Koniec postkomunizmu podzim 2019 Doc. Marek Rybář MA, PhD. Ústavný vývoj, ústavná (dis)kontinuita a ústavné súdnictvo Prijímanie ústav 1/2 —Ústavné rámce majú dokázateľne vplyv na „prosperitu a kvalitu života“ (Persson a Tabellini) —Demokratické ústavy občas nanútené nedemokratickým spôsobom, ale neexistuje demokratický spôsob prijatia ústavy vedúci k nedemokratickej ústave —Škála od maximálnej exkluzívnosti (jeden/málo aktérov) až po inkluzívnosť Prijímanie ústav 2/2 —Nanútená jednotlivcom zvnútra štátu (Napoleónske ústavy, Prusko, FRA 1958?!) —Nanútená zvonku (Japonsko 1946) —Ústava v nanútených limitoch (procedurálne a obsahové, SRN, BUL?, ROM?) —Ústava ako zmluva (Magna charta, POĽ 1989) —Prijatie dohodou elít (konsociačné praktiky) —Nepriamo volené zhromaždenia (Philadelphia, Bonn) —Priamo volené zhromaždenia Normatívne aspekty prijímania ústav —(Elster): stavanie na trvalých základoch —Špeciálne ustanovené zhromaždenia a nie bežné legislatívne zbory —Ratifikácia nielen zákonodarným zhromaždením, ale aj ďalším aktérom (referendum) —vyjednávania ako zmes verejných a neverejných rokovaní —Minimálna úloha expertov, mimo centra politického diania, časový odstup účinnosti a pod. —CIEĽ: akceptácia pravidiel všetkými (veľkou väčšinou) politických aktérov Ústava a konsolidácia demokracie —Akademické debaty viac skúmali potenciálny dopad ústavného dizajnu a menej vplyvy procesu ústavných zmien —Ackerman (1992): včasná dohoda na ústavnom rámci je kľúčová pre budúcnosť režimu —“Ústavný moment” – jedinečná šanca rýchlo po zmene režimu prijať úplne novú ústavu — Ústava a konsolidácia demokracie —Jasný rozchod s minulosťou (úplne nová ústava) je kľúčový, pretože: —Je potrebná na rekonštrukciu identity nového režimu (niekde dokonca aj štátu) —Nová ústava zaväzuje jej autorov (pol. elity) dbať o úspech tohto ich vlastného výtvoru —Existuje ale empirický vzťah v SVE medzi rýchlym prijatím novej ústavy a konsolidáciou demokracie? Ústava a konsolidácia demokracie 1/2 —A. Stanger (2004): —Rýchla ústavná diskontinuita: CZE, EST, LAT, LIT, SVK, SLO, BUL, ROM —Bez (rýchlej) ústavnej diskontinuity: —ARM, AZE, BLR, MOL, RUS, TURK, UZB, ALB, MONG, HUN, POL —Bez otázky štátnosti —Konsolidované demokracie (2004) — — — Ústava a konsolidácia demokracie 2/2 —rýchle úst. zmeny v krajinách bez otázky štátnosti boli skôr nebezpečné pre konsolidáciu demokracie — Prijímanie ústav v SVE 1/3 —Prijatie novej ústavy alebo modifikácia starej —SLO, SVK, CHOR, ČR – nové štáty = nové ústavy Prijímanie ústav v SVE 2/3 —MAĎ – rokovania pri okrúhlom stole – ústavné zmeny od 1989 – reforma, nie ruptúra, úplne nová ústava 2012 — —POĽ 1997 – úplne nová ústava, dovtedy tzv. malá ústava z roku 1989 — Prijímanie ústav v SVE 3/3 —Fikcia legálnej revolúcie – (seba)obmedzenie existujúcim ústavno-právnym rámcom s cieľom tento rámec následne demontovať —Lotyšsko (ústava z r. 1922 reštaurovaná v roku 1990, suspendovaná väčšina textu) —Litva (ústava z r. 1938 reštaurovaná na 1 hodinu, nahradená dočasnou ústavou v r. 1990, nová ústava v r. 1992, schválená referendom) — Akceptácia ústav a politický konflikt —Mali okolnosti prijatia ústavy dopad na počet konfliktov o ústavné pravidlá? —de Raadt (2009): vzťah medzi “otvorenosťou procesu” a “mierou ústavných konfliktov” —otvorenosť prijímania ústavy: —ústavodarné zhromaždenie vs. komunist. parlament —referendum vs. parlamentné schválenie —hlavné konflikty: právomoci prezidentov, exekutívno-legislatívne vzťahy, nezávislosť súdov —žiadny vzťah medzi otvorenosťou a mierou konfliktov — — Ústavy ako regulačné rámce —Regulovať len vzťahy medzi najvýznamnejším štátnymi orgánmi alebo vymedzovať aj vzťah občanov a štátu (negatívne aj pozitívne)? —SVE: rozsiahla garancia ľudských aj občianskych práv —Stratégia zakotvenia prirodzených práv do jazyka ústavy (Listina zákl. práv a slobôd, sľub sudcu ÚS ČR) —Zákaz trestu smrti Sľub sudcu ÚS ČR — —Slibuji na svou čest a svědomí, že budu chránit neporušitelnost přirozených práv člověka a práv občana, řídit se ústavními zákony