ZUR 434 Metodologie mediálního výzkumu 30. 9. 2015 Prednáška 2: Veda a vedecké poznanie. Teórie vedy. Hlavné výskumné paradigmy sociálnych vied. Mediálne štúdiá ako vedecká disciplína. Veda —špecifická forma ľudského poznania (nie je jediná) —živná pôda: bežná skúsenosť, „zdravý rozum“ —mnoho existujúcich špeciálnych vied vyrástlo z praktických záujmov všedného života — — Od pochybovania k stavu trvalej viery —Charles S. Peirce (1839–1914) 1.Metóda vytrvalosti 2.Metóda autority 3.Metóda a priori 4.Metóda vedy 5. 5. — Čo je veda? —Veda: —1) súbor systematicky utriedených poznatkov o určitej tematickej oblasti —2) proces generovania týchto poznatkov pomocou pevne stanovených pravidiel — —Charakteristiky vedeckého poznania: —1) verejné —2) „objektívne“ (intersubjektívne) —3) systematické a kumulatívne — — Základné otázky vedy Ontologie Co je realita? Epistemologie (gnozeologie) Jak ji můžeme poznat? Metodologie Jaký postup zvolit pro její analýzu? Rétorika Jakým jazykem ji máme popisovat? Axiologie Jaká je role hodnot a etiky ve vědeckém poznání? podľa Hendl 2005 Základné pojmy —metodológia — —metóda — —výskum — Sociálne vedy vs. prírodné vedy —závery sociálnych vied majú vždy pravdepodobnostný (stochastický) charakter (problém reprodukcie zistení deterministického charakteru) —nálezy sociálnych vied nemajú univerzálnu platnosť – platia obvykle len pre prostredie, z ktorého sme pozbierali dáta —v sociálnych vedách je omnoho náročnejšie ponúknuť spoľahlivú kauzálnu analýzu javov — Kritériá dôkazu kauzality 1.časová postupnosť = možnosť určenia, čo bolo skôr a čo neskôr 2.zmena musí prebehnúť súbežne 3.možnosť vylúčenia nekontrolovateľného vonkajšieho vplyvu — —Experiment: — 9 Teória vedy —4 základné teórie vedy: —pozitivizmus, —falibilizmus, —teória vedeckých revolúcií —epistemologický anarchizmus 10 Pozitivizmus —obrat od metafyzickej otázky „prečo“ k deskriptívnej otázke „ako“ —myšlienka zmyslovej skúsenosti, ktorá tvorí exkluzívny základ poznania —každá veda sa musí sústrediť len na to, čo je pozitívne dané —predstava, že existuje (alebo by aspoň mala byť vytvorená) akási nespochybniteľná empirická báza, ktorá by zakladala akúkoľvek vedu 11 Karl Raimund Popper (1902-1994) popper-sm 12 Popper a falibilizmus — — — — — — — — — „Starý řecký ideál epistémé – absolutně jistého, dokazatelného vědění – se ukázal být idolem. Požadavek vědecké objektivity vede nevyhnutelně k tomu, že každé vědecké tvrzení musí zůstávat navždy zkusmým. Může se osvědčit, ale každé osvědčení je relativní vůči jiným tvrzením, která jsou opět zkusmá. Pouze v naší subjektivní zkušenosti přesvědčení, v naší subjektivní víře, si můžeme být absolutně jistí.“ 13 Popper a falibilizmus —teóriu nikdy nie je možné plne verifikovať —tj. vedecké teórie prijímame len provizórne —rozdiel medzi vedeckou a nevedeckou teóriou spočíva v principiálnej možnosti ju empiricky vyvrátiť (falzifikovať) —kritika: metóda falzifikácie má rovnaký neduh ako metóda verifikácie — — 14 Thomas Samuel Kuhn (1922-1996) 15 Kuhn a koncept vedeckých revolúcií —dejiny vedy = sled vedeckých revolúcií, charakterizovaných zmenou dominantnej paradigmy —vedecká paradigma: celok poznatkov a správnych postupov —normálna veda: rozvíjanie danej paradigmy —anomálie; vznikajú interpretácie, ktoré sa pokúšajú anomáliu zahrnúť do vládnucej paradigmy —hromadenie anomálií → vedecká revolúcia 16 Kuhn a koncept vedeckých revolúcií — — „V žádné zemi školní vzdělání nepodporuje rozvoj vědecké tvořivosti: redukce vědy na pouhý moment logické a experimentální obhajoby, vychovává badatele, kteří nejsou připraveni k tomu, aby něco objevovali.