom sa zvyšuje aj sociálna vzdialenosť, Rómovia sú vylúčení z akejkoľ− vek participácie na spoločenskom živote majoritného obyvateľstva. Násled− ne u nich narastá apatia a neochota dodržiavať normy majoritnej spoločnos− ti. Porušovanie noriem majorita chápe ako neprispôsobivosť a znovu zvyšu− je svoju mieru odmietania Rómov. Stupňovaním takéhoto odmietania môže dôjsť k vyostrovaniu vzájomných vzťahov a k narastaniu konfliktov. Preto je nevyhnutná existencia objektívnych a hodnotovo nezaťažených in− formácií o Rómoch na Slovensku, aby sa realita o vzájomnom spolužití róm− skeho a nerómskeho obyvateľstva neprezentovala v takej negatívnej podo− be, ako sa deje v súčasnosti. POZNÁMKY 1. Predsudok je rigidným a iracionálnym zovšeobecnením o určitej kategórii ľudí. Tento postoj má tendenciu k vysokej stereotypnosti, k emocionálnemu náboju a nemení sa ľahko pod vplyvom opačnej informácie (Vašečka, 1995). 2. Podľa špeciálneho súpisu rómskeho obyvateľstva, ktorý sa uskutočnil v Uhorsku v roku 1893, žilo na území Uhorska až 88,5 % Rómov usadlým spôsobom života, polokočovným spôsobom života žilo 7,4 % Rómov a len 3,3 % z nich v tomto období kočovalo (Džambazo− vič, 2001, s. 497). 151 Rómovia verzus majorita – postoje, vzťahy, konflikty 3. Ide tu o posudzovanie inej národnostnej skupiny očami vlastnej skupiny, pričom spôsob života a kultúru vlastnej skupiny považuje za najlepšie. Silná identifikácia síce pomáha vnútornej kohézii so skupinou, vedie však k nedôvere až k nepriateľstvu voči iným. Et− nocentrickí ľudia chápu cudzincov ako symbol zla a nebezpečenstva, rituály iných kultúr považujú za necivilizované (Vašečka, 1995). 4. Táto teória vychádza z tendencie ľudí hľadať náhradné objekty za svoje neúspechy. Na Slovensku sa často stretávame s názormi obviňujúcimi Rómov z neúspešnej integrácie do európskych štruktúr, prípadne z celkovej zlej ekonomickej situácie v krajine. Tento postoj vytvára pôdu pre zvyšovanie napätia medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom a býva zneužívaný nacionalisticky orientovanými politickými subjektmi. 5. Príkladom môže byť obec Rudňany, ktorá má v extraviláne jednu z najproblematickej− ších rómskych osád na Slovensku. Až 98,2 % obyvateľov obce by nebolo ochotných dovoliť Rómom žiť v ich susedstve (Vašečka, 1998). Tento výskum nebol reprezentatívnym vý− skumom pre celé Slovensko, išlo len o samotnú obec Rudňany. 6. Treba si opäť uvedomiť určité disproporcie vyplývajúce z faktu, že uvedený výskum skú− mal vzájomné susedské vzťahy, kým na Slovensku sa výskumy zameriavajú na vníma− nie „celospoločenskej situácie“. 152 153PRÍLOHA 1 DOTAZNÍK – PRVOSTUPÒOVÉ TRIEDENIE Milý respondent, respondentka, v septembri 2002 sa na Slovensku uskutočnia voľby do NR SR (parlamen− tu). Vieme, že v súčasnosti nie je v parlamente ani jeden rómsky poslanec. To vzhľadom na počet Rómov žijúcich v Slovenskej republike nemožno po− važovať za správne. Preto by sme veľmi radi priamo od Rómov prostredníc− tvom tohto dotazníka získali odpovede na niekoľko otázok súvisiacich jed− nak s parlamentnými voľbami ako takými, ale aj so zastúpením Rómov v po− litike, s ich významom, možnou spoluprácou s nerómskymi politikmi a poli− tickými stranami a podobne. Vy ste jedinými skutočnými odborníkmi na túto problematiku. Neexistu− je správny alebo nesprávny názor, ale len Váš názor, pretože Vás sa táto zá− ležitosť priamo