CoverOverlay.png Koniec postkomunizmu Podzim 2019 Doc. Marek Rybář, PhD.  ™Väčšina organizačných modelov strán je vystavaná na ich vzťahu so spoločnosťou ™Masová strana: veľký počet členov, rozvinutá organizačná štruktúra, vzťahy s pridruženými organizáciami ™Štát hlavne ako verejné funkcie (poslanci a ministri) na ovplyvňovanie vládnej politiky, ale tiež ako prostriedok na „jobs for the boys“ Štát, spoločnosť a strany ako ich „premostenie“  ™Rozdelenie podľa spôsobu vzniku: ™Historické strany (nadväzujú na strany z predkomunistického obdobia) ™Strany ako výsledok prechodu k demokracii a zmeny režimu ™Strany nadväzujúce na subjekty pôsobiace v komunistickom režime ™Strany, ktoré sú výsledkom dynamiky postkomunistického vývoja Politické strany po roku 1989  ™Stratégie predkomunistickej ideológie a identity (etnické, kresťanskodemokratické) ™Stratégie klasickej pravo-ľavej súťaže ™Radikalizmus extrémnej pravice (i ľavice) ™Čím sa dá vysvetliť rozličný vývoj straníckych systémov v strednej Európe? Mobilizačné stratégie strán po roku 1989  ™H. Kitschelt: ™Nedokončená modernizácia pred obdobím komunizmu v POĽ a MAĎ spojená s násilnou modernizáciou počas komunizmu viedli k zakonzervovaniu populistických, rurálnych a konzervatívnych elementov v spoločnosti ™Preto v POĽ a MAĎ bola/je pravica rozdelená na konzervatívnu a liberálnu Historicko-štruktúrne vysvetlenia  ™Naproti tomu dokončená predkomunistická modernizácia v Česku spojená s efektívnym byrokraticko-autoritárskym režimom viedli k jednotnej konzervatívno-liberálnej pravici ™Veľmi nízka miera modernizácie pred komunizmom v BUL a RUM viedla ku klientelistickému typu komunizmu, ktorý aj po r. 1989 spojil nacionalizmus a ekonomický populizmus (postkomunistické strany) Historicko-štruktúrne vysvetlenia  ™Vachudova: charakter pravice po 1989 závisel od podoby opozície voči komunizmu ™Slabá opozícia (SVK, RUM, BUL, CHOR) viedla k slabej umiernenej pravice, ™Týmto krajinám dominovali strany, ktoré skombinovali nacionalistickú a ekonomicky populistickú agendu (postkomunisti a/alebo nacionalisti) Strategicko-interakčné vysvetlenia  ™Makroštruktúrne vysvetlenia nevysvetlia silu, úspech ani jednotnosť týchto strán ™Sú tiež silno deterministické a statické ™Kľúčové strany prešli od roku 1989 veľkými adaptačnými zmenami (transformácia Fideszu, vývoj pravice v Poľsku, pravo-ľavá dynamika v SVK ™Postkomunistická dynamika je (stále viac) dôležitá: antikorupčné apely, EU integrácia Kritika  ™Masová strana založená na predpoklade trvalých väzieb so spoločnosťou a dočasných väzieb so štátom (van Biezen a Kopecký) ™Dnes sú strany vo veľkej miere závislé od štátu - v zdrojoch aj vlastnej legitimizácii ™Katz a Mair (1995) – politika ako job, nie sociálna zmena, ale udržiavanie a manažovanie štátu a ekonomiky Štát ako základ zdrojov a legitimity strán ?  ™komunistická strana buď existovala ako jediná oficiálne povolená strana (ZSSR, NDR, Bulharsko, ...) ™alebo ako dominantná strana, popri ktorej existovali vybrané a kontrolované historické strany (ČS, POL) ™strana kontrolovala štát prostredníctvom systému nomenklatúry ™presah do inštitúcií štátu, ale aj do celej hospodárskej a spoločenskej oblasti (štátne podniky, národný front) ™ Strany a štát pred rokom 1989  ™1) miera závislosti strán od štátu (verejné financovanie strán) ™2) miera kontroly strán štátom (regulácia a kontrola financovania, konštitucionalizácia) ™3) miera ovládania štátu stranami (patronáž, stranícky klientelizmus, korupcia) Dimenzie vzťahu strán a štátu  ™Európske politické strany tradične fungovali na základe súkromných príspevkov ™V nových demokraciách je závislosť na verejných zdrojov ešte vypuklejšia (financovanie ako kompenzácia v politickej súťaži) ™Verejné financovanie v demokraciách neexistuje len v Indii, Jamajke, Novom Zélande, Švajčiarsku a USA, v nových demokraciách len v Lotyšsku, Čile a Peru Verejné financovanie strán  ™Strany tradične súkromné združenia občanov bez významnejšej právnej úpravy a možností štátu zasiahnuť do ich vnútornej činnosti ™Dnes strany „legitímnym objektom štátnej regulácie normálne nepredstaviteľnej v liberálnych demokraciách pri iných súkromných združeniach“ (Katz 2002) ™Vnútrostranícke primárky, pravidlá pre vnútornú demokraciu, predpísané procedúry, ústavná úprava pôsobenia strán, regulovanie a kontrola financovania Štátna regulácia politických strán I  ™Politické strany ako organizácie verejnej služby /public utilities/ (van Biezen) ™Systém pravidiel a nariadení financovania neexistuje, respektíve je neefektívny v Dánsku, Nórsku, Indii, Jamajke a Švajčiarsku, medzi novými demokraciami v Lotyšsku, v Slavádore a Uruguaji ™Ústavná úprava strán menej bežná v starých demokraciách a v nových pravidelná (okrem Lotyšska) – odzrkadľuje to posun v chápaní strán dnes a na začiatku 20. storočia Štátna regulácia politických strán II  ™Často zamieňané, ale analyticky, politicky aj právne odlišné sú tri spolu súvisiace javy: patronáž, stranícky klientelizmus a korupcia ™Patronáž: alokácia funkcií v štátnych, pološtátnych a verejných inštitúciách na základe straníckej príslušnosti (nie volené funkcie) ™ Stranícky klientelizmus: selektívne uvoľňovanie verejných (materiálnych) zdrojov s cieľom získať voličskú podporu od voličských skupín alebo jednotlivcov Využívanie štátu na stranícke účely  ™Korupcia: odlišuje sa od predchádzajúcich v tom, že za zvýhodňujúce rozhodnutia jednotlivci alebo skupiny sa revanšujú donáciami (dary politickým stranám za licencie, stavebné kontrakty, zvýhodňujúcu legislatívu a pod.) ™Všetky tri formy narúšaj princípy ideálnej reprezentatívnej demokracie, lebo uprednostňujú partikulárne pred univerzálnym a alokujú verejné zdroje na privátne a nie verejné účely Využívanie štátu na stranícke účely II  ™Notoricky ťažko dokázateľné a ťažko skúmateľné v komparatívnej perspektíve ™Namiesto priameho nahliadnutia na patronáž sa používajú pomocné a nepriame ukazovatele: nárast verejného sektora, nárast počtu pracovníkov štátnej administratívy, absencia pravidiel regulujúcich vzťah strán a štátu a pod. Využívanie štátu na stranícke účely III  ™Využívanie štátnych peňazí na financovanie (vládnych) politických strán ™Absencia efektívnej kontroly financií politických strán ™Dosadzovanie straníckych nominantov do pozícií v štátnej správe výmenou za úradníkov, ktorí už sú vo funkciách ™Vytváranie nových pozícií v štátnej správe a ich obsadzovanie lojálnymi straníkmi ™ Politizácia štátu  ™A. Grzymala-Busse: politizácia štátu súvisí s charakterom straníckej súťaže ™Dominantná strana nemá záujem o depolitizáciu, pretože dokáže nekontrolovane využívať účasť vo vláde ™mocenský (stranícky) rozptyl vedie k regulácii strán: strany sa dohodnú na jasných a fungujúcich pravidlách, tie sa dodržiavajú Financovanie strán a jeho kontrola  ™AGB: kontrast medzi ČR a SR na jednej strane a POL a MAĎ na strane druhej ™Dominancia jednej strany na začiatku (ODS, HZDS) viedla k absencii jasných a vynútiteľných pravidiel, zneužitiu privatizácie na stranícke účely a finančným škandálom ™Rozptyl moci medzi viacero strán (v MAĎ a POL) viedlo k zavedeniu formálnych (MAĎ) resp. neformálnych (POL) obmedzení Financovanie strán a jeho kontrola  ™ODwyer: existencia dominantnej strany aj slabo inštitucionalizovaný stranícky systém bez dominantnej strany vedú k politizácii štátu ™aj nadmerný rozptyl vedie k politizácii štátu – malé vládne strany majú záujem o patronáž a dúfajú v rozptýlenie zodpovednosti za systém medzi všetky strany ™ Nárast počtu štátnych úradníkov  ™OD: v Poľsku a na Slovensku rapídne narástol počet štátnych úradníkov v rokoch 1992-2000) ™SVK: dominantné HZDS v rokoch 1996-1997 zaviedlo novú úroveň štátnej správy a počet štátnych zamestnancov radikálne narástol (patronáž) ™POL: rozdrobené stranícke spektrum – množstvo nových strán, tiež nekontrolovaný nárast počtu úradníkov Nárast počtu štátnych úradníkov  ™ČR: stabilný stranícky systém do roku 2000, nízky počet strán v parlamente a predvídateľnosť vzťahov medzi stranami – počty štátnych úradníkov nerástli ™Maďarsko ako príklad depolitizovaného štátneho aparátu vďaka profesionálnej štátnej služby už na začiatku 90.-tych rokov) a straníckeho bipolarizmu, ale polarizovaná súťaž neviedla k depolitizácii Nárast počtu štátnych úradníkov  ™kondicionalita EU pred r. 2004: ™odporúčania na zriadenie depolitizovanej a meritokratickej štátnej správy ™stretégie postupných zásahov obmedzujúcich nezávislosť od volených politikov (SR) ™stratégia oddiaľovania legislatívy (ČR) ™táto oblasť nie je pokrytá legislatívou EÚ (komunitarizovaná), existujú rozličné modely: ™ Limity externého vplyvu  ™depolitizovaná (UK, Holandsko) ™politizácia najvyšších administratívnych postov (Nemecko, Francúzsko) ™hlbšia stranícka politizácia (južná Európa) ™vysoko politizovaná št. správa (stredná a východná Európa) ™celkový nárast politizácie v posledných 20 rokoch (New Public Management) Politizácia štátnej správy v Európe  ™paralelné procesy budovania štátu / štátnej služby a vzniku súťaživého straníckeho systému výsledkom je vysoko politizovaná štátna správa ™existencia rozdielov v miere kontroly strán a individuálnych politikov (ministrov) nad procesom výberu štátnych úradníkov ™rozdielne motivácie: odmena (stran) vs. kontrola (ministri) Prax patronáže v nových demokraciách  ™Bulharsko: členstvo vo vládnej strane a schválenie straníckou centrálou kľúčové pre menovanie do pozícií št. úradníka ™Maďarsko: strany ako zásobáreň kandidátov, výber v rukách ministra alebo premiéra ™rozšírenie patronáže aj klientelizmu po r. 2014 ™ČR: predstavitelia strany vo verejných funkciách majú kľúčovú úlohu v patronáži, obmedzená rola ich strán ™ Prax patronáže v nových demokraciách  ™Meyer-Sahling a Veen (2012): ™najmenej výmen na úradníckych pozíciách pri kontinuite straníckeho zloženia vlád ™čiastočná obmena strán vo vláde vedie k zvýšenej patronáži ™kompletná vládna výmena vedie k najvyššej miere “čistiek” na postoch štátnych úradníkov Politizácia a stranícka súťaž  Meyer-Sahling a Veen (2012: 6)