Demokracia a demokratizácia Komparatistika 2017/2018 Marek Rybář Konceptualizácia demokracie •demokracia ako “essentially contested concept”, pojem s rozličnými definíciami; •debata o definícii demokracie je dôležitou súčasťou štúdia fungovania súčasných demokratických režimov •väčšina teoretikov súhlasí, že politické práva (účasť na voľbách) a občianske slobody sú jej neoddeliteľnou súčasťou • Čo je to demokracia? •procedurálne (minimalistické) definície: •ako je režim organizovaný a •aké procesy vedú k zabezpečeniu reprezentácie občanov, zúčtovateľnosti volených zástupcov a legitimite režimu •typickým príkladom je definícia J. Schumpetera a A. Przeworského • Schumpeter: minimalistická definícia •slobodná súťaž o voličské hlasy •mechanizmus, ktorým si občania vyberajú svojich vládcov (a ktorým ich vymenia) •„inštitucionálne usporiadanie na tvorbu politických rozhodnutí, ktorými jednotlivci získavajú moc rozhodovať, a to prostredníctvom súťaže o hlasy voličov“ • • Przeworski: minimalistická definícia •obhajoba Schumpeterovej minimalistickej definície •je potrebné sústrediť sa na kľúčovú charakteristiku, ktorou je možnosť prostredníctvom volieb a bez násilia vymeniť našich vládcov •1. už samotná možnosť voľbami zmeniť vládcov výrazne znižuje riziko násilia •2. voľby majú výhodu (napr. pred výberom losovaním) v tom, že poskytujú informáciu o rozložení síl •zvyšuje sa akceptácia výsledkov, víťazi aj porazení navzájom vidia svoju silu (počty hlasov) Dahl: Polyarchia •jednoduchšie je skúmať procedúry • •1. vládcovia sú volení, •2. v slobodných a spravodlivých voľbách, •3. s univerzálnym volebným právom, •4. so širokým právom kandidovať vo voľbách, •5. kde je garantovaná sloboda prejavu, •6. sú dostupné alternatívne zdroje informácií, •7. a občania sa môžu združovať do organizácií (strany a organizované záujmy), •8. pričom sú to volení zástupcovia, ktorí aj de facto rozhodujú • Substantívne definície demokracie •zohľadňujú hĺbku a kvalitu demokracie •demokracia zahŕňa nielen procedury, ale aj výstupy •režimy stále môžu prehlbovať úroveň svojej demokracie •otázka demokracie sa nedá obmedziť na to, či krajina splnila nejaké minimálne kritériá •participácia, sociálna inklúzia, rola občianskej spoločnosti, rasová, genderová a iná rovnosť, výkonnosť inštitúcií, absencia korupcie, chudoba, sociálne nerovnosti apod. • • Pateman: Participačná demokracia •zastupiteľské inštitúcie na celoštátnej úrovni nestačia •občania sa musia podieľať na celom rade ďalších rozhodnutí v mnohých politických aj sociálnych inštitúciách •participácia rozvíja individuálne postoje a kvality potrebné pre fungovanie demokracie •participácia je preto nástroj politického vzdelávania • Rozdiely medzi demokraciami Lijphart (1984, 1999) •Lijphart: väčšinové vs. konsenzuálne •1. typ exekutívy (koncentrácia vs. zdieľanie moci), •2. exekutívno-legislatívne vzťahy (dominanica exekutívy vs. rovnováha), • 3. stranícky systém (dvojstranícky vs. viacstranícky), • • • Rozdiely medzi demokraciami Lijphart (1984, 1999) • •4. volebný systém (väčšinový vs. pomerný), •5. reprezentácia záujmov (pluralistická vs. korporativistická), •6. typ štátu (unitárny a centralizovaný vs. federatívny a decentralizovaný), •7. legislatíva (jednokomorová vs. dvojkomorová), •8. ústava (flexibilná vs. rigídna) • Rozdiely medzi demokraciami Lijphart (1984, 1999) •9. kontrola ústavnosti (parlamentná suverenita vs. ústavný súd), •10. centrálna banka (závislá vs. nezávislá od exekutívy) •PROBLÉM: inštitúcie "predvídateľne" súviseli iba v obmedzenom počte prípadov (Británia, Barbados, resp. Belgicko a Švajčiarsko) Rozdiely medzi demokraciami Lijphart (1984, 1999) •v ostatných krajinách zmes "konsenzuálnych" a väčšinových inštitúcií, PRETOŽE: •inštitucionálne rámce vznikajú v rozličných obdobiach, a za iných historických okolností, pričom ich odlišné "logiky" fungovania koexistujú •difúzia rozličných inštitucionálnych riešení, ktorými sa štáty navzájom inšpirujú Rozdiely medzi demokraciami Lijphart (1984, 1999) •inštitúcie odrážajú relatívnu mocenskú pozíciu vplyvných aktérov v čase inštitucionálnej inovácie •zvolené riešenia nesmerujú (len) k zvýšeniu efektívnosti verejných politík, •ale aj k zachovaniu mocenskej pozície a preferencií (prežitia) ich tvorcov Demokracie a nedemokracie •do začiatku 70.-tych rokov 20. storočia tvorili demokratické režimy vo svete relatívne malú a homogénnu skupinu •nedemokratické režimy boli nielen početnejšie, ale aj oveľa rôznorodejšie •po tretej demokratizačnej vlne narástol nielen počet demokratických režimov (zhruba 2/3 všetkých štátov sú demokracie Tretia demokratizačná vlna • •začala v roku 1974 v Portugalsku, zahŕňala Latinskú Ameriku a vrcholila pádom komunistických režimov v rokoch 1989/90 •snahy o presnejšie definovanie demokracie •a pochopenie rozdielov medzi demokraciami: •v ich legitimite, stabilite a výkonnosti • • Huntington: demokratizačné vlny •tri vlny demokratizácie, vždy nasledované reverznými protidemokratizačnými vlnami •1. 