ZUR 434 Metodologie mediálního výzkumu Prednáška 3: Logika a design sociálno-vedného výskumu Úloha —Skúste vo dvojiciach navrhnúť výskumný problém, ktorému by sa podľa Vás v súčasnosti mali venovať mediálne štúdiá. —Pripravte si stručné zdôvodnenie jeho relevancie. —Na čo by ste pridelili peniaze, keby ste sedeli v Grantovej agentúre? — Osnova 1.Účel a použitie výskumu 2.Výskumné stratégie 3.Design empirického výskumu 1.Účel a použitie výskumu Účel výskumu exploratórny deskriptívny explanačný existujúci výskum veľmi obmezený či vôbec neexistujúci existuje, ale je nekompletný, s trhlinami veľmi rozpracovaný hlavné otázky ČO? čo sa deje? AKO? KTO? KDE? KEDY? PREČO? prečo sa niečo deje? ciele dosiahnuť počiatočné zoznámenie s témou; rozvinúť/precizovať teóriu dosiahnuť presný popis udalostí/javov; kategorizovať, klasifikovať ich testovať teóriu/hypotézu; snaha vysvetliť javy a situácie Podlľa Mihelj, S.: Linking Theory and Empirical Data. Loughborough University Použitie výskumu základný aplikovaný použitie nepriame; „poznanie pre poznanie“ bezprostredné praktické použitie: podklad pre rozhodnutia, zhodnotenie sociálnych dopadov publikum; kto definuje otázky? vedecká komunita politickí činitelia, verejná správa, komerčná sféra, NNO... pre a proti •pre: vysoká kontrola výskumníka nad charakterom výskumu a jeho použitím •pre: nízke riziko zneužitia •proti: nízka miera prepojenia s praxou •pre: zaoberá sa reálnymi problémami, poskytuje reálne riešenia •proti: nízka miera kontroly na strane výskumníka •proti: nebezpečenstvo zneužitia pre súkromné či politické ciele Podľa: Deacon et al. 1999, 367-72; Neuman 1997, 21-28 Typy organizácií zaoberajúcich sa mediálnym výskumom Podľa: Jensen 2003: 283 Komerčná spoločnosť Univerzitné pracovisko Nezávislé výskumné centrum Dokumentačné stredisko Financovanie príjmy od klientov verejné zdroje príjem z komercie a/alebo verejné zdroje príjem z komercie a/alebo verejné zdroje Očakávané využitie výsledkov strategické plánovanie, vývoj produktov popis a kritika minulých a súčasných mediálnych foriem deskriptívne i proaktívne analýzy popis a dokumentácia mediálnych obsahov a užívania médií 2.Výskumné stratégie Výskumné stratégie Indukcia (od jednotlivého k všeobecnému): —tieto fazule sú biele → —tieto fazule sú z tejto misy → —všetky fazule v tejto mise sú biele Dedukcia (od všeobecného k jednotlivému): — všetky fazule v tejto mise sú biele → — tieto fazule sú z tejto misy → — tieto fazule sú biele > > 3.Design empirického výskumu Hlavné fázy empirického výskumu 1.formulácia témy výskumu a výskumného problému 2.prehľad literatúry (kontext výskumu) 3.formulácia cieľa výskumu 4.formulácia výskumných otázok a hypotéz 5.konceptualizácia, operacionalizácia, hľadanie indikátorov 6.rozhodnutie o výskumnej stratégii, výskumnej metóde a technike zberu dát 7.rozhodnutie o výskumnom súbore 8.konštrukcia výskumného nástroja 9.pilotáž 10.zber dát 11.analýza a interpretácia dát 12.zodpovedanie položených výskumných otázok/hypotéz, implikácie pre teóriu Stanovenie výskumnej témy a problému —pár odstavcov, ktoré popisujú povahu problému, ktorému sa budeme venovať —téma = čo skúmame? —výskumný problém —relevancia —kde hľadať výskumnú tému a problém? •realita životného sveta (osobná, politická) •literatúra (odborná i populárna) •diskusia s kolegami •predchádzajúca výskumná skúsenosť — Motívy a význam —odôvodnenie toho, prečo je naša téma hodná výskumu —1. akademické dôvody —2. spoločenské dôvody —3. osobné dôvody —značný spoločenský význam —nedostatočne preskúmaný problém —snaha prispieť k hlbšiemu poznaniu problematiky —odkazy na literatúru (teoretické state, výsledky výskumov), štatistiky — — — Teoretický kontext výskumu —účel: popísať stav poznatkov, ktoré sa vzťahujú k výskumnému problému, cieľu a otázkam; preskúmanie a rešerš literatúry —zvýrazniť dôležitosť —spojiť navrhovaný výskum s existujúcimi relevantnými poznatkami —stanoviť rozdiel medzi doterajšími výskumami a tým naším —uviesť čo najviac slabín, nedostatkov, prehliadnutých oblastí —opísať, ako náš výskum tieto nedostatky nahradí —možné odpovede na naše výskumné otázky (hypotézy) —vyhnúť sa „objavovaniu objaveného“ — — — — Teórie, koncepty —koncept: abstrakcia reprezentujúca nejaký objekt, jeho vlastnosť alebo fenomén —zachytáva základné črty sociálneho sveta a definuje ich —teória: špecifikuje vzťahy medzi konceptmi a vysvetľuje, prečo tieto vzťahy existujú Cieľ výskumu —mala by zaznieť veta „cieľom tohto výskumu je...