Adobe Systems
Výskum volebnej účasti
Jakub Jusko

Adobe Systems
2
Volebná účasť
„Volenie ako najbežnejší a najdôležitejší akt občana v demokracii“ Aldrich 1993
„Jeden z najdôležitejších indikátorov demokratickej výkonnosti (performance)“ Powell 1982
„Dôležitý faktor volebných výsledkov“

Adobe Systems
3
Volebná účasť
Vote Leave: Official Brexit campaign referred to police over breaches of electoral law | Politics
News | Sky News

Adobe Systems
4


Adobe Systems
5


Adobe Systems
6
Nahliadanie na problematiku
•Spor o tom, či vysoká VÚ je dôležitá:
- JE (napr. Lijphart 1997) vs. NEMUSÍ (napr. Rosema 2007)
•
•Práca s individuálnou i marko-úrovňou, dáta založené od cross-sectional po longitudálne surveys,
od big-data po experimentálne metódy
•
•Volebná účasť a volenie jedna z najskúmanejších oblastí politického správania => inými slovami –
veľa výskumu

Adobe Systems
7
Mýty a fakta voleb(nej účasti)
Nutné oklieštenie

Adobe Systems
8
Nahliadanie na problematiku
•Skúmanie: 1) Či sa volí (aká je vysoká účasť a prečo),
                     2) Ako sa volí (determinanty voľby konkrétnej strany)
•Nedostatok konsenzu v rámci vedeckej komunity na „jadre modelu“ volebnej účasti -> mnoho faktorov
a teórií, nie vždy platia
•
•Môžu pomôcť meta-analýzy VÚ (napr. Geys 2006, Smets a Van Ham 2013, Cancela a Geys 2016, Stockemer
2017)
•
•
•

Adobe Systems
9
Dve odvetvia štúdií o VÚ
1) Štúdie na individuálnej úrovni
•Ktoré osobné charakteristiky medzi voličmi ich odlišujú v tom, aby šli voliť
•
•
2) Makro-level štúdie
•
•Ako kontext, v ktorom sa voľby konajú, ovplyvňuje VÚ

Adobe Systems
10
1) Štúdie na individuálnej úrovni

Adobe Systems
11
1) Štúdie na individuálnej úrovni
1) Model socio-ekonomického statusu (SES, the resource model)
•Participácia je akt riadený individuálnymi prostriedkami (čas, peniaze, skills)
•Osoby, ktoré pracujú, majú vysoký príjem a vyšší SES majú väčšiu šancu na širšie spektrum
prostriedkov
•Osoby s nízkym SES majú menšiu šancu na participáciu, pretože:
-nevedia ustáť náklady na volenie (ako voliť, registrovanie)
-potreba koncentrácie na vlastné materiálne blaho nezvyšuje občiansky záujem a tým aj záujem o
politiku
•

Adobe Systems
12
1) Štúdie na individuálnej úrovni
1) Model socio-ekonomického statusu (SES, the resource model)
•Vek (+): mladí voliči nemajú jasno v ich politických záujmoch, dospelí častejšie prijímajú
spoločenské normy, zmeny v spoločenských sieťach (skupinách)
•Vzdelanie (+): prispieva k zdrojom, proxy sociálnej triedy a skills
                           jeden z najsilnejších prediktorov, paradox zvyšujúcej vzdelanosti (a
nezvyšujúcej sa účasti)
•Príjem (+): malé no zväčša signifikantné efekty

Adobe Systems
13
1) Štúdie na individuálnej úrovni
1) Model socio-ekonomického statusu (SES, the resource model)
•Rezidenčná stabilita (+): väčšie ukotvenie občanov v komunite -> silnejšie komunitné väzby ->
lepšia znalosť miestnych (politických) záležitostí
•
•Región (-): možné veľké rozdiely v rámci krajiny, ako kontrolná premenná

Adobe Systems
14


Adobe Systems
15
1) Štúdie na individuálnej úrovni
1) Model socio-ekonomického statusu (SES, the resource model)
•Menej „úspešné“ premenné:
-gender ALE výskum Burns et al. (2001) – ženy orientované na kariéru mali vyššiu VÚ ako ženy s
menej náročnými prácami (alebo bez zamestnania)
-
-rasa a občianstvo
-manželský status – viac angažovaný partner, väčšia snaha o “dobré občianstvo“ vs. menej voľného
času

