Typológia pádov komunizmu Koniec postkomunizmu podzim 2019 Doc. M. Rybář, PhD. Aký je vplyv minulosti? •minulosť vždy vplýva na súčasnosť, ale ako? •aká minulosť? à post-komunistické krajiny mali niekoľko minulostí •predkomunistická minulosť: ovplyvnila mieru, v akej boli ich politické a právne tradície a kultúrne vzorce správania kompatibilné s modelom reálneho socializmu •komunistická minulosť: vplývala na konfiguráciu režimných aktérov a podobu (či absencii) opozície, ale aj na mieru represií, ekonomických vzťahov a pod. •typ tranzície: aké rozhodnutia boli učinené v čase rokovania o podobe konca starého režimu a základoch nového režimu • Autonómnosť aktérov vs. vplyv štruktúr •predkomunistické obdobie ovplyvnilo podobu komunizmu a jeho parametre zase vplývali na podobu pádu komunizmu, nešlo ale o dopredu určené a nevyhnutné (deterministické) procesy •štruktúra vs. aktér (agency) •bod zlomu a závislosť od zvolenej cesty (critical juncture and path dependency) •obdobia, kedy rozhodnutia aktérov získavali na dôležitosti (relatívne veľká miera autonómie aktérov (agency) • Podobnosti a rozdiely •na jednej strane veľká miera diverzity pokiaľ išlo o mieru industrializácie, urbanizácie, sociálny dištanc od Ruska/Sovietskeho zväzu, alebo právne tradície v čase nástupu komunizmu •na druhej strane nie je náhoda, že komunistické režimy skončili v približne rovnakom čase •zdieľanie inštitucionálnych, ideologických ekonomických a sociálnych elementov („dedičstvo komunizmu“) Spoločné znaky krízy systému •1) obrovská ekonomická neefektívnosť •2) kolaps ideologickej legitimity (oprávnenosti) •3) neschopnosť prispôsobovať sa meniacim podmienkam (chýbajúci mechanizmus získavania informácií o náladách a preferenciách) •prejavy tejto krízy a reakcie režimu na ňu sa v každej komunistickej krajine líšili • Špecifiká pádu komunizmu v komparatívnej perspektíve •1) úplne absentovala kontraelita, ktorá by do rokovaní vstupovala ako jasná alternatíva režimovým elitám a ktorá by následne konala ako reprezentantka transformačných záujmov •2) náhodnosť a podmienenosť procesu tranzície zanechala významné inštitucionálne dedičstvo (sčasti práve kvôli absencii transformačných záujmov) •3) jedinečným dôsledkom tranzície bolo v dvoch prípadoch zánik štátu (NDR, Československo) • Rôznorodosť posttotalitných režimov •všetky komunistické režimy v strednej a východnej Európe okrem Poľska zdieľali spoločnú skúsenosť totalitného politického režimu, ale vstupovali do predtranzičného obdobia už vo fáze postotalitného režimu •nie samostatný typ autoritárskeho režimu, ale odvodený od predchádzajúcej existencie totalitného režimu a predstavuje jeho rozkladnú fázu •v žiadnej zo základných dimenzií (pluralizmus, ideológia, mobilizácia a líderstvo) režim nespĺňa znaky totality • • Koniec komunizmu: vyjednávanie, kolaps a kontrola •podobnosť tranzičných ciest: •vyjednávanie: Poľsko a Maďarsko •kolaps: Československo a Východné Nemecko •kontrola: Rumunsko a Bulharsko Vyjednávanie: Poľsko a Maďarsko •reforma pactada – ruptura pactada •všetky dôležité podmienky boli splnené na to, aby sa začala zjednaný prechod: •1) zástancovia umiernenej línie v opozícii aj na strane režimu disponovali politickou váhou (vplyvom) •2) obe tieto skupiny verili, že dohoda bola preferovanou alternatívou •3) obe skupiny umiernených aktérov nakoniec na svojej strane prevážili •maďarský okrúhly stôl, na rozdiel od poľského, neviedol k zdieľaniu moci, ale priamo k parlamentným voľbám • Kolaps: Československo a NDR •ČS: zamrznutý posttotalitný režim •na rozdiel od Maďarska v Československu nedošlo k zjednanej tranzícii •režim skolaboval po desiatich dňoch masových demonštrácií •situácia opozície: kľúčovým faktom bolo, že po invázii v roku 1968 si množstvo potenciálnych otvorených oponentov zvolilo exitovú stratégiu (emigrácia) •len postupne vznikali početne obmedzené iniciatívy (VONS, Charta 77 a pod.) •hlavným opozičným étosom opozície bol život v pravde a existencia v paralelnej kultúre (bez kapacít vyjednávať s režimom) Československo •situácia režimu/štátostrany: masové čistky po roku 1968, zhruba 1/3 straníkov vylúčená • prevaha straníckych kádrov orientovaných na kariéru a osobný prospech •vzhľadom na 1968 absencia umierneného krídla, žiadne pokusy o ekonomické reformy (vs. Maďarsko) •imitácia zmeny pod vplyvom ZSSR a perestrojky, ktoré vedenie chápalo ako vlastné ohrozenie • Kolaps: konceptuálne súvislosti •1989: vládnuca elita nebola schopná negociovať podmienky svojho odchodu z mocenských pozícií •kolaps je výsledkom rigídnosti, skostnatenosti a straty akcieschopnosti elity, ktorá nedokázala prijímať rozhodnutia a prípadne predpokladať možný vývoj a reagovať naň •dôsledkom skutočnosti, že stredné kádre v donucovacom aparáte režimu (milície, polícia, armáda) režim opustila - neverili v jeho legitimitu, resp. v legitimitu jeho obrany •okrúhly stôl, v ktorom so zástupcami opozičných iniciatív jednal predstaviteľ exekutívy (nie strany) Kolaps: konceptuálne súvislosti •zdôrazňovanie opozičných iniciatív, že ich hlavným cieľom je zabezpečiť slobodné voľby (a nie reprezentovať masy na uliciach) •úplné podcenenie ústavných základov nového/rodiaceho sa režimu - odstránenie článkov proklamujúcich vedúcu úlohu KSČ a marxistickej ideológie •ale zachovanie fiktívneho a nefunkčného rámca dvojčlennej federácie (v ktorom mala fakticky 1/10 federálneho parlamentu právo veta v ústavných otázkach) Východné Nemecko (NDR) •malo v sebe zabudovaný neodstrániteľný defekt: nepredstavovalo etablovaný národný štát, ale komunistický režim, ktorý vládol na viac-menej náhodne vybranom území •režim bol nútený byť ortodoxný a rigídny, pretože každá kritika režimu alebo pokus o reformu by fakticky ohrozovala existenciu štátu •pre obyvateľov zároveň existovala atraktívna možnosť emigrácie do SRN, kde čelili podstatne menším adaptačným tlakom než pri bežnej emigrácii • Východné Nemecko (NDR) •politický režim v NDR bol teda aj najviac závislý od akcií zo zahraničia, hlavne od reakcie ZSSR na vývoj •po vzdaní sa možnosti násilného zásahu proti masovým demonštráciám pokojne protestujúcich občanov režim skolaboval •rozhodujúcou otázkou bolo eventuálne zlúčenie so SRN a jeho načasovanie •faktor ZSSR, ale tiež ďalších mocností (Francúzsko) Kontrola: Bulharsko a Rumunsko •Bulharsko •nástup komunistov k moci bol uľahčený diskreditáciou bulharskej vlády spolupracujúcej s nacistami a rozhodujúcou úlohou Červenej armády: •sovietske vedenie okamžite inštalovalo komunistickú vládu, ktorá rýchlo zlikvidovala existujúce nekomunistické sily •po získaní moci si stalinistické vedenie upevnilo pozíciu čistkami v strane •Bulharsko bola agrárna krajina, v ktorej industrializácia a urbanizácia prichádzala až po nástupe komunistov k moci •málopočetná liberálna buržoázna inteligencia bola obmedzená a po komunistickom prevrate perzekvovaná Skorý posttotalitný režim •Linz a Stepan označujú Bulharsko ako skorý posttotalitný režim, t.j. režim, ktorý prekonal prechod od plného totalitarizmu len v polovici 80.