Pri analýze sme použili dáta z predmetovej ankety na konci semestra, ktorú vypĺňali študenti psychológie Fakulty sociálních studií. Celkovo bolo zozbieraných 415 dotazníkov a každý predmet hodnotilo priemerne 24,15% študentov, ktorí sa doň zapísali. Faktorovú analýzu sme urobili na šiestich položkách- predmet ma obohacuje, predmet je užitočný, predmet vyžaduje vysoké pracovné nasadenie, predmet vyžaduje pravidelnú prípravu, predmet by mal ostať v ponuke i v budúcnosti, predmet zvýši pravdepodobnosť ďalšieho uplatnenia. Po spočítaní antiimage matice však mali dve premenné- konkrétne „predmet vyžaduje vysoké nasadenie“ a „predmet vyžaduje pravidelnú prípravu“ na diagonále hodnoty nižšie ako 0,5; na základe čoho sme sa ich rozhodnli vyradiť. [SJ1] Vzhľadom na povahu testovaných premenných sme predpokladali existenciu jediného faktoru, ktorý by vysvetľoval väčšinu zdieľaného rozptylu[SJ2] . Kaiser-Meyer-Olkin measure vyšla po vyradení dvoch premenných 0,8; čo je veľmi vysoká hodnota a teda je faktorová analýza pre našu vzorku vhodná. Navyše aj Bartlettov test vyšiel signifikantný (p<0,001), čo tiež povrdzuje zmysluplnosť faktorovej analýzy[SJ3] . Tabuľka 1 Korelačná matica Predmet ma obohacuje Predmet je užitočný Mal by ostať v ponuke Zvýši uplatnenie Predmet ma obohacuje 1 0,97 0,85 0,8 Predmet je užitočný 0,97 1 0,89 0,81 Mal by ostať v ponuke 0,85 0,89 1 0,76 Zvýši uplatnenie 0,8 0,81 0,76 1 Tabuľka 2 Vysvetlený rozptyl Faktory Eigenvalues Extraction Sums of Squared Loadings Celkom % vysvetleného rozptylu Celkom % vysvetleného rozptylu 1 3,54 88,46 3,38 84,58 2 0,26 6,58 3 0,17 4,24 4 0,03 0,73 [SJ4] SPSS nám vyextrahovala jeden faktor[SJ5] , ktorý vysvetľuje 84,58% rozptylu. Potvrdzuje nám to aj scree plot, kde nad zlomom je iba jeden faktor. Tento faktor sme nazvali „užitočnosť predmetu“. Graf 1 Tabuľka 3 Faktorová matica Faktor 1 Predmet je užitočný 0,99 Predmet ma obohacuje 0,97 Mal by ostať v ponuke 0,89 Zvýši uplatnenie 0,81 Chí-kvadrát test dobrej zhody nám vyšiel nesignifikantný (χ^2 =0,95; df=2; p=0,62), čo znamená, že nie sú korelácie, ktoré by model nevysvetľoval [SJ6] a je s ním teda adekvátne pracovať. Cronbachovo α nám vyšlo pre „predmet ma obohacuje“ 0,93; „predmet je užitočný“ α=0,92; „mal by ostať v ponuke“ Cronbachovo α=0,95 a „zvýši moje budúce uplatnenie“ α=0,96. [SJ7] Celková reliabilita [SJ8] je dobrá, nakoľko nám vyšlo Cronbachovo α=0,96; čiže viac ako 0,8. ________________________________ [SJ1]To bych určitě nedělal. Položky z FA bych vyřadil pouze, pokud by výrazně nekorelovaly (komunalita <0.1), popř. kdybych měl nízký poměr počtu položek ku velikosti vzorku. [SJ2]I u FA chceme popisné statistiky. [SJ3]To není úplně správá interpretace. Podívejte se, co tne test testuje. [SJ4]APA! (třeba podle Fielda) [SJ5](1) Počet faktorů je vaše rozhodnutí. (2) Toto rozhodnutí by mělo být zdůvodněné. [SJ6]Příliš velká zkratka. [SJ7]Podívejte se prosím ještě jednou, co tato čísla znamenají. [SJ8]Raději přesnější terním „vnitřní konzistence“