STREDNÁ A VÝCHODNÁ EURÓPA PODZIM 2021 DOC. MAREK RYBÁŘ, PHD. Vyrovnávanie sa s komunistickou minulosťou The Bronze Soldier Explains Why Estonia Prepares For A Russian Cyberattack Dôsledky komunistických režimov —ČS 1948-1989: cca 280 000 občanov odsúdených z politických dôvodov —234 popravených, —300 zomrelo vo vyšetrovacej väzbe —176 zastrelených na hraniciach —88 zahynulo v elektrickom vedení na hraniciach —Cca 300 000 perzekuovaných v práci/štúdiu Zákonnosť vs. právny štát 1/5 —Odklon od formálne pozitivistickej koncepcie právneho štátu k pojmu materiálneho právneho štátu: —Štátnu moc chápať primárne v jej vzťahu k najvyšším právnym hodnotám, predovšetkým k spravodlivosti —Inak je pozitivizmus bezbranný proti “bezpráviu vo forme zákona” — Zákonnosť vs. právny štát 2/5 —Predĺženie premlčacích lehot tých politicky motivovaných trestných činov, ktoré boli v ČS páchané v rokoch 1948-1989 aktérmi totalitného režimu —Ak štát nemal ochotu tieto trestné činy v minulosti stíhať, nemohlo prebiehať ani ich premlčanie —Pre obdobie rokov 1948-1989 boli premlčacie doby chápané ako fiktívne Zákonnosť vs. právny štát 3/5 — —Iné riešenie by podľa ÚS ČR (1993) znamenalo vystaviť totalitnému režimu osvedčenie právneho štátu —tým by ÚS spochybnil vlastné poňatie materiálneho právneho štátu —Nešlo o stíhanie činov z rokov 1948-1989 na základe nových skutkových podstát trestných činov — Zákonnosť vs. právny štát 4/5 —Európsky súd pre ľudské práva (2001): —Demokratické štáty môžu povoliť svojim inštitúciám aplikovať právo z preddemokratického režimu iba takým spôsobom, ktorý je vlastný demokratickému politickému systému —SRN: osoby politicky zodpovedné za bezprávie pri berlínskom múre sa nemôžu dovolávať ochrany na základe zákazu retroaktivity Zákonnosť vs. právny štát 5/5 —Takéto konanie (aj jeho právny základ) je totiž v rozpore s ústavnou ochranou ľudských práv v NDR, ako aj medzinárodnými záväzkami NDR v tom čase — —SRN: 160 obžalob na základe týchto rozhodnutí ESĽP (napr. stíhanie zločinov streľby na nemecko-nemeckých hraniciach na neozbrojené osoby Ústavné princípy a lustrácie 1/3 —Spolkový súd (1996): trestnoprávne postihy osôb politicky zodpovedných za streľbu do ľudí na vnútronemeckých hraniciach sú ústavné —„striktný zásah retroaktivity vychádza z dôvery v trestné zákony demokratického zákonodarcu ... —takáto dôvera neexistuje tam, kde (by) zákonodarca vylúčil trestnosť ťažkého kriminálneho bezprávia —a nerešpektuje tak ľudské práva všeobecne uznávané medzinárodným spoločenstvom“ Ústavné princípy a lustrácie 2/3 —Český ústavný súd (2003): —„ak nemá princíp právnej kontinuity pôsobiť deštruktívne vo vzťahu k českej štátnosti, je treba pri aplikácii starého práva trvať na hodnotovej diskontinuite s ním a reflektovať tento prístup v súdnych rozhodnutiach“ Ústavné princípy a lustrácie 3/3 —konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou: —Radbruchova formula: rozhodovať v prospech právnej istoty okrem prípadov, keď je rozpor medzi spravodlivosťou a pozitívnym zákonom neúnosný“ —Ide o situácie, kde nie je snaha o spravodlivosť a kde je pri ustanovení pozitívneho práva vedome popieraná rovnosť ako základ spravodlivosti — Lustrácie: Téma stále živá 1/2 —Aktuálnosť témy v období zmeny režimu aj po takmer dvoch desaťročiach: —Premiérsky post v ČR od roku 2017 (Babiš) —2006-2009: poľský arcibiskup Stanislaw Wielgus rezignoval v 2007 kvôli spolupráci —rozhodnutie maďarského súdu o dosahu lustračného zákona aj na predstaviteľov cirkví —spolupráca bývalého maďarského premiéra P. Medgyessyho (2002-2004) s tajnou službou Lustrácie: Téma stále živá 2/2 —Postoj k bývalému režimu zahŕňa nielen lustrácie, aktuálny nielen v SVE: —Dedičstvo vojenských diktatúr (Chile, Južná Kórea, Argentína) —Dedičstvo občianskych vojen (Rwanda, Sierra Leone) —Denacifikácia a nový záujem Nemcov o minulosť, Južná Afrika po apartheide —Huntington: „problém mučiteľa“ — — Aké vyrovnávanie sa s minulosťou? —Súdenie a trestanie kriminálnych činov —ale ako sa postaviť k tým ktorí „without being guilty, cannot be called innocent?