V literatúre je načrtnutých viacero problémov týkajúcich sa konceptu reliability. Za tie najzávažnejšie a/alebo najčastejšie sa dajú považovať: 1) Zastaraná, ale vysoko populárna a všadeprítomná metóda určujúca reliabilitu – Chronbachova alfa, ktorá je väčšinou nespochybňovaná a považovaná za štandard, a preto jej popularita pretrváva. 2) Chronbachova alfa funguje na veľmi rigidných predpokladoch, ktoré do veľkej miery podhodnocujú reliabilitu psychologických nástrojov merania – testov. 3) Napriek tomu, že existujú rôzne modernejšie merania reliability, väčšina výskumníkov ich nepozná, nerozumie im alebo ich nepovažuje za lepšie než Chronbachova alfa (viď. bod 1). 4) Historicky a konceptuálne existuje veľa rôznych metód na vyjadrenie reliability, ktoré sú nie vždy ekvivalentné a niekedy sú použiteľné v rozdielnych situáciách. Nie je však zaužívaný žiadny systém, ktorý by poskytol konzistenciu v rozlišovaní jednotlivých metód a ich „polí pôsobnosti“ a tak by uľahčil prácu väčšine výskumníkov v psychológii.

Výskumníci, ktorí sa nezameriavajú na psychometriku by mali reliabilite rozumieť, ale pri niektorých je ich chápanie len povrchné a používanie daného konceptu je generické, či zautomatizované. Reliabilita je vlastnosť nástrojov merania definovaná ako presnosť a konzistencia merania (všetky položky v teste merajú to isté a ich výpovedná hodnota nie je premenlivá v závislosti od vonkajších faktorov – keby som test robila dvakrát, ukázal by to isté). Z pohľadu klasickej testovej teórie je reliabilita pomer rozptylu pravého skóre a rozptylu pozorovaného skóre.  

Podľa môjho názoru, riešenie problémov diskutovaných v článkoch je kľúčové pre kvalitný výskum a pre vzdelanie budúcich výskumníkov. Prekvapilo ma, že je to podceňované a ignorované aj dlhoročnými výskumníkmi a vo všeobecnosti, že som napísala niekoľko školských článkov s použitím Chronbachovej alfy a ani raz som sa nezamyslela nad spomínanými problémami, ani som nenarazila na podobné diskusie spochybňujúce prevalenciu Chronbachovej alfy vo výskume.

Riešenie, ktoré mi momentálne pripadá dôležité, je nabádanie študentov profesormi k zamýšľaniu sa nad hlbšou podstatou metód, ktoré používajú. Taktiež na to nadväzuje nabádanie k samotnému používaniu metód, ktoré lepšie odzrkadľujú reliabilitu (napr. v bakalárskej práci. Len systematickým a trpezlivým menením doteraz zaužívaných praktík sa môžeme posunúť k lepšiemu.