-tych rokov •tento režim v roku 1989 inicioval prechod od komunizmu a nad procesom tranzície nestratil kontrolu •nezávislé (opozičné) skupiny začali vznikať okolo environmentálych a odborárskych tém (Ekoglasnost, Podkrepa) a až počas roka 1989 •vodca komunistov Todor Živkov si zachoval dominantné postavenie v strane od roku 1956 až do novembra 1989 •jeho odstránenie neiniciovala vznikajúca opozícia a jej aktivity, ale samotné širšie stranícke vedenie Živkov a Mladenov Kontrola v rukách režimu •po odstránení Živkova nebolo jasné, akým smerom sa režim vydá: v priebeh mesiaca sa ale konali masové demonštrácie a nový komunistický šéf Mladenov inicioval ústavné zmeny (koniec vedúcej úlohy strany) •predstavitelia komunistov iniciovali rokovania, na ktoré pozvali zástupcov vznikajúcich iniciatív •ich program aj priebeh sa odohrával pod vedením zástupcu komunistov •komunistická strana sa premenovala na Bulharskú socialistickú stranu a zorganizovala súťaživé voľby, opozícia úspešná vo väčších mestách, inak dominancia postkomunistov Rumunsko •tranzičná cesta v Rumunsku najzložitejšia a zmena režimu tu začala ako v poslednej krajine •ako jediná krajina zažila významnú mieru násilia, ktoré sprevádzalo zmenu režimu •násilie sa rozpútalo v novembri a decembri 1989 proti študentom a rodiacej sa opozícii v Temešvári a Bukurešti •násilným spôsobom bol odstránený aj najvyšší predstaviteľ komunistického režimu v decembri 1989 bol Nicolae Ceausescu aj s manželkou popravený Posttotalitný a sultánsky režim •Linz a Stepan označujú rumunský komunistický režim ako zmes raného posttotalitného a sultánskeho režimu •pred 1989 malo Rumunsko najmenšiu mieru organizovanej protikomunistickej opozície aktivít spomedzi krajín SVE •najvyšším predstaviteľom režimu bol N. Ceausescu od roku 1965 až do jeho konca v decembri 1989 •k moci sa dostal ako zástanca kolektívneho vedenia, keď nahradil stalinistického generálneho tajomníka Gheorghiu-Deja • Personalizmus a nacionalizmus •v priebehu krátkeho obdobia sa stal faktickým neobmedzeným vládcom krajiny •cesty do vplyvných pozícií záviseli výlučne od jeho ľubovôle •do kľúčových pozícií v štáte dosadil svojich rodinných príslušníkov - manželku a bratov, pričom so svojím synom počítal ako s následníkom •personalizmus a manipulácia s nacionalizmom boli kľúčové aspekty komunistického režimu v Rumunsku •úloha ideológie postupne upadala, zdôrazňovalo sa obohatenie komunistického myslenia prácami N. Ceausesca („karpatský génius“) • Ceausescu a jeho nástupca Dôsledky sultánskeho režimu •Ceausescu si zachoval určitú mieru autonómie v komunistickom bloku: •odsúdil inváziu do Československa, v Rumunsku boli na návšteve Nixon aj de Gaulle a pod. •v sultánskom režime vychádza moc zo sultána, nie z neosobných pravidiel alebo z legitimizačnej úlohy ideológie •vedúca úloha strany bola nahradená absolútnou mocou generálneho tajomníka •tvrdé potláčanie a predchádzanie akejkoľvek opozícii (vo vnútri alebo mimo režimu), dôležitá úloha tajnej služby kontrolovanej Ceausescom • Tranzičná cesta: odstránenie sultána, preventívna demokratizácia •personalizmus a despotizmus umožnil kontrolu zmeny režimu komunistickým silám •prevrat vo vnútri komunistickej strany, krvavá zrážka medzi tajnou službou a políciou/armádou •zatknutie a rýchle popravenie Ceausesca a jeho ženy bez riadneho súdu •transformácia komunistov na Front národnej spásy na čele s Ionom Iliescom •prijatie zmien verejnosťou, nový režim znamenal reálne zlepšenie - odstránenie teroru •v májových voľbách 1990 získal FNS 66% a jeho prezidentský kandidát Iliescu 85% hlasov a stal sa prezidentom •