Komparatívna metóda a komparatívna politika Komparatistika FSS MU 2017/18 Doc. Marek Rybář, PhD. Prehľad prednášky lKomparácia a jej ciele lRozdiely sociálnych a prírodných vied a úloha komparácie lSpôsoby komparácie lRiziká a problémy komparácie lStratégie komparácie l Komparácia a jej ciele lPorovnávanie ako prirodzená súčasť ľudských aktivít lceny mobilov, predmety na fakulte, pracovné ponuky, výšku príjmu, výšku a hmotnosť, výzor lTak aký je ich rozdiel v porovnaní s vedeckou komparatívnou metódou? l l l Otázka l lPrečo v politológii porovnávame? l lAkú politologickú komparáciu ste už uskutočnili a čo ste zistili? Komparácia a jej ciele lV cieľoch: komparácia štátov, politických systémov, režimov a pod. má štyri základné ciele: ldeskripciu lklasifikáciu ltestovanie hypotéz lpredikciu l Deskripcia 1/2 lSystematický výskum nutne potrebuje dobrú deskripciu skúmaných javov lpopis politických fenoménov a udalostí v jednej krajine alebo v skupine krajín lNiekedy označovaný ako "stará/tradičná“ komparatistika, v kontraste s "novou komparatistikou“ lAlmond: "evidence without inference“ lLijphart: atheoretical case study l Deskripcia 2/2 lautor popisuje pozoruhodný a zaujímavý "príbeh", bez širších záverov a zovšeobecnení lšpecifické udalosti, dôležité osoby, ktoré zohrali významnú úlohu v rozhodovaní atď. lpotenciálne dôležité informácie, dáta pre komparatívne i jednoprípadové štúdie lvšeobecné politické javy (zrod vojenského autoritarizmu, korene sociálnych hnutí, atď) Klasifikácia 1/2 lPomáhajú triediť prípady do niekoľkých kategórií na základe podobných zdieľných charakteristík ljednoduché dichotómie (demokr.-nedomokr.) aj zložitejšie schémy (1, 2 strany, viac strán) ltriedenie prípadov do menšieho počtu skupín, rozdiely medzi nimi ako výskumná otázka pre komparatívny výskum Klasifikácia 2/2 lInduktívne aj deduktívne: Blondel vs Aristoteles lBlondel: jedna, dve, dve a pol, multi s dominantnou, multi bez dominantnej strany lAristoteles: počet vládcov a charakter vládnutia lJeden, niekoľko, veľa // dobrá, zlá lFormy vlády: monarchia, aristokracia, politea, tyrania, oligarchia, demokracia l Testovanie hypotéz lkomparácia umožňuje preskúmať viaceré vysvetlenia a vylúčiť tie, ktoré sa nepotvrdili lnajskôr sa identifikujú kľúčové premenné lpotom sa pomenuje vzťah medzi nimi la napokon sa tieto vzťahy ukazujú s cieľom generovať a vytvoriť teórie lkomparáciou empirických dôkazov l Predikcia 1/3 llogické rozšírenie testovania lpredpovedanie vývoja a udalostí v tých prípadoch, ktoré neboli predmetom samotného komparatívneho skúmania lpredikcie v komparatívnej politológii sú probabilistické (pravdepodobnostné), napr.: linkumbenti majú väčšiu pravdepodobnosť zvíťaziť vo voľbách než ich vyzývatelia l Predikcia 2/3 lAlebo: v krajinách s pomernými volebnými systémami je väčšia pravdepodobnosť, že budú mať viacero relevantných politických strán (než krajiny s väčšinovým vol. systémom) lteda dokážeme predpovedať účinky zmeny väčšinového na pomerný vol. systém lPOZOR: to neznamená, že vieme s určitosťou predpovedať, čo sa stane v konkrétnej krajine po zmene volebných pravidiel! Predikcia 3/3 lpredikcie v komp. politológii sú dnes menej časté než v minulosti lznámou "súčasnou" predikciou je Huntingtonovo tvrdenie, že konflikty po Studenej vojne najpravdepodobnejšie