>
Ako skúmať politiku?
Michal Tóth
POLb1001 Úvod do politologie
podzim 2024

2
Prečo je výskum v politológii dôležitý?
»POL: nielen názory/ideológie/debaty, ale aj snaha o porozumenie
»→ systematické štúdium politiky (dáta, analýzy, dôkazy)
»cieľ je pochopiť ...
o... ako funguje politika
•Aké účinky majú volebné systémy? Prečo sú niektoré režimy stabilnejšie ako iné?
o... prečo sa ľudia správajú určitým spôsobom
• Prečo niektorí ľudia volia populistické strany? Aké faktory ovplyvňujú ich rozhodnutia?
o ... aké sú dopady pol. rozhodnutí
•Aký efekt majú zmeny v trestných kódexoch na dôveru ľudí vo vládu?
»prínos pre spoločnosť
•lepšie rozhodovanie (nastavenie politík), informovanie verejnosti (pochopenie a participácia),
riešenie problémov (migrácia, klimatická kríza,...)

3
Veda vs. neveda:
Ako rozpoznať vedecký prístup?

4
Vedecký vs. nevedecký prístup
»Nevedecký prístup
•základ...
•intuícia („Cítim, že voľby dopadnú dobre“)
•viera („Tento amulet mi určite prinesie šťastie na skúške!“)
•tradície („Prilož si na tú ranu kúsok cibule“)
•autorita („Túto zubnú kefku odporúčal Jirka Král, nemôže byť zlá“)
•subjektívne úsudky, nepodložené predpoklady, neexistujú dáta (osobná skúsenosť nestačí!), náhoda
(viera, že sa výsledok zopakuje)
•výsledky sa nedajú overiť/zopakovať
•príklad:
•astrológia („Dostal/a som Fko, Saturn nebol v retrográde“)
•frenológia

5



6
Vedecký vs. nevedecký prístup
»Vedecký prístup
•základ – empirické dôkazy (merania, pozorovania, pokusy/experimenty)
•systematický (logický prepojený) proces
•otázky, formulovanie a testovanie predpokladov, zber a analýza dát, závery
•objektivita
•výsledky zopakovateľné/overiteľné
•prechádzajú posudzovaním (publikovanie, recenzné konanie)

7
Základné kamene vedeckého výskumu
»Systematické a kritické skúmanie fenoménu
•vopred stanovený jasný plán a štruktúra (konzistencia, logický postup, bez preskakovania krokov,
bez „cherry pickingu“)
•overovanie platností tvrdení/predpokladov, prinášanie alternatívnych vysvetlení, hodnotenie
kvality a spoľahlivosti dát
»Hľadanie odpovedí na otázky a riešenia problémov
•nielen popis, ale aj analýzy/vysvetlenia
•nové poznatky, originalita
»Používanie vedeckých metód
•spoľahlivé, overené postupy umožňujúce opakovateľnosť  (pozorovanie, dotazník, experiment, ...)
•→ empirické dôkazy → objektivita (závery na základe faktov, nie názorov a dojmov – pozor na
„expertov“ v médiách!)

8
A person in a lab coat Description automatically generated A person in a lab coat Description
automatically generated
Zvedavosť, pochopenie, akcia:
typy výskumov podľa ich cieľov
» ZÁKLADNÝ VÝSKUM
»získanie a rozšírenie (teoretického) poznania, hlbšie pochopenie
»rozvíjanie teórií a konceptov → rozvoj disciplíny
»nehľadá praktické riešenia, priamu aplikáciu (iba základ)
»Príklad: Analýza konceptu moci v rôznych typoch politických systémov
 APLIKOVANÝ VÝSKUM
»riešenie konkrétnych praktických problémov
»okamžitá aplikácia/použiteľnosť v praxi (Ako môžeme zlepšiť... ? Čo funguje lepšie pre... ?)
»Príklad: Ako efektívna bola kampaň strany XY?, Ako zvýšiť volebnú účasť mladých ľudí?

9
Zvedavosť, pochopenie, akcia: typy výskumov podľa ich cieľov II.
» DESKRIPTÍVNY VÝSKUM
»popis javov, situácií, procesov
»systematický a podrobný – zmapovanie stavu, charakteristík (klasifikácie)
»cieľ: poskytnúť obraz skúmanej reality
»nevysvetľuje, iba zaznamenáva (základ pre ďalšie)
»Príklad: Aké sú demografické charakteristiky voličov parlamentných strán?
 EXPLANAČNÝ VÝSKUM
»vysvetlenie/pochopenie prečo a ako sa javy dejú
»hľadá kauzálne vzťahy (príčina a následok)
»testuje/overuje teórie, predpoklady (hypotézy)
»Príklad: Ako ovplyvňuje ekonomická nerovnosť volebnú účasť?

