ZUR 434 Metodologie mediálního výzkumu 7. 10. 2015 Prednáška 3: Logika a design sociálno-vedného výskumu Osnova —Dimenzie empirického výskumu — účel výskumu — použitie výskumu — časová dimenzia — výskumné stratégie —Design empirického výskumu Účel výskumu exploratórny deskriptívny explanačný existujúci výskum veľmi obmezený či vôbec neexistujúci existuje, ale je nekompletný, s trhlinami veľmi rozpracovaný hlavné otázky ČO? čo sa deje? AKO? KTO? KDE? KEDY? PREČO? prečo sa niečo deje? ciele dosiahnuť počiatočné zoznámenie s témou; rozvinúť/precizovať teóriu dosiahnuť presný popis udalostí/javov; kategorizovať, klasifikovať ich testovať teóriu/hypotézu; snaha vysvetliť javy a situácie Podlľa Mihelj, S.: Linking Theory and Empirical Data. Loughborough University Použitie výskumu základný aplikovaný použitie nepriame; „poznanie pre poznanie“ bezprostredné praktické použitie: podklad pre rozhodnutia, zhodnotenie sociálnych dopadov publikum; kto definuje otázky? vedecká komunita politickí činitelia, predstavitelia priemyslu, biznisu, NNO... pre a proti •pre: vysoká kontrola výskumníka nad charakterom výskumu a jeho použitím •pre: nízke riziko zneužitia •proti: nízka miera prepojenia s praxou •pre: zaoberá sa reálnymi problémami, poskytuje reálne riešenia •proti: nízka miera kontroly na strane výskumníka •proti: nebezpečenstvo zneužitia pre súkromné či politické ciele Podľa: Deacon et al. 1999, 367-72; Neuman 1997, 21-28 Typy organizácií zaoberajúcich sa mediálnym výskumom Podľa: Jensen 2003: 283 Komerčná spoločnosť Univerzitné pracovisko Nezávislé výskumné centrum Dokumentačné stredisko Financovanie príjmy od klientov verejné zdroje príjem z komercie a/alebo verejné zdroje príjem z komercie a/alebo verejné zdroje Očakávané využitie výsledkov strategické plánovanie, vývoj produktov popis a kritika minulých a súčasných mediálnych forem deskriptívne i proaktívne analýzy popis a dokumentácia mediálnych obsahov a užívania médií Časová dimenzia výskumu —prierezové (cross-sectional) štúdie —longitudinálne štúdie: —retrospektívne štúdie: orálne histórie/biografie —prospektívne štúdie —analýza trendov —panel —kohortová štúdia Časová dimenzia – prehľad Kohorta 2000 2010 41-50 41-50 51-60 51-60 61-70 61-70 71-80 71-80 Panel Trend 2000 2010 41-50 41-50 51-60 51-60 61-70 61-70 71-80 71-80 2000 2010 41-50* 41-50* 51-60* 51-60* 61-70* 61-70* 71-80* 71-80* +81* Výskumné stratégie —spôsoby, ako nájsť odpoveď na výskumnú otázku —dve hlavné výskumné stratégie: —Dedukcia (od všeobecného k jednotlivému): — všetky fazule v tejto mise sú biele → — tieto fazule sú z tejto misy → — tieto fazule sú biele —Indukcia (od jednotlivého k všeobecnému): —tieto fazule sú z tejto misy → —tieto fazule sú biele → —všetky fazule v tejto mise sú biele Hlavné fázy empirického výskumu 1.formulácia témy výskumu a výskumného problému 2.formulácia cieľa výskumu 3.prehľad literatúry (kontext výskumu) 4.formulácia výskumných otázok a hypotéz 5.rozhodnutie o výskumnej stratégii, výskumnej metóde a technike zberu dát 6.rozhodnutie o základnom súbore a vzorke 7.operacionalizácia výskumných otázok a hypotéz, hľadanie indikátorov 8.konštrukcia výskumného nástroja 9.pilotáž 10.zber dát 11.analýza a interpretácia dát 12.zodpovedanie položených výskumných otázok/hypotéz Výskumný projekt 1.názov 2.stanovenie výskumnej témy/problému 3.motívy a význam 4.výskumné otázky a ciele 5.prehľad literatúry; koncepty, teórie, hypotézy a modely 6.výskumná stratégia, výskumné metódy a techniky zberu dát 7.zdroje, typy a formy dát 8.rozhodnutie o základnom súbore a vzorke 9.zber dát a jeho časový rozvrh 10.redukcia a analýza dát 11.problémy a limity — — Stanovenie výskumnej témy a problému —pár odstavcov, ktoré popisujú povahu problému, ktorému sa budeme venovať —téma = čo skúmame? —výskumný problém —relevancia —kde hľadať výskumnú tému a problém? •realita životného sveta (osobná, politická) •literatúra (odborná i populárna) •diskusia s kolegami •predchádzajúca výskumná skúsenosť — Nevhodné témy —príliš všeobecné — —príliš rozostrené, nejasne zacielené — —nevyhovujúce charakteru empirického výskumu — —zasahujúce mimo odbor mediálnych a komunikačných štúdií — Motívy a význam —odôvodnenie toho, prečo je naša téma hodná výskumu —1. osobné dôvody —2. akademické dôvody —3. spoločenské dôvody —značný spoločenský význam —nedostatočne preskúmaný problém —snaha prispieť k hlbšiemu poznaniu problematiky —odkazy na literatúru (teoretické state, výsledky výskumov), štatistiky — — — Cieľ výskumu —mala by zaznieť veta „cieľom tohto výskumu je...(popísať, objasniť, vysvetliť, preskúmať, analyzovať, pochopiť, zhodnotiť, odhaliť, zmeniť...)“ —nemiešať výskumné ciele s aktivitami, ktoré sú nevyhnutné pre samotné vykonanie výskumu — —preskúmať —popísať —vysvetliť názov téma cieľ Vybrané atributy profesního sebepojetí českých novinářů profesné sebapoňatie českých novinárov (ich vzťah k vlastnému povolaniu, predstavy o jeho roli, zodpovednosti...) poskytnúť základnú informáciu o aktuálnom stave procesu hľadania profesnej sebadefinície českých novinárov Media coverage of women in politics: The curious case of Sarah Palin mediálny obraz žien v politike preskúmať spôsoby, ktorými americké komerčné spravodajské médiá informujú o kandidatúre Sarah Palin Proměny mediální reprezentace agendy EU v českých parlamentních volbách: místo pro euroskepsi, nebo eurooptimismus? mediálna prezentácia agendy EU v českých parlamentných predvolebných kampaniach analyzovať spôsob, akým české mienkotvorné denníky pracujú s európskou agendou v posledných troch kampaniach pred českými parlamentnými voľbami Teoretický kontext výskumu —účel: popísať stav poznatkov, ktoré sa vzťahujú k výskumnému problému, cieľu a otázkam; preskúmanie a rešerš literatúry —zvýrazniť dôležitosť —spojiť navrhovaný výskum s existujúcimi relevantnými poznatkami —stanoviť rozdiel medzi doterajšími výskumami a tým naším —uviesť čo najviac slabín, nedostatkov, prehliadnutých oblastí —opísať, ako náš výskum tieto nedostatky nahradí —možné odpovede na naše výskumné otázky (hypotézy) —vyhnúť sa „objavovaniu objaveného“ — — — — Teoretický kontext výskumu —Postup: —identifikácia kľúčových slov —prehľadanie knihovníckych databáz (fyzických, elektronických) —ukončenie prieskumu: keď sa prestávajú objavovať nové témy (stav „nasýtenosti“ teórie) —rešerše —kategorizácia čiastkových tém —zosumarizovať výsledky predchádzajúcich výskumov — Teórie, koncepty —koncept: abstrakcia reprezentujúca nejaký objekt, jeho vlastnosť alebo fenomén —zachytáva základné črty sociálneho sveta a definuje ich —teória: špecifikuje vzťahy medzi konceptmi a vysvetľuje, prečo tieto vzťahy existujú Výskumné otázky —prevádza výskumný cieľ do podoby otázky, na ktorú má výskum odpovedať —obsahuje základné premenné (príp. koncepty), ktoré charakterizujú skúmaný problém —od nej sa spravidla odvodzujú vedľajšie výskumné otázky, príp. hypotézy —tri základné typy otázok —čo? (popis) —prečo? (vysvetlenie) —ako? (intervencia) —vedľajšie výskumné otázky Výskumné otázky: typy —1. čo? (what?) —(kto, aký, kde, kedy, koľko, ako často) —deskripcia —objavovanie a popisovanie charakteristík alebo vzorcov určitého fenoménu —2. prečo? (why?) —príčiny existencie určitých charakteristík alebo vzorcov —vzťahy medzi udalosťami, sociálnymi aktivitami alebo procesmi —3. ako? (how?) —dosiahnutie zmeny, praktický výsledok a intervencia — — — — — Výskumná otázka – postup tvorby 1.zapíšte si každú otázku, ktorá vám v rámci danej témy príde na um 2.po vyčerpaní všetkých nápadov prehodnoťte zoznam: — a) zoskupte otázky týkajúce sa podobnej témy, rozdeľte/zovšeobecnite otázky — b) vyraďte otázky, ktoré sú mimo témy, sú príliš náročné na zodpovedanie 3.také jasné a jednoduché formulácie, ako sa len dá 4.oddeľte hlavné a vedľajšie otázky 5.upravte zoznam na zvládnuteľný rozsah; je každá z otázok naozaj nevyhnutná? — Príklad výskumných otázok —názov: Vybrané atributy profesního sebepojetí českých novinářů (Volek, Jirák 2006) —výskumné otázky: 1.Aký majú českí novinári vzťah k vybraným atribútom svojej profesnej aktivity? (konceptualizácia: pátračské, advokátske, kariéristické hodnoty...) 2.Do akej miery sa českí žurnalisti odlišujú v sledovaných aspektoch od svojich zahraničných kolegov? — Príklad výskumných otázok —názov: Parental Mediation of Children’s Emotional Responses to a Violent News Event (Buijzen, M. et al. 2006) —otázky: —VO1: Do akej miery sú pocity obáv, strachu, smútku či zlosti u detí viazané na vystavovanie sa správam o násilných udalostiach? —VO2: Do akej miery pomáhajú aktívne a reštriktívne mediácie rodičov zmierňovať vplyv tohto spravodajstva? — Hypotézy —predbežný predpoklad, domnienka o: — (1) existencii javu — (2) príčine javu — (3) vzťahu medzi javmi — (4) priebehu nejakého procesu — (5) zmene apod. —má charakter výroku, tvrdenia, ktoré ešte doteraz nebolo prijaté ako všeobecne platné —empiricky testovateľné —nulová hypotéza: medzi dvoma premennými neexistuje vzťah —alternatívna hypotéza: vzťah medzi premennými — Typy hypotéz 1.o rozložení dát (početnosť jednotlivých kategórií) či ich stredných hodnôt 2.o vzťahoch dvoch (univariačná analýza) a viacerých (multivariačná analýza) premenných 3.o vzťahoch medzi dátami a nejakým modelom dát (napr. normálne rozloženie, určitým štandardom) 4.o pravdepodobnosti, s akou možno zovšeobecniť výsledky získané vo výberovom súbore na súbor základný (inferenčná štatistika) Kedy nie je hypotéza testovateľná? —keď obsahuje pojmy, ktoré sú príliš vágne, nejasné, všeobecné alebo mnohovýznamové —keď je vnútorne protirečivá —keď obsahuje dve a viac tvrdení —keď je tautologická (vysvetlenie sa točí v kruhu) —keď sa odvoláva na sily nebo ideje, ktoré veda (doteraz) nepozná — Príklad hypotéz —Parental Mediation of Children’s Emotional Responses to a Violent News Event (Buijzen, M. et al. 2006) - vplyv mediovaného násilia na deti —H 1: Deti, ktoré sú viac vystavované správam o zavraždení Theo van Gogha, budú reagovať s väčším strachom, zlosťou a smútkom než deti, ktoré sú týmto správam vystavované menej. —H 2: Aktívne mediačné stratégie zo strany rodičov sú efektívnejšie než reštriktívne mediačné stratégie v oslabovaní vzťahov medzi detským vystavovaním sa spravodajstvu a ich emocionálnymi reakciami. —H 3: Mladšie školské deti (tretia a štvrtá trieda) benefitujú z mediácie rodičov viac než staršie školské deti (piata a šiesta trieda). Operacionalizácia: od pojmu ku znaku —proces definície konceptu (konceptov), vyjadrený popisom operácií, ktorými bude meraný —konceptualizácia - dimenzie – indikátory —Paul Felix Lazarsfeld: 4 etapy operacionalizačnej procedúry: 1.intuitívna predstava o objekte či jave (= teoretická analýza) 2.analytický rozklad tejto predstavy na čiastkové elementy (dimenzie) (= konceptualizácia) 3.hľadanie empirických indikátorov pre každú z dimenzií 4.zhrnutie empirických indikátorov v celok (index) — — Konceptualizácia —špecifikácia toho, čo presne myslíme pod jednotlivými termínmi —koncept = jasne vymedzená myšlienka, odvodená z konkrétneho teoretického modelu —nebezpečenstvo „konceptuálnej anarchie“ —postup: 1.získať čo najviac rôznych definícií konceptu 2.identifikovať spoločné prvky a klasifikovať definície do určitých kategórií 3.rozhodnúť sa pre určitú definíciu 4.načrtnúť dimenzie konceptu — Indikátor (ukazovateľ) —= empirická reprezentácia pojmu/konceptu —koľko indikátorov? —ak neexistuje ustanovený spôsob, ako merať určitý koncept, môže byť nápomocné vytvoriť indikátory pre viacero definícií a sledovať, ako sa to prejaví vo výsledkoch a interpretácii —multidimenzionalita —pilotáž – je možné, že časť indikátorov