Vplyvy na politiku v regióne: Európska únia Doc. Marek Rybář, PhD. POLb1116 Středovýchodní Evropa po r. 1989 Rámec vzťahov EÚ a štátov SVE lEÚ je najefektívnejšia medzinárodná organizácia pri rozširovaní demokracie a právneho štátu lEÚ pôsobí svojou kondicionalitou (politickou, ekonomickou) la motiváciou smerom k plnému členstvu laktívne a pasívne pôsobenie na štáty mimo EÚ Rámec vzťahov EÚ a štátov SVE lPo roku 1989 – obchodné dohody a programy zamerané na demokratizáciu, hospodárstvo a vzájomný obchod l1993-97 hľadanie stratégie voči ambíciám SVE l1998-2002 Partnerstvo pre vstup rokovania o vstupe l2002-2007 (a ďalej) ratifikácia rozšírenia, členstvo s prechodnými obdobiami a monitoring (RUM, BUL) Kondicionalita EÚ a IMF lKľúčovým nástrojom bola podmienečnosť: lasymetrický vzťah, v ktorom EÚ poskytovala pomoc/výhody po splnení požiadaviek lRozdiely kondicionality EÚ a medzinárodných finančných organizácií: lrozsah lIMF – makrostabilita lEÚ – regulačné rámce lbezprostrednosť lodmeny EÚ – nejasná lMFO - okamžitá Kodanské kritériá (1993) l1) ekonomické – fungujúca trhová ekonomika a schopnosť odolávať konkurenčným tlakom l2) politické – stabilita demokratických inštitúcií, vláda zákona, dodržiavanie ľudských a menšinových práv l3) administratívne – schopnosť prijať záväzky členstva vrátane cieľov hospodárskej, menovej a politickej únie Kodanské kritériá (1993) lveľmi všeobecné a interpretácia ponechaná na Komisiu (ročné správy) lAmsterdam 1997: lRozdelenie uchádzačov do dvoch skupín – rozhovory o vstupe (CZE, POL, HUN, EST, SLO, CYP), druhá skupina posilnený predvstupový proces kvôli neplneniu politických (SVK) a ekonomických (LAT, LIT, RUM, BUL) kritérií lZmeny v SVK a tiež v LIT a LAT, intervenujúca premenná Kosovská kríza 1999 (BUL), otázne RUM Rozsah kondicionality EÚ lVplyv EÚ na SVE bol väčší než bola rola EÚ vo vnútornej politike EÚ-15 lKondicionalita nepokrývala len acquis, ale týkala sa aj politických a makroekonomických oblastí v širokom zmysle lPolitické kritériá napr. zahŕňali aj reformu súdnictva (BUL) a väzenstva, ekonomické zasahovali do penzijného systému (SLO), daní a sociálneho zabezpečenia Kondicionalita a jej limity lProblematická v štátoch s dedičstvom etnického konfliktu lVysoké politické náklady pre vlády lChorvátsko a Srbsko – ne/spolupráca s ICTY lUznanie gréckej časti Cypru Tureckom lStatus etnických menšín v Lotyšsku a Estónsku EÚ a demokracia v členských štátoch lMožnosti sankcionovať člena EÚ sú výrazne menšie než počas predvstupového obdobia (hrozba neprijatia do EÚ) lAutonómnosť inštitúcií EÚ v sankcionovaní výrazne obmedzená – nižšia než v prípade porušenia práva EÚ, kde Komisia môže iniciovať proces pred Súdom EÚ (výsledkom sú aj finančné pokuty) Procedúra 1: sankcie (článok 7) lNa návrh 1/3 členov EÚ alebo Komisie lSúhlas 2/3 Parlamentu reprezentujúcich najmenej nadpolovičnú väčšinu členov EP) lJednomyseľný súhlas Európskej rady (neberú sa do úvahy hlasy “obvineného” štátu ani zdržanie sa hlasovania) lNásledne Rada odhlasuje sankcie kvalifikovanou väčšinou členov: suspendovanie niektorých práv štátu, vrátane hlasovacích práv Procedúra 2: znepokojenia (čl. 5) l“preventívna procedúra”: konštatuje existenciu ‘zjavnej hrozby’ vážneho narušenia liberálnodemokratických princípov: lIniciuje ju 1/3 