Úpadok demokracie: Maďarsko a Poľsko STREDNÁ A VÝCHODNÁ EURÓPA PO R. 1989 PODZIM 2021 DOC. M. RYBÁŘ, PHD. Maďarsko: Zmena ústavných pravidiel 2011/12 uFidesz získal 52,7% hlasov, ale 66% kresiel v parlamente uOd volieb 2010 do apríla 2011 zmenil parlament ústavu 12x a následne prijal úplne novú ústavu, vstúpila do platnosti 1.1. 2012 uZvýšenie počtu sudcov z 11 na 15 (spolu s končiacimi sudcami nová vláda nominovala 7 sudcov) uÚS nemôže preskúmať ústavnosť zákonov s dopadom na štátny rozpočet, ak nie sú priamo porušené taxatívne vymenované práva uSťaženie abstraktnej kontroly ústavnosti a jednotlivci musia najskôr využiť bežné súdy Zmena ústavných pravidiel 2013 uanulovanie všetkých rozhodnutí ÚS pred 1.1. 2012 uZároveň Fidesz prijal tri desiatky zákonov regulujúcich sociálnu oblasť, dane, hospodárske politiky, poľnohospodárske a rodinné právo, atď. ústavnou 2/3 väčšinou (tzv. kardinálne zákony) uDošlo aj k predĺženiu funkčného obdobia rozličných regulačných orgnánov až na sedem a viac rokov, utakže prípadná zmena vlády by mala na personálne rozhodnutia na kľúčové oblasti vnútornej politiky výrazne obmedzený dopad u Zmeny volebných pravidiel u2014: zmenšenie parlamentu (z 386 na 199), čo je pokles na 52% oproti minulosti u106 jednomandátových obvodov (podiel tejto zložky na volebnom systéme sa zvýšil zo 45% na 53%) uzrušenie druhého kola vo väčšinovej časti kombinovaného volebného systému u 5% kvórum (10% pre 2 a 15% pre 3 strany) uNárast nerovnomernosti volebných obvodov (gerrymandering) Vznik hybridného politického režimu uKľúčové bolo, že Fidesz dokázal svoje víťazstvo zopakovať v rokoch 2014 aj 2018 uV oboch prípadoch znovu dosiahol potrebnú 2/3 ústavnú väčšinu (už prostredníctvom zmeneného volebného zákona) uVo voľbách s vysokou volebnou účasťou 70% získal Fidesz takmer polovicu všetkých hlasov (49%) uDruhý skončil Jobbik s 19%, nasledovalo spojenectvo Socialistov a zelených s 12% a ďalšie dve zelené-liberálne strany (spolu tiež 12%) uNerovnováha pravice a ľavice pretrváva, dedičstvo udalostí z r. 2006 Voľby 2018 uFidesz úspešne mobilizoval svojich prívržencov, dokonca oproti roku 2014 ešte zvýšil absolútne počty získaných hlasov uVoľby boli slobodné, ale nie spravodlivé: štátne orgány evidentne konali v súčinnosti s vládnou stranou (monitorovacia správa OBSE) uRozdrobená opozícia, skutočne významná voličská podpora pre Fidesz, silne väčšinový systém a podpora štátnych inštitúcií kontrolovaných Fideszom priniesla strane opakované volebné víťazstvo Viktor Orbán uCharizmatický politický vodca, radikálny študentský antikomunistický aktivista, zakladateľ liberálneho mládežníckeho hnutia Fidesz (1988) uPo neúspechu vo voľbách 1990 a 1994 začal transformovať liberálny Fidesz na konzervatívnu a nacionalistickú stranu uFidesz začal zakladať „občianske krúžky“, otvoril sa členom ďalších menších pravicových strán (dvojité členstvo), uchádzal sa o podporu cirkví à silná organizačná štruktúra a masové členstvo uSocialisti po voľbách 1994 uskutočňovali radikálnu ekonomickú transformáciu, Fidesz zdôrazňoval antikomunizmus, národ, solidaritu a sociálne zabezpečenie Viktor Orbán uOrbán sa neštylizuje do podoby „otca národa“, jeho politika je založená na politickej polarizácii, rozdeľovaní spoločnosti a na kontrole tej jej časti, ktorá je najväčšia a najlepšie organizovaná uEkonomická a utečenecká kríza v Európe pomohla (spolu so škandálmi Socialistov) Orbánovi k moci uPestovanie strachu z utečencov a pocitu vonkajšieho ohrozenia uZároveň prísun peňazí z fondov EU, ktoré Fideszu umožňuje zavádzanie sociálnych benefitov a obohatenie sa