sa ukáže ako nepotrebná —záverečné rozhodnutie – praktická úvaha Ako vytvoriť indikátory? —abstraktnejšie koncepty: 1.použiť indikátory z predchádzajúcich výskumov - otestovať, upraviť 2.použiť najprv menej štruktúrovaný prístup k zberu dát, a indikátory tvoriť na tomto základe 3.použiť informátorov spojených s našou výskumnou témou 4. —pred použitím – pilotáž na overenie validity a reliability — Príklad konceptualizácie Koncept mediálnej diverzity podľa holandského Komisariátu pre médiá (Van Cuilenburg, Brakman, Van Der Meulen 2002): dimenzia indikátor koncentrácia vlastníctva podiely na trhu koncentrácia vydavateľov/vysielateľov počet nezávislých titulov, kanálov obsahová diverzita heterogenita obsahu publikum, čitatelia, preferencie distribúcia preferencií Príklad operacionalizácie – diverzita mediálneho obsahu —Obsahová diverzita —štruktúra tém (1. politika, 2. ekonomika, 3. školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci...) —podiel originálnych udalostí —štruktúra autorov (1. redaktor, 2. externista, 3. tlačová agentúra, 4. prevzaté z iného média) —štruktúra citovaných aktérov (1. politik, 2. úradník, 3. hovorca, 4. podnikatel´, 5. ekonóm...) —vnútorná názorová diverzita rubriky komentárov —podiel komentárov s rozdielnym názorom na spoločné udalosti —podiel udalostí, v názore na ktoré sa denníky nezhodli —štruktúra všeobecných hodnôt — —Formálna diverzita —štruktúra rubrík —štruktúra žánrov —formálne členenie novinového priestoru —prominencia rubrík (index: číslo strany, poloha na strane, počet slov, obrazový materiál, veľkosť obrazového materiálu) —prominencia tém —spravodajské hodnoty (1. jednoznačnosť, 2. prekvapenie, 3. kontinuita, 4. vzťah k elitným národom, 5. vzťah k elitným osobám, 6. personalizácia, 7. negativita) Príklad operacionalizácie – bulvarizácia —indikátory 1.skracovanie písaného textu (dĺžka článkov, počet slov) 2.vysoká miera vizualizácie správy (dĺžka článkov, prítomnosť fotografií, veľkosť fotografií, veľkosť titulku, pomer textu a obrazu) 3.posun k zábavnej funkcii článkov (podiel hard a soft news) 4.zmena spravodajských tém (podiel serióznych a bulvárnych tém) 5.negativita (pozitívne/negatívne vyznenie správ) 6.personalizácia (prítomnosť personalizácie) 7.premena citovaných zdrojov od expertov k vox populi (počet citácií jednotlivých typov zdrojov) 8.vysoké percento športových správ (počet/podiel športových správ) — — — — — — — Príklad operacionalizácie —Buijzen, M. et al. (2006): Parental Mediation of Children’s Emotional Responses to a Violent News Event —vystavovanie sa správam = otázky, do akej miery sledovali deti správy o zavraždení (v rôznych médiách) —empatická starosť = otázky na starosť alebo súcit s obeťou a jej rodinou, súčtový index —emocionálne reakcie; š. strachu, obáv, hnevu, smútku —mediačné stratégie rodičov: použitá škála televíznej mediácie —aktívna mediácia: vysvetlili ti rodičia, čo sa stalo? hovorili s tebou o tom? —reštriktívna mediácia: mohol si sledovať v televízii, čo sa stalo TvG? dovolili ti rodičia čítať o tom v novinách? — Rozhodnutie o základnom súbore a vzorke —výber ľudí/artefaktov, ktoré chceme skúmať —definícia základného súboru —definícia výberového súboru: 1.náhodný výber 2.nenáhodný výber —konkrétna metóda výberu, zdôvodnenie Zdroje, typy a formy dát 1.prirodzené sociálne prostredie 2.polo-prirodzené sociálne prostredie 3.umelé sociálne prostredie 4.sociálne artefakty — 1.primárne dáta 2.sekundárne dáta 3.terciárne dáta — — Metóda výskumu, technika zberu dát —Kvantitatívne, kvalitatívne, zmiešané —Metódy: 1.Prípadová štúdia 2.Survey 3.Experiment — —Techniky zberu dát: dotazník, štandardizovaný rozhovor, obsahová analýza, hĺbkový rozhovor, focus group.... — — Zber dát —ak používame už overený a vyskúšaný výskumný nástroj, uvedieme jeho zdroj —ak tvoríme nový výskumný nástroj, musíme ho najprv otestovať (pilotáž)