“ (Nanda, 1998) —Zákaz prístupu určitých osôb do niektorých funkcií —Zverejnenie aktivít agentov bývalej tajnej polície —Snahy o odškodnenie obetí (reštitúcie, finančné kompenzácie) Argumenty v prospech lustrácií —Krehkosť nových demokracií a potreba ochrániť ich pred skompromitovanými aktérmi z minulosti —Zverejnenie spolupracovníkov tajnej polície, aby neboli vydierateľní v nových funkciách —Potreba poznať minulosť kvôli posilneniu transparentnosti politického života Liberálne pohľady na tému 1/3 —Bruce Ackerman (1992): —Paradox porevolučnej situácie: počiatočná veľká morálna autorita revolučných lídrov kontrastovala s nedostatkom organizačných kapacít potrebnými na spracovanie informácií o zločinoch minulosti (NDR – výnimka) —Liberálny konštitucionalizmus vs. korekčná spravodlivosť — Liberálne pohľady na tému 2/3 —Zničiť všetky dáta tajnej polície o spolupracovníkoch, pretože: —Držitelia moci v pokušení vydierať politických oponentov —Riziko zahltenia súdov mohutnou agendou dekomunizácie —Údaje tajnej polície zveličené, neúplné alebo klamlivé —Používať údaje zhromaždené na nemorálne účely je morálne a eticky chybné Liberálne pohľady na tému 3/3 —Majetkové reštitúcie – prečo vyzdvihovať (a odškodňovať) len jednu z mnohých foriem nespravodlivosti? —Návrh zriadiť z privatizačných zdrojov fondy na odškodnenie väčšieho okruhu poškodených Lustrácie – ako? —Legislatíva prijatá vo viacerých štátoch (NDR, ČR, Maď, Poľ, SR, Bul, Alb, Lit,) —ale len v prvých štyroch išlo o funkčné (efektívne) zákonné mechanizmy —NDR: lustrácie zakotvené už v zlučovacej zmluve —ČSFR –1991 – po rozdelení štátu sa legislatíva na Slovensku fakticky neuplatňovala, naopak v ČR došlo k uplatneniu aj predlžovaniu platnosti zákona Česká republika —ČR 1991: automatické vylúčenie vedomých spolupracovníkov ŠtB a vysokých predstaviteľov KSČ z viacerých verejných funkcií —netýka sa ministrov, poslancov, prezidenta, ... —otázka zákazu prístupu k voleným funkciám — Maďarsko —MAĎ 1994: v prípade pozitívnej lustrácie možnosť odstúpiť, inak zverejnenie v zbierke zákonov —Rozsah lustrovaných postov sa menil so straníckymi zmenami vo vláde —Fidesz – viac postov —MSzP – menej postov — Poľsko —Mazowiecki: snaha o „hrubú čiaru“, neskôr Olszewského vláda v 1991 nechala preverovať niektorých poslancov – pád vlády —„divoké lustrácie“ —1995 podozrenia Oleksyho spolupráce s KGB, prijatie lustračného zákona v roku 1997 —následná zmena vláda viedla k zmenám v rozsahu pôsobnosti lustrácií — — Lustračný princíp – prečo? 1/2 —Huntington (1990): revolúcia vedie k lustráciám, reforma nie (NDR a Rum ako kandidáti na silné lustračné mechanizmy) —Moran (1994): represívnosť režimu povedie k lustráciám, liberalizujúce komunistické režimy nepovedú k lustráciám —Welsh (1996). Represívny komunizmus a víťazstvo nekomunistov v zakladajúcich voľbách povedú k lustráciám —dynamika vývoja po r. 1990? Lustračný princíp – prečo? 2/2 —Poľsko, Maďarsko, ČR (Williams et al 2005): —Lustrácie ako súčasť redefinície pravice? —OF a KSČ 1991, ODS a ČSSD 2000 (predĺženie platnosti lustrácií) —Zjednocovanie pravice v Poľsku 1997, súboj Antal vs. radikálnejšia pravica 1990-1994 v Maďarsku —Konečná verzia lustrácií: „stredná cesta“ názorov na riešenia v parlamentoch Politika národnej pamäte —S odstupom času posun od vyrovnávania sa s minulosťou k otázke formovania spoločnej národnej pamäte —Ako sa politici pokúšajú formovať spoločnosť propagovaním určitej verzie národných dejín —Zákony, ktoré zakazujú popieranie alebo bagatelizovanie určitých historických udalostí a procesov, napr. —Zločiny komunizmu a nacizmu (POL, CZE, SLO, LAT) —Symboly politických režimov (komunistické, nacistické) —2018: Polsko zakázalo akékoľvek zmienky o účasti poľského ľudu, národa alebo štátu na nacistických vojnových zločinoch — — Inštitúty národnej pamäte (INP) —Nemecko, Polsko, Slovensko, Česko (zmena názvu) a ďalšie —spravujú archívy represívnych zložiek bývalého režimu, často jednoducho prístupné verejnosti —časté sú jasné väzby ich predstaviteľov na politické strany a volených politických predstaviteľov —kontrast medzi INP a Výbormi pravdy a uzmierenia: —INP nemajú primárne za cieľ deliberáciu a komunikáciu obetí a páchateľov —INP sú ovplyvnené lokálnym kontextom a sú citlivé na zmeny politických aktérov a mocenských pomerov —časté boli situácie, že umiernení predstavitelia INP z prvého obdobia nahradení ľuďmi s priamou väzbou na vládnuce politické strany, ktorých hlavným cieľom bola stigmatizácia oponentov (POL, SVK) — — — —