Vznik národov a štátov
Komparatistika
Doc. Marek Rybář, PhD.

Prehľad prednášky
lvznik prvých moderných štátov: vojna, interakcie aktérov, hodnotové a ideové podmienky a
mimoeurópsky kontext
ltransformácia smerom k národnému štátu
lmoderný štát a jeho zlyhania
lmetodologické aspekty štúdia štátu
l

Štruktúra moderného štátu
lcentralizovaná byrokracia ako najdôležitejšia inštitúcia moderného štátu lako došlo k jej vzniku,
ako a prečo sa sformovali moderné štáty? lnajstaršie a najvplyvnejšie vysvetlenie spája vznik štátu
s vojnovým konfliktom

Štát: Vedľajší produkt vojny
lCharles Tilly: štát nevznikol zámerne
lpredstavoval logistické riešenie na zabezpečenie armády v dlhodobých vojenských konfliktoch 14.
storočia lbudovanie armády a infraštruktúry na jej podporu: systém výberu daní a jeho centralizácia

Tilly: Nový typ armády,
nové vzťahy
ltechnologický pokrok v dôsledku používania pušného prachu ako strategického nástroja:
lťažkú jazdu nahrádza ľahká pechota
lrytierov nahrádzajú vojaci zo sociálne nižších vrstiev lkončia feudálne armády založené na osobnej
lojalite rytiera a panovníka
l

Tilly: Nový typ armády,
nové vzťahy
lnový typ armády: početnejšia a platená
l vyžiadala si nové technológie a logistiku: centralizácia, rozsiahla administratíva, efektívny
centralizovaný výber poplatkov a daní
lpreto a takto vzniká štát

Tilly: Zmluvný základ štátu
lvznik centrálnej autority mal aj iný dôvod, a to zmluvný (contractarian) lo lojalitu (a príjmy)
vazalov súťažilo viacero vplyvných lordov, králi/panovníci boli najefektívnejší poskytovatelia
ochrany vazalov

Tilly: Zmluvný základ štátu
lTilly prirovnáva proces vzniku štátu k modernému organizovanému zločinu: lpanovník poskytoval
ochranu svojim vazalom, za čo mu oni platili dane a poplatky

Kritika Tillyho koncepcie 1
ls analýzou (neskoršieho) vzniku štátov v Latinskej Amerike prišiel Centeno (2002)
lpodľa neho Tillyho vojna má vplyv len ak:
lvojnových konfliktov bolo veľa (séria)
lnasledovali tesne po sebe
lboli koncentrované na relatívne malom území
lunikátne podmienky v západnej Európe
l

Centeno: iná Latinská Amerika
ltieto podmienky neboli v Latinskej Amerike 19. storočia vôbec splnené: faktická absencia vážnych
vojnových konfliktov
lrozsiahle a riedko osídlené územia
lmálo zdrojov na vybudovanie vojnových mašinérií
lvládnuce elity relatívne málo ohrozené
ldostupnosť fin. pôžičiek na vznikajúcich medz. trhoch – malá motivácia pre vznik centralizovaného
štátu

Kritika Tillyho koncepcie 2
lcentralizovaná štátna byrokracia niekde vznikla ešte pred dlhodobými vojnovými konfliktmi v Európe
(t.j. pred cca r. 1400) lCapetovské Francúzsko ako ilustrácia, centralizácia o viac ako storočie
pred technologickou zmenou vojenstva lSpruyt (1994): tichý súhlas šľachty a podpora meštianstva
boli kľúčom ku kráľovskej centralizácii
l
l

Spruyt: “koaličná” politika a štát
lkráľ a mešťania preferovali moc na teritoriálnom princípe (privilégiách), šlachta a duchovenstvo
na osobných a rodových väzbách lpanovník získal financie zdaňovaním mešťanov a súhlas od šlachty
vďaka výnimkám a “úplatkom” (léno) lštát tu nevystupuje ako predátor, ale ako výsledok obojstranne
výhodného obchodu

