Podmienky dlhodobého rozvoja II Komparatistika Doc. Marek Rybář, PhD. Prehľad prednášky lInštitucionálne vysvetlenia a ich alternatívy lHospodársky rast, rozvoj a demokracia lĽudský kapitál a dedičstvo kolonializmu lIné chápanie modernity a rozvoja: lDemografia lDoprava l l Nájdite päť rozdielov gates Slim Inštitucionálne vysvetlenia lAcemoglu a Robinson Why Nations Fail (2012): lkrátke video alebo 500 strán za 5 minút: l lhttps://www.youtube.com/watch?v=2z5RAZlv2UQ Inštitucionálne vysvetlenia lrozdiely v stupni hospodárskeho a sociálneho rozvoja sú spôsobené politickými inštitúciami: lextraktívne inštitúcie vs. dobré inštitúcie lprvé zamerané na procesy, ktoré reprodukujú/vytvárajú nerovnosti, potláčajú sebarealizáciu, odporujú voľnej súťaži a nevedú k inováciám lLatinská Amerika: kolonisti vytvorili alebo prebrali systém konzervujúci politické a sociálne nerovnosti l l Inštitucionálne vysvetlenia ldobré inštitúcie umožňujú sebarealizáciu, inovácie, slobodu slova, rovnosť pred zákonom a ochraňujú politickú aj hospodársku súťaž lSeverná Amerika: anglickí kolonisti chceli použiť stratégie podobné španielskym v Južnej Amerike, ale podmienky na to neboli vyhovujúce Inštitucionálne vysvetlenia lzotročenie pôvodného obyvateľstva nefungovalo, rovnako ani “export” de facto nevoľníkov z materskej krajiny lnamiesto toho inštitúcie, ktoré postupne zavádzali samosprávu, obmedzenú pol. rovnosť a súťaž a podmienky pre hospodársky, sociálny a politický rozvoj l Inštitúcionálne vysvetlenia a ich alternatívy l lgeografia lpolitická kultúra lrozhodnutia “osvietených” lídrov lľudský kapitál l Dôvera/Trust l l l lčo je to dôvera/trust? l Nerovnosti ako priame dedičstvo koloniálnej éry lkolonializmus mal vplyv na sociálnu identifikáciu a sociálne postoje èpodoba režimov lNunn (2008): v oblastiach Afriky, odkiaľ otrokári predali najviac ľudí do otroctva, došlo k zastaveniu spolupráce medzi osadami pôvodných obyvateľov è lè kmeňová fragmentácia, žiadne širšie etnické identity Nerovnosti ako priame dedičstvo koloniálnej éry lNunn (2009): obchod s otrokmi èkultúrne zmeny ldnešní obyvatelia, ktorých predkovia boli obeťami obchodu s otrokmi, majú výrazne nižšiu mieru medziľudskej dôvery, dôvery voči úradom či dokonca voči príbuzným lto ukazuje na koloniálny pôvod dôvery, ktorú napr. Inglehart (1997) spája s demokratizáciou Modernizácia a rozvoj lekonomické faktory vedú k modernite, hospodárskemu a politickému progresu lS.M. Lipset (1959): výška príjmu HDP per capita podnecuje demokratizáciu a udržiava demokraciu lpríjem úzko súvisí s ďalšími javmi, ktoré vplývajú na demokraciu Modernizácia a rozvoj: súčasná debata lAnti-Lipset: Przeworski a kol (2000): vzťah medzi bohatstvom obyvateľov a typom politického režimu lvznik demokracie nezávisí od výšky príjmu na obyvateľa lale pravdepodobnosť, že demokracia prežije, rapídne narastá s rastúcim príjmom na hlavu Przeworski a kol (2000) lkorene demokracie a diktatúry teda nie sú primárne ekonomické l1950-1990: demokracie takmer určite prežijú, ak sa prelomí určitá výška príjmu na hlavu laj keď demokracia niekedy vznikne v chudobnej krajine, je veľmi zraniteľná, v bohatých je demokracia naopak “nedobytná” Przeworski a kol (2000) linštitúcie neovplyvňujú hospodársky rast (“Anti-Acemoglu”) lTaiwan, Singapur, Južná Kórea, Thajsko, Japonsko, Grécko a Malta: najväčší