10
Čísla vs. slová: rozdielne cesty k politologickému poznaniu
Typy výskumov podľa charakteru dát (a ich analýzy)
Kvantitatívny prístup/výskum
Kvalitatívny prístup/výskum

11
Kvantitatívny prístup:
Keď politiku meníme na čísla
»zbierame (a analyzujeme) veľa číselných údajov o politike
»cieľ: presné (objektívne) zmeranie politických javov, ich kvantifikácia (voda a teplomer)
»zaujímajú nás číselne vyjadriteľné charakteristiky (vek, politické preferencie, intenzita
postojov, ...)
»štatistika → vzťahy (vzorce/trendy/súvislosti) medzi konceptami/javmi - objektivita
»výstup: grafy, tabuľky
»príklady:
•Aký je vzťah medzi vekom voliča a podporou strany ANO
•Ako sa líši volebná účasť v rôznych regiónoch krajiny?
»veľa údajov o veľa objektoch (zovšeobecňovanie) → máme čísla, ale aké sú dôvody za nimi? dá sa
politika vždy vyjadriť číslami?
»

A group of people sitting around a round table Description automatically generated
12
Kvalitatívny prístup:
Politika pod mikroskopom, nie v kalkulačke
»nenumerické dáta (slová, reči, texty, obrazy,...)
»cieľ: hlbšie pochopenie politických javov/procesov/správania
»interpretácia a porozumenie namiesto počítania a merania
»väčší priestor pre respondenta (hĺbkové rozhovory, fokusové skupiny)
»menšie vzorky, viac do hĺbky (časová náročnosť, vplyv osoby výskumníka pri interpretáciách) –
subjektivita, nemôžme zovšeobecňovať
»výstup: detailné opisy, hĺbkové analýzy jazyka, interpretácie, konceptuálne mapy
»príklady:
•Prečo ľudia volia krajne pravicové strany?
•Ako vnímajú prvovoliči svoju úlohu v demokratickom procese?
»

13
Dotazníkové šetrenie: okno do politického myslenia
»najbežnejší/najetablovanejší kvanti. nástroj
»systematická metóda na zber dát od veľkého množstva ľudí (postoje, verejná mienka, preferencie,
správanie, hodnotenia inštitúcií)
»konštrukcia: uzavreté/otvorené otázky (rýchlosť zberu a analýzy vs. komplexnosť)
»výhody:
•cena – cost-effective (distribúcia?, požiadavky na vzorku?)
•rýchlosť
•kvantifikovateľnosť odpovedí
•reprezentativita (vzorka!)
»nevýhody: hovoria nám ľudia pravdu? (pamäť, social desirability) odpovedal naozaj on/ona?
»príklad: prieskumy verejnej mienky, preferencie, exit-polly, ...

14
A close-up of a paper Description automatically generated


15
Experiment: politika v laboratóriu
»skúmanie vzťahov (kauzálnych) v kontrolovaných podmienkach (nie nutne lab (!), aj online, aj „real
world“)
»výskumník súčasť „deja“ (nie len pasívny pozorovateľ)
»– manipulujeme jednu vec (nezávislá premenná - príčina) a sledujeme ako to ovplyvní druhú (závislá
premenná - následok)
•varenie, cesta do školy
»kontrolná skupina (bez zásahu – liek vs. placebo) → porovnanie
»náhodné priradenie (podobnosť skupín)
»testovanie teórií, predpokladov
»pr.: Vplyv pol. reklám na volebné preferencie
» výhody:
•skúmanie hypotetických scenárov
•presné meranie (pod kontrolou, špecific. nástroje)
•silné kauzálne závery
»nevýhody: platia zistenia z „laboratória“ aj v realite? (malé a špecifické vzorky, realizmus,
Hawthornský efekt, ... )
•

16
»Tóth, Celý, Chytilek 2024
»Čo pritiahne viac pozornosti? Fakty (čísla, štatistiky, dôkazy) alebo morálne/hodnotové apely?
1. skupina - FAKTY
2. skupina – MORÁLKA/HODNOTY
»porovnanie odpovedí na otázky merajúce schopnosť zaujať pozornosť

17
Ako analyzujeme kvantitatívne dáta?
»štatisticky
»deskriptívna štatistika
•priemer, modus, medián
•frekvenčná tabuľka
»inferenčná štatistika
•vyvodzovanie záverov o populácii (na základe menšej vzorky)
•korelačná analýza – ako spolu dve veci súvisia („Čím viac zmrzliny ľudia jedia, tým viac sa
predáva opaľovacích krémov“)
•kauzálna analýza – hľadá príčinu a následok – regresia
»
•
[USEMAP]

18
Rozhovor: keď politológia naslúcha jednotlivcom
»1 na 1 – výskumník (kladie otázky) vs. respondent (odpovedá)
»cieľ: hlbšie pochopenie názorov/postojov/hodnôt/motivácií
»prečo, ako (konajú, rozmýšľajú)
»za hranicou čísel/štatistík (príbeh, emócie, kontext – pohľad z vnútra)
»typy:
•štruktúrovaný (otázky dopredu, nízka flexibilita (v kladení aj odpovedaní), interakcie, jednoduché
porovnávanie)
•pološtruktúrovaný (základný súbor otázok/tém, ale doplňujúce podľa odpovedí (prispôsobenie
respondentovi) → