Koniec postkomunizmu podzim 2021 Doc. Marek Rybář MA, PhD. Ústavný vývoj, ústavná (dis)kontinuita a ústavné súdnictvo Prijímanie ústav 1/2 Prijímanie ústav 2/2 Normatívne aspekty prijímania ústav Ústava a konsolidácia demokracie Ústava a konsolidácia demokracie Ústava a konsolidácia demokracie 1/2 —A. Stanger (2004): —Rýchla ústavná diskontinuita: CZE, EST, LAT, LIT, SVK, SLO, BUL, ROM —Bez (rýchlej) ústavnej diskontinuity: —ARM, AZE, BLR, MOL, RUS, TURK, UZB, ALB, MONG, HUN, POL —Bez otázky štátnosti —Konsolidované demokracie (2004) — Prijímanie ústav v SVE 1/2 —Prijatie novej ústavy alebo modifikácia starej —SLO, SVK, CHOR, ČR – nové štáty = nové ústavy —MAĎ – rokovania pri okrúhlom stole – ústavné zmeny od 1989 – reforma, nie ruptúra, úplne nová ústava 2012 — —POĽ 1997 – úplne nová ústava, dovtedy tzv. malá ústava z roku 1989 Prijímanie ústav v SVE 2/2 Akceptácia ústav a politický konflikt —Mali okolnosti prijatia ústavy dopad na počet konfliktov o ústavné pravidlá? —de Raadt (2009): vzťah medzi “otvorenosťou procesu” a “mierou ústavných konfliktov” —otvorenosť prijímania ústavy: —ústavodarné zhromaždenie vs. komunist. parlament —referendum vs. parlamentné schválenie —hlavné konflikty: právomoci prezidentov, exekutívno-legislatívne vzťahy, nezávislosť súdov —žiadny vzťah medzi otvorenosťou a mierou konfliktov Ústavy ako regulačné rámce —Regulovať len vzťahy medzi najvýznamnejším štátnymi orgánmi alebo vymedzovať aj vzťah občanov a štátu (negatívne aj pozitívne)? —SVE: rozsiahla garancia ľudských aj občianskych práv —Stratégia zakotvenia prirodzených práv do jazyka ústavy (Listina zákl. práv a slobôd, sľub sudcu ÚS ČR) —Zákaz trestu smrti Sľub sudcu ÚS ČR — —Slibuji na svou čest a svědomí, že budu chránit neporušitelnost přirozených práv člověka a práv občana, řídit se ústavními zákony a rozhodovat podle svého nejlepšího přesvědčení nezávisle a nestranně Ústavy ako regulačné rámce II Ochrana ústavnosti v SVE 1/2 Ochrana ústavnosti v SVE 2/2 Legitimita ústavného súdu 1/2 —Konflikt princípov parlamentnej demokracie a konštitucionalizmu —vláda demokraticky zvolenej väčšiny, parlamentná suverenita — vs. —nevolení sudcovia, existencia práv nadradených väčšinovému pravidlu —Hlavný zdroj legitimity ÚS – dve sporiace sa strany sa obrátia na nestranného aktéra aplikujúceho vopred známe pravidlá Legitimita ústavného súdu 2/2 —Avšak súdy dotvárajú zákony a abstraktne preskúmavajú pravidlá nesúvisiace len s konfliktom dvoch strán, čo oslabuje ich postavenie nestranného arbitra —Legitimizačné stratégie súdu —ÚS – tretia komora parlamentu? — Miesto ÚS v ústavných textoch Konštituovanie ÚS Limity rozhodovania ÚS 1/2 —Technicky nie je možné vopred stanoviť normatívne hranice výkladu ústavnosti ÚS —Je preto potrebné spoliehať sa na to, že ÚS neprekročí hranice, ktoré sú mu dané právnym systémom a podľa ktorých rozhoduje —je možná len zmena ústavy, ktorou zákonodarca „opraví“ rozhodnutie, avšak len pre budúce konanie (zákaz retroaktivity) Limity rozhodovania ÚS 2/2 —Jedinečnou črtou ÚS v SVE bol rozsah, v akom ÚS používali politické argumenty a okrem ústavnosti sa snažili definovať aj politický systém a výkon moci v štáte (Přibáň) —Široké použitie morálnych a politických argumentov už v prvom rozhodnutí ÚS ČR: legitimita právneho štátu je daná tým, že je demokratický Maďarský ústavný súd (1990-2012) 1/2 —Jedinečné postavenie medzi ÚS v SVE aj v širšom kontexte (silné právomoci na kontrolu legislatívy aj exekutívy) —Odzrkadľuje neistotu oboch vyjednávacích strán okrúhleho stolu v roku 1989 —Konsenzuálna nominácia sudcov —V čase vzniku nahrádzal ešte iné (neexistujúce) inštitúcie (administratívne súdy a ombudsmana) Maďarský ústavný súd (1990-2012) 2/2 Maďarský ústavný súd (2012-) 1/2 Maďarský ústavný súd (2012-) 2/2