Exekutívno-legislatívne vzťahy Koniec postkomunizmu Doc. Marek Rybář, PhD. [USEMAP] Výkonná moc lHistoricky najstaršia časť štátnej moci lV žiadnej inej ústavnej oblasti sa v SVE neexperimentovalo viac ako s exekutívou lDo roku 1989 prezidentský úrad len v ČS a RUM lPOĽ – kolektívny orgán Štátna rada lPo r. 1989 – silní prezidenti hlavne v postsovietskom priestore [USEMAP] Prezidentské režimy a demokracia lNevhodnosť prezidentských režimov (Linz, Stepan, Mainwaring) pre nové demokracie: l1. podporujú „zero-sum politics“ a vylučujú menšiny l2. vedú k politickej polarizácii a patovým situáciám lPodnecujú personalizmus a demagogické sklony jednotlivcov lKoncentrácia moci = pokušenie ignorovať obmedzenia právomocí [USEMAP] Tradičné delenie dem. systémov lParlamentarizmus lPrezidencializmus lSemi-prezidencializmus (?) [USEMAP] Duvergerov semiprezidentský systém lPrezident je priamo volený občanmi lNezávisí od parlamentu lNa čele vlády je premiér, zodpovedá sa parlamentu lPremiér a prezident zdieľajú niektoré exekutívne právomoci lPrávomoci prezidenta nie sú triviálne lMožnosť prípadov „kohabitácie“ [USEMAP] Koncepcie semiprezidentských systémov lElgie (1999): prezident volený občanmi a zároveň premiér s vládou, ktorí sa zodpovedajú parlamentu lflexibilitu a zdieľanie moci podporujúci systém (Sartori) ALEBO lusporiadanie vedúce k inštitucionálnym konfliktom a nestabilite (Elgie, Raunio, …) ? [USEMAP] Shugart a Carey (1992): dva typy semiprezidentských systémov lPremiérsko-prezidentský lPrezident volený občanmi na presne stanovené funkčné obdobie lPrezident vyberá premiéra, ktorý je šéfom vládneho kabinetu lPrávomoc odvolať vládu má jedine parlament l [USEMAP] Shugart a Carey (1992): dva typy semiprezidentských systémov lPrezidentsko-parlamentný l Prezident volený občanmi na presne stanovené funkčné obdobie lPrezident menuje a odvoláva premiéra a členov kabinetu lPremiér a ministri potrebujú dôveru (zodpovedajú sa) ako prezidentovi, tak aj parlamentu [USEMAP] Shugart a Carey (1992): dva typy semiprezidentských systémov lPrezidentsko-parlamentné systémy sú v SVE všeobecne menej demokratické než premiérsko-prezidentské lKľúčom je závislá a neistá pozícia vládneho kabinetu medzi prezidentom a parlamentom lKonflikty, ak prezident nemá podporu parlamentnej väčšiny l l [USEMAP] Exekutívne systémy v počiatočnej fáze demokratických režimov SVE l8 čistých parlametarizmov (ALB, BOS, YUG, LAT, CZE, EST, HUN, SVK) l6 čistých prezidencializmov (AZE, BLR, GEO, TAJ, TURK, UZB) lOstatné niektorú formu semiprezidencializmu lNiektoré krajiny zmenili formu exekutívnych systémov v nasledujúcich rokoch lSemiprezidencializmus zostáva najčastejšou z nich [USEMAP] Klasifikácia podľa regiónov SVE lStredná Európa a Pobaltie lBalkán lKaukaz a stredná Ázia lZvyšok bývalého ZSSR (západné SNŠ) [USEMAP] Stredná Európa a Pobaltie lŽiadne prezidentské ani prezidentsko-parlamentné systémy lPremiérsko-prezidentské: BUL, LIT, POL, ROM, SVK 1999-, CZE 2012- lParlamentné: LAT, SVK do 1999, CZE do 2012, EST [USEMAP] Balkán lŽiadne prezidentské lPrezidentsko-parlamentné: CRO 1990-2000, lPremiérsko-prezidentské: CRO 2000-, MAC, SRB 2007-2008, YUG 2000-2003, SLO lParlamentné: ALB, BOS 1995-, MONT 2007- YUG -2000, SRB-MONT (2003-2007) l [USEMAP] Kaukaz a stredná Ázia lPrezidentské: AZE, GEO 1995-2004, UZB, TUR, TAJ, lPrezidentsko-parlamentné: ARM 1991-2005, GEO 2004-, KAZ lPremiérsko-prezidentské: ARM 2005-2015, MONG 1992- lParlamentné: ARM 2015-, l [USEMAP] Zvyšok bývalého ZSSR (západné SNŠ) lPrezidentské: BLR 1994-1996 lPrezidentsko-parlamentné: BLR 1996-, RUS 1993-, UKR 1996-2004, 2010-2014 lPremiérsko-prezidentské: MOLD 1994-2000, 2016- UKR 2004-, 2014- lParlamentné: MOLD 2000-2016 [USEMAP] Semiprezidencializmus a demokracia v SVE lPremiérsko-prezidentské systémy nemajú horšiu úroveň demokracie než čistý parlamentarizmus lPrezidentsko-parlamentné systémy majú výrazne horšiu úroveň demokracie než parlamentarizmus aj premiérsko-prezidentské systémy lPrezidentské systémy majú v SVE najhoršiu úroveň demokracie (často nikdy neboli demokratické) [USEMAP] Prečo prezidentsko-parlamentné systémy škodia demokracii? l1. Prezidenti zneužívajú exekutívne dekréty s cieľom monopolizovať vlastnú moc l2. Prezidenti cielene podkopávajú proces vývoja stabilných politických strán a straníckej súťaže lVýsledkom je, že ústavne silný prezident a slabé politické strany udržiavajú/reprodukujú autoritársku vládu (Protsyk 2011) [USEMAP] Vytváranie prezidentského úradu: Poľsko lVýsledok rokovaní pri okrúhlom stole l6-ročné obdobie, právomoc rozpúšťať parlament a vetovať legislatívu lNeskôr (1990) 5-ročné obdobie lMalá ústava 1992 – prezidentské prerogatíva l1997 – nová ústava – obmedzenie právomocí prezidenta a posilnenie premiéra [USEMAP] Vytváranie prezidentského úradu: Maďarsko lVýsledok rokovaní pri okrúhlom stole – nezhoda – referendum 11/1989 lKomunisti – silný prezident priamo volený pred voľbami lOpozícia – slabý prezident volený novým parlamentom lSlabý prezidentský úrad, ÚS ďalej oslabil jeho právomoci [USEMAP] Ďalšie krajiny SVE lRumunsko a Srbsko/Juhoslávia – príklady ako politický kontext a osoba prezidenta môžu zmeniť faktické fungovanie vzťahov vláda-prezident lSlovinsko – slabý a priamo volený prezident lLitva – semiprezidentský systém ako kompromis medzi zástancami prezidentského a parlamentného (1990-92) – oba existovali pred 1940 lsilnejšia pozícia priamo voleného prezidenta ale de facto fungovanie ako parlamentný systém (jediný odvolaný prezident v Európe) [USEMAP] Ďalšie krajiny SVE lRusko: mimoriadne silné prezidentské právomoci prezidenta “pacifikovali” premiéra a vládu aj bez parlamentnej väčšiny podporujúcej prezidenta lObčasné konflikty (Jelcin vs. Primakov, resp. Stepašin, Putin vs. Medvedev) lPutinov nástup do prezidentského úradu = konsolidácia parlamentnej podpory a premiéri (Zubkov, Mišustin) ako administrátori [USEMAP] Ďalšie krajiny SVE lRusko: tandem Putin-Medvedev, miera konfliktnosti čiastočne závisela od držiteľa prezidentského úradu, ústavná zmena 2020 lUkrajina: prípady extrémnej miery konfliktu vo vnútri exekutívy lÚstavné zmeny v právomociach zamerané v prospech aktuálnych držiteľov moci lPrezident Kučma – vo funkcii záujem o silný prezidentský úrad l [USEMAP] Ďalšie krajiny SVE lUkrajina: 2004 – zmena ústavy a oslabenie prezidentského úradu, lebo vysoké šance pre Juščenka lPrezident Juščenko – nezabránil oslabeniu ústavných kompetencií (2004) lPrezident Janukovič (2010) – po zvolení odmietal ústavné oslabenie kompetencií, ktoré v roku 2004 presadzoval [USEMAP] Ďalšie krajiny SVE lUkrajina: ústavný súd v 2010 konštatoval protiústavnosť ústavnej zmeny z roku 2004, návrat