“ — — 17 Paul Karl Feyerabend (1924-1994) 18 Feyerabend a epistemologický anarchizmus —neexistuje (jedna) metóda, na ktorú sa dá plne spoľahnúť; existuje mnoho rôznych druhov vedy; nevedecké metódy nemožno rovno zamietnuť —bráni sa myšlienke jednej dominantnej paradigmy, ktorú nahrádza obrazom veľkého počtu vzájomne sa vylučujúcich teórií —„Žiadna jednotlivá teória nikdy nesúhlasí so všetkými známymi faktami vo svojej oblasti.“ —nesúmeriteľnosť: ak je už potreba vybrať zo súperiacich teórii jednu, má takýto výber charakter politického boja 19 Feyerabend a epistemologický anarchizmus —vedecké myslenie nevzniká racionálne, ale iracionálne, revolučné vedecké myšlienky boli často z oblasti mytológie, náboženstva a umenia —„anything goes“ – jediný princíp, ktorý nebráni pokroku; akákoľvek metóda je dobrá, ak prispieva k rastu nášho poznania — — „Vědci pracují nejlépe když nejsou podřízeni žádné autoritě, včetně autority rozumu.“ — 20 Feyerabend a epistemologický anarchizmus — — „Věda nemá mít monopol ani v rámci vzdělávání. Každému dospělému občanovi musí být přenecháno na vůli, zda chce být vychováván v evoluční teorii nebo v biblickém učení o stvoření, zda chce důvěřovat meteorologii nebo dešťovým tancům, vědecké medicíně nebo léčitelství šamanů.“ 21 Hlavné paradigmy sociálnych vied —pozitivizmus —interpretativizmus —kritický realizmus 22 Auguste Comte (1798-1857) 23 Comte: Zákon troch štádií (vývoja ľudského ducha) Teologické (fiktivní) Metafyzické (abstraktní) Vědecké (pozitivní) Proč kámen padá? Chce to tak Bůh Je to přirozená vlastnost těžkých objektů Protože na něj působí gravitace Proč existují nemoci? Boží trest za hříchy Život je slzavé údolí Protože existují viry, baktérie Proč jsou na světě války? Součást božího plánu s lidstvem Lidská přirozenost; animální pud ??? Základ vysvětlení Zjevení Rozum Pozorování 24 Comte: Zákon troch štádií (vývoja ľudského ducha) „Táž mysl může být, pokud jde o nejjednodušší a nejobecnější vědy, v pozitivním stadiu; co se týče věd složitějších a speciálnějších, může být ve stadiu metafyzickém; a vzhledem k sociální vědě se může nacházet ve stadiu teologickém.“ 25 Pozitivizmus —snaha dištancovať sa od špekulatívnych filozofických tradícií a vybudovať sociálne vedy podľa vzoru vied prírodných —metodologická výbava: —empirické dáta, priame pozorovanie —pýtanie sa jednoduchých priamych otázok —zbieranie použiteľných „faktov“ —čísla, množstvá —objektivita, odstup — 26 Pozitivizmus —cieľ vedeckého skúmania: rozvíjanie generalizácií o vzťahoch medzi sociálnymi faktami, ktoré ustanovujú základné spojivá príčiny a následku —izolovanie vzťahov od ostatných faktorov, ktoré ich môžu ovplyvniť a interferovať s nimi —deterministická filozofia —redukcionistický prístup 27 „Žádný druh jevů není možno ve skutečnosti pozorovat jinak, než že toto pozorování nejdříve nasměruje a nakonec interpretuje nějaká teorie. […] Vědecky řečeno je tedy jasné, že veškeré izolované, empirické pozorování je plané, a dokonce zásadním způsobem nespolehlivé; […] že právě toto spojení představuje hlavní rozdíl mezi vědeckým a laickým pozorováním […].“ Pozitivizmus 28 Príklad pozitivistickej paradigmy vo výskume —štúdia Payneovho fondu —1929-1932: séria štúdií o vplyve filmov na mládež —1500 filmov, 50 komunít v štáte Ohio —výskum kombinoval niekoľko metód, vrátane experimentu a dotazníkového prieskumu —zaznamenané postojové zmeny, tiež zmeny v správaní po zhliadnutí filmu, vrátane zvýšeného sklonu ku kriminalite —štúdie potvrdili dobové obavy zo škodlivého vplyvu filmov — 29 Interpretatívne prístupy —hlavný záujem: skúmanie spôsobov, akými ľudia dávajú zmysel svojmu konaniu, svojim sociálnym svetom a ako vyjadrujú toto porozumenie —dôraz na etnografické praktiky vyvinuté antropológmi —ponorenie sa do určitého sociálneho prostredia —množstvo kvalitatívneho materiálu — — 30 Interpretatívne prístupy —sociálny konštruktivizmus: sociálne reality sú kontinuálne konštruované a rekonštruované prostredníctvom rutinných sociálnych praktík a konceptuálnych kategórií, ktoré ich podopierajú — —W.I.Thomas: „Je-li některá situace definována jako reálná, stává se reálnou ve svých důsledcích.