Nerast Osnova lČo meria a čo by mohol merať HDP lČo je to nerast lAko na tom sme, čo sa týka udržateľnosti lČo je to odpojenie (decoupling) lRealita odpojenia a diskusia o odpojení lTechnooptimizmus a Jevonsov paradox lNerast vs. recesia lAký by bol život v neraste? lJe možný nerastový kapitalizmus? Čo meria a čo by mohol merať HDP? (záver Hickel-Kallis) Čo meria HDP lHDP = C+IB+G+EN (výdajová metóda) -HDP = w + r + z + i + y + a + n (príjmová metóda) lHDP = pridané hodnoty výrobcov + n (produkčná metóda) lHDP meria „čo sú ľudia ochotní zaplatiť“ (Hickel-Kallis) ~ hodnota ≠nutne energia + materiál -Hodnota 1: „kvalita prírodného prostredia“ -Hodnota 2: napr. básne (nízko-materiálne) -Hodnota 3: metrika „System of National Accounts“ (2008) update z 1993 IF Hodnota prírody = HDP THEN ↑HDP≠↑materiálov a energie „Nazvať takýto scenár zeleným rastom by rozšírilo význam tohto pojmu tak, že by sa stal irelevantným.“ (Hickel-Kallis) HDP = súčasná metrika ~ energia+materiál Čo je to nerast? Definícia nerastu Nerast je rovnostársky ↓produkcie a spotreby, ktorý ↑ľudskú spokojnosť → (ekologickej) udržateľnosti. Je Nerast hnutie? lKoľko členov má hnutie? lFrancúzsky časopis Nerast: časopis o radosti zo života (30 000 výtlačkov) lPravidelné konferencie, Lipsko 2014: 3 000 ľudí lProtesty organizované Ende Gelände (Konečná) 2019: 1,4 M, niekoľko tisíc aktivistov blokovalo bane lAk je cieľ nahradiť rastovú ideológiu, stačí zmena v myslení ľudí, na počte aktivistov možno až tak nezáleží Súčasný stav (ne)udržateľnosti (Ako zle je na tom životné prostredie) Spotreba lLovci a zberači: 10 GJ/osoba_rok, 1 t biomasa/rok, práca: 1-2 h denne lAgrárne spoločnosti: 40-70 GJ/osoba_rok, 4 t biomasa, kameň, kov/rok, práca: 5-6 h denne lPriemyselné spoločnosti: 280 GJ/osoba_rok, 20 t biomasa, fosílne palivo, nerastné suroviny/osoba_rok, práca: 3-4 h denne (fosílne palivo) CO2: max.: 350 ppm Stav: 414,3 Ppm PreIndust: 280 ppm HANPP (Human Appropriation of Net Primary Production) ~ 24 % (indikátor tlaku na biodiverzitu) Koľko si ľudia privlastnia z produkcie prírody (čistej primárnej produkcie biosféry – energia zo slnka+geotermálna) Európska ekologický dohovor (EGD) l„Ide o novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spoločnosť, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.“ l„...nasmerovať Európu k udržateľnému rastu.“ Európska environmentálna agentúra (agentúra EÚ) l„Poskytuje nezávislé infromácie o ŽP“ l„Udržanie rastu v rámci limitov daných ŽP bude od Európy vyžadovať bezprecedentné oddelenie eokonomickej aktivity od environmentálnych a klimatických tlakov. Je neisté, či sa niečo také dá dosiahnuť.“ (2021) Čo je to zelený rast? Čo je to decoupling? Zelený rast = ekologicky udržateľný rast Predpoklad: absolútne oddelenie Decoupling lRelatívny decoupling: ↑HDP > ↑CO2 lAbsolútny decoupling: ↑HDP, ↓CO2 -Globálny (nie v niekoľkých krajinách) alebo aspoň spotrebný (nie teritoriálny) -Dlhodobý (nie 10 rokov a modelový návrat rastu) -Vo všetkých aspektoch (CO2 a materiály na batérie) -Rýchly (inak prekročíme body zlomu) Aký je hlavný protiargument Hickela a Kallisa voči existencii absolútneho decouplingu CO2 od HDP v niektorých krajinách? p. 12: ↓15,8 % CO2 pri 1,89 ↑HDP pre bohaté krajiny (1970-2013: 1,9 % ↓CO2) Vo všetkých aspektoch Dlhodobý (optimistická projekcia aus. spotreby materiálov In K-H) Globálny Vykazované/planetárne dáta CO2 lV atmosfére je o 21-32 % viac CO2 než koľko reportujú vlády (Washington Post). lKto je ich spotrebiteľom? Započítanie práce do CO2 lPBA (x)→open CBA (+5-15%)→closed CBA (+2-5%) (moje prepočítanie na krajinu) lCelkovo emisie v globálnom obchode 27→36 % otvorená→uzavretá CBA l Príklad empirickej štúdie v prospech zeleného rastu a jej kritiky Lies, damned lies and statistics: Zelený rast v severských krajinách lLiteratúra: CAPRO (pridaná hodnota/CO2): ↑4-11 %, Stoknes – Rockstrom: ↑5 % „optimistická minimálna úroveň“ lPredpoklad: 2 °C (miesto 1,5 °C: CAPRO: ↑14 %) lTeritoriálne vs. spotrebné emisie: „ďaleko pod 5 %“ lIgnoruje spoločnú ale diferencovanú zodpovednosť Prečo je zelený rast nemožný? Jevonsov paradox (Efekt odrazu) „Je naprostým matením pojmů předpokládat, že ekonomické využívání paliv se rovná snížené spotřebě. Pravý opak je pravdou.“ (Jevons 1865) ↑účinnosti parných strojov vs. ↑spotreby uhlia v Británii v 18. storočí Efekt odrazu (Rebound effect) lSuper úspora (RE<0) lNulový rebound (RE=0) lČiastočný rebound (01) (Jevonsov paradox) Efekt odrazu (Rebound effect) lPriamy (Zateplenie domu→zvýšenie teploty na termostate) lNepriamy (Zateplenie domu→zahraničná dovolenka miesto domácej) lCeloekonomický (Zateplenie+hybrid+solár+...→+/-↓spotreby energie v celej ekonomike) Celoekonomický efekt odrazu l„celoekonomický efekt odrazu spôsobuje stratu viac ako polovice energetických úspor spôsobených vyššou energetickou efektívnosťou“ (Brockway et al 2021: Metareview). lIAMs používané IPCC „riziko podcenenia dopadu efektu odrazu na dopyt po energii“ Čo je to recesia? Aký je rozdiel medzi nerastom a recesiou? Nerast vs. recesia lPlánovaný pokles lCelostná politika -Zamestnanosť -Rovnosť -Ekológia (obnoviteľné zdroje, biodiverzita...) lSelektívnosť: ↑ zdravotníctvo, školstvo, verejný transport, bývanie Aký by mohol byť život v neraste? Musíme sa uskromniť? l10 mld. ľudí, rovnosť v spotrebe l50 l čistej vody, 15 l teplej vody l20 °C, 15 m2/osoba byt, 4kg nového oblečenia/rok l5-15 000 km mobilita/osoba l1 šporák, 1 chladnička/rodina l1 laptop/rodina, 1 telefón/osoba lDostupné zdravotníctvo a vzdelávanie lPozor na limity Je možný nerastový kapitalizmus? Nerastový kapitalizmus? lDaly, Jackson?, Sedláček lRast je „voľbou“ lNerast v kap≠recesia lHickel, Kallis, Latouche lRast je imperatív lNerast v kap=recesia Lawn-Smith debate lSmith: Kapitalizmus potrebuje rast l1. Kapitalisti musia predávať, aby mali peniaze na nákup obživy – každý je závislý na trhu l2. Konkurencia je základnou hybnou silou kapitalizmu – nutnosť reinvestovať Lawn-Smith debate l3a. Deľba práce → ↑produktivity → ↑produktu → potreba hľadať nové trhy l3b. Firmy usilujú o expanziu, aby sa chránili pred ostatnými l3c. Akcionári požadujú zisky akýmkoľvek spôsobom →↑ lExistujú aj malé rodinné firmy, ktoré nemusia vždy rásť, ale dominujú veľké, pre ktoré platia uvedené body Lawn: rast nie je nutný lLawn: ↓HDP≠↑nezamestnanosti, pretože 1. lepšie tovary→↑ceny→↑zisky/mzdy→↓pracovná doba→↑zamestnanosť, 2. vláda môže ľudí zamestnať (Job Guarantee) lVlády môžu ↓závislosť ľudí na trhu, ↓zneužitie trhovej pozície, ↓nerovnosť…regulovať Lawn-Smith debate lRásť sa dá kvalitatívne, kvanitatívny rast nie je nutný (Konkurencia≠↑alebo zomri, ale ↑zisk alebo zomri – spôsob rastu závisí od regulácie. Obmedzenie spotreby zdrojov→rast inovatívnych sektorov.) lÚspory z rozsahu → náklady z rozsahu → odmietnutie ∞↑ Empíria lNokia lRakúske SMEs lIndickí roľníci „Imperatív“ na úrovni konzumentov lSpoločenský tlak spotrebovávať ako okolie a usilovať o spotrebu vyššie postavených lUžitočnosť áut, počítačov, pračiek, smartfónov... → ↑efektivity domácnosti = nutnosť nákupu v konkurencii s ostatnými zamestnancami „Imperatív“ na úrovni štátov lKonkurencia – (východ/západ) l↑nerovnosti→↑nestability→↑ nahrádza redistribúciu (údajne zaisťuje zamestnanosť) lSpochybniť rast=spochybniť ľudskú prirodzenosť→TINA