Současná environmentální filosofie (postmoderna & ekofenomenologie) (Slovák)


1. Vogel, S. 2011. Why 'Nature' Has No Place in Environmental Philosophy. In Kaebnick, G.E. (ed.)
The Ideal of Nature: Debates About Biotechnology and the Environment. Baltimore: John Hopkins
University Press, s. 84–97.

Úkol:   Souhlasíte s Vogelovým tvrzením, že bychom měli opustit pojem „příroda“ a koncepty s ním
spojené (postoj argumentujte)? Znáte nějaký jiný koncept přírody, než ty, které Vogel rozebírá?


 Áno, súhlasím, pretože je pravda, že člověk je súčasťou přírody a z toho vyplýva, že aj to čo
vytvoril. Všetko, čo člověk vytvoril má pôvod v prírode.Príroda už nie je to, čo bývala, je
nezvrátiteľne zmenená ľudskou činnosťou, ale v podstate aj to je príroda, čiže príroda sa zmenila
v dôsledku samotnej prírody.[1]  Tažko sa nad takýmto niečím uvažuje, a je rovnako ťažké zvážiť do
akej miery je to pravda[2] . Všetko čo bolo v ukážke predkladané sa dá brať z rôznych uhľov pohľadu
a je to len úvaha[3] . Žiadna mzšlienka nebola prijatá ako spoločenská dogma[4] . Je absoútne na
čitateľovi, čo tam vidí.

Nepoznám žiadny iný koncept prírody,už len toto dielo ma mätie.[5]

[6]


Abram, D. 2008. Neviditelný svět. In Abram, D. 2008. Procitnutí do živé země. Nymburk: OPS, s.
77–93

Úkol:   Proč Abram poukazuje na různé podoby neviditelnosti se kterými se můžeme setkat? Jak se
staví k možnosti poznat svět a věci v něm? Vysvětlete proč ne/souhlasíte s jeho postojem a
argumentací.

Človek si už veľmi dlhú dobu myslí, že je niečo viac ako biologická forma evolučného vývinu. To, že
dokážeme viac ako iné živé veci, ale aj o tom by sa dalo polemizovať, nás robí namyslenými,
nadradenými a neschopnými si pripustiť, že sme len výtvor, ako aj stromy, vzduch, mačka.
Nesúhlasím, že by sme mali upustiť od pojmu príroda, ale konečne si uvedomiť, že aj my sme príroda.
To, že máme niečo ako dušu sa nikdy nedokázalo, zatiaľ sa dokázať nedá a s určitosťou sa dá iba
povedať, že máme lepšie vyvinuté mozgy a to nám umožňuje cítiť a premýšľať inak, ako iné živé
organizmy.[7]  Neviem ako prinútiť ľudí uvedomiť si, že spôsob života, ktorý vedie táto spoločnosť
je zlý, chorý a potrebuje okamžite začať s liečbou inak môže byť neskoro. Ľudia väčšinou vedia, že
to čo robia je zlé, uvedomujú si aký dopad to má na okolie, ale je im to jedno, nestarajú sa. A pár
správnych ľudí planétu nezachráni. To však neznamená, že s tým prestanú. Tak ako tí, čo sa
nestarajú a nikdy nebudú, tí čo sa starajú neprestanú.[8]  Ale plne súhlasím s názormi autora,
s jeho vysvetlením troch neviditeľných  svetov. A poukazuje na ne reto, aby sme si uvedomili, že
to, že niečo nevidíme, neznamená, že to neexistuje.[9]
________________________________

Tak to je vlastne dosť tautologické tvrdenie. Príroda nie je nemenná a keď sa mení (aj akokoľvek v
priebehu geologickej histórie Zeme), vždycky tie zmeny nejako vychádzajú z nej samej (no ok,
prípadne z vesmíru v podobe meteoritu, ale minimálne v poňatí „príroda ako všetko vo svete“ by to
vlastne stále platilo).


Vy sa ale vlastne stotožňujete s jedným z tých poňatí, ktoré tam Vogel popisuje – s tým „Nature“ s
veľkým N, tj. príroda ako všetko vo svete (resp. vesmíre). Ako ukazuje Vogel, je potom otázne, ako
máme chápať tvrdenia o „poškodzovaní“ prírody. Čo je „poškodzovanie“, alebo „ničenie“, ak naša
činnosť je prírodná z definície??

Ako som napísal vyššie, to tvrdenie tak, ako ste ho postavila, je vlastne tautologické, takže
pravda z definície. Ale tu máte na mysli asi skôr ten vplyv človeka. To samozrejme otázne je.

To práve ani moc nie, ono je to skôr taká sémantická analýza. A dosť dobrá.

Možno nie úplne, ale environmentalismus je plný všelijakých myšlienok a konceptov prijímaných
vcelku nekriticky, či dokonca nereflektovane. Preto to Vogel píše. Viz napr. jeho poukázanie na
implicitnú prítomnosť karteziánskeho dualismu hmota-myseľ vo väčšine environmentálnej argumentácie.


A v tom je práve podľa neho problém – že všelijaké takéto koncepty a zamlčané metafyzické
predpoklady v tom diskurze stále sú a prijímame ich, keď sa snažíme niečo povedať.

:-)) To chápem. Ale zároveň on vlastne pekne prekladá niekoľko základných poňatí, ktoré sa bežne v
environmentálnom diskurze (reflektovane i nereflektovane) vyskytujú. Dá sa to teda brať trochu aj
ako takýto prehľad (i keď podľa mňa nie vyčerpávajúci).

To ste to vzala dosť stručne. Keď som písal, aby ste vypracovali dve samostatné reflexie, myslel
som tým dve po tých cca 300-400 slovách, takto je málo priestoru rozvinúť akúkoľvek argumentáciu.


Váš text mi príde trochu narýchlo sformulovaný, akoby len hodené myšlienky na papier tak, ako Vám
napadali. Chcelo by to lepšie „akademicky“ sformulovať.

Hm, to je zaujímavá veta. Staviate sa teda na stranu akéhosi pragmatického empirismu: „bavme sa len
o tom, čo vieme s určitosťou preukázať“? Nie je mi to z toho jasné. Ak to je myslené takto, tak to
potom trochu koliduje s tým, čo máte uvedené na konci (viz posledný komentár).

Až potiaľto je to vlastne Vaša úvaha, čiastočne inšpirovaná Abramovou esejou.

Hej, to je určite jedna z jeho myšlienok. Prenesene potom to vedie k akémusi spochybneniu nášho
presvedčenia, že svet je plne poznateľný, resp. že to, čo poznáme empiricky (pomocou rôznych vied)
je v súčte celý svet a žiadne iné aspekty nemá. Vedie to teda k akejsi pokore v možnostiach
poznania, ktorú vyvodzuje práve z tých neviditeľných aspektov, ktoré su neoddeliteľne spojené so
všetkým.