Adobe Systems
16
1) Štúdie na individuálnej úrovni
2) Model racionálnej voľby
•Zameriava sa na „kalkul volenia“ voliča, ktorý by mal voliť, ak benefity prevážia nad nákladmi
voľby
R = PB - C
•Volič by mal odvoliť, ak PB > C
•
•Modifikovaná verzia: R = PB – C + D
•
•

Adobe Systems
17
1) Štúdie na individuálnej úrovni
2) Model racionálnej voľby
•Občianska povinnosť (D) (+): „v demokracii je morálna povinnosť každého voliča ísť k voľbám“,
„potrebné na zachovanie demokracie“, „nesplnenie = previnenie“
•
•Inštrumentálne benefity (B) (+): zaujíma ma, kto vyhrá voľby, osobný prospech z víťazstva
•
•Náklady (C) (-): čas na voľbu, ako „ťažké“ je ísť voliť (menej úspešné)

Adobe Systems
18
1) Štúdie na individuálnej úrovni
2) Model racionálnej voľby
Pr) Blais et al. (2000): The calculus of voting: An empirical test
•Dotazníky (1808 respondentov), FPTP volebný systém
•1995 Quebec referendum a 1996 British Columbia provinčné voľby
•Skúmanie P, B, C, D + politický záujem na volebnú účasť respondenta (ex ante)
•Záver:
C – voľby sú vnímané ako nízko-nákladová činnosť (ale informačné náklady môžu byť podstatné)
B – respondenti brali dané voľby ako dôležité
P – respondenti preceňujú ich pravdepodobnosť rozhodujúceho hlasu
D – najsilnejšia motivácia ísť k voľbám (zo všetkých premenných)
•

Adobe Systems
19
1) Štúdie na individuálnej úrovni
2) Model racionálnej voľby – pohľad na faktor veku
•Rozdiely spojené s vekom v rámci nákladov súvisiacich s voľbou -> ako sa ľudia dostávajú do
dospelosti, dosahujú výsledky, rozširujú sociálne siete, zvyšujú svoju kapacitu pol. znalosti a
zlepšujú pol. skills -> náklady na získanie informácií       -> korelácia s vekom
•
•Rozšírenie vysvetlenia 2) o behaviorálnu zložku => volenie je habituálne = volenie v jedných
voľbách uľahčuje volenie v nasledujúcich voľbách, čím je VÚ pravdepodobnejšia (viac ako vek a
vzdelanie)
•Dôležité najmä u mladších členov elektorátu (prvovoličov...) -> zmena vo volebnom chovaní je
silnejšia ako u zvyšku populácie -> snowball efekt na dlhodobé politické správanie (a opačne)
•
•
•
•
•

Adobe Systems
20
1) Štúdie na individuálnej úrovni
3) Mobilizačný model
•
•Niekedy braný v rámci modelu racionálnej voľby
•
•Politické strany a organizácie absorbujú časť nákladov na participáciu (C) poskytovaním informácií
o stranách, kandidátoch, politickom procese tak, aby C už neprevážilo B.
•
•Bremeno participácie je na organizáciách, ktoré mobilizujú racionálne „deaktivovanú“ verejnosť

Adobe Systems
21
1) Štúdie na individuálnej úrovni
3) Mobilizačný model
•
•Stranícka + nestranícka mobilizácia (GOTV) (+): spravidla silnejší efekt straníckej mobilizácie
•Vystavenie sa médiám (+):
- vystavovanie sa (politickým) správam vedie k vyššej miere politickej informovanosti
- čítanie novín, pozeranie televízie, počúvanie rádia má pozitívny účinok na VÚ (zvýšením množstva
obsahu ale nedôjde per se k zvýšeniu)

Adobe Systems
22
1) Štúdie na individuálnej úrovni
Pr.) Green et al. 2013 - Field Experiments and the Study of Voter Turnout
•Field experimenty vykonávané v prostredí reálnych volieb
•Intervencie sú kampaňové výzvy (GOTV)
•Údaje o VÚ – nie dotazníky ale administratívne výsledky
•
Spôsoby:
•door to door => navýšenie 2,54 p.b.
•telefonáty => navýšenie 0,16-1,94 p.b.
•direct mail + letáky nechané u dverí => navýšenie 1 p.b.
•Nepersonálne techniky prinášajú slabšie efekty
•
Argumenty:
•sociálny nátlak, poďakovanie, tesnosť volieb, občianska povinnosť...

Adobe Systems
23
1) Štúdie na individuálnej úrovni
4) Socializačno-psychologický model
•
•S - Formatívna časť života medzi detstvom a dospelosťou je všeobecne považovaná za kľúčovú periódu
získania základov politických postojov a správaní
•Dôležitá rola rodičov, učiteľov, školy, médií,...
•
•
•P - viac kognitívne charakteristiky - záujem o politiku (+), politická znalosť (+) => majú
fungovať ako resources, znižujú C
• personálne preferencie asociované so straníckou identifikáciou, ideológiou (+) => majú fungovať
ako benefity (radosť zo samotného aktu)
•

Adobe Systems
24
1) Štúdie na individuálnej úrovni
4) Socializačno-psychologický model
•
•S – menej úspešné: vzdelanie rodičov a SES; politická diskusia
•
•P – menej úspešné: kognitívne znalosti, dôvera v inštitúcie, spokojnosť s demokraciou, dôvera v
iných, mentálne zdravie
•
•
•

Adobe Systems
25
2) Štúdie na makro-úrovni

Adobe Systems
26
2) Štúdie na makro-úrovni
1) Inštitucionálne premenné
•
•Povinné volenie (+):
- krajiny, kde občania majú zákonom stanovenú povinnosť ísť voliť majú vyššiu VÚ
- „len“ polovičný efekt v prípade neuplatnenia sankcie, či čiastočnej sankcie (oproti plným
sankciám)
•Dôležitosť volieb (+):
- čím dôležitejšie voľby (silnejšie zastupiteľské teleso), tým silnejší stimul participácie,
- čím viac volieb v daný deň, tým vyššia účasť

Adobe Systems
27
2) Štúdie na makro-úrovni
1) Inštitucionálne premenné
Iné:
•Volebný systém (PR+, FPTP-): argumentačne zvládnuté ALE len minorita prípadov (najmä zvýšením
prípadov o krajiny mimo západnej Európy
•Zníženie veku na volenie (-): ťažké na meranie (nie veľa mimo hranice 18 rokov)
•Jedna komora, volenie vo voľný deň, ľahší spôsob volenia: nejasné závery

Adobe Systems
28
2) Štúdie na makro-úrovni
2) Socio-ekonomické premenné
•Veľkosť populácie (-): menšie krajiny majú homogénnejšie obyvateľstvo, bližšie vzťahy medzi sebou
a zástupcami, (možno pocit, že ich hlas môže rozhodnúť – P)
•
Iné:
• Ekonomický rozvoj krajiny (+): dlhodobý i krátkodobý, spojené s argumentom veku a vzdelania ALE
nejasné závery
•Hustota obyvateľstva (-), korupcia (-): málo prípadov
•

Adobe Systems
29
2) Štúdie na makro-úrovni
3) Politické a stranícke premenné
•Tesnosť volieb (+):
- súvisí s P v rámci racionálneho modelu
- čím je menšia medzera medzi dvoma hlavnými kandidátmi/stranami -> tým vyššia šanca, že občanov
hlas sa bude počítať => tesné voľby privolávajú mediálne pokrytie a viac straníckej mobilizácie
- Blais (2000) funguje vs. Stockemer (2017) nie

Adobe Systems
30
2) Štúdie na makro-úrovni
3) Politické a stranícke premenné
Menej úspešné:
•Počet strán (+): čím viac strán súťaží, tým viac možností na výber majú voliči + lepšia
mobilizácia -> skôr bude reflektovať ich názor vs. viac strán značí komplikovanejší systém na
pochopenie (nutných viac info) + koaličné vládnutie

Adobe Systems
31
Súčasný výskum volebnej účasti

Adobe Systems
32
Súčasný výskum
Haman a Školník 2020 - Socioeconomic or Political Variables? The Determinants of Voter Turnout in
Czech Municipalities
•Socioekonomické a politické premenné na lokálnej úrovni v ČR (voľby 2018)
•6229 obcí
•Okrem “bežných“ premenných aj kvalita života v obci (Obce v datech): vyššia kvalita života v obci
=> volebná účasť
•

Adobe Systems
33
Súčasný výskum

Adobe Systems
34
Súčasný výskum
Two Buttons Meme - Imgflip

Adobe Systems
35
Súčasný výskum
Merkley et al. 2022 - Communicating safety precautions can help maintain in-person voter turnout
during a pandemic
•COVID-19 a zvýšený stres a náklady na volenie osobne (možné riziko nákazy) (USA)
•Skúmanie zámeru voliť (intentions) pomocou survey experimentu
•Primovanie respondentov aby mysleli na COVID-19 =>       zámeru voliť ak by boli voľby zajtra
ALE možné znížiť poukazovaním inštitúcie na bezpečnostné opatrenia