členských štátov, Komisia, alebo Parlament lVyžaduje súhlas Parlamentu a 4/5 väčšinu v Rade (Neberúc do úvahy hlasovanie “podozrivého” štátu ani tých, čo sa zdržali hlasovania Procedúra 3: Vláda zákona largument, že krajiny, ktorých vlády porušujú zásady právneho štátu, si nezaslúžia veľké prostriedky z rozpočtu EÚ. lEÚ môže zastaviť financovanie len vtedy, ak na to existuje konkrétna zmluvná procedúra lJediným právnym základom je "potreba chrániť finančné záujmy Únie" lv nariadení sa uvádza, že sankcie možno uložiť len vtedy, ak existuje jasná súvislosť s finančnými záujmami Únie Iné možnosti EÚ lHrozba sankcií lSociálny tlak lKombinovanie tém (issue linkages) l Problematická stredná Európa lRakúsko 2000: vstup krajnej pravice FPÖ do vlády lMaďarsko po roku 2010: nová ústava a séria zákonov – centrálna banka, média, NGOs, lRumunsko 2012: oslabenie ústavného súdu, narušenie referenda a okliešťovanie práv prezidenta lPoľsko 2015: oslabovanie ústavného súdu, porušovanie práv opozície, mediálny zákon Prečo demokracia upadá? linštitúcie a právnych normy EÚ (ochrana menšín, antidiskriminačné normy) bolo prevzaté bez podpory koalícií politikov, občianskych skupín a voličov lmôžu predstavovať chýbajúci obsah demokratických politických inštitúcií, ktorý vysvetľuje súčasnú vlnu autokratizácie v strednej a východnej Európe Chýbajúci liberálny konsenzus? lDawson & Hanley (2016): koexistencia liberálnych a neliberálnych noriem (tie druhé môžu byť dokonca silnejšie) viedla v priebehu času ku korupcii a zlyhaniu podmienenosti EÚ lBUL: ekonomická a technokratická verzia liberalizmu sa prispôsobila existujúcim neliberálnym normám (nacionalizmus a sociálny konzervativizmus) lCZE: pôvodnú koalícia liberálnych disidentov a ekonomických technokratov vystriedali ekonomické elity starého režimu a z privatizácie profitujúci politicko-ekonomickí aktéri l Iný democratický deficit lParadox: viac demokracie na úrovni EÚ (silnejšia úloha Parlamentu a strán, politizácia Komisie) môže viesť k autoritárstvu na nižšej (štátnej) úrovni lparalela s inými federáciami (India, USA pred rokom 1950, Brazília atď.): v niektorých demokratických federáciách môže prekvitať autoritárstvo na nižšej (štátnej) úrovni Môže byť členský štát EÚ autokraciou? ldôležitosť 1. straníckej politiky a 2. fiškálnej politiky: lvo federáciách môžu byť autokratickí vodcovia na štátnej úrovni dôležitou súčasťou vládnucich koalícií na federálnej úrovni lv dôsledku toho môžu demokrati na federálnej úrovni prehliadať autoritárske politiky svojich spojencov Môže byť členský štát EÚ autokraciou? lfiskálna politika: miestni autokrati môžu využívať federálne finančné transfery na podporu svojich klientelistických sietí, aby sa udržali pri moci lOrbánov Fidesz a Maďarsko ako modelový prípad lFidesz bol až do začiatku roka 2021 dôležitou súčasťou skupiny EPP v EP, ktorú chránili a bránili jej mocní spojenci Maďarsko (a Poľsko) v EÚ lLídri EPP odmietli kritiku ostatných politických frakcií ako politicky motivovanú (liberálno-socialistické sprisahanie) lFidesz zneužil fondy EÚ na udržiavanie svojich klientelistických sietí - ľudia blízki Orbánovi sú hlavnými príjemcami dotácií EÚ lOrbán si pestuje vlastných "klientov" v iných krajinách, napr. slovinského Janeza Janšu lvzájomná spolupráca HUN-POL