Vznik moderných štátov Komparatistika Doc. Marek Rybář, PhD. Prehľad prednášky lvznik prvých moderných štátov: vojna, interakcie aktérov, hodnotové a ideové podmienky a mimoeurópsky kontext lmoderný štát a jeho zlyhania lmetodologické aspekty štúdia štátu l Liberland lhttps://www.youtube.com/watch?v=jJ7n115Y7yY l l lhttps://www.youtube.com/watch?v=EiHj1gKFQk0 Štruktúra moderného štátu lcentralizovaná byrokracia ako najdôležitejšia inštitúcia moderného štátu lako došlo k jej vzniku, ako a prečo sa sformovali moderné štáty? lnajstaršie a najvplyvnejšie vysvetlenie spája vznik štátu s vojnovým konfliktom Štát: Vedľajší produkt vojny lCharles Tilly: štát nevznikol zámerne lpredstavoval logistické riešenie na zabezpečenie armády v dlhodobých vojenských konfliktoch už od 14. storočia lbudovanie armády a infraštruktúry na jej podporu: systém výberu daní a jeho centralizácia Tilly: Nový typ armády, nové vzťahy ltechnologický pokrok v dôsledku používania pušného prachu ako strategického nástroja: lťažkú jazdu nahrádza ľahká pechota lrytierov nahrádzajú vojaci zo sociálne nižších vrstiev lkončia feudálne armády založené na osobnej lojalite rytiera a panovníka l Tilly: Nový typ armády, nové vzťahy lnový typ armády: početnejšia a platená l nové technológie a logistiku: centralizácia, rozsiahla administratíva, efektívny centralizovaný výber poplatkov a daní l Tilly: Zmluvný základ štátu lvznik centrálnej autority mal aj iný dôvod, a to zmluvný (contractarian) lo lojalitu (a príjmy) vazalov súťažilo viacero vplyvných lordov, králi/panovníci boli najefektívnejší poskytovatelia ochrany vazalov Tilly: Zmluvný základ štátu lTilly prirovnáva proces vzniku štátu k modernému organizovanému zločinu: lpanovník poskytoval ochranu svojim vazalom, za čo mu oni platili dane a poplatky Wars make States States make Wars lvojna a štát sú neodmysliteľne prepojené: lmedzinárodný systém štátov bol výsledkom vojen la vojny transformovali vnútornú infraštruktúru štátov lnástroje na donútenie: od súkromným k verejným (štát ako monopol) l Kritika: pohľad z Afriky lHerbst: európska skúsenosť nie je univerzálna lrozdielne štrukturálne podmienky v Afrike: lrozsiahle územia, nízka hustota osídlenia a neobývateľné priestranstvo lnedostatok pracovnej sily, nie územia l Herbst: Africká skúsenosť lafrické vojnové konflikty od 18. storočia boli najmä snahou získať, otrokov, dobytok a ženy - proto/štáty neexpandovali teritoriálne, ale cieľom bolo zajať ľudí lzanedbávané rurálne oblasti (nedostatok ciest, chýbajúce telefonické spojenie atď.) la koloniálna správa sa im začala pomaly približovať až začiatkom 20. storočia Herbst: Africká skúsenosť laj po získaní nezávislosti slabá penetrácia a nízke kapacity štátu kontrolovať periférne rurálne oblasti (aj kvôli nízkej monetarizácii rurálneho hospodárstva) lslabá daňová základňa štátov alternatívne a menej efektívne spôsoby zdaňovania (napr. zdanenie obchodu) a prerozdeľovanie: zamestnávanie v pološtátnych organizáciách Budovanie afrických štátov a)po vojnách nemali africké vlády podobnú infraštruktúru ako v európe b)regionálny systém štátov bol menej konfliktný a viac kooperatívny ako v Európe c)koloniálne hranice štátov poskytli základ na budovanie štátov, ale jedným z dôsledkov je warlordizmus Centeno: Latinskoamerická skúsenosť je tiež iná lvojna spôsobí vznik štátov len vtedy, ak už existuje čiastočne centralizovaná