1826-1926 (nasledované fašistickou reverziou), •2. 1945-1960s/70s •3. 1974-1989 (nasledované reverznou vlnou už do r. 2000) • Dôsledky rozšírenia demokracií •debata o vplyve (makro)inštitúcií na politický aj socioekonomický vývoj (napr. prezidentské vs. parlamentné) •tento vývoj viedol v jeho akademickej reflexii k pojmovému zmätku •demokracie s prídavnými menami/charakteristikami: volebná, delegatívna, neliberálna, atď. • Dimenzie demokracie •jedna dimenzia obsahuje rolu "ľudu" (demos): združovanie občanov, slobodné voľby, sloboda prejavu a vláda odvodená od rozhodnutia ľudu •druhá (ústavná) dimenzia zdôrazňuje limity vládnutia, garancie práv a "brzdy a protiváhy“ •dôležité pre chápanie rozdielov medzi demokratickými režimami po tretej demokratizačnej vlne • • Demokracie po tretej vlne • •liberálne demokracie napĺňajú obe dimenzie •neliberálne demokracie sú charakteristické formálnym demokratickým procesom (voľby), •ale s výraznými problémami pri garantovní ústavných slobôd a limitovaní exekutívnej moci • O’Donnell: Delegatívne demokracie •v Latinskej Amerike silno majoritárske •konajú sa v nich slobodné voľby •ale po nástupe k moci existujú len malé obmedzenia držiteľa výkonnej moci •podobné charakteristiky dobre vystihovali napr. aj režim v Rusku a ďalších častiach sveta •demokratizácia v mnohých krajinách znamená primárne (slobodné) voľby • • Ako sa demokracie menili v čase? •1. inkorporácia: •postupné začleňovanie dospelej populácie medzi voličov, •odstraňovanie rozličných obmedzení (pohlavie, vek, majetkové, vzdelanostné a rasové prekážky – napr. Južná Afrika 1994) • Inkorporácia •FRA, NEM, ŠVAJ- všeobecné volebné právo pre mužov od r. 1848, USA 1870 •právo žien voliť sa rozširovalo pomalšie: všeobecné volebné právo pre celú dospelú populáciu (teda aj pre ženy) - Nový Zéland 1883, Austrália 1902, Fínsko 1907, Švajčiarsko 1971 •ďalej už len znižovanie veku garantujúceho právo voliť, typicky z 25 na 21 a 18, prípadne dnes až na 16 rokov • Ako sa demokracie menili v čase? •2. reprezentácia: právo vytvárať politické organizácie (strany) a reálne získanie zastúpenia v parlamente •v mnohých kontextoch totožné so zavedením pomerných volebných systémov •často v dôsledku narastania sily pôvodne vylúčených politických strán •často zavedenie v čase rozširovania volebného práva - Fínsko 1907, Holandsko 1917, Nemecko 1918 • • • Ako sa demokracie menili v čase? •3. úspech organizovanej opozície •situáciu, keď všetky významné systémové sily/strany sú akceptované ako alternatívy schopné vládnuť •socialisti vo vláde: nikdy v USA, Kanade a Luxembursku •prvýkrát v Austrálii v roku 1904 •socialisti v Európe (Rakúsko, Nemecko, Británia, Fínsko, Nórsko) medzi vojnami • • • Nová transformácia demokracie? •nespokojnosť občanov s niektorými aspektami jej fungovania •a klesajúca miera občianskej participácie •klesá účasť na voľbách, oslabuje sa identifikáci voličov so stranami, prepad členstva v stranách •nezáujem o politiku = nárast popularity "nepolitických"/expertných riešení problémov verejnej politiky • Nová transformácia demokracie? •nezávislé agentúry, regulačné orgány, centrálne banky alebo externí aktéri ako EÚ •status politikov a fungovanie demokratických inštitúcií sa stali predmetom politickej súťaže •presun rozhodovania smerom k voličom (referendá, participačné formy rozhodovania atď) alebo na nestranícke inštitúty (regulačné orgány, agentúry, EÚ a pod.) • • • Nová transformácia demokracie? •v oboch prípadoch klesá dôležitosť klasických nástrojov politickej súťaže (voľby, strany) •klesá tiež dôležitosť politickej súťaže všeobecne •nová situácia: ani Dahlova ani Schumpeterova definícia ju nedokážu postihnúť a vyrovnať sa s ňou • Ako vzniká demokracia? Modernizáciou •Lipset, Huntington, Przeworski a ďalší: •modernizácia zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku alebo aspoň udržaní demokracie •Epstein a kol (2006): okrem demokracie a autokracie musíme brať do úvahy aj čiastkové demokracie (tretí typ) •rast HDP zvyšuje šance na koniec autokratického režimu (výsledkom ale môže byť čiastočná demokracia) •zároveň zvyšuje šance na prežitie demokracie • Ako vzniká demokracia? Dynamické modely •D. Rustow: dynamický model tranzície •na demokraciu nie sú potrební demokrati •kľúčom je mocenská rovnováha medzi súperiacimi elitami o moc a zdroje •rovnováha trvá veľmi dlho, dohodnú sa na (nenásilnej) forme riešení konfliktov: voľby •konsenzus elít na procedúrach riešenia konfliktov • Aké dôsledky majú demokracie? Nízkopríjmové demokracie a autokracie Nízkopríjmové demokracie a autokracie (bez juhových. Ázie) Ukazovatele mimo HDP per capita I Ukazovatele mimo HDP per capita II Prečo? Demokracie podnecujú vzájomnú kontrolu