(popísať, objasniť, vysvetliť, preskúmať, analyzovať, pochopiť, zhodnotiť, odhaliť, zmeniť...)“ —nemiešať výskumné ciele s aktivitami, ktoré sú nevyhnutné pre samotné vykonanie výskumu — —preskúmať —popísať —vysvetliť Výskumné otázky —obsahujú základné premenné (príp. koncepty), ktoré charakterizujú skúmaný problém —od nich sa spravidla odvodzujú vedľajšie výskumné otázky, príp. hypotézy —tri základné typy otázok —čo? (popis) —prečo? (vysvetlenie) —ako? (intervencia) Hypotézy —predbežný predpoklad, domnienka o: — (1) existencii javu — (2) príčine javu — (3) vzťahu medzi javmi — (4) priebehu nejakého procesu — (5) zmene apod. —má charakter výroku, tvrdenia, ktoré ešte doteraz nebolo prijaté ako všeobecne platné —empiricky testovateľné —nulová hypotéza: medzi dvoma premennými neexistuje vzťah —alternatívna hypotéza: vzťah medzi premennými — Kedy nie je hypotéza testovateľná? —keď obsahuje pojmy, ktoré sú príliš vágne, nejasné, všeobecné alebo mnohovýznamové —keď je vnútorne protirečivá —keď obsahuje dve a viac tvrdení —keď je tautologická (vysvetlenie sa točí v kruhu) —keď sa odvoláva na sily nebo idey, ktoré veda (doteraz) nepozná — Konceptualizácia —špecifikácia toho, čo presne myslíme pod jednotlivými termínmi —koncept = jasne vymedzená myšlienka, odvodená z konkrétneho teoretického modelu —nebezpečenstvo „konceptuálnej anarchie“ —postup: 1.získať čo najviac rôznych definícií konceptu 2.identifikovať spoločné prvky a klasifikovať definície do určitých kategórií 3.rozhodnúť sa pre určitú definíciu 4.načrtnúť dimenzie konceptu — Operacionalizácia: od pojmu ku znaku —proces definície konceptu (konceptov), vyjadrený popisom operácií, ktorými bude meraný —konceptualizácia - dimenzie – indikátory —Paul Felix Lazarsfeld: 4 etapy operacionalizačnej procedúry: 1.intuitívna predstava o objekte či jave (= teoretická analýza) 2.analytický rozklad tejto predstavy na čiastkové elementy (dimenzie) (= konceptualizácia) 3.hľadanie empirických indikátorov pre každú z dimenzií 4.zhrnutie empirických indikátorov v celok (index) — — Indikátor (ukazovateľ) —= empirická reprezentácia pojmu/konceptu —koľko indikátorov? —ak neexistuje ustanovený spôsob, ako merať určitý koncept, môže byť nápomocné vytvoriť indikátory pre viacero definícií a sledovať, ako sa to prejaví vo výsledkoch a interpretácii —multidimenzionalita —pilotáž – je možné, že časť indikátorov sa ukáže ako nepotrebná —záverečné rozhodnutie – praktická úvaha Úloha —Ako by ste operacionalizovali koncept bulvarizácie? Skúste navrhnúť indikátory, prostredníctvom ktorých by ste merali a porovnávali mieru bulvarizácie MF Dnes a Blesku. — — — — — — — Príklad operacionalizácie – bulvarizácia —indikátory 1.skracovanie písaného textu (dĺžka článkov, počet slov) 2.vysoká miera vizualizácie správy (dĺžka článkov, prítomnosť fotografií, veľkosť fotografií, veľkosť titulku, pomer textu a obrazu) 3.posun k zábavnej funkcii článkov (podiel hard a soft news) 4.zmena spravodajských tém (podiel serióznych a bulvárnych tém) 5.negativita (pozitívne/negatívne vyznenie správ) 6.personalizácia (prítomnosť personalizácie) 7.premena citovaných zdrojov od expertov k vox populi (počet citácií jednotlivých typov zdrojov) 8.vysoké percento športových správ (počet/podiel športových správ) — — — — — — — Úloha —Skúste vo dvojiciach operacionalizovať koncept politickej orientácie (pre jednoduchosť len osu pravica – ľavica). Ako (prostredníctvom akých otázok, indikátorov) by ste ju merali v dotazníkovom prieskume? Metóda výskumu, technika zberu dát —Kvantitatívne, kvalitatívne, zmiešané —Metódy: 1.Prípadová štúdia 2.Survey 3.Experiment — —Techniky zberu dát: dotazník, štandardizovaný rozhovor, obsahová analýza, hĺbkový rozhovor, focus group.... — — Rozhodnutie o výskumnom súbore —výber ľudí/artefaktov, ktoré chceme skúmať —definícia základného súboru —definícia výberového súboru: 1.náhodný výber 2.nenáhodný výber —konkrétna technika výberu, zdôvodnenie Zber dát a analýza dát —ak používame už overený a vyskúšaný výskumný nástroj, uvedieme jeho zdroj —ak tvoríme nový výskumný nástroj, musíme ho najprv otestovať (pilotáž) —analýza dát: kvantitatívna, kvalitatívna Interpretácia a závery —Zodpovedanie položených výskumných otázok —Zhrnutie testovania hypotéz —Porovnanie výsledkov s predchádzajúcimi výskumami —Implikácie pre teóriu: podpora? falzifikácia? zmena? —Špekulatívne (hypotetické) vysvetlenia —Limity výskumu —Návrhy na ďalší výskum