v oblastiach, kde sa stretávajú „civilizácie“ lHuntington tvrdí, že táto predikcia je presnejšia než akákoľvek iná v tomto období Rozdiely sociálnych a prírodných vied 1/2 lštyri ciele komparatívnej politológie (deskripcia, klasifikácia, testovanie hypotéz a predikcia) sú totožné s cieľmi prírodných vied laj Newtonova teória gravitácie bola založená na zhromažďovaní dôkazov, ktoré viedli k zovšeobecneniu a k ďalšej predikcii lgravitáciu (a ďalšie koncepty) nie je možné pozorovať priamo, ale len pozorovať jej dôsledky: je to myšlienkový konštrukt a jeho opakovanou verifikáciou došlo k formulovaniu teórie l l Rozdiely sociálnych a prírodných vied 2/2 l1) experimenty (pokusy): nemožné/neetické v sociálnych vedách, typické pre prírod. vedy lDôležitosť „kontrafaktov“ - situácie, v ktorých si výskumník predstaví, že faktory predchádzajúce určitej udalosti absentujú la kde teda mohol prebehnúť alternatívny vývoj lNAPR: Demokratická tranzícia v ŠPA a parlamentný/prezidentský systém v krajine Komparácia namiesto experimentu lvždy pracujeme s kontrafaktickými situáciami, keď zdôrazňujeme nejaký explanačný faktor ltvrdiť, že jednokolový väčšinový systém má sklon vyprodukovať systém dvoch strán v skutočnosti zároveň znamená zvažovať kontrafaktickú situáciu a tvrdiť, že krajiny bez takéhoto volebného systému nebudú mať systém dvoch strán lv tomto zmysle komparácia nahrádza experiment l Otázka l l l lPoznáte nejaký politologický zákon? Komparatívna politika nemá schopnosť formulovať „zákony“ l(Ale sú aj výnimky): lDuvergerov zákon lMichelsov železný zákon oligarchie lDemokratický mier lProblém je s malým (nedostatočným) počtom pozorovaní – ne/opakovaním javov lNamiesto zákonov porozumenie a vysvetlenie javov, o ktorých sme si „dostatočne istí“ Ako komparujeme? lJednoprípadové štúdie lPorovnanie malého počtu prípadov lPorovnanie veľkého počtu prípadov lRozdiely spočívajú v stupni abstraktnosti našich záverov lčím menej prípadov, tým menej možností na zovšeobecnenie Jednoprípadové štúdie 1/2 lČo je na nich komparatívne? lAk pracuje s konceptmi použiteľnými aj v iných prípadoch (kontextoch) lAk sa snaží formulovať všeobecnejšie závery o politických javoch lposkytujú popis kontextu, lvytvárajú nové klasifikácie, generujú hypotézy lpotvrdzujú alebo vyvracajú teórie a vysvetľujú existenciu deviantných prípadov l Jednoprípadové štúdie 2/2 lAj pri štúdiu jedného prípadu (štátu) je možné zvyšovať počet pozorovaní lRozdiel je medzi prípadom (CASE) a pozorovaním (OBSERVATION) lSkúmať viacero volieb lSkúmať viacero regiónov lTaliansko a civic culture lIndia a rola misionárov pre demokr. vývoj Komparácia malého počtu prípadov (2 - cca 20) lzámerne vyberieme niekoľko prípadov spomedzi populácie všetkých možných prípadov lskúmame skôr podobnosti a rozdiely skúmaných prípadov než analytické vzťahy medzi premennými lporovnaním podobností a rozdielov sa snažíme odhaliť, čo majú prípady spoločné, čím sa skúmaný politický jav dá vysvetliť Komparácia veľkého počtu prípadov 1/2 lnajviac sa približuje experimentálnym metódam prírodných vied lVýhody: schopnosť štatisticky "kontrolovať" a eliminovať alternatívne vysvetlenia, lrozsiahle pokrytie krajín v priestore aj čase la formulovanie záverov, ktoré sú platné vo viacerých krajinách (zovšeobecnenia) Komparácia veľkého