Systémy vládnutia a štátnej administratívy Středovýchodní Evropa Doc. Marek Rybář, PhD. Výkonná moc v štáte lhistoricky najstaršia zložka moci lpo páde komunizmu sa v regióne najviac experimentovalo s výkonnou mocou lpred rokom 1989 mali prezidentský úrad len Československo a Rumunsko POL – kolektívna hlava štátu (Štátna rada) lpo roku 1989: silné právomoci prezidentov hlavne v postsovietskom priestore Prezidentské systémy a demokracia lprezidentské režimy si s menšou pravdepodobnosťou než parlamentarizmus udržia demokratickú vládu (Linz, Stepan, Mainwaring), pretože l1. voľby prezidenta sa stávajú hrami s nulovým súčtom, vylučujú menšiny l2. Majú konkurenčné nároky na politickú legitimitu l3. Prezidentské demokracie podporujú personalizmus výkonnej moci l4. Demagóg môže uniesť politický systém a ignorovať existujúce rozdelenie právomocí Typy politických systémov lparlamentný (systém závislosti medzi výkonnou a zákonodarnou mocou) lprezidentský (systém vzájomnej nezávislosti výkonnej a zákonodarnej moci) lpoloprezidentský (priamo volený prezident a predseda vlády zodpovedný parlamentu) Duvergerov poloprezidentský systém lPrezident je volený priamo voličmi lNezodpovedá sa parlamentu lPredseda vlády je šéfom vlády, ktorý sa zodpovedá parlamentu lPredseda vlády a prezident zdieľajú niektoré výkonné právomoci lprezident má „dosť značné právomoci“ lsystém je otvorený „kohabitácii“ Alternatívy vnímania a definície poloprezidentskej vlády lElgie (1999): prezident zvolený občanmi a predseda vlády s vládou, ktorí sa zodpovedajú parlamentu lSartori: flexibilný systém zdieľania moci lElgie, Raunio a ďalší: usporiadanie, ktoré vedie k inštitucionálnym konfliktom a politickej nestabilite Shugart a Carey (1992): dva typy semipresidentializmov lpremiérsko-prezidentský variant lpredseda vlády a kabinet sa formálne zodpovedajú výlučne parlamentnej väčšine – a teda nie prezidentovi lprezident vymenúva predsedu vlády, ktorý šéfuje vláde llen parlament môže odvolať premiéra/vládu z funkcie Shugart a Carey (1992): dva typy semipresidentializmov lprezidentsko-parlamentný variant lpredseda vlády a kabinet sú dvojito zodpovední prezidentovi a väčšine parlamentného zhromaždenia lprezident vymenúva a odvoláva premiéra a ministrov vlády lpredseda vlády a ministri sa zodpovedajú prezidentovi aj parlamentu Shugart a Carey (1992): dva typy semipresidentializmov lprezidentsko-parlamentné varianty bývajú menej demokratické ako premiérsko-prezidentské lkľúčovou premennou je závislá a neistá pozícia premiéra a kabinetu medzi prezidentom a parlamentom lak prezident nemá podporu parlamentnej väčšiny, dochádza ku konfliktom Exekutívne systémy v ranej fáze postkomunizmu l8 čistých parlamentných systémov (ALB, BOS, YUG, LAT, CZE, EST, HUN, SVK) l6 čistých prezidentských systémov (AZE, BLR, GEO, TAJ, TURK, UZB) lostatné krajiny boli poloprezidentské lniekoľko krajín prešlo z jedného systému na druhý lsemiprezidentalizmus je prevládajúcou formou vlády v regióne strednej a východnej Európy Regionálne variácie exekutívnych systémov v SVE lStredná Európa a Pobaltie lBalkán lKaukaz a Stredná Ázia lzvyšok bývalého Sovietskeho zväzu Stredná Európa a Pobaltie lžiadny čistý prezidencializmus, žiadne prezidentsko-parlamentné varianty lpremiérsko-prezidentské systémy: BUL, LIT, POL, ROM, SVK 1999-, CZE 2012- lparlamentarizmus: LAT, pred-1999 SVK, pred-2012 CZE, EST, HUN Balkán lžiadny čistý prezidentizmus lprezidentsko-parlamentné: CRO 1990-2000, premiérsko-prezidentské: CRO 2000-, MAC, SRB 2007-2008, YUG 2000-2003, SLO lparlamentarizmus: ALB, BOS 1995-, MONT 2007- YUG -2000, SRB-MONT (2003-2007) Kaukaz a Stredná Ázia lčisto prezidentské: AZE, GEO 1995-2004, UZB, TUR, TAJ, lprezidentsko-parlamentné: ARM 1991-2005, GEO 2004-, KAZ lpremiérsko-prezidentské: ARM 2005-2015, MONG 1992- lčistý parlament: ARM 2015-, Zvyšok bývalého Sovietskeho zväzu lčistý prezidencializmus: BLR 1994-1996 lprezidentsko-parlamentné: BLR 1996-, RUS 1993-, UKR 1996-2004, 2010-2014 lPremiérsko-prezidentské: MOLD 1994-2000, 2016- UKR 2004-, 2014- lčistý parlamentarizmus: MOLD 2000-2016 Semiprezidencializmus a demokracia v SVE