dotýka. Informácie, ktoré nie je možné získať inak, než prá− ve vďaka Vám, poslúžia na to, aby sa súčasné zastupovanie záujmov Rómov na parlamentnej a vládnej úrovni zlepšilo. Všetky informácie, ktoré nám poskytnete sú anonymné a nikdy sa nedo− stanú do súvislosti s Vaším menom. Ďakujeme Vám za spoluprácu! Inštitút pre verejné otázky, Bratislava Pohlavie muž 54,2 % žena 45,8 % Vek 18 – 29 29,7 % 30 – 39 28,2 % 40 – 49 22,9 % 50 – 59 12,4 % 60 – 69 5,6 % 70 a viac 1,2 % 154 Vzdelanie neukonèené základné 16,1 % špeciálna základná škola 1,9 % základné 48,9 % neukonèené stredné/uèòovské 13,9 % stredné bez maturity 15,2 % stredné s maturitou 4,0 % vysokoškolské 0,0 % Rodinný stav slobodný (á) 15,8 % ženatý/vydatá (druh/družka) 75,9 % rozvedený (á) 2,5 % vdovec/vdova 5,9 % Národnos rómska 26,3 % slovenská 72,4 % maïarská 0,6 % iná 0,3 % Miera integrácie (vyplní anketár) integrovaní 28,8 % koncentrovaní 18,3 % separovaní 40,9 % segregovaní 12,1 % Bydlisko Skalica 16,7 % Brezno 21,7 % Liptovský Mikulᚠ13,0 % Kežmarok 12,1 % Bardejov 9,9 % Gelnica 14,9 % Vranov nad Top¾ou 11,5 % 1550. Považujete sa za Róma? áno (pokraèujte ïalej v rozhovore) 100 % nie (ukonèite rozhovor) 0 % 1. Zúèastnili ste sa na parlamentných vo¾bách v roku 1998? áno (pokraèujte otázkou è. 3) 64,9 % nie 20,2 % nemal som splnené podmienky pre úèas (nedovàšil som 18 rokov, nemal som potvrdenie o trvalom pobyte) 13,0 % neviem 1,6 % bez odpovede 0,3 % 2. Ak nie, preèo ste sa nezúèastnili na vo¾bách v roku 1998? Prejdite na otázku è. 6. myslím si, že vo¾bami by sa niè nezmenilo 21,0 % nevedel som, koho by som mal voli 19,4 % politici sa nezaujímajú o problémy bežných ¾udí, chcú si len nahraba 24,2 % všetci politici, ktorí sú pri moci sú Nerómovia, a tí sa nezaujímajú o Rómov 1,6 % nezaujímam sa o politiku 17,7 % iné 16,1 % 3. Ktorú politickú stranu alebo hnutie ste volili? HZDS 57,6 % SDK 22,4 % SNS 0,0 % SOP 1,5 % ZRS 0,5 % SMK 0,0 % Nové Slovensko 0,0 % KSS 3,9 % SD¼ 0,5 % iné 3,9 % neviem 9,8 % 4. Aké boli hlavné dôvody, pre ktoré ste túto politickú stranu (hnutie) volili?* zaujala ma vedúca osobnos strany 23,8 % dlhodobo sledujem jej pôsobenie v politike a som s ním spokojný 11,4 % snaží sa vyrieši problémy Rómov 12,4 % s¾úbil nám prácu 29,2 % s¾úbil zvýši dávky 16,8 % s¾úbil dobudova infraštruktúru 2,2 % s¾úbil vyrieši iné problémy našej komunity 2,2 % jej predstavitelia nás navštívili, pohostili a zaujímali sa o naše problémy 5,4 % v rozhodnutí ma ovplyvnila rodina alebo komunita 9,7 % iné 10,8 % 156 5. Do akej miery táto strana (hnutie) splnilo Vaše oèakávania? vôbec nesplnila 34,1 % èiastoène nesplnila 16,5 % aj splnila aj nesplnila 22,6 % èiastoène splnila 18,3 % úplne splnila 5,5 % 6. Zúèastníte sa tento rok na parlamentných vo¾bách? áno (pokraèujte otázkou è. 7) 65,6 % nie (pokraèujte otázkou è. 9) 18,6 % neviem (pokraèujte otázkou è. 10) 15,8 % bez odpovede 0,0 % 7. Ktorú z politických strán kandidujúcich do parlamentu by ste volili, ak by sa vo¾by konali zajtra? HZDS 38,4 % SNS 0,0 % PSNS 0,5 % SD¼ 0,5 % SDA 0,0 % SMER 0,5 % ANO 2,4 % SDKÚ 5,7 % KDH 0,9 % DÚ – DS 0,0 % KSS 6,2 % SMK 0,5 % ešte som sa nerozhodol (pokraèujte otázkou è. 10) 40,8 % iné 3,8 % bez odpovede 0,0 % 8. Na základe èoho ste sa rozhodli pre túto politickú stranu (hnutie)? úspešne reprezentovala záujmy Rómov poèas predchádzajúceho volebného obdobia 5,8 % zaujala ma vedúca osobnos strany 24,0 % zaujíma sa o problémy Rómov 19,0 % s¾úbili nám prácu 14,0 % s¾úbili zvýši dávky 5,0 % s¾úbili dobudova infraštruktúru 1,7 % ovplyvnila ma rodina alebo komunita 6,4 % navštívili a pohostili nás a zaujímali sa o naše problémy 2,5 % iné dôvody (vypíšte aké): 21,5 % bez odpovede 0,0 % 1579. Preèo nechcete ís voli? myslím si, že vo¾bami by sa niè nezmenilo 36,4 % neviem, koho by som mal voli 5,5 % politici sa nezaujímajú o problémy bežných ¾udí, chcú si len nahraba 25,5 % všetci politici, ktorí sú pri moci sú Nerómovia, a tí sa nezaujímajú o Rómov 9,1 % nezaujímam sa o politiku 12,7 % nemám trvalý pobyt v obci, v ktorej žijem 5,5 % nemyslím si, že by môj hlas mohol nieèo zmeni 0,0 % iné 5,5 % bez odpovede 0,0 % 10. Èo (kto) by mohlo ovplyvni Vaše rozhodnutie voli konkrétnu stranu (hnutie)?** dám na mienku okolia 26,1 % žiadnym s¾ubom už neverím, rozhodnem sa na základe èinov 20,7 % ak by nám dokázali zabezpeèi prácu 16,2 % ak by sa im podarilo zvýši životnú úroveò 8,1 % ak by zlepšili bytovú situáciu a infraštruktúru 7,2 % ak by odstránili rasizmus a diskrimináciu 7,2 % ak by prejavili priamy záujem o našu komunitu 4,5 % ak by mali dobrý politický program 3,6 % iné 6,3 % 11. Keby ste si mohli vybra krajinu, v ktorej sa narodíte, vybrali by ste si Slovensko? áno 66,9 % nie 24,8 % neviem 8,4 % bez odpovede 0,0 % 12. Vyberte si, prosím, ten z nasledujúcich výrokov, ktorý najlepšie vystihuje Vᚠpostoj. Narodil som sa na Slovensku a chcem tu aj preži celý svoj život, lebo len tu budem vždy doma. 44,9 % Èlovek je doma tam, kde má svoju rodinu a priate¾ov. 27,6 % Èlovek je doma tam, kde je chlieb. 9,6 % Èlovek je doma tam, kde sa cíti bezpeène a ako rovnocenný èlen spoloènosti. 10,8 % Pre èloveka je prínosné spoznáva rôzne kraje a rôznych ¾udí, preto by nemal celý život preži na jednom mieste. 3,7 % Neviem to posúdi. 3,4 % Bez odpovede. 0,0 % 158 13. Keï sa Slovensko stane èlenom EÚ, jeho obyvatelia budú ma možnos vycestova do krajín EÚ bez obmedzení. Využijete túto možnos? (Uveïte len jednu možnos!) Áno a už sa nikdy nevrátim. 8,4 % Áno, ale ostal by som natrvalo, iba ak by mi tam bolo lepšie ako na Slovensku. 17,0 % Áno, odídem, kým sa finanène zabezpeèím a potom sa vrátim spä na Slovensko. 25,1 % Neviem, vôbec som o tom neuvažoval. 15,5 % Nie, neodídem, lebo aj na Slovensku sa po vstupe do EÚ zlepší moja sociálna situácia (životná úroveò). 2,5 % Nie, neodídem, pretože nechcem opusti svoju rodinu a priate¾ov. 20,7 % Nie, neodídem, pretože nemám istotu, že sa mi tým zlepší (prípadne nezhorší) životná úroveò. 7,1 % iné 3,1 % bez odpovede 0,6 % 14. Súhlasíte so vstupom Slovenska do EÚ? áno 63,5 % nie 8,4 % neviem 27,2 % bez odpovede 6,9 % 15. Aké by to pod¾a Vás prinieslo výhody a aké nevýhody? výhody: Otázka bola spracovaná obsahovou analýzou (pozri kapitolu Migrácia Rómov do krajín EÚ). nevýhody: 16. Poznáte nejaké rómske politické strany?** Nie, nijaké nepoznám. 67,8 % ROI 26,6 % RIS 7,4 % RÚ 1,2 % iné 5,2 % 17. Ak áno, dôverujete niektorej z nich?** Nie, nedôverujem žiadnej. 83,2 % ROI 11,8 % RIS 1,9 % iné 3,1 % 15918. Myslíte si, že by Vaše záujmy mali by v parlamente a vo vláde reprezentované rómskymi politikmi? Urèite áno, jedine Rómovia dobre poznajú naše problémy, a preto ich dokážu reprezentova. 28,2 % Áno, ale iba v spolupráci s majoritnými stranami. 23,5 % Áno, ale iba ak by boli schopní sa zjednoti. 