počtu prípadov 2/2 lNevýhody a riziká: lOtázna je validita merania lNevhodné na skúmanie procesov, kde pôsobia komplexné kauzálne mechanizmy lNevhodné tam, kde významy pojmov sú silno závislé od miestneho (a teda unikátneho) kontextu Problémy komparácie l1) priveľa premenných, málo prípadov l2) Zabezpečenie ekvivalencie l3) Výberové skreslenie (Selection bias) l4) Nepravé vzťahy (Spurioussness) l5) Chybné ekologické a individualistické závery (fallacies) l Priveľa premenných, málo prípadov 1/4 lvzniká, ak existuje viac potenciálnych vysvetlení pre skúmaný jav než prípadov na testovanie lTri možné riešenia: l1) zvýšiť množstvo prípadov alebo pozorovaní tak, aby bolo vyššie než počet premenných l l l Priveľa premenných, málo prípadov 2/4 lLijphart (1970) navrhuje lgeografické alebo časové navýšenie prípadov la zredukovanie počtu skúmaných premenných ich skombinovaním lzredukovať počet premenných len na "relevantné" premenné, pri ich výbere je potrebné nechať sa viesť teóriou l Priveľa premenných, málo prípadov 3/4 l2) použiť most similar systems design (MSSD) lcieľom je vylúčiť faktory, ktoré sú rovnaké v skúmaných prípadoch a zamerať sa len na tie faktory, ktoré sú odlišné a ktoré vedú k pozorovanému výsledku lproblém je, že množstvo alternatívnych vysvetlení sa takto nikdy nepodarí eliminovať l l Priveľa premenných, málo prípadov 4/4 l3) minimalizovať množstvo relevantných premenných a použiť most different systems design (MDSD) lporovnávať celkom odlišné krajiny, pričom sa zameriavať len na ich niekoľko málo podobností ako na vysvetľujúce premenné, l l Zabezpečenie ekvivalencie lodlišné chápanie konceptov môže viesť k odlišným spôsobom jeho merania lpreto je dôležité špecifikovať ekvivalentné pojmy skúmané v rozličných prípadoch lkoncepty musia byť modifikované tak, aby brali do úvahy kultúrne špecifiká študovaných kontextov lLepšie ak aplikujeme na prípadoch, ktoré dobre poznáme l l Výberové skreslenie (selection bias) lvzniká, keď zámerne vyberáme niekoľko prípadov z celej populácie možných prípadov lkomparácia je simuláciou experimentu, ale experimenty používajú náhodný výber, zatiaľ čo podstatou komparatívnej politiky je zámerný výber prípadov lje najviditeľnejšie vtedy, keď výskumník skúma len krajiny, ktoré podporujú jeho teóriu l Výberové skreslenie (selection bias) lmenej viditeľné skreslenie: keď je výber krajín naviazaný na hodnoty závislej premennej: lak vyberáme krajiny, v ktorých sa stal skúmaný jav (revolúcia, vojenský prevrat a pod.) lak závislá premenná nevariuje, môže dôjsť k nadhodnoteniu významu explanačných premenných alebo k zanedbaniu významu iných premenných Výberové skreslenie (selection bias) ldôležitosť explanačných faktorov môžeme potvrdiť iba ak zahrnieme ako prípady, v ktorých došlo k skúmanému javu, tak aj tie, kde k nemu nedošlo lCollier a Mahoney (1996) odlišujú výberové skreslenie od nevariácie závislej premennej lO prvom tvrdia, že je systematická a očakávané, nie je error, ale bias lKľúčom je zdôvodniť „vhodný rámec komparácie“ a nájsť správny kontrastný priestor l Výberové skreslenie (selection bias) lKontrastný prietor pri vysvetľovaní, prečo majú niektoré krajiny nízky rast HDP je vymedzený prípadmi, ktoré majú vysoký rast HDP lAk nepreskúmame prípady z celej škály kontrastného priestoru, ale len