ľudí blízkych politickému vedeniu Ovládnutie médií uNárodný komunikačný úrad, súčasť úradu premiéra, fakticky kontroluje výdaje štátu na reklamu zadávanú v médiách uV roku 2015 došlo k sporom medzi Orbánom a jemu blízkym oligarchom vlastniacim sieť médií uV krátkom čase došlo k zastaveniu štátnej reklamy v týchto médiách a vzniku alternatívnych mediálnych titulov, ktoré túto mediálnu skupinu nahradili uV roku 2018 mediálne skupiny podnikateľov blízkych Fideszu, vlastniace tieto médiá, darovali vlastnícke podiely novovzniknutej Stredoeurópskej mediálnej nadácii u Ovládnutie médií uPod priamu kontrolu štátu/vlády/strany sa dostalo niekoľko desiatok médií – od televízií, denníkov, týždenníkov, webových portálov a rádií uTransakcia bola kvalifikovaná ako „vznik strategického podniku“ a jeho činnosť tak ani formálne nepodlieha antimonopolnému úradu upočet nezávislých médií je minimálny, navyše čelia faktickému bojkotu štátom vlastnených zadávateľov reklamy uAj firmy, ktoré majú záujem o štátne zákazky, rozumejú, kde je pre nich výhodnejšie inzerovať uOkrem zadávania reklamy a kontroly obsahu štátom kontrolovaných médií vláda ovplyvňuje verejnú mienku aj priamo, prostredníctvom „informačných kampaní“ Vývoj pred voľbami 2022 uv čase pandémie prijal parlament zákon, ktorý vkladá exekutíve a predsedovi vlády mimoriadne výkonné právomoci, a to bez časového obmedzenia uvláda po víťazstve opozície v komunálnych voľbách (Budapešť a väčšie mestá) zmenila spôsoby financovania organizácií v pôsobnosti samospráv – zvýšenie závislosti od vládnych grantov uopozičné strany dlhodobo pracovali na dohode, aby v nasledujúcich voľbách protikandidátom Fideszu kandidoval iba jeden spoločný opozičný politik (primárky 2021) uNový volebný zákon, ktorý umožní kandidovať len strane, ktorá navrhne najmenej 50 kandidátov vo voľbách Poľsko po roku 2005: nový stranícky systém uVo voľbách zvíťazila strana Právo a spravodlivosť, vedená dvojičkami Lechom a Jaroslawom Kaczyńskimí (27%, 155 MPs) uDruhá skončila Občianska platforma vedená Donaldom Tuskom (24%a 133 MPs) uVládnuca SLD získala len 11,3% (55 MPs, pokles o 161!), predbehli ich aj Sebaobrana (11,4%), v parlamente boli zastúpené aj Liga poľských rodín (8%) a tradične aj Poľská ľudová strana (7%) uOčakávalo sa, že dve najväčšie strany vytvoria vládnu koalíciu uNecelé tri mesiace po parlamentných voľbách ale nasledovali prezidentské voľby v ktorých proti sebe stáli kandidáti oboch najväčších pravicových strán Voľby 2005: nový stranícky systém uHoci v prvom kole zvíťazil D. Tusk, v druhom kole ho porazil kandidát PiS Lech Kaczyński (54:46) uPiS sa rozhodlo vytvoriť menšinovú vládu na čele s K. Marcinkiewiczom (líder J. Kaczyński sa o post neuchádzal), s podporou Sebaobrany a Ligy poľských rodín uO rok neskôr tieto tri strany aj formálne vytvorili koaličnú vládu uKrátko nato premiér rezignoval a J. Kaczyński sa stal premiérom koaličnej vlády uSkončila stará logiku straníckeho delenia na postkomunistický a postsolidaritný tábor (SLD vs. pravicové strany) Voľby 2005: nový stranícky systém uPiS a PO sa stali základom nového delenia straníckej scény uvo voľbách sa odlišovali programovými akcentmi (PiS: sociálne konzervatívne témy, PO: liberalizácia ekonomiky, deregulácia) uKaczyńského vláda bola euroskeptická, zvyšovala sociálne výdaje a presadzovala katolícko-konzervatívne hodnoty uViaceré jej opatrenia zastavil poľský Ústavný tribunál (protiústavnosť) uSkončila predčasnými voľbami, korupčné škandály šéfa Sebaobrany viedli k rozpadu koalície, parlament skrátil svoje funkčné obdobie Voľby 2007 a 2011: dve víťazstvá