0,0 % Nie, rómski politici nemajú záujem rieši naše problémy (ich záujmy sú egoistické). 8,4 % Nie, hanbím sa za to, ako rómski politici reprezentujú Rómov. 19,2 % Nie, Rómovia nemajú dostatoèný vplyv na to, aby mohli efektívne rieši naše problémy a nenadobudnú ho ani v prípade spolupráce s majoritnými politickými stranami. 4,6 % Neviem, nezamýš¾al som sa nad tým. 7,1 % iné 5,9 % bez odpovede 3,1 % 19. Charakterizujte, prosím, vzahy medzi Vašou komunitou a majoritou. bezproblémové 37,8 % pomerne dobré 26,0 % neutrálne 12,1 % zlé 18,6 % neznesite¾né 5,6 % neviem 0,0 % bez odpovede 0,0 % 20. Vyskytol sa vo Vašej komunite konflikt s predstavite¾mi majority? áno 46,6 % nie (prejdite na otázku è. 24) 50,6 % neviem (prejdite na otázku è. 24) 2,8 % bez odpovede 0,0 % 21. Ak áno, o aký konflikt šlo?* konflikt s nerómskymi spoluobèanmi 58,0 % konflikt s políciou 7,3 % konflikt so starostom 25,3 % konflikt so štátnou správou 3,3 % iný: hnutie skinheads, uèitelia, zamestnávatelia, zdravotní pracovníci 36,0 % neviem 0,0 % bez odpovede 0,0 % 160 22. Myslíte si, že príèinou tohto (týchto) konfliktu (ov) bol fakt, že ste Róm? áno 77,6 % nie, mal inú príèinu 17,5 % neviem to posúdi 4,9 % bez odpovede 0,0 % 23. Opíšte nám, prosím, podrobne, najvýznamnejší konflikt s majoritou, s ktorým ste sa Vy osobne (!) stretli. Otázka bola spracovaná obsahovou analýzou (pozri kapitolu Rómovia verzus majorita – postoje, vzahy, konflikty). 24. Aké vzahy s majoritou v rámci Vašej komunity oèakávate do budúcnosti? lepšie 8,7 % rovnaké 36,2 % horšie 28,5 % vyhrotené 4,3 % neviem posúdi 21,4 % bez odpovede 0,9 % 161Z nasledujúcich dvojíc výrokov vyberte ten, s ktorým súhlasíte. a) Hlavou rodiny je muž a preto by mal ma vplyv na všetky rozhodnutia. 26,9 % 1 b) O závažných veciach by mali rozhodova všetci èlenovia rodiny. 72,1 % a) Moje diea má právo vybra si svojho partnera na základe vlastného rozhodnutia. 65,0 % 2 b) Ako rodiè mám právo spolurozhodova o tom, koho si môj syn/dcéra vyberie za partnera. 33,7 % a) Keï spraví diea nieèo zlé, malo by by fyzicky potrestané, aby si to dobre zapamätalo. 54,2 % 3 b) Rodièia by nemali za žiadnych okolností bi svoje deti. Dobrá rada je vo výchove úèinnejšia ako facka. 44,3 % a) Štát nemá právo bra ¾uïom život ani v prípade spáchania závažných trestných èinov. 49,5 % 4 b) Na Slovensku by mal by zavedený trest smrti za závažné trestné èiny. 48,6 % a) Poriadok v štáte môže nastoli len silný politik. (Najlepšia vláda je vláda jednej strany.) 44,9 % 5 b) Priadok v štáte je vecou všetkých, preto by sa na jeho kontrolovaní a udržiavaní mali podie¾a všetky subjekty. 51,7 % a) Štát by mal zabezpeèi bezplatné a každému dostupné vzdelanie a zdravotníctvo. 92,3 % 6 b) Každý obèan má právo na také vzdelanie a zdravotníctvo, aké si zo svojich finanèných prostriedkov môže dovoli. 6,5 % a) O cenách tovarov a služieb majú právo rozhodova len ich poskytovatelia. 12,7 % 7 b) Štát by mal regulova ceny základných tovarov, aby sa nestalo, že by si ich tí najchudobnejší nemohli dovoli. 88,5 % a) Majetnejší by zo solidarity mali prispieva na pomoc chudobnejším. 54,5 % 8 b) Ak sa èlovek ocitne vo finanènej núdzi, mal by sa v prvom rade spo¾ahnú na vlastné úspory a rodinu, až nakoniec na pomoc iných. 44,0 % a) Za kvalifikovanejšiu prácu by ¾udia mali dostáva vyššie mzdy. 30,3 % 9 b) Je nesprávne, ak niektorí ¾udia zarábajú viac, hoci aj za kvalifikovanejšiu prácu, pretože to zvyšuje rozdiely medzi ¾uïmi. 