“ — Príklad interpretatívnej paradigmy vo výskume —Ien Ang: Watching Dallas (1985) —výskum publika – diváčok seriálu Dallas; —zistenie: diváčky si vytvárajú vlastné interpretačné vzorce a divácke stratégie, riešiace subjektívny konflikt medzi odmietnutím ideológie a náklonnosťou k seriálu 31 Kritický realizmus —snaha skĺbiť východiská pozitivizmu a interpretativizmu —2 predpoklady: —štruktúry umožňujú a zároveň obmedzujú —štruktúry sú konštituované prostredníctvom konania a konanie je konštituované štrukturálne —skúmanie musí byť interdisciplinárne, obľuba zmiešaných výskumných metód 1. 32 Porovnanie výskumných paradigiem (Mihelj 2004) Pozitivismus Interpretativismus Kritický realismus Povaha sociální reality Externí, objektivní, může být zkoumána vědeckými prostředky Subjektivní, vytvářená v procesu lidské interakce v každodenním životě Vytvářená v procesu každodenní interakce, ale regulovaná sociálními a kulturními formacemi Povaha sociálních aktérů Na sebe zaměření a racionální jedinci, utváření externími silami Sociální aktéři neustále produkující významy, dávající smysl jejich světům Sociální aktéři produkující významy, ale současně ovlivňováni širšími strukturami, které existují nezávisle na nich Role zdravého rozumu Zřetelně odlišný a méně hodnotný než věda Každodenní teorie užívané obyčejnými lidmi Falešné vědomí, které zakrývá mocenské vztahy a širší sociální struktury Místo pro hodnoty Věda má být striktně nehodnotící Žádné hodnoty nejsou špatné, pouze rozdílné Věda nemůže být hodnotově neutrální; hodnotové pozice lze poměřovat Motivace pro výzkum Objevit zákonitosti, umožňující predikci a kontrolu sociálního Porozumět utváření významů, podpořit úctu k rozmanitosti Odhalit struktury dominance a nerovnosti Závěry jsou platné tehdy, když… …vycházejí z pozorovatelných faktů a jsou získány podle pravidel vědecké metody … se s nimi mohou ztotožnit ti, kdo jsou objekty výzkumu … poskytují lidem nástroje k tomu, aby změnili sociální realitu 33 Mediálne štúdiá —Volek, Jirák, Köpplová (2006): inštitucionalizovaná a etablovaná vedecká disciplína —odbor reflektuje vývoj mediálnej komunikácie z pohľadu médií: —primárnych —sekundárnych —terciárnych —kvartérnych 34 Mediálne štúdiá —nejedná sa len o médiá v zmysle technickom a výrobnom, ale aj o: —organizácie —obsahy —spoločenské, politické a ekonomické podmienky fungovania týchto organizácií —prípadné dôsledky —interdisciplinárna povaha 35 Mediálne štúdiá —4 základné výskumné tradície (paradigmy): —1. kognitívno-empirická: —určujúcu rolu mal záujem o empirický výskum zameraný zvlášť na účinky masových médií, socio-politické dopady mediálnej komunikácie —2. kriticko-špekulatívna: —nadväzuje na sociologické myslenie Karla Marxa; Franfurtská školy sociálnovedná (Adorno, Horkheimer) —médiá sú vnímané ako súčasť tzv. kultúrneho priemyslu, respektíve ako producenti ideológie/ideológií slúžiacich mocenskej elite — 36 Mediálne štúdiá —3. kulturálna: —model komunikačného procesu a jeho fungovania v sociálnom kontexte —kvalitatívne postupy a snaha vyvážene analyzovať nielen text, ale aj recepčné stratégie jeho príjemcu —4. komunikačno-technologická; —komunikačné prostriedky ako technológie determinujúce zásadné premeny spoločenských systémov i vzorcov komunikačného správania jednotlivcov —Harold Innis, Marshall McLuhan – Torontská komunikačná škola — 37 Mediálne štúdiá —tri kľúčové oblasti štúdia médií: —mechanizmy konštrukcie mediálnych obsahov —správanie mediálneho publika (mediálnych publík) a jeho (ich) recepčných stratégií —rola médií ako politicko-ekonomických inštitúcií — 38