PO uVoľby jasne ovládla PO (41,5% 209 MPs), nasledovala PiS s 31% a SLD s 13% a tradične Poľská ľudová strana s 9%, ďalšie strany neuspeli uVládu pod vedením premiéra Tuska vytvorila PO a ľudovcami uTáto koalícia vládla dve plné funkčné obdobia (2007-2015) uPrvá poľská vláda, ktorá obhájila svoj mandát vo voľbách uPripisované ekonomike: Poľsko jediná krajina EÚ, čo nebola v recesii Voľby 2015 a 2019: dominancia PiS uD. Tusk rok pred voľbami rezignoval na post premiéra, stal sa predsedom Európskej rady, nahradila ho Ewa Kopacz uTáto zmena už PO nevrátila slabnúcu podporu: uV r. 2015 bola po 8 rokoch porazená vláda PO a ľudovcov uZvíťazilo PiS (37,6% a 235 MPs), PO skončila druhá (24% a 138 MPs), nasledovala odštiepenecká strana Moderná (7,6%) a ako obvykle ľudovci (len 5,1%) uĽavicová koalícia vedená SLD tesne neprekročila kvórum (7,6%), čo umožnilo vznik jednofarebnej väčšinovej vlády Práva a spravodlivosti Víťazstvo PiS 2015 uPiS zvíťazilo aj vďaka úplnej zmene rétoriky (Smolensk II sa spomínal len minimálne, dôraz na sociálnu podporu pre rodiny, problémy v zdravotníctve a pod.) uJ. Kaczyński bol v kampani v úzadí, hlavnými tvárami boli mladí a populárni umiernení predstavitelia strany uParlamentným voľbám predchádzali prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil mladý politik PiS A. Duda nad Komorowskim podporovaným vládnou PO uPo parlamentných a prezidentských voľbách sa začali pokusy PiS o transformáciu politického systému podľa Orbánovho vzoru Snahy PiS meniť politický systém uNa rozdiel od Fideszu nemalo PiS ústavnú väčšinu v parlamente uEšte pred voľbami 2015 zvolila parlamentná väčšina (PO) 5 sudcov ústavného súdu, ktorí mali nahradiť končiacich sudcov (funkčné obdobie im končilo krátko po voľbách 2015) uNová parlamentná väčšina (PiS) odmietla akceptovať týchto sudcov a zablokovala (spolu s prezidentom) ich vymenovanie uZároveň zmenila zákon o rozhodovacej činnosti ÚS, ktorý po novom vyžadoval, aby ÚS musel rozhodnúť 2/3 a nie ½ väčšinou uZároveň ignorovala stanovisko ÚS a dosadila 5 nových sudcov zvolených PiS Snahy PiS meniť politický systém uVäčšina legislatívy o ÚS aj o súdnej sústave podlieha rozhodnutiam (zákonom) parlamentu uVládna väčšina zmenila celkovo 13 právnych noriem, ktoré upravujú postavenie súdnictva uVláda s parlamentom a prezidentom systematicky ovplyvňuje zloženie, právomoci, riadenia a celkové fungovanie súdnej moci u(napr. Zníženie veku odchodu sudcov do dôchodku, čím sa otvára priestor na nové nominácie sudcov, právo prezidenta predĺžiť funkčné obdobie sudcov najvyššieho súdu, právomoc ministra spravodlivosti predĺžiť funkčné obdobie sudcov, menovať a odvolávať predsedov súdov a pod.) Ovládnutie mediálnej scény uIhneď po získaní moci PiS úplne ovládlo verejnoprávnu televíziu TVP uPodľa viacerých správ medzinárodných stavovských organizácií sa TVP stala nástrojom propagandy v rukách vládnucej strany: opoziční predstavitelia majú minimálny priestor, správy sú otvorene skreslené a dezinterpretované v prospech vlády uDlhodobým cieľom PiS je "polonizácia médií“, t.j. obmedzenie zahraničného vlastníctva súkromných médií uPiS má v programe aj zriadenie regulačných inštitúcií, ktoré majú dohliadať na kvalitu práce novinárov uv r. 2020 štátna spoločnosť PKN Orlen odkúpila od nemeckých vlastníkov podiely v mediálnej skupine vlastniacej niekoľko desiatok regionálnych denníkov a týždenníkov Poľsko v kontexte de-demokratizácie uFreedom House 2014-2020: 93à84/100 (status FREE) uVývoj v Poľsku je znepokojivý aj z teoretického hľadiska: rizikové faktory zdôrazňované v existujúcich vysvetleniach