Reflexia do predmetu Audiocafé

Osem večerov v (občas stiesnených) priestoroch divadla Husa na provázku sme v tomto semestri mohli
stráviť počúvaním dokumentov z výberu dramaturgicko-produkčného tímu minulého behu kurzu Audiocafé.
Ústrednou témou týchto posedení a následných besied s autormi rozhlasových dokumentov bol boj. Boj
so sebou samým, boj s byrokratickou obludou, boj s veternými mlynmi...

Azda najzaujímavejší a najviac na duši hladiaci dokument bol Muž, který sází stromy od Aleny
Blažejovskej. Počúvanie tohto diela ma upokojovalo a vnieslo aspoň trocha harmónie do môjho inak až
priveľmi hektického života. Samotný muž, ktorý sadí stromy, ma fascinoval svojimi priam
encyklopedickými znalosťami a espritom, s ktorým ich tvorkyni diela prezentoval. 4 ročné obdobia
boli zároveň veľmi vhodnou vodiacou linkou celého príbehu – kolobehu prírody. Autorka ma zároveň
dokázala preniesť až na miesto deja. Osobne mimoriadne cením železničnú vsuvku na začiatku. 😊
Zároveň by som sa rád pristavil pri besede s pani Blažejovskou. Vyžarovalo z nej, podobne ako i z
jej diela, veľmi milé ľudské dobro. A práve takých ľudí mám ja rád.

Ďalšou mimoriadne pálčivou témou, ktorá ma zaujala, boli dezinformácie. V dokumente Terezy Rekovej
To je pravda, napsala sme počuli zhmotnenie toho, v akej zvrátenej dobe dnes žijeme. Za milými
zvieratkovskými profilovými fotografiami na Facebooku sa častokrát skrýva zlo, hnev a nenávisť.
Navyše častokrát prameniace z nevedomosti a disrešpektu k vede, jej autoritám a k médiám so
serióznymi redakčnými postupmi. Smiech cez slzy na pozadí strašného hnevu a bezmocnosti – to boli
moje pocity počas posledného októbrového večera v priestornejšom a myslím si, že na tento predmet
vhodnejšom štúdiu, kde sa tento večer konal.

Som rád, že už druhým semestrom som mohol byť zapísaný na Audiocafé. Ide o odpočinkovú formu výuky.
Veď na akom inom predmete si človek môže dať legálne limču a chlebíček? Hodnotím veľmi kladne, hoci
občas som bol vzhľadom na neskorú hodinu (čo je ale pri povahe predmetu logické) zrelý na posteľ.
No a záverom len pripomeniem známy fakt – bolo by super, ak by sa Audiocafé natrvalo presťahovalo
do štúdia o poschodie vyššie.