skok vpred ldiktatúry: TW, SING lväčšinou diktatúry: JKOR ldemokracie: JAP, MAL loba režimy: POR, GRE, THAI Przeworski a kol (2000) lcelkové príjmy rástli rovnako v DEM aj DIKT lale príjem na hlavu vyšší v DEM (pretože pomalší rast obyvateľstva) lDIKT: nárast pracovnej sily a nízke mzdy, DEM: vyššie mzdy, efektivita práce, viac využívali nové technológie Przeworski a kol (2000) lè nie je potrebné obetovať demokraciu kvôli hospodárskemu rastu lDIKT majú mnoho nevýhod oproti DEM: lživot je ťažší a kratší, ekonomika rastie len ak sú politicky stabilné (t.j. represívne) lDEM: pol. nestabilita nemá zásadný vplyv na ich hosp. rast (v porovnaní s DIKT) l Przeworski a kol (2000): kritika lkritizované z teoretických aj metodologických pozícií lnajsilnejšia kritika sa týka skreslujúceho výberu prípadov (selection bias) lBoix a Stokes (2003): je chyba skúmať prípady až po roku 1950: distribúce DEM a DIKT v tomto čase nie je náhodná, ale typ režimu a bohatstvo silno korelujú Boix a Stokes (2003) lčo viedlo k stavu, že bohaté krajiny boli väčšinou DEM a chudobnné väčšinou DIKT? ldemokratizácia 1850-1940: silný vzťah medzi príjmom na hlavu a demokratizáciou lrozvoj (development) VEDIE k demokracii, len to menej vidíme po r. 1950, lebo bohaté krajiny už vtedy SÚ demokratické Boix a Stokes (2003) lako PRESNE vedie rozvoj a bohatstvo k demokracii? lBoix (2003): DEM nevzniká kvôli nárastu samotného príjmu, je to len náhrada za oveľa fundamentálnejšie faktory v pozadí lkľúčom je rastúca príjmová rovnosť: s jej nárastom klesá obava z politickej rovnosti l Boix a Stokes (2003) lpríjmová rovnosť: v bohatej spoločnosti by bohatí jednotlivci prerozdeľovaním majetku (zdaňovaním) stratili menej ako v chudobnej spoločnosti lpretože prvé industrializované krajiny dosiahli príjmovú rovnosť pri nižších hodnotách príjmu na obyvateľa, efekt rozvoja na demokraciu bol viditeľnejší pred r. 1950 Demokracia v bohatých krajinách lprečo je demokracia “zabezpečenejšia” v štátoch, ktoré sú (na hlavu) bohatšie? Prečo rozvoj udržiava demokraciu? lInglehart (2000): materiálne podmienky ovplyvňujú, ako jednotlivci vnímajú realitu lrozvoj vplýva na subjektívne vnímaný blahobyt a to má vplyv na legitimitu režimu lvysoká úroveň blahobytu podporuje demokraciu, úzka súvislosť medzi vnímaním well-being a typom režimu (napriek anekdotám, bohaté “krajiny” sú spokojnejšie Ľudský kapitál/vzdelanie lLipset (1959) špekuloval o vplyve vzdelania, ktoré “rozširuje ľudský rozhľad, uľahčuje toleranciu, potláča sklony k extrémizmu a zvyšuje schopnosti učiniť racionálne volebné rozhodnutie” lBoix a Stokes (2003): vzdelanie má ešte silnejšiu prediktívnu hodnotu než príjem na hlavu pri vysvetľovaní rozvoja a DEM Ľudský kapitál/vzdelanie lGlaeser a kol (2004): kľúčom k budúcemu rozvoju neboli inštitúcie, ale ľudský kapitál kolonizátorov l“dobré inštitúcie” (Acemoglu a kol) nespôsobili rozvoj a hosp. rast lrozsah školskej dochádzky (podiel populácie) v r. 1900 pozitívne koreluje s výškou príjmu v r. 2000 Glaeser a kol (2004) lpanelové dáta 1960-2000: zvyšujúci sa podiel vzdelanej populácie vplýva na nárast počtu demokracií l1960: (takmer) všetky chudobné krajiny boli DIKT, ale mali rôznu mieru hosp. rastu lústavné obmedzenia vlády nemali vplyv na rast lochrana súkr. vlastníctva a rast vznikajú rozhodnutím diktátorov, nie ich obmedzením Ľudský