k silnému prezidentovi z roku 1996 (“Kučmov model”) l2014: parlament zákonom schválil návrat k ústavným právomociam prezidenta z decembra 2004 (slabší prezident) [USEMAP] Modely parlamentarizmu 1/3 lParlamentný systém (Lijphart 1999): lVláda je zodpovedná parlamentu lŠéf exekutívy nie je volený priamo, ale je vybraný/schválený parlamentom lExekutíva v parlamentarizme je kolektívna/kolegiálna, nie personalizovaná lParlamentné demokracie, napriek spoločným črtám, nefungujú rovnako l [USEMAP] Modely parlamentarizmu 2/3 lFaktory uľahčujúce spoluprácu medzi parlamentnou väčšinou a exekutívou : lKompatibilita parlamentného mandátu a postu v exekutíve (ministri môžu byť poslancami) lPremiér (šéf vlády) je zvyčajne poslancom parlamentu lDochádza tak k faktickej fúzii parlamentu a vlády l [USEMAP] Modely parlamentarizmu 3/3 lfikcia parlamentarizmu lDoring (1995): “racionalizácia” parlamentu lŤažká odvolateľnosť vlády parlamentom lVláda kontroluje parlamentnú agendu (témy a poradie rokovania) lObmedzenie možnosti predkladať a presadiť poslanecké návrhy zákonov l [USEMAP] Postavenie premiérov lKomparatívna slabosť predsedu vlády – krátke obdobie v úrade lVzájomná závislosť medzi ne/stabilitou straníckeho systému a slabosťou (durability) predsedu vlády lHlavné výnimky: Drnovšek (1992-2002), Orbán (1998-2002, 2010-), Klaus, Dzurinda (1998-2006), Fico (2006-2010, 2012-2018), Tusk (2007-2014) lBerg: ALE: premiéri majú silný efekt lídra vo voľbách – vplyv na volebné rozhodnutia l [USEMAP] Funkcie parlamentov l1) vytvárajú a udržiavajú vládu, prípadne ju aj odvolávajú (ale konštruktívne hlasovanie o nedôvere) l2) prijímajú legislatívu (ale dekréty v Rusku) l3) kontrolujú činnosť vlád (interpelácie, poslanecké prieskumy, hodina otázok) lposlanecké strany a parlamentné výbory ldôležitá úloha „ústavnoprávnych“ výborov [USEMAP] Štruktúra parlamentov lv SVE sú dvojkomorové parlamenty menej časté ako v ZE lHorná komora má väčšinou združovať teritoriálne alebo funkcionálne záujmy lTer: BiH, Rusko, Poľ?, CZE? lFunkcionálne: SLO, (IRE) lIba rumunský bikameralizmus dáva obom komorám zhruba rovnako silné postavenie (v ZE iba ITA) [USEMAP] Meniace sa postavenie parlamentov v SVE 1/3 lv období tranzície parlament aktívny len v MAĎ (určitá modifikácia dohôd spoza okrúhleho stolu), inde vykonávali transformačné kroky (presviedčanie, hrozby, vydieranie – Čalfa a ČSSR) lPostupný trend k profesionalizácii (čo to je?) lParadoxne, komunistickí poslanci súdržní pri hlasovaniach a skúsenosti s vyjednávaním a politickou prácou [USEMAP] Meniace sa postavenie parlamentov v SVE 2/3 lZačiatok 90.-tych rokov: l1) parlamenty centrom politického života i zápasu l2) dezintegrácia protirežimových organizácií – zníženie moci vlád voči parlamentom l3) časté konflikty v exekutíve zvyšovali vplyv parlamentu l4) exekutíva fragmentovaná a slabo kordinovaná –zníženie schopnosti dominovať [USEMAP] Meniace sa postavenie parlamentov v SVE 3/3 l1) strany a stranícke systémy stabilnejšie – stranícka disciplína – malé šance opozície (kontroly parlamentu) l2) nižšia fragmentácia parlamentov (nižšia fluktuácia poslancov) l3) reforma administratívy a posilnenie exekutívneho jadra (core executive) okolo premiéra a ministra financií l4) proces EÚ integrácie posilňuje exekutívu (expertné info sú v exekutíve, nie v parlamente) [USEMAP]