de-demokratizácie v Poľsku absentujú: uHospodársky rast (ročný priemer 4,1% za obdobie po 1989) uČlenstvo v EÚ a naviazanosť na liberálnodemokratické štáty (vplyv na socializáciu, linkage & leverage) uParlamentný systém, proporčná reprezentácia, oslabenie právomocí prezidenta v ústave 1997/1999 u konsolidácia (7 prípadov odovzdania moci opozícii 1989-2015) Ako vysvetliť úpadok poľskej demokracie? uÚrad prezidenta aj premiéra bol zredukovaný na úlohu administrátora politických rozhodnutí z prostredia PiS uRozhodujúcu úlohu v strane má J. Kaczyński, strana je pod jeho plnou kontrolou, úplná absencia zmysluplnej vnútrostraníckej demokracie uDelegitimizácia parlamentnej opozície ako zradcov a nepriateľov (kľúčová rola médií kontrolovaných PiS) uPopularita PiS sčasti spočíva v politike „kultúrnej kontrarevolúcie“ uZároveň redistribúcia v prospech chudobnejších vrstiev: uZvýšenie detských prídavkov, zníženie veku odchodu do dôchodku, obmedzenie platieb dôchodcov za lieky a pod. u Ako vysvetliť úpadok poľskej demokracie? uKľúčovým mechanizmom úpadku demokracie je asymetrická polarizácia na strane elít: uZatiaľ čo rozdiely vo vnímaní politických javov medzi voličmi jednotlivých strán neboli dramaticky rozdielne, politickoideologická motivácia predstaviteľov PiS je hnacím motorom vývoja uTá sa následne – a s časovým odstupom – prejavuje aj na polarizácii spoločnosti uVo výsledku sú voliči PiS radikálnejší a neústupnejší voči oponentom uReligiozita je najspoľahlivejším prediktorom voličského rozhodovania u Voľby v roku 2019 uPoliticko-geografické rozdelenie krajiny: východné časti a vidiecke oblasti volili PiS, západ a mestá volili opozíciu uPiS dokázalo navýšiť počet voličov a udržať si parlamentnú väčšinu u(aj keď organizačne okrem PiS sú niektorí poslanci členmi menších strán) uPiS (43,6% a 235 MPs), za ním koalície PO a Modernej (27,4% a 134 MPs), ďalej SLD (12,6% a 49) a ľudovci (8,6% a 30) uDo parlamentu sa dostala aj radikálne pravicová Konfederácia sloboda a nezávislosť (6,8% a 11) Voľby v roku 2019 uZároveň PiS stratila kontrolu Senátu: opozičné strany koordinovali svoju činnosť a nestavali proti sebe kandidátov s cieľom nedopustiť víťazstvo PiS uZnamená to, že legislatívny proces sa spomalí a opozícia v Senáte bude mať väčší priestor kritizovať vládne návrhy uZároveň má Senát určité menovacie právomoci, napr. volí ombudsmana súčasný ombudsman je známym kritikom politík PiS uPiS sa snaži/lo získať na svoju stranu niektorého z opozičných Senátorov (ponuky na ministerské kreslo), zatiaľ neúspešne Prezidentské voľby 2020 upôvodne plánované na máj 2020 uvládna PiS zrejme v rozpore s ústavou presadila zmenu volebných pravidiel: kvôli pandémii sa voľby mali uskutočniť len poštou uSenát kontrolovaný opozíciou pozdržal platnosť zákona, nebolo možné technicky voľby uskutočniť upod tlakom kritiky opozícii a v dôsledku neschopnosti narýchlo voľby zorganizovať odložil parlament voľby na jún/júl 2020 uv nich tesne zvíťazil prezident Duda nad opozičným kandidátom 51:49 Prebudená občianska spoločnosť? Interupcie a protesty v roku 2020 uÚstavný súd na podnet organizácií blázkych PiS na jeseň 2020 rozhodol, že prísny interupčný zákon z roku 1993 je protiústavný, čím fakticky zakázal interupcie v Poľsku unasledovali masové demonštrácie, najväčšie od konca komunizmu, namierené proti vláde aj katolíckej cirkvi uÚstavný súd v roku 2021 v separátnych rozhodnutiach rozhodol, že poľská legislatíva je nadradená právu EÚ a že jurisdikcia Európskeho súdu pre ľudské práva (Rada Európy) nie je pre Poľsko záväzná uzásadný odklon od praxe európskych krajín