Sociálne hnutia BSSb1112 Hrozby a rizika v soudobém světě Miriam Matejova, PhD 2.12.2021 Program • Sociálne hnutia: definícia a typy, • Účel a stratégie sociálnych hnutí, • Vznik sociálnych hnutí, • Mobilizácia, • Efektivita Sociálne hnutia: hlavné znaky • Skupina ľudí s konfliktnou orientáciou voči súperovi, • Kolektívna identita ako aj spoločné domnienky a ciele, • Repertoár kolektívnych akcií Štyri typy sociálnych hnutí • Anthony Giddens: štyri oblasti, v ktorých sociálne hnutia pôsobia v moderných spoločnostiach: • demokratické hnutia, ktoré sa usilujú o politické práva • pracovné hnutia, ktoré sa usilujú o ovládnutie pracoviska • ekologické hnutia týkajúce sa životného prostredia • mierové hnutia, ktoré sa usilujú dosiahnuť mier Sociálne hnutia: typológia • Reformné sociálne hnutia: chcú zmenu niektorých noriem alebo zákonov • Napr. odborová organizácia usilujúca sa o zvýšenie počtu práv pracovníkov • Radikálne sociálne hnutia: chcú zmenu celých hodnotových systémov nejakým zásadným spôsobom • Napr. americké hnutie za občianske práva Sociálne hnutia vz MVO • Sociálne hnutia nie sú mimovládne organizácie! • MVO (NGO): dobrovoľnícke organizácie odlišné od vládneho aj súkromného sektoru. • Občianska spoločnosť: autonómne skupiny nezávislé od štátneho aj súkromného sektoru. • Sociálne hnutia umožňujú vládnym úradníkom a vodcom občianskej spoločnosti pracovať na „spoločnej veci“ Kto je oponent? • Užší pohľad: oponenti len v politickej aréne • Inkluzívnejší pohľad: sociálne hnutie ako vyzývateľ alebo obranca existujúcej inštitucionálnej autority Kolektívne správanie • Akákoľvek cieľovo orientovaná aktivita, do ktorej sú zapojení dvaja alebo viacerí jednotlivci. • spoločný postup a sledovanie spoločného cieľa Stratégie • Protest: mobilizácia k protestu vo verejnej sfére • Informačná politika: zhromažďovanie dôveryhodných informácií a ich strategické rozmiestňovanie • Príklady stratégií: monitorovanie, legislatívny lobing, vytváranie koalícií, bojkot, pouličné protesty, ozbrojené povstania, volebná účasť Stratégie: história • Od verejných stretnutí cez piesne / symboly / kostýmy až po nadnárodné kampane; • Každodenné formy odporu: footdragging, falošný súlad, sabotáž, ľudové rozprávky, eufemizmy Prečo vznikajú sociálne hnutia? • Pocity krivdy, • Relatívna deprivácia Pocity krivdy (grievances) • Relatívna deprivácia: strata alebo nedostatočný prístup k niečomu, na čo si človek myslí, že má nárok. • Kritici: Teória nedokáže vysvetliť, prečo niektorí ľudia, ktorí cítia nespokojnosť, nekonajú a nepripojujú sa k sociálnym hnutiam. Čo umožňuje sociálne hnutia? • Zdroje; • Štruktúry politických príležitostí Teória mobilizácie zdrojov • Zdroje sú kritické pre úspech sociálnych hnutí. • Zdroje môžu byť vedomosti, peniaze, médiá, práca, solidarita, legitimita a vnútorná aj vonkajšia podpora elity. • Sociálne hnutia vznikajú, keď sú jednotlivci s pocitom krivdy schopní mobilizovať dostatočné zdroje na to, aby mohli konať. Mobilizačný proces Úspešnosť nenásilných a násilných kampaní, 1900-2006 Autor: Erica Chenoweth