Podmienky dlhodobého rozvoja II Komparatistika Doc. Marek Rybář, PhD. Hlavné témy prednášky lmodernizácia, hospodársky rozvoj a demokracia ldemografická transformácia lkapacity štátu Modernizácia a rozvoj lekonomické faktory vedú k modernite, hospodárskemu a politickému progresu lS.M. Lipset (1959): výška príjmu HDP per capita podnecuje demokratizáciu a udržiava demokraciu lpríjem úzko súvisí s ďalšími javmi, ktoré vplývajú na demokraciu Modernizácia a rozvoj: súčasná debata lAnti-Lipset: Przeworski a kol (2000): vzťah medzi bohatstvom obyvateľov a typom politického režimu lvznik demokracie nezávisí od výšky príjmu na obyvateľa lale pravdepodobnosť, že demokracia prežije, rapídne narastá s rastúcim príjmom na hlavu Przeworski a kol (2000) lkorene demokracie a diktatúry teda nie sú primárne ekonomické l1950-1990: demokracie takmer určite prežijú, ak sa prelomí určitá výška príjmu na hlavu laj keď demokracia niekedy vznikne v chudobnej krajine, je veľmi zraniteľná, v bohatých je demokracia naopak “nedobytná” Przeworski a kol (2000) linštitúcie neovplyvňujú hospodársky rast (“Anti-Acemoglu”) lTaiwan, Singapur, Južná Kórea, Thajsko, Japonsko, Grécko a Malta: najväčší skok vpred ldiktatúry: TW, SING lväčšinou diktatúry: JKOR ldemokracie: JAP, MAL loba režimy: POR, GRE, THAI Przeworski a kol (2000) lcelkové príjmy rástli rovnako v DEM aj DIKT lale príjem na hlavu vyšší v demokraciách (kvôli pomalšiemu rastu obyvateľstva) lDIKT: nárast pracovnej sily a nízke mzdy, DEM: vyššie mzdy, efektivita práce, viac využívali nové technológie Przeworski a kol (2000) lè nie je potrebné obetovať demokraciu kvôli hospodárskemu rastu lDIKT majú mnoho nevýhod oproti DEM: lživot je ťažší a kratší, ekonomika rastie len ak sú stabilné (t.j. politicky represívne) lDEM: pol. nestabilita nemá zásadný vplyv na ich hosp. rast (v porovnaní s DIKT) l Przeworski a kol (2000): kritika lkritizované z teoretických aj metodologických pozícií lnajsilnejšia kritika sa týka skreslujúceho výberu prípadov (selection bias) lBoix a Stokes (2003): je chyba skúmať prípady až po roku 1950: distribúce DEM a DIKT v tomto čase nie je náhodná, ale typ režimu a bohatstvo silno korelujú Boix a Stokes (2003) lčo viedlo k stavu, že bohaté krajiny boli väčšinou DEM a chudobné väčšinou DIKT? ldemokratizácia 1850-1940: silný vzťah medzi príjmom na hlavu a demokratizáciou lrozvoj (development) VEDIE k demokracii, len to menej vidíme po r. 1950, lebo bohaté krajiny už vtedy SÚ demokratické Boix a Stokes (2003) lako PRESNE vedie rozvoj a bohatstvo k demokracii? lBoix (2003): DEM nevzniká kvôli nárastu samotného príjmu, je to len náhrada za oveľa fundamentálnejšie faktory v pozadí lkľúčom je rastúca príjmová rovnosť: s jej nárastom klesá obava z politickej rovnosti l Boix a Stokes (2003) lpríjmová rovnosť: v bohatej spoločnosti bohatí zdaňovaním/prerozdeľovaním majetku stratili menej ako v chudobnej spoločnosti lempiricky: príjem na hlavu rastie tam, kde sa zmenšujú príjmové rozdiely lpretože prvé industrializované krajiny dosiahli príjmovú rovnosť pri nižších hodnotách príjmu na obyvateľa, efekt rozvoja na demokraciu bol viditeľnejší pred r. 1950 Prečo rozvoj udržiava demokraciu? lInglehart (2000): materiálne podmienky ovplyvňujú, ako jednotlivci vnímajú realitu lrozvoj vplýva na subjektívne vnímaný blahobyt (well-being) a to má vplyv na legitimitu demokratických inštitúcií lvysoká úroveň well-being podporuje demokraciu, úzka súvislosť medzi vnímaním well-being a typom režimu (napriek anekdotám, bohaté “krajiny” sú spokojnejšie Ľudský kapitál/vzdelanie lLipset (1959) špekuloval o vplyve vzdelania, ktoré “rozširuje ľudský rozhľad, uľahčuje toleranciu, potláča sklony k extrémizmu a zvyšuje schopnosti učiniť racionálne volebné rozhodnutie” lBoix a Stokes (2003): vzdelanie má ešte silnejšiu prediktívnu hodnotu než príjem na hlavu pri vysvetľovaní rozvoja a DEM Zmenšujú sa nerovnosti? lW. Scheider (2017): The Great Leveler lsnaha vysvetliť ekonomické nerovnosť vo vnútri štátov lrozdiely medzi bohatými a chudobnými sa najvýraznejšie zmenšovali v čase po drastických vojnových konfliktoch, násilných revolúciách a prírodných pohromách (napr. epidémie) Zmenšujú sa nerovnosti? lnapr. II. svetová vojna zmenšila ekonomické rozdiely v porazených, víťazných aj neutrálnych štátoch lpokles nerovností je ale iba dočasný: pokojné obdobie vedie k prehĺbeniu rozdielov medzi horným 1% a spodnými 50% lT. Piketty (2014): príjmová nerovnosť v dnešných USA rovnaká ako pred II.sv. vojnou Zmenšujú sa nerovnosti? lPiketty: zisky z investícií (kapitálu) sú konštantne vyššie než celkový ekonomický rast à nárast príjmových rozdielov lScheider: napr. II. sv. vojna disproporčne ničila majetky bohatých, nasledovalo ju progresívne zdaňovanie a mobilizovaná spoločnosť (vojnoví veteráni a pod.) presadzovala svoje ekonomické záujmy lneskôr naopak ťažšia koordinácia chudobnejších vrstiev obyvateľov Rozvoj: alternatívne prístupy lrozvoj nemusí byť naviazaný len na hospodársky progres lmnožstvo modernizačných zmien, ktoré pripisujeme ekonomickým procesom, sa dajú vysvetliť aj v inom kontexte ldemografické procesy: základ fundamentálnych socioštruktúrnych zmien l Demografické procesy lovplyvnili, kde ľudia žijú (sídelná štruktúra), ako komplexné sú ľudské spoločenstvá, v akom vzťahu sú muži a ženy lDyson (2001): mnohé aspekty sociálneho rozvoja vznikli kvôli kontinuálnej demografickej zmene a aspoň sčasti nezávisle od zmien v hospodárskej oblasti l Dyson (2001): Demografická transformácia l1) “počiatočný bod”: výrazný pokles mortality l2) kvôli tomu došlo k prudkému nárastu populácie l3a) toto viedlo k poklesu pôrodnosti lsociálne a kultúrne charakteristiky populácie determinujú priebeh a rýchlosť poklesu, ale nie sú jeho príčinou lani ekonomické faktory nie sú dostatočným vysvetlením: Demografická transformácia lniekde si rodičia už nemôžu dovoliť ďalšie deti (chudoba) a inde rodičia radšej užívajú materiálne statky než napr. 5. a 6. dieťa l3b) zároveň nárast populácie vedie k urbanizácii: premene rurálnych na komplexné urbánne sídla, resp. migrácii do miest l Demografická transformácia ldôsledky mestského života: pôvodné ciele reprodukovať rodinu ustupujú snahe o zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a materiálne zabezpečenie individuálnych detí l4) nevyhnutným následkom je starnutie populácie a feminizácia staršej generácie (ženy žijú dlhšie ako muži, menej času oproti minulosti strávia starostlivosťou o deti) l Demografická transformácia l5) urbanizácia spôsobuje štrukturálne zmeny: deľbu práce, špecializáciu, vzdelávanie a príprava na povolanie sú dôležitejšie, potreba obchodnej (typicky trhovej) monetárnej výmeny l6) to vyžaduje rozvoj štátu a štátnej byrokracie, komplexnosť spoločnosti rastie, vznik inštitúcií občianskej spoločnosti vedie k rozšíreniu základov politickej moci Demografia a demokracia ldemokratické požiadavky zvyčajne prichádzajú od urbánnej časti populácie lH. Laski: “Organized democracy is the product of urban life” ldemografická a demokratická transformácia zvyčajne prichádzajú spoločne: (veľmi) mladú populáciu rozptýlenú po rurálnych oblastiach strieda starnúce, urbánne a asertívnejšie obyvateľstvo Kapacity štátu lhospodársky rast je sčasti produktom fungujúcej štátnej administratívy: lEvans a Rauch (1999): meritokratická profesionálna štátna administratíva výrazne ovplyvňuje hosp. rast lpožiadavky na vzdelanie a úspešné absolvovanie prijímacích testov a lpredvídateľnosť a objektívnosť kariérneho napredovania štátnych úradníkov Kapacity štátu lE&R: skoro štyri desiatky krajín (Afrika, juhových. Ázia, Latinská Amerika a skupinu iných rozvíjajúcich sa krajín) medzi rokmi 1970 a 1990 l„weberovská byrokracia“ je sama osebe silný predikátor hospodárskeho rastu krajiny lspolu s ľudským kapitálom a mierou investícií