67,8 % a) Ak o zamestnávaní pracovníkov rozhodujú podnikatelia, nie štát, rozhodujú sa na základe toho, èi je èlovek Róm alebo Neróm. 78,0 % 10 b) Každý má rovnakú šancu nájs si prácu, ak sa snaží. 19,2 % a) Ak je èlovek v tejto dobe poctivý a èestný, každý sa mu len vysmeje. V tomto svete èlovek prežije, len ak klame a podvádza tak, ako všetci ostatní. 31,3 % 11 b) Oklama a podvies èloveka, èi už je to Róm alebo gádžo, je odsúdeniahodný èin. Tým si úctu a vážnos iných nezískame. (Zákony treba dodržiava aj keï ich iní porušujú.) 65,6 % * Súčet je viac ako 100 %, pretože respondenti si mohli zvoliť viac ako jednu odpoveď. ** Otvorená otázka. 162 PRÍLOHA 2 VÝSKUMNÝ TÍM Michal Vašečka, koordinátor projektu Martina Jurásková, príprava výskumu, spracovanie a analýza empiric− kých údajov Elena Kriglerová, príprava výskumu, koordinácia anketárskych prác, zber údajov, spracovanie a analýza empirických údajov Peter Puliš, príprava výskumu, spracovanie a analýza empiric− kých údajov Jana Rybová, príprava výskumu, analýza empirických údajov 163PRÍLOHA 3 ZOZNAM ANKETÁROV Katarína Bartoňová, Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK v Brati− slave Dávid Bosý, Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK v Bratislave Martin Fotta, absolvent sociológie Andrej Fukas, Katedra etnológie, Filozofická fakulta UK v Bratislave Ondrej Gallo, Katedra politológie, Filozofická fakulta UCM v Trnave Norbert Hajský, Evanjelická bohoslovecká fakulta UK v Bratislave Barbora Kahátová, Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF v Nitre Martin Kišša, Katedra politológie, Filozofická fakulta UCM v Trnave Stanislava Kompaníková, Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK v Bratislave Monika Kompaníková, Katedra grafiky, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave Albert Kováč, Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF v Nitre Elena Kriglerová, Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK v Bratislave Katarína Kučavíková, Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta UK v Bratislave Júlia Ledňová, Katedra politológie, Filozofická fakulta UK v Bratislave 164 165LITERATÚRA 1. Aktuálne problémy Česko – Slovenska. Bratislava, Centrum pre výskum spo− ločenských problémov, máj 1990. 2. Aktuálne problémy Slovenska. Bratislava, Ústav pre sociálnu analýzu Univer− zity Komenského, máj 1991. 3. Aktuálne problémy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, január 1999. 4. Aktuálne problémy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, marec 2000. 5. Aktuálne problémy Slovenska. Bratislava, FOCUS, máj 2000. 6. Aktuálne problémy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, septem− ber 2001. 7. Aktuálne problémy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 8. Bútorová, Z. – Gyarfášová, O. – Velšic, M.: Verejná mienka In: Kollár, M. – Me− sežnikov, G. (ed.): Slovensko 2000. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Brati− slava, Inštitút pre verejné otázky 2000. 9. Džambazovič, R. – Vašečka, M.: Rómovia a chudoba. In: Národná správa o ľud− skom rozvoji. Bratislava, UNDP a CPHR 2000a. 10. Džambazovič, R. – Vašečka, M.: Rómska politika na Slovensku. In: Sociálna a ekonomická situácia potenciálnych žiadateľov o azyl zo Slovenskej republi− ky. Bratislava, IOM – Interantional Organization for Migration, jún 2000b. 11. Džambazovič, R.: Rómovia v Uhorsku koncom 19. storočia. Sociológia, č. 5/2001. 