kapitál/vzdelanie lWoodberry (2012): vzťah medzi pôsobením misionárov a následnými štrukturálnymi zmenami v týchto (bývalých) kolóniách lmisionári (protestantskí): založili väčšinu vzdel. inštitúcií, prvú podobu tlačeného písma pre domorodé jazyky, tlačili prvé knihy a noviny, vyučili prvých domácich tlačiarov lčasto ako prví žiadali citlivejší prístup k dom. obyvateľstvu Woodberry (2012) lto neznamená ich bezproblémový pôsobenie: rozvrat tradičných spol., rasizmus a pod. lALE: spôsobili socioštruktúrne zmeny podporujúce DEM llaické hnutie, čítanie Biblie v spolkoch, masové vzdelávanie + narušenie monopolu koloniálnych elít nad týmito činnosťami Woodberry (2012) laktivity misionárov v minulosti silne korelujú s DEM, hosp. rozvojom, vzdelaním, členstvom v spolkoch lhistorický výskyt protestantských misionárov vysvetlí viac ako polovicu variácie v miere DEM v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a Oceánii l Ľudský kapitál/vzdelanie lLankina a Getachev (2012): rozdiely medzi štátmi Indie lgramotnosť z koloniálnej éry, obzvlášť ženská gramotnosť, je výrazne spojená s mierou DEM v štátoch nezávislej Indie lnavyše, úrovne gramotnosti a DEM úzko súvisia s výskytom protestantských misionárov v Indii v predch. obdobiach Ako ? Vplyv ľudského kapitálu laktivity misionárov ovplyvnili mechanizmus prenos gramotnosti medzi generáciami lčítanie Biblie v rodine a cirk. spoločenstve: udržiavanie a reprodukcia kultúrnych hodnôt spajaných s DEM ljasné odlíšenie medzi dôsledkami konania misionárov a koloniálnej (“štátnej”) správy Demokracia a rozvoj: súhrn lrozvoj a demokracia môžu byť ovplyvnené aj medzinárodnopolitickými faktormi (kolonializmus) lvýskum demokratizácie bežne pracuje s ukazovateľmi ako príjem na hlavu, ľudský kapitál, dôvera, sociálne nerovnosti a sociálne identity ako faktormi vzniku DEM ltieto (zdanlivo) pôvodné faktory môžeme interpretovať aj v širšom medzin. kontexte Rozvoj: alternatívne prístupy lrozvoj nemusí byť naviazaný len na hospodársky progres lmnožstvo modernizačných zmien, ktoré pripisujeme ekonomickým procesom, sa dajú vysvetliť aj v inom kontexte ldemografické procesy: základ fundamentálnych socioštruktúrnych zmien l Demografické procesy lovplyvnili, kde ľudia žijú (sídelná štruktúra), ako komplexné sú ľudské spoločenstvá, v akom vzťahu sú muži a ženy lDyson (2001): mnohé aspekty sociálneho rozvoja vznikli kvôli postupujúcej demografickej zmene a aspoň čiastočne nezávisle od zmien v hospodárskej oblasti l Dyson (2001): Demografická transformácia l1) “počiatočný bod”: výrazný pokles mortality l2) kvôli tomu došlo k nárastu populácie l3a) toto viedlo k poklesu pôrodnosti l- sociálne a kultúrne charakteristiky populácie determinujú priebeh a rýchlosť poklesu, ale nie sú jeho príčinou lani ekonomické faktory nie sú dostatočným vysvetlením: Demografická transformácia lniekde si rodičia už nemôžu dovoliť ďalšie deti (chudoba) a inde rodičia radšej užívajú materiálne statky než napr. 5. a 6. dieťa l3b) zároveň nárast populácie vedie k urbanizácii: premene rurálnych na komplexné urbánne sídla, resp. migrácii do miest l Demografická transformácia lv dôsledku mestského života: pôvodné ciele reprodukovať rodinu ustupujú snahe o zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a materiálne zabezpečenie individuálnych detí l4) nevyhnutným následkom je starnutie populácie a feminizácia staršej generácie (ženy žijú dlhšie ako muži, menej času oproti minulosti strávia starostlivosťou o deti) l Demografická transformácia l5) urbanizácia spôsobuje štrukturálne zmeny: deľbu práce, špecializáciu, vzdelávanie a príprava na povolanie sú dôležitejšie, potreba obchodnej (trhovej) monetárnej výmeny l6) to vyžaduje rozvoj štátu a štátnej byrokracie, komplexnosť spoločnosti rastie, vznik inštitúcií občianskej spoločnosti vedie k rozšíreniu základov politickej moci Demografia a demokracia ldemokratické požiadavky zvyčajne prichádzajú od urbánnej časti populácie lH. Laski: “Organized democracy is the product of urban life” ldemografická a demokratická transformácia zvyčajne prichádzajú spoločne: (veľmi) mladú populáciu rozptýlenú po rurálnych oblastiach strieda starnúce, urbánne a asertívnejšie obyvateľstvo Doprava ako faktor rozvoja lmnožstvo faktorov prispieva k socioekonomickému progresu, ale mobilita a dopravná infraštruktúra sú mimoriadne dôležité lvyhovujúce životné podmienky, napr. dostatok kvalitnej potravy, dostupná zdravotná starostlivosť, vzdelanie, dobrá práca a pod. sa dajú užívať iba tam, kde sú podmienky na prepravu, ľudí, tovaru a ideí Doprava ako faktor rozvoja ldramatické rozdiely medzi nerozvinutým a rozvinutým svetom lGlobálny juh: nedostatok dopr. prostriedkov, zanedbaná dopr. infraštruktúra, zdroje a zručnosti na zlepšenie nie sú k dispozícii lväčšina populácie žije v polouzavretých sídlach, kde chudoba a imobilita súvisia Doprava ako faktor rozvoja l“nová dopravná revolúcia” v rozvinutom svete: llacná masová letecká doprava lvysoká a rastúca osobná mobilita (autá) lzrýchlená a zvýšená preprava tovarovè internacionalizácia priemyslu a obchodu a vznik “Global village” Doprava a rozvoj lHilling (1996): vzťah dopravy a rozvoja je komplexný a nedá sa určiť príčina a následok lzáleží to od miesta aj od času, o ktorom uvažujeme l1) prípady, keď rozvoj nasledoval dopravu: nové železnice viedli k nárastu produkcie exportných komodít (kakao a Nigéria) ldopravná infraštruktúru v Amazónii è expanzia poľnohospodárstva, lesníctva a baníctva Doprava a rozvoj l2) alternatívne: transport je v zásade odpoveďov na požiadavky, práve vtedy má aj najväčší vplyv na rozvoj lale doprava a infraštruktúra vznikala aj kvôli iným než ekonomickým motiváciám: lvojenské, ideové a politické motivácie lnové delenie afr. kolónií na konci 19. stor. è posilnenie koloniálnej správy èkontrola nad územím Rozvojové impulzy dopravy ldôsledky pre používateľov: lzníženie nákladov na prepravu lzvýšený objem a pestrosť prepravených tovarov lmimotrhové benefity: zvýšená bezpečnosť prepravy, turizmus a rekreácia, možnosti efektívnejšej komunikácie, nárast dostupnosti informácií, hlbšia pol. a spol. integrácia Rozvojové impulzy dopravy ldôsledky pre región a ďalších obyvateľov: lprístup k širším regionálnym a zahraničným trhom lpôda a nerastné suroviny v konkrétnych lokalitách získavajú na hodnote lcelkový posun od nemonetárnej k monetárnej ekonomike, od izolovanosti k integrácii sídel Rozvojové impulzy dopravy lod extenzívneho k intenzívnemu, od lokálnej sebestačnosti k regionálnej/celoštátnej závislosti lnemožno prehliadať na negatívne dôsledky: lnové nerovnosti (niektorí profitujú viac než iní) lzvýšená zadĺženosť lnežiadúce závislosti (napr. regiónu od jedinej komodity a pod.)