a rozhodovat podle svého nejlepšího přesvědčení nezávisle a nestranně Ústavy ako regulačné rámce II —Ľudské práva: zákaz mučenia, pokusov na ľuďoch a deportácie (EST), zákaz cenzúry a nútených prác (SLO) atď. —Sociálne práva (tretia generácia) – časté v ústavách SVE: slabá vynútiteľnosť vs. normatívne ideály — Ochrana ústavnosti v SVE 1/2 —Prebratie modelu vychádzajúceho z tradícií západnej kontinetálnej Európy: —Zriadený špeciálny orgán (ústavný súd) —Rozhodnutia in abstracto a sú konečné —Výnimky: —Estónsko (ústavná komora Najvyššieho súdu) Ochrana ústavnosti v SVE 2/2 —Okrem Ukrajiny vykonávanie aj konkrétnej ochrany ústavnosti —Rumunsko – abstraktná kontrola len pred vyhlásením zákona —Rumunsko – možnosť zmeniť rozhodnutie ústavného súdu kvalifikovanou väčšinou — Legitimita ústavného súdu 1/2 —Konflikt princípov parlamentnej demokracie a konštitucionalizmu —vláda demokraticky zvolenej väčšiny, parlamentná suverenita — vs. —nevolení sudcovia, existencia práv nadradených väčšinovému pravidlu —Hlavný zdroj legitimity ÚS – dve sporiace sa strany sa obrátia na nestranného aktéra aplikujúceho vopred známe pravidlá Legitimita ústavného súdu 2/2 —Avšak súdy dotvárajú zákony a abstraktne preskúmavajú pravidlá nesúvisiace len s konfliktom dvoch strán, čo oslabuje ich postavenie nestranného arbitra —Legitimizačné stratégie súdu —ÚS – tretia komora parlamentu? — Miesto ÚS v ústavných textoch —Zákonodarcovia neustanovili ÚS za legislatívne telesá, ale typicky ako sui generis súdne orgány —ČR, POĽ, RUS: ústavné súdy zaradené do kapitol o súdnej moci —LIT, CHOR, MAĎ, RUM samostatné postavenie —Žiadny súd nepresadzoval doktrínu že je súčasťou legislatívy, hoci de facto tak fungujú Konštituovanie ÚS —dôležitosť spôsobu menovania sudcov ÚS – vplyv na právny aj politický systém —SVE: rozmanitosť – od Poľska, kde rozhoduje jeden aktér až k deleniu menovania medzi dvoch a viac aktérov (BUL, UKR, LIT) —Kariéry bývalých sudcov sa tiež systémovo líšia – od obmedzení (POĽ) až k politickej angažovanosti (SLO) — Limity rozhodovania ÚS 1/2 —Technicky nie je možné vopred stanoviť normatívne hranice výkladu ústavnosti ÚS —Je preto potrebné spoliehať sa na to, že ÚS neprekročí hranice, ktoré sú mu dané právnym systémom a podľa ktorých rozhoduje —Okrem RUM je možná len zmena ústavy, ktorou zákonodarca „opraví“ rozhodnutie, avšak len pre budúce konanie (zákaz retroaktivity) — Limity rozhodovania ÚS 2/2 —Jedinečnou črtou ÚS v SVE bol rozsah, v akom ÚS používali politické argumenty a okrem ústavnosti sa snažili definovať aj politický systém a výkon moci v štáte (Přibáň) —Široké použitie morálnych a politických argumentov už v prvom rozhodnutí ÚS ČR: legitimita právneho štátu je daná tým, že je demokratický Maďarský ústavný súd (1990-2012) 1/2 —Jedinečné postavenie medzi ÚS v SVE aj v širšom kontexte (silné právomoci na kontrolu legislatívy aj exekutívy) —Odzrkadľuje neistotu oboch vyjednávacích strán okrúhleho stolu v roku 1989 —Konsenzuálna nominácia sudcov —V čase vzniku nahrádzal ešte iné (neexistujúce) inštitúcie (administratívne súdy a ombudsmana) Maďarský ústavný súd (1990-2012) 2/2 —Možnosť konať bez podnetu, napr. v situácii tzv. ústavného opomenutia —Aktivizmus závisí od rozhodnutia samotného súdu (1990-1999 výrazný, ďalší súd menej aktívny) —Bokrosov balíček 1995: súd rozhodol, že zníženie výdajov na sociálne veci v rozpore s princípom právnej istoty a garantovanými sociálnymi právami Maďarský ústavný súd (2012-) 1/2 —Prijatie novej ústavy účinnej od 1.1. 2012: —Zvýšenie počtu sudcov z 11 na 15 (spolu s končiacimi sudcami nová vláda nominovala 7 sudcov) —Konsenzuálne pravidlá nominácie sudcov v parlamente boli zmenené (bez potreby dohody s ďalšími stranami) Maďarský ústavný súd (2012-) 2/2 —ÚS nemôže preskúmať ústavnosť zákonov s dopadom na štátny rozpočet, ak nie sú priamo porušené taxatívne vymenované práva —Sťaženie abstraktnej kontroly ústavnosti a jednotlivci musia najskôr využiť bežné súdy —Novela ústavy (2013): anulovanie všetkých rozhodnutí ÚS pred 1.1. 2012 — —