Dekonsolidácia demokracie? Komparatívne súvislosti Koniec postkomunizmu Podzim 2019 Doc. Marek Rybář, PhD. Výsledky tretej vlny demokratizácie (1974-2012) •obrovské rozdiely v miere (kvalite) demokracie •Mainwaring and Bizzaro (2018): ako ukazovatele miery demokracie použili výsledky V-Dem indexu •posledné skóre (situáciu), ktorú posudzovali, bola z roku 2017 •až 91 krajín začali demokratickú tranzíciu •podľa vývoja ich rozdelili do piatich kategórií: •kolaps, erózia, stagnácia, zlepšenie a udržanie vysokej demokratickosti • porovnanie stavu na začiatku tranzície a v roku 2017 • Výsledky tretej vlny demokratizácie (1974-2012) •viac ako tretina (34) skolabovala, väčšinou počas krátkeho obdobia •zaznamenali 2 prípady erózie demokracie (kedy demokratické skóre na začiatku demokratizácie bolo významne vyššie než v roku 2017) •28 prípadov stagnácie, t.j. situácie, kedy relatívne nízka miera demokracie zo začiatku tranzície dlhodobo pretrváva (s možnými fluktuáciami) •zlepšenie demokracie nastalo v 23 prípadoch •len 4 prípady, kedy relatívne vysoká miera demokracie pretrvala až do 2017 KOLAPS •najčastejšie demokracia skolabovala postupne, bez jasného zlomového momentu: •Rusko, Turecko alebo v Nikaragua •menej častý bol vojenský prevrat (Mali) •alebo uzurpácia moci jednotlivcom (Fujimori v Peru) • Kolaps Erózia •prípady Ekvádoru a Poľska •úroveň liberálnej demokracie významne poklesla, aj keď pokračujú vcelku slobodné voľby, takže režim zostáva naďalej demokratický •v porovnaní so začiatkom demokratizácie ale došlo k významnému poklesu miery demokracie • Stagnácia •prípady krajín, ktoré stále nespadli medzi súťaživé autokracie •voľby reálne rozhodujú o politickej reprezentácii, aj keď práv opozície sú občas porušené a volebná súťaž je vychýlená v prospech inkumbentov •občianske práva nie sú rovnako dostupné všetkým skupinám obyvateľov •niektoré režimy (napr. Libanon) stagnovali na veľmi nízkej úrovni demokracie •iné, ako napr. Grécko, stagnovali na podstatne vyššej úrovni • Stagnácia Zlepšenie •predstavuje logický protiklad erózie: •práva sú viac rešpektované, systém bŕzd a protiváh je silnejší a voľby sú súťaživejšie, slobodnejšie a férovejšie •niektoré zlepšenia sa vyskytli v demokraciách s relatívne nízkym ratingom (Salvador, Rumunsko) •iné sa postupne stali robustnejšími demokraciami (Španielsko, Uruguaj a pod.) • Zlepšenie demokracie Pretrvanie silnej demokracie •pôvodne vysoké skóre liberálnej demokracie zostalo zachované: Litva, Slovinsko, Česko, Estónsko • Širší kontext tretej demokratizačnej vlny •krajiny, kde demokracia vydržala na vysokom stupni, alebo došlo k zlepšeniu (štvrtá a piata skupina) sa systematicky odlišujú od ostatných kategórií, predovšetkým v miere hospodárskeho rastu •demokracia sa zlepšovala hlavne v celkovo bohatších krajinách •kolaps demokracie je tiež menej pravdepodobný v krajinách, ktoré sú obklopené demokratickými režimami •čím vyššia je štartovacia úroveň demokracie, tým pravdepodobnejšie je jej pretrvanie Alternatívy k inštitucionálnym indexom demokracie •posudzovanie miery demokratickosti do veľkej miery závisí od definície demokratického režimu •komparatívne ukazovatele, ako produkujú napr. Freedom House alebo V-Dem Projekt, kladú hlavný dôraz na inštitúcie a ich stabilitu, ako sú