autorita, ktorá využije vojnový konflikt na ďalšie budovanie štátu l kapacita štátu extrahovať zdroje súvisí s ochotou obyvateľstva akceptovať situáciu lvojna produkuje štáty, ak sa centrum autority stretne so záujmami spoločenskej triedy, ktorá to vníma ako ochranu svojich privilégií l Centeno: Latinská Amerika lv čase najintenzívnejších vojenských konfliktov (v 19. storočí) štáty stále zápasili s etablovaním svojej autority a budovanie kapacity štátov začalo až s obdobím dlhého mieru lzdaňovacie kapacity štátov boli aj v čase vojnových konfliktov veľmi nízke, zhruba na polovičnej úrovni voči najmenej zdaňujúcim európskym štátom toho obdobia l Centeno: Latinská Amerika l2/3 štátnych príjmov z cla: nie silnejúce kapacity štátu, ale rastúci medzinárodný obchod bol kľúčom k príjmom lštát nebol nútený vstupovať do daňových konfliktov so silnými hráčmi v spoločnosti la neúspechy tam, kde sa o to štát zriedkavo pokúsil lzásoby nerastného bohatstva ako ďalší zdroj príjmov štátu l Vojny v Latinskej Amerike lneviedli k posunu od súkromnej k verejnej kontrole násilia larmády boli malé s nízkym logistickým zázemím lkonflikty ohľadom národnej identity zriedkavé larmáda často získala autonómiu od štátu: lkontrola násilia nevyužitá na budovanie štátu a neskôr problémy s vojenskými diktatúrami l l Štát v Latinskej Amerike larmáda často získala autonómiu od štátu: lkontrola násilia nevyužitá na budovanie štátu a neskôr problémy s vojenskými diktatúrami lv kontraste s Európou: vznik moderného štátu posilnil politickú moc vlastníkov veľkých (periférných) pozemkov Závery k Tillyho koncepcii lpodľa neho Tillyho vojna má vplyv len ak: lvojnových konfliktov bolo veľa (séria) lnasledovali tesne po sebe lboli koncentrované na relatívne malom území lunikátne podmienky v západnej Európe l Kritika Tillyho koncepcie 2 lcentralizovaná štátna byrokracia niekde vznikla ešte pred dlhodobými vojnovými konfliktmi v Európe (t.j. pred cca r. 1400) lCapetovské Francúzsko ako ilustrácia, centralizácia o viac ako storočie pred technologickou zmenou vojenstva lSpruyt (1994): tichý súhlas šľachty a podpora meštianstva boli kľúčom ku kráľovskej centralizácii l l Spruyt: “koaličná” politika a štát lkráľ a mešťania preferovali moc na teritoriálnom princípe (privilégiách), šlachta a duchovenstvo na osobných a rodových väzbách lpanovník získal financie zdaňovaním mešťanov a súhlas od šlachty vďaka výnimkám a “úplatkom” (léno) lštát tu nevystupuje ako predátor, ale ako výsledok obojstranne výhodného obchodu Spruyt: “koaličná” politika a štát lmešťania (obchodníci, burghers) preferovali štandardizáciu (mier, váh, peňazí a pod.), čo zabezpečil iba centralizovaný systém vlády lv tomto zmysle preferovali panovníka pred miestnymi lordmi (pred decentralizáciou) lkráľovské záujmy preferovali maximalizáciu výberu daní, teda tiež štandardizáciu a centralizáciu Kritika Tillyho koncepcie 3 lokrem materiálnych môžu zohrávať úlohu aj ideové a hodnotové faktory: ltransformácia Pruska na centralizovaný štát s efektívnou armádou možná kvôli vzniku novej kalvínskej elity podporujúcej revolúciu zhora (Gorski 2002) ldôležitosť noriem ako disciplína, poslušnosť, čestnosť a lojalita Kritika Tillyho koncepcie 3 lNizozemsko v 17. storočí: najmocnejší štát, efektívny a zároveň silno decentralizovaný lkoalície vplyvných aktérov: pariarchálnych rodín, bohatých obchodníkov, a ďalších lokálnych elít lkultúrne (protestantské) hodnoty: efektívna byrokracia a armáda s obmedzenými zdrojmi linovatívne inštitucionálne riešenia, napr. Nizozemská východoindická spoločnosť l Ďalšie mimoeurópske skúsenosti lkoloniálne dedičstvo ako dôležitý a pozitívny faktor lefektívna byrokracia v Južnej Kórei ako výsledok japonskej kolonizácie: väčšina byrokracie a polície ostala aj po dekolonizácii lpodobné argumenty aj o Indii (Británia) a Filipínach (USA) lkoloniálna správa vytvorila domácu elitu, ktorá spravovala krajinu ešte pred samostatnosťou l Zlyhávajúce štáty lnie všetky štáty sú rovnako životaschopné, s rovnakými kapacitami lšpecifické sú tzv. zlyhávajúce štáty (failed states) lBates (2008): 1. štát sa stáva nástrojom uzurpácie (predation), teda držitelia moci zneužívajú štát na získavanie súkr. zdrojov l2. zároveň štát stráca monopol na legitímne násilie, ozbrojené skupiny bojujú o zdroje l Zlyhávajúci štát lrozličné operacionalizácie, berú do úvahy: letnické vojnové konflikty lrevolučné vojny lgenocídu lrozličné “škodlivé” zmeny systému: lkolaps štátu v Somálsku a vojna v Juhoslávii ako dva prominentné prípady failed states l Faktory zlyhania štátu lnie je súvislosť medzi chudobou (príjem na hlavu) a zlyhaním štátu lvýznamnejší je vzťah medzi nízkym príjmom štátu a jeho zlyhaním (chýbajú prostriedky na št. administratívu) letnická diverzita tiež nevedie k častejším zlyhaniam štátu než etnická homogenita Faktory zlyhania štátu lk zlyhaniam často dochádza tam, kde vládne etnická menšina: vysvetlenie je, že štát zdaňuje všetkých obyvateľov, ale pri výdavkoch zvýhodňuje etnickú skupinu, ktorej príslušníci vládnu lnajčastejšie dochádza k zyhaniu štátu počas tranzície, období medzi dvoma režimami (typicky počas demokratizácie) Definičné a metodologické otázky lčo je to vlastne štát? lnajčastejšie je definovaný ako politická organizácia spájaná s násilím lWeber: “ľudské spoločenstvo, ktoré si úspešne nárokuje monopol na legitímne použitie fyzickej sily na danom území” Definičné a metodologické otázky l lTilly (1990): štát ako organizácia, ktorá ovláda násilie, odlišuje sa od rodinných a príbuzenských skupín a je nadradená ostatným organizáciám na danom území Definičné a metodologické otázky lM. Levi (2002): štát je komplexný aparát centralizovanej a inštitucionalizovanej moci, ktorá koncentruje donútenie, zakladá vlastnícke práva a reguluje spoločnosť na určitom území, pričom je formálne uznaný ako štát na medzinárodných fórach l Definičné a metodologické otázky ltieto post-weberovské definície sa vyhýbajú pojmom ako je legitimita a monopol, ktoré sú pre Webera kľúčové lpovažujú tieto atribúty za premenné, nie za konštantné: nie všetky štáty sú legitímne a mnohé nemajú monopol na legit. násilie lak ale odstránime legitimitu, pojem štátu začína byť príliš “materialistický” Definičné a metodologické otázky lje zredukovaný na vojenskú moc a byrokraciu, ktorá vynucuje (materiálny) poriadok lpritom je zrejmé, že štát nie je založený iba na materiálnom základe a donútení lidey, hodnoty a normy majú širšiu rolu než produkciu fyzického donútenia, legitimizujú moc – to donútenie nedokáže Definičné a metodologické otázky lštát ako objekt analýzy, ktorý existuje zároveň ako materiálne sily aj ako ideový konštrukt lMitchell (1999): to, čo nazývame štát vzniká prostredníctvom techník, ktoré umožňujú každodenným praktikám naberať abstraktnú a nemateriálnu formu