Hlavný prolém konceptu reliability v psychológii je, že je všeobecne zložité ju testovať. Nedá sa len urobiť priemer z opakovaných meraní, ako v iných prírodných vedách. psychologické testy fungujú inak, napr. jeden z príkladov - nemôžeme ľuďom dávať opakovane ten istý test, lebo by si mohli zapamatať odpovede a skórovať príliš dobre. sú rôzne metódy toho, ako reliabilitu merať a stále sa vyvýjajú nové. niektoré metódy sú pre istý typ testov vhodnejšie, ako iné, no nie sú známe / publikované / atraktívne / často používané, atď. problém bežných výskumníkov je prílišné používanie cronbachovej alfy. podľa Cho preto, lebo je to automatika, vzorec je jednoduchší a chýba hlbšie pochopenie metódy, ktorá sa síce prezentuje ako najvhodnejšia, ale nie je to tak pri každom meraní. <p><span style="font-size: inherit"><br></span></p><p><span style="font-size: inherit">čo je dôležité riešiť - zviditeľňovať nové metódy, objavy, popularizovať ich, alebo ukazovať, kde prinášajú dobré výsledky a kde sú užitočné. </span><br>
</p><p>nedôležité riešiť - úplne sa nestotožňujem z kritikou názvoslovia. respektíve, chápem zámer, no staré spôsoby už asi nezmeníme, každý pozná alfu podľa cronbacha a jednoducho je to tak. možno už nemá význam riešiť to, čo ,,sa stalo" ale skôr veci do budúcnosti - nejaké praktické zhrnutia metód, aby sa na nich nezabudlo, poprípade zvyditeľnenie tých menej známych a dobrých. </p><p>kudy z toho ven - viem si predstaviť, že každý psychológ vo výskume má svoju oblasť, ktorej sa venuje a zaberá mu to skoro celý jeho čas. pozná psychometrické metódy do istej hĺbky, ale sám sa nimi a štatistikou, nezaoberá, ako takou. nie každý psychológ asi sleduje psychometrické žurnály a novinky v metódach výskumu. v takýchto prípadoch by možno práve pomohla aktuálna príručka metód na meranie reliability (a možno taká už existuje :) ), ktorá by pomohla trošku demonopolizovať cronbachovu alfu :)</p>