z jeho časti, dochádza k výberovému skresleniu – toto skreslenie je očakávané a systematické Nepravé vzťahy (spuriousness) lZnamená, že vynecháme kľúčovú premennú, ktorá má vplyv ako na skúmaný výsledok, tak aj na nami doteraz určené explanačné (nezávislé) premenné lprvým možným riešením je špecifikovať všetky relevantné premenné, ktoré môžu zodpovedať za skúmaný výsledok (ale problém č. 1: priveľa premenných a málo prípadov )!! Nepravé vzťahy (spuriousness) ldruhým riešením je vybrať iba krajiny, ktoré výborne spĺňajú kritériá teórie, z ktorej vychádzame, ltu ale hrozí výberové skreslenie lDokonalé riešenie neexistuje: komparativisti si musia byť vedomí týchto rizík a jasne ich uviesť vo svojom výskume Chybné ekologické a individualistické závery (fallacies) lkeď závery o jednej úrovni analýzy vychádzajú z dôkazov na druhej úrovni (mikro a makro úrovne) ltakouto chybou je napríklad na základe vzorky individuálnych respondentov vyvodzovať závery o kultúrnych alebo iných systémových črtách krajiny l Chybné ekologické a individualistické závery (fallacies) l“zlaté pravidlo”: lanalýza jednotlivcov vedie k presným záverom iba ohľadne jednotlivcov, lanalýza miest vedie k presným záverom iba ohľadne miest atď. lje potrebné minimalizovať vyvodzovanie, ktoré porušujú tento reťazec Komparácia veľkého počtu prípadov lLijphart ju nazýva štatistická (komparatívna) analýza lnie je súčasťou tejto prednášky l Komparácia malého počtu prípadov 1/4 lvenuje väčšiu pozornosť kontextu každého prípadu lväčšia pozornosť sa venuje vnútroprípadovej variácii než rozdielom medzi prípadmi lnižšia úroveň konceptuálnej abstrakcie a vyššia miera validity lVyužívanie kvalitatívnych informácií ldve hlavné stratégie výberu prípadov: MSSD a MDSD Komparácia malého počtu prípadov 2/4 lmost similar systems design (MSSD): l lidentifikuje kľúčové charakteristiky, ktoré sú rozdielne v inak podobných krajinách a ktoré tak vysvetľujú pozorovaný jav l Prípad 1 Prípad 2 Premenné (charakteristiky prípadov) a a b b c c x nie x výsledok, ktorý vysvetľujeme Y nie Y Premenná Prípad 1: Togo Prípad 2: Ghana Podobnosti: Klimatické podmienky Vysoké teploty Vysoké teploty Príjem na obyvateľa Nízky Nízky Etnický charakter Heterogénny Heterogénny Najväčšie náboženstvo Kresťanstvo Kresťanstvo Iné náboženstvá Islam, tradičné kmeňové Islam, tradičné kmeňové Kolonizátor Francúzsko Spojené Kráľovstvo Výsledok: Typ režimu Autoritársky Demokratický Most different systems design lMDSD: porovnáva prípady, ktoré nemajú žiadne podobnosti okrem pozorovaného (vysvetľovaného) výsledku a niekoľko málo explanačných faktorov, ktoré sú pre tento výsledok dôležité l Case 1 Case 2 Case 3 Premenné (charakteristiky prípadov) a d g b e h c f i x x x Výsledok, ktorý vysvetľujeme y y y Premenné Prípad 2: Francúzsko (1780-1790) Prípad 3: Čína (1940-1945) Rozdiely Geografická poloha Európa Ázia Obyvateľstvo < 30 mil. > 500 mil. Storočie 18. 20. Režim monarchia Jedna nacionalistická strana Príčina: X X Výsledok Sociálna revolúcia áno áno Komparácia malého počtu prípadov 3/4 lv oboch prístupoch výskumník spája prítomnosť premennej x s výskytom pozorovaného javu y; niektorí priamo tvrdia, že x spôsobuje y lMDSD obsahuje výber krajín, v ktorých závislá premenná nevariuje - vo všetkých prípadoch je skúmaný výsledok rovnaký