12. European Values Study. Tilburg University – Sociologický ústav SAV 1999/2000. 13. Gellner, A.: Národy a nacionalismus. Praha, Hříbal 1993. 14. http://www.sociologia.sav.sk/evs.html 15. Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich v Slovenskej republike. Brati− slava, Svetová Banka, Inštitút pre otvorenú spoločnosť, INEKO, S.P.A.C.E. 2002. 16. Jurová, A.: Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej voj− ne. In: Mann, A. (ed.): Neznámi Rómovia. Bratislava, Ister science press 1992. 17. Jurová, A.: Vývoj rómskej problematiky na Slovensku po roku 1945. Bratisla− va, Goldpress Publishers 1993. 18. Jurová, A.: Pokus o pohľad na niektoré problémy vývoja Rómov na Slovensku v 90. rokoch. ČAS, č. 3/1999. 19. Konopásek, S.: Otevřená minulost – autobiografická studie státního socializ− mu. Praha, Karolinum 2000. 20. Krivý, V.: Hodnotové a politické profily. In: Gyárfašová, O. – Krivý, V. – Velšic, M. et al.: Krajina v pohybe. Správa o politických názoroch a hodnotách ľudí na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2001. 166 21. Maczejková, M. – Rigová, S.: Rómovia v základnom a strednom školstve SR. In: Vašečka, M. (ed.): Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, In− štitút pre verejné otázky 2002. 22. Majchrák, J.: Rómovia ako téma politických strán. In: Vašečka, M. (ed.): Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002. 23. Mann, A.: Rómovia a voľby 1992. Romano Džaniben, č. 2/1994. 24. Mann, A.: Rómovia – minulosť a prítomnosť. Dilema, október 2000a. 25. Mann, A.: Rómsky dejepis. Bratislava, Kalligram 2000b. 26. Murín, M.: Problematika slobody pohybu osôb po vstupe Slovenska do Európ− skej únie a rómska migrácia. In: Vašečka, M. (ed.): Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002. 27. Názory. Informačný bulletin. Bratislava, Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR, ročník 13, č. 2/2000. 28. Názory. Informačný bulletin. Bratislava, Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR, ročník 12, č. 2/2001. 29. Novák, K.: Etnická identita Rómov. In: Vašečka, M. (ed.): Súhrnná správa o Ró− moch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002. 30. Problémy tolerance a intolerance. Praha, Gfk – Institut pro výzkum trhu, sep− tember 1995. 31. Radičová, I.: Hic sunt Romales. Bratislava, S.P.A.C.E. 2001. 32. Roma Human Development Project. http://www.ivo.sk/showvyskum.asp?Id=102. 33. Romano Nevo ľil, č. 503 – 508, 509 – 517, 533 – 541, 542 – 551/2002. 34. Rómovia pred parlamentnými voľbami 2002. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. 35. Smeltz, D. et al.: 10 Years after the Fall of the Wall, Public Opinion in Central and East European Countries in Transition. Office of Research Surveys 2000. 36. Sociálna a ekonomická situácia potenciálnych žiadateľov o azyl zo Slovenskej republiky. Bratislava, IOM, jún 2000. 37. Szép, A. – Kotvanová, A.: Mediálne pokrytie problematiky migrácie Rómov. In: Vašečka, M. (ed.): Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inšti− tút pre verejné otázky 2002. 38. Šebesta, M.: Rómska politická scéna. In: Vašečka, M. (ed.): Súhrnná správa o Ró− moch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002. 39. Thomas, W. I.: The Unadjusted Girl. Boston 1927. 