Spruyt: “koaličná” politika a štát
lmešťania (obchodníci, burghers) preferovali štandardizáciu (mier, váh, peňazí a pod.), čo
zabezpečil iba centralizovaný systém vlády lv tomto zmysle preferovali panovníka pred miestnymi
lordmi (pred decentralizáciou) lkráľovské záujmy preferovali maximalizáciu výberu daní, teda tiež
štandardizáciu a centralizáciu

Kritika Tillyho koncepcie 3
lokrem materiálnych môžu zohrávať úlohu aj ideové a hodnotové faktory: lGorski (2002):
transformácia Pruska na centralizovaný štát s efektívnou armádou lmožná kvôli vzniku novej
kalvínskej elity podporujúcej revolúciu zhora ldôležitosť noriem ako disciplína, poslušnosť,
čestnosť a lojalita

Kritika Tillyho koncepcie 3
lNizozemsko v 17. storočí: najmocnejší štát, efektívny a zároveň silno decentralizovaný lkoalície
vplyvných aktérov: pariarchálnych rodín, bohatých obchodníkov, a ďalších lokálnych elít lkultúrne
(protestantské) hodnoty: efektívna byrokracia a armáda s obmedzenými zdrojmi linovatívne
inštitucionálne riešenia, napr. Nizozemská východoindická spoločnosť
l

Mimoeurópske skúsenosti
lďalší vzorec vzniku štátov, napr. koloniálne dedičstvo ako dôležitý diferenciačný faktor
lefektívna byrokracia v Južnej Kórei ako výsledok japonskej kolonizácie: väčšina byrokracie a
polície ostala aj po dekolonizácii lpodobné argumenty aj o Indii (Británia) a Filipínach (USA)
lkoloniálna správa vytvorila domácu elitu, ktorá spravovala krajinu ešte pred samostatnosťou
l

Od štátu k národnému štátu
llegitimizácia dnešných štátov je založená na spoločenstve rovnoprávnych občanov lrozdiel oproti
impériám, kráľovstvám, mestským štátom a teokraciám minulosti limpériá neexistujú, teokracie boli
zvrhnuté, na Blízkom východe pár monarchií lkoncept národného štátu: revolučný projekt vo FRA a
USA, dnes je normou lako a prečo sa moderné štáty transformovali na národné štáty?

Nacionalizmus ako legitimizácia
lexistuje množstvo teórií vysvetľujúcich vznik národov a štátov a nacionalizmu lGellner: doktrína,
ktorá hlása, že národná a štátna jednotka by mali byť zhodné (kongruentné) lotázna je ich
explanačná sila, keď pozeráme na vznik štátov a národov v globálnom merítku a nie len cez skúsenosť
Európy

E.Gellner (1983)
lnacionalizmus ako dôsledok prechodu od agrárnej k industriálnej spoločnosti
lvyžaduje mobilnú a flexibilnú pracovnú silu
ltá potrebuje štandardizované vzdelanie v jednotnom médiu/jazyku lštátna administratíva produkuje
jednotnú a homogenizovanú jazyku s jednotným jazykom

E.Gellner (1983)
lmodernizácia nezasahuje všetky geografické oblasti krajiny v rovnakom čase lvidiecke obyvateľstvo,
ktoré prichádzalo do industriálnych centier, narážalo na rozvinutú kultúru a ľudí hovoriacich iným
jazykom lvýsledkom bola nevôľa, rozhorčenie a často alternatívny projekt národa/štátu lpodobným
procesom prešli aj kolónie: industrializácia delegitimizovala tradičnú hierarchiu, rasa ako
indikátor nerovnosti

M. Hechter (2000)
lrozdiel medzi nacionalizmom budujúcim štát (state-building) a nacionalizmom periférie
(secesionistický, resp. periférny) lprvý asimiluje/integruje rozličné kultúry do jednej, výsledok
úsilia aktuálnych vládcov o homogenitu ldruhý zdôrazňuje kultúrnu odlišnosť periférneho
obyvateľstva, smeruje k novému štátnemu útvaru, často reakcia na prvý

B. Anderson (1991)
lkľúčová je úloha tlačového kapitalizmu (print capitalism) lvznik tlače/denníkov a rozšírenie
gramotnosti, schopnosť čítať v domácom jazyku, vedú k imagined community lľudia začínajú sami seba
chápať ako spoločenstvá, ktoré zdieľajú pôvod a spoločné politické smerovanie