lpremiérsko-prezidentské systémy nie sú v demokratickom výkone horšie ako čistý parlamentarizmus lprezidentsko-parlamentné systémy oveľa horšie v demokratickej výkonnosti ako parlamentarizmus A premiérovo-prezidentské systémy lprezidentské systémy spojené s najhoršími úrovňami demokracie (často nikdy neboli demokratické) Ako prezidentsko-parlamentný variant podkopáva demokraciu? l1. Prezidenti často zneužívajú dekrétové právomoci na monopolizáciu výkonnej moci l 2. Prezidenti vedome podkopávajú vytváranie stabilných strán a stabilných straníckych systémov lústavne silní prezidenti A slabé strany podporujú/reprodukujú autoritársku vládu Vytváranie prezidentského úradu: Poľsko lýsledok rokovaní za okrúhlym stolom lvolený na 6 rokov, právo rozpustiť parlament a vetovať návrhy parlamentu lneskôr (v roku 1990) skrátené na 5-ročné funkčné obdobie lMalá ústava z roku 1992 – prezidentské výsady lnová ústava z roku 1997 – ďalšie obmedzenie prezidentských právomocí a posilnenie premiéra (konštruktívne vyslovenie nedôvery) Vytváranie prezidentského úradu: Maďarsko lna rokovaniach za okrúhlym stolom sa nepodarilo dohodnúť na úrade prezidenta – referendum v 11/1989 lkomunisti – silný prezident zvolený pred parlamentnými voľbami lopozícia – slabý prezident zvolený demokraticky novozvoleným parlamentom lSlabé postavenie, ústavný súd v niekoľkých prelomových nálezoch ešte viac zredukoval jeho právomoci Prezidentský úrad v ďalších krajinách lRumunsko a Srbsko/Juhoslávia: príklady toho, ako môže politický kontext a personálne faktory ovplyvniť fungovanie vzťahov v rámci výkonnej moci lSlovinsko – slabý a priamo volený prezident lLitva – poloprezidentský systém ako kompromis, keďže v histórii krajiny pred rokom 1940 existovali prezidentské aj parlamentné vlády lformálne silná úloha priamo voleného prezidenta, ale systém funguje ako de facto parlamentarizmus (jediný obžalovaný prezident v Európe) Rusko lextrémne silná úloha prezidenta pacifikovala premiéra a vládu aj bez parlamentnej väčšiny, ktorá by prezidenta podporila lnejaké konflikty (Jeľcin vs. Primakov, Stepašin &Putin vs. Medvedev) lPutin ako prezident = upevnenie parlamentnej podpory prezidenta, jeho premiéri ako administrátori (Zubkov, Mišustin) Rusko & Ukrajina lRUS: tandem Putin-Medvedev, úroveň konfliktov závisela od toho, kto bol prezidentom, lústavné zmeny v roku 2020 lUkrajina: extrémne vnútroexekutívne konflikty, manipulácia s ústavnými normami lzmeny ústavy prispôsobené tak, aby sa vládcovia dostali do výhodnej pozície lPrezident Kučma – počas výkonu funkcie uprednostňoval silné predsedníctvo Ukrajina l2004 – ústavné zmeny oslabujúce prezidentský úrad (v očakávaní Juščenkovho víťazstva) lPrezident Juščenko – nedokázal/nezabránil ďalšiemu oslabeniu prezidentského úradu lPrezident Janukovyč (2010) – po prevzatí prezidentského úradu namietal proti znižovaniu prezidentských právomocí, ktoré predtým sám presadzoval Ukrajina lÚstavný súd v roku 2010 rozhodol, že ústavné oslabenie prezidentského úradu v roku 2004 bolo protiústavné (t. j. návrat k silnému prezidentskému úradu Kučmu z roku 1996) l2014: parlament schválil novelu ústavy, ktorou sa opätovne zavádzajú reformy z roku 2004 (slabšie formálne postavenie prezidenta) Modely parlamentarizmu lparlamentné systémy nefungujú jednotne: lčasto de facto splynutie parlamentu a vlády, pretože: lkompatibilita poslaneckých a ministerských postov (ministri majú aj poslanecké mandáty). lPremiér je zvyčajne aj poslanec lsilné a disciplinované politické strany Premiéri v SVE lrelatívne slabá pozícia – vzhľadom na ich krátke funkčné obdobie lsúvislosť medzi nestabilitou straníckeho systému a nízkou životnosťou premiérov lhlavné výnimky: Drnovšek (1992-2002), Orbán (1998-2002, 2010-), Klaus, Dzurinda (1998-2006), Fico (2006-2010, 2012-2018), Tusk (2007-2014) lBerg (2020): Pozor! Premiéri majú vo voľbách silný vodcovský efekt – formujú volebný výber voličov Štruktúra parlamentov v SVE ldvojkomorový parlament menej častý ako v západnej Európe lhorná komora zastupujúca územné záujmy (BiH, Rusko, POĽ?, ČR? liba rumunský bikameralizmus dáva obom komorám zhruba rovnaké právomoci (podobne ako ITA)