40. Vaňo, B. – Haviarová, E.: Demografické trendy rómskej populácie. In: Vašečka, M. (ed.): Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre ve− rejné otázky 2002. 41. Vašečka, I.: Profil a situácia žiadateľov o azyl a potenciálnych migrantov do krajín EÚ zo Slovenskej republiky. In: Sociálna a ekonomická situácia poten− ciálnych žiadateľov o azyl zo Slovenskej republiky. Bratislava, IOM, jún 2000. 42. Vašečka, I.: Migrácia Rómov zo Slovenska do krajín EÚ – príčiny a podnety. In: Sociológia, č. 5/2001, s. 457 – 473. 16743. Vašečka, M.: Spoločenské problémy a podmienky ich riešenia na lokálnej úrovni v procese revitalizácie obecného spoločenstva. Brno, Fakulta sociálních studií, Masarykova univerzita 1995. (Magisterská práca) 44. Vašečka, M.: Rómovia a Slovensko. In: Vagač, Ľ. (ed.): Národná správa o ľud− skom rozvoji. Slovensko 1998. Bratislava, UNDP 1998. 45. Vašečka, M.: Rómovia a parlamentné voľby 1998. In: Bútora, M. – Mesežnikov, G. – Bútorová, Z. (ed): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby ’98. Bratislava, Inšti− tút pre verejné otázky 1999. 46. Vašečka, M.: Rómovia. In: Kollár, M. – Mesežnikov, G. (ed.): Slovensko 2000. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2000. 47. Vašečka, M.: Rómovia. In: Kollár, M. – Mesežnikov, G. (ed.).: Slovensko 2001. Súhrnná správe o stave spoločnosti. Bratislava Inštitút pre verejné otázky 2001a. 48. Vašečka, M.: Správa zo vstupného projektu k výskumu. Training Programme for Local Authorities and Opinion−makers. Phare service Contract 2001b. 49. Vašečka, M.: Vzťah majoritnej populácie k Rómom. In: Gyárfášová, O. – Krivý, V. – Velšic, M.: Krajina v pohybe. Správa o politických názoroch a hodnotách ľudí na Slovensku. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2001c. 50. Vašečka, M. – Holecová, M. – Kriglerová, E. – Puliš, P. – Rybová, J.: Výskum IVO: Rómovia sú vďační voliči. Sme, 23. 4. 2002. 51. Výzkum interetnických vztahů. Brno, Fakulta sociálních studií, Masarykova univerzita, január 2002. 52. Záverečná správa z prieskumu verejnej mienky pre International Republican Institute. Bratislava, FOCUS, máj 2000. NAJČASTEJŠIE POUŽÍVANÉ SÚBORY EMPIRICKÝCH DÁT Termín Inštitúcia Vzorka Máj 1990 Centrum pre výskum spoloèenských problémov 2 576 Máj 1991 Ústav pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského 983 1999/2000 Tilburg University/Sociologický ústav SAV neuvedené Január 1999 Inštitút pre verejné otázky 1 809 Marec 2000 Inštitút pre verejné otázky 1 805 Máj 2000 FOCUS 1 097 Apríl – jún 2000 IOM 82 September 2001 Inštitút pre verejné otázky 1 818 December 2000 – marec 2001 Svetová banka/S.P.A.C.E. 356 November 2001 Inštitút pre verejné otázky/UNDP 1 030 Január 2002 Fakulta sociálních studií, MU Brno 1 949 Február 2002 Inštitút pre verejné otázky/IRI 1 048 Apríl 2002 Inštitút pre verejné otázky/IRI 1 045 Jún 2002 Inštitút pre verejné otázky 323 Jún 2002 Inštitút pre verejné otázky 1 875 Júl 2002 ÚVVM 1 057 RÓMSKE HLASY RÓMOVIA A ICH POLITICKÁ PARTICIPÁCIA V TRANSFORMAČNOM OBDOBÍ Michal Vašečka Martina Jurásková Elena Kriglerová Peter Puliš Jana Rybová Jazykový redaktor: Miroslav Kollár Typografická úprava: Kalligram Computing, s. r. o. Návrh obálky: Gabriela Farnbauerová Foto na obálke: Andrej Bán Tlač: Trenčianske tlačiarne, s. r. o. © IVO – Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002 ISBN: 80−88935−36−9