voľby, ústavy, súdy a pod. •veľká časť debaty o fungovaní dnešných demokracií sa točí okolo tém, ako sú deliberácia alebo internalizácia liberálnodemokratických hodnôt •chýbajú otázky ekonomickej rovnosti a možností efektívne uplatňovať občianske práva Alternatívy k inštitucionálnym indexom demokracie •kulturalistická kritika fungovania politických režimov v postkomunistickom regióne napr. ukazuje nízku mieru akceptácie liberálnodemokratických noriem •politickoekonomická kritika, zameraná na vzťah medzi štátom a spoločnosťou, zase ukazuje na nerovnomerný prístup rozličných skupín obyvateľstva k bohatstvu a vplyvu •zdôrazňuje nebezpečenstvo tzv. state capture, vyskytujúceho sa v mnohých postkomunistických krajinách: •ovládnutie štátu ekonomickými záujmovými skupinami, ktoré ho využívajú na vlastné obohatenie Alternatívy k inštitucionálnym indexom demokracie •oba tieto prístupy kritizujú koncepciu úpadku demokracie (democratic backsliding) •podľa nich väčšina postkomunistických demokracií sa nikdy nestali liberálnymi demokraciami, takže k úpadku ani nemohlo dôjsť •- napr. Dawson na príklade Srbska, Macedónska a Čiernej Hory tvrdí, že ani jedna z týchto krajín nebola konsolidovaná demokracia v zmysle jej ukotvenia v politickej kultúre, •neplatí, že by väčšina občanov bola ochotná podporovať a dodržiavať liberálne hodnoty ( v oboch stále prevažujú neliberálne normy) • Alternatívy k inštitucionálnym indexom demokracie •viaceré rebríčky hodnotiace stav demokracie produkujú nepresný obraz: •súťaživý autoritársky režim v krajinách západného Balkánu sa prejavuje hlavne neformálne, nie prostredníctvom zákonov a otvorene nedemokratických rozhodnutí •democratic backsliding je výsledkom nesprávneho chápania demokracie a jej merania, •nafúknutie vysoké hodnotenie demokracie v štátoch, kde sú elity náchylnejšie uskutočniť povrchné inštitucionálne reformy bez toho, aby boli vzniknuté inštitúcie a procesy podopreté hodnotovými orientáciami (politikov aj občanov) • Alternatívy k inštitucionálnym indexom demokracie •druhý prístup zdôrazňuje, že vo viacerých krajinách došlo k state capture postkomunistickými elitami •zároveň platí, že tri desaťročia od pádu komunizmu je krátkym obdobím na to, aby sa vôbec mohli naplno prejaviť demokratické tendencie: •vzhľadom na historickú prepojenosť medzi mobilizačnými hnutiami, politickou súťažou a historickým vznikom demokracie by nás nemali prekvapiť epizódy demokratizačného regresu a úpadku súvisiacich s neliberálnymi populistickými hnutiami •z dlhodobého pohľadu môžu byť aj takéto hnutia vnímané ako pozitívne signály politického vývoja: •ako pokusy o nastavenie mobilizačných mechanizmov kontroly politických elít, ktoré sa majú zodpovedať svojim voličom Bieber: západný Balkán a demokracia •vládnuce politické elity dokázali odolávať demokratizačným tlakom a vytvoriť súťaživé autoritárske/hybridné režimy odlišné od tých z 90.-tych rokov: •aj súčasní vládcovia posilňujú exekutívu, ovládajú štátny aparát a rozkladajú nezávislé inštitúcie, okrem iných médiá •- zároveň voľby vyhrávajú a demokraciu krivia deklaratívne proeurópski politici, ktorí sa opierajú o finančnú transfery z EÚ a aktívne sa usilujú o začlenenie do európskych straníckych rodín •nacionalistická ideológia, dôležitá v 90.