B. Anderson (1991)
lnárod je spoločenstvo vzniknuté z predstavivosti, ktorú podnecujú moderné masovokomunikačné
technológie:
lkníhtlač produkujúca masovú dennú tlač
lmasová románová literatúra a pod.
lanalýza juhových. Ázie: kolonisti rozšírili vzdelávací systém v administratívnych jednotkách,
ktoré nemali etnický základ
ladministratíva + kultúra =nadetnické národy

L. Greenfeld (1992)
lnie hlboko zakorenené socioekonomické faktory, ale “dynamické premenné” hrajú úlohu pri šírení
nacionalizmu
lmocenská konfigurácia domácich aktérov
lnacionalisti v rôznych častiach sveta “imitovali” nacionalizujúce procesy v krajinách, s ktorými
mali dlhodobé väzby lTUR a JAP (NEM), AFR (FRA a BRIT), Kurdi a Arabi (TUR)

Empirické testovanie nacionalizmu
lWimmer a Feinstein (2010): väčšina teórií má len obmedzenú platnosť lnie Gellner: množstvo nár.
štátov vzniklo pred modernizáciou a množstvo modernizovaných spoločenstiev nemalo štáty lnie
Anderson: gramotnosť a nezávislosť spolu empiricky súvisia inak než tvrdil lúzemia s provinčnou
správou neviedli častejšie k nár. štátu než územia bez nej

Wimmer a Feinstein (2010)
lkľúčová je relatívna mocenská pozícia nacionalistických aktérov a predstaviteľov etablovaného
štátu, plus jeho medzinárodná pozícia lnár. štát vzniká, ak nacionalisti dokážu prevziať/pohltiť
existujúci režim, bez ohľadu na socioekonomické okolnosti lúspech pravdepodobnejší ak je štát
vojensky oslabený alebo ak majú nacionalisti dlhý čas na pôsobenie (mobilizácia a delegitimizácia)
l

Wimmer a Feinstein (2010)
ltento proces mobilizácie a delegitimizácie je úspešnejší, ak v okolí už vznikajú nové národné
štáty: geografická blízkosť alebo vznik štátov v rovnakom impériu lto ukazuje na dôležitosť
interakcií aktérov aj na silu imitačných procesov (Greenfeld)

Zlyhávajúce štáty
lnie všetky štáty sú rovnako životaschopné, s rovnakými kapacitami lšpecifické sú tzv. zlyhávajúce
štáty (failed states) lBates (2008): 1. štát sa stáva nástrojom uzurpácie (predation), teda
držitelia moci zneužívajú štát na získavanie súkr. zdrojov l2. zároveň štát stráca monopol na
legitímne násilie, ozbrojené skupiny bojujú o zdroje
l

Etnicita a jej pôvod
lprimordializmus (etnicita je dejinne prítomná, rigídna) vs. konštruktivizmus (etnicita je náhodná
a podmienená – F. Barth) lHale (2004): skupinové správanie je automatickou súčasťou ľudských
aktivít, identita je “sociálny radar”, ktorý ľuďom pomáha orientovať sa (redukcia neistoty) lkeď je
ľudský osud zviazaný s príslušnosťou k nejakej skupine, identita zosilnieva

Etnicita a jej pôvod 2
letnicita je významná identita, pretože:
l(1) zahŕňa komunikačné bariéry (jazyk)
l(2) (niekedy) zahŕňa fyzické rozdiely
l(3) 1. a 2. sú často teritoriálne koncentrované
l(4) symboly etnickej identity sú zdieľané celou komunitou l(5) identita sa mení, identifikácie a
významy sú “manipulovateľné” elitami aj samotnými jednotlivcami
l
l
l

Etnicita a jej pôvod 3
letnicita je jeden z najčastejšie používaných konceptov v modernej analýze, čo presne ale znamená?
lChandra a Wilkinson (2008): kategória, v ktorej atribúty spoločného pôvodu sú nevyhnutnou
podmienkou príslušnosti k etniku lrozdiel medzi etnickou štruktúrou a etnickou praxou
l

Etnicita a jej pôvod 4
lštruktúra – statické atribúty (napr. jazyková odlišnosť) lprax – dynamické atribúty, napr. podiel
hlasov pre etnické strany v súťaživých voľbách lnapr. “mobilizácia etnických identít pol. stranami
vo voľbách koreluje s vypuknutím občianskej vojny (prax, nie štruktúra!)
lvzťah medzi štruktúrou a praxou je nejasný
l

Zlyhávajúci štát
lrozličné operacionalizácie, berú do úvahy:
letnické vojnové konflikty
lrevolučné vojny
lgenocídu
lrozličné “škodlivé” zmeny systému:
lkolaps štátu v Somálsku a vojna v Juhoslávii ako dva prominentné prípady failed states
l

Zlyhávajúci štát
lzlyhávajúci štát nie je to isté ako občianska vojna,, ale lveľká časť zlyhaní štátu sa vyskytuje v
občianskej vojne a lobčianskym vojnám sa najviac “darí” v zlyhávajúcich štátoch

Faktory zlyhania štátu
lnie je súvislosť medzi chudobou (príjem na hlavu) a zlyhaním štátu lvýznamnejší je vzťah medzi
nízkym príjmom štátu a jeho zlyhaním (chýbajú prostriedky na št. administratívu) letnická diverzita
tiež nevedie k častejším zlyhaniam štátu než etnická homogenita

Faktory zlyhania štátu
lk zlyhaniam často dochádza tam, kde vládne etnická menšina: vysvetlenie je, že štát zdaňuje
všetkých obyvateľov, ale pri výdavkoch zvýhodňuje etnickú skupinu, ktorej príslušníci vládnu
lnajčastejšie dochádza k zyhaniu štátu počas tranzície, období medzi dvoma režimami (typicky počas
demokratizácie)

Faktory zlyhania štátu
lhybridné pol. režimy sú tiež vysoko nestabilné lčiastočné demokracie, resp. autokracie s určitou
mierou slobodnej politickej súťaže, majú významne (asi 20x) vyššiu pravdepodobnosť zlyhania štátu
ako ostatné režimy

Definičné a metodologické otázky
lčo je to vlastne štát?
lnajčastejšie je definovaný ako politická organizácia spájaná s násilím lWeber: “ľudské
spoločenstvo, ktoré si úspešne nárokuje monopol na legitímne použitie fyzickej sily na danom území”

Definičné a metodologické otázky
l
lTilly (1990): štát ako organizácia, ktorá ovláda násilie, odlišuje sa od rodinných a príbuzenských
skupín a má prednosť pred ostatnými organizáciami v rámci daného územia

Definičné a metodologické otázky
lM. Levi (2002): štát je komplexný aparát centralizovanej a inštitucionalizovanej moci, ktorá
koncentruje donútenie, zakladá vlastnícke práva a reguluje spoločnosť na určitom území, pričom je
formálne uznaný ako štát na medzinárodných fórach
l

Definičné a metodologické otázky
ltieto post-weberovské definície sa vyhýbajú pojmom ako je legitimita a monopol, ktoré sú pre
Webera kľúčové lpovažujú tieto atribúty za premenné, nie za konštantné: nie všetky štáty sú
legitímne a mnohé nemajú monopol na legit. násilie lak ale odstránime legitimitu, pojem štátu
začína byť príliš “materialistický”

Definičné a metodologické otázky
lje zredukovaný na vojenskú moc  a byrokraciu, ktorá vynucuje (materiálny) poriadok lpritom je
zrejmé, že štát nie je založený iba na materiálnom základe a donútení lidey, hodnoty a normy majú
širšiu rolu než produkciu fyzického donútenia, legitimizujú moc – to donútenie nedokáže

Definičné a metodologické otázky
lštát ako objekt analýzy, ktorý existuje zároveň ako materiálne sily aj ako ideový konštrukt
lMitchell (1999): to, čo nazývame štát vzniká prostredníctvom techník, ktoré umožňujú každodenným
praktikám naberať abstraktnú a nemateriálnu formu