Adobe Systems
36
Súčasný výskum
Petitpas et al. 2021 - Does E-Voting matter for turnout, and to whom?
•Analýza e-volenia u 30 volieb v Ženeve (Švajčiarsko) medzi 2008 a 2016 (najväčšia skúsenosť s
e-voľbou na svete) na indi-úrovni
•Zmiešané výsledky e-volenia dovtedy
•Ponúknutie e-volenia ako alternatívneho spôsobu volenia (znížené náklady) =>      VÚ u nevoličov a
občasných voličov (nehabituálnych)

Adobe Systems
37
Výzvy do budúcna
•Výskum poskytol nové prediktory VÚ (korupcia, počasie, etnická frakcionalizácia...) a lepšie
techniky modelovania
•
1)Nutné brať výskum kontextuálne (v rámci regiónov, krajín) a brať tieto kontexty do úvahy
2)
2)Nutná lepšia komparácia rôznych úrovní analýzy (lokálna – regionálna – národná) aj medzi
krajinami
3)
3)Snaha o lepšie „uchopenie“ a meranie premenných (najmä závislej premennej TURNOUT) – TURNOUT ako:
a)% registrovaných voličov
b)% voličov oprávnených voliť (na základe veku)
-> nie nutne náš problém

Adobe Systems
38
Not sure if higher voter turnout this election Or all my friends are just getting older - Not sure
if higher voter turnout this election Or all my friends are just getting older Futurama Fry

Adobe Systems
39
Literatúra
•Aldrich, J. H. (1993). Rational choice and turnout. American journal of political science,
246-278.
•Blais, A. (2006). What affects voter turnout?. Annu. Rev. Polit. Sci., 9, 111-125.
•Blais, A., Young, R., & Lapp, M. (2000). The calculus of voting: An empirical test. European
Journal of Political Research, 37(2), 181-201.
•Burns, N., Schlozman, K. L., & Verba, S. (2021). The private roots of public action. Harvard
University Press.
•Cancela, J., & Geys, B. (2016). Explaining voter turnout: A meta-analysis of national and
subnational elections. Electoral Studies, 42, 264-275.
•Downs, A. (1957). An economic theory of democracy.
•Fisher, J., Fieldhouse, E., Franklin, M. N., Gibson, R., Cantijoch, M., & Wlezien, C. (Eds.).
(2018). The Routledge handbook of elections, voting behavior and public opinion (pp. 280-292).
London: Routledge.
•Geys, B. (2006). Explaining voter turnout: A review of aggregate-level research. Electoral
studies, 25(4), 637-663.
•Gomez, B. T., Hansford, T. G., & Krause, G. A. (2007). The Republicans should pray for rain:
Weather, turnout, and voting in US presidential elections. The Journal of Politics, 69(3), 649-663.
•Green, D. P., McGrath, M. C., & Aronow, P. M. (2013). Field experiments and the study of voter
turnout. Journal of Elections, Public Opinion and Parties, 23(1), 27-48.
•Lijphart, A. (1997). Unequal participation: Democracy's unresolved dilemma presidential address,
American Political Science Association, 1996. American political science review, 91(1), 1-14.
•Merkley, E., Bergeron, T., Loewen, P. J., Elias, A., & Lapp, M. (2022). Communicating safety
precautions can help maintain in-person voter turnout during a pandemic. Electoral Studies, 75,
102421.
•Petitpas, A., Jaquet, J. M., & Sciarini, P. (2021). Does E-Voting matter for turnout, and to
whom?. Electoral Studies, 71, 102245.
•Powell, G. B. (1982). Contemporary democracies. Harvard University Press.
•Riker, W. H., & Ordeshook, P. C. (1968). A Theory of the Calculus of Voting. American political
science review, 62(1), 25-42.
•Rosema, M. (2007). Low turnout: Threat to democracy or blessing in disguise? Consequences of
citizens' varying tendencies to vote. Electoral Studies, 26(3), 612-623.
•Smets, K., & Van Ham, C. (2013). The embarrassment of riches? A meta-analysis of individual-level
research on voter turnout. Electoral studies, 32(2), 344-359.
•Stockemer, D. (2017). What affects voter turnout? A review article/meta-analysis of aggregate
research. Government and Opposition, 52(4), 698-722.
•Stockemer, D., & Wigginton, M. (2018). Fair weather voters: do Canadians stay at home when the
weather is bad?. International journal of biometeorology, 62(6), 1027-1037.
•Školník, M. H. M. (2020). Socioeconomic or Political Variables? The Determinants of Voter Turnout
in Czech Municipalities. Sociológia, 52(3), 222-244.
•