-tych rokoch, už nehrá významnejšiu úlohu •namiesto neho režimy využívajú rozličné "krízy" na delegitimizáciu opozície a posilnenie vlastných pozícií ako krízových manažérov •typicky dochádza k "state capture", kedy úzka vládnuca elita využíva zdroje štátu na vlastné obohacovanie Postkomunistický región je iný •tieto príklady ukazujú, že Maďarsko a Poľsko, už notoricky známe prípady demokratického úpadku v postkomunistickom regióne, vôbec nie sú pre región strednej a východnej Európy typické •ich mechanizmus demokratického úpadku - víťazstvo opozičnej strany, ktorá využije svoje vládne postavenie na ohýbanie pravidiel vo svoj prospech - sa vymykajú regiónu strednej a východnej Európy •prevládajú tú iné mechanizmy, ktoré vedú k oslabeniu demokracie • Vyprázdňovanie a úpadok demokracie •B. Greskovits (2015) pomenoval dva mechanizmy demokratického úpadku: vyprázdňovanie (hollowing out) a úpadok (backsliding) demokracie •vyprázdňovanie demokracie je všeobecným javom mnohých demokracií a odkazuje na pokles účasti verejnosti na politickom rozhodovaní •naproti tomu úpadok odkazuje na radikalizáciu väčšieho segmentu politicky stále aktívnej spoločnosti, podporujúceho politickú elitu s vlažným postojom k demokracii •demokratické režimy v strednej a východnej Európe už vznikali "vyprázdnené“: •boli slabo zakorenené v politickej a občianskej spoločnosti, ale aj nízkou mierou angažovanosti socioekonomicky definovaných skupín (odbory a pod.) Stabilita vyprázdnených demokracií •Estónsko a Lotyšsko ukazujú, že etnicky exkluzivistické politické elity sú prekážkou zlepšovania fungovania demokracie bez toho, aby priamo ohrozovali demokratické inštitúcie •výsledkom je stabilná demokracia (inštitucionálne definovaná), s vylúčením národnostných menšín a politickou pacifikáciou ekonomicky vylúčených skupín obyvateľov (dôchodcovia, manuálne pracujúci a pod.) – (vyprázdňovania demokracie bez demokratického úpadku) •stabilita sama osebe neznamená nevyhnutne aj (dobrú) demokraciu, pretože môže byť dosiahnutá aj vylúčením, apatiou verejnosti a kontrolou zo strany elít • Predátorské ekonomické elity •v hybridných režimoch je stabilita často výsledkom rovnováhy medzi tlakom zo strany (malej) verejnosti požadujúcej viac demokracie, a neústupčivosťou elít, ktoré medzi sebou súťažia o kontrolu nad štátom a jeho inštitúciami •oligarchovia v Moldavsku, na Ukrajine, či Lotyšsku zase dokázali dlhodobo kontrolovať politické strany, ktoré sa premenili na politické krídlo ich podnikania (pocket parties) •zakorenenie súkromných ekonomických záujmov v štáte a politických stranách reprezentuje alternatívnu cestu k oslabovaniu demokracie v krajinách ako Česko alebo Slovinsko (Slovensko), kde ekonomické záujmy získali kontrolu nad politickými stranami • Predátorské ekonomické elity •Česko je nateraz najlepšou ilustráciou javu, kedy cyklický vznik nových antiestablišmentových politických strán nakoniec viedol k nahradeniu predchádzajúcich politických aktérov •-antiestablišmentové strany síce často prichádzajú s antikorupčnou agendou, ale Babišov prípad (ANO) ukazuje, že takéto strany samotné môžu slúžiť ako nástroj iných ekonomických záujmov •priama účasť oligarchu v politickej súťaži je ojedinelá a Babišov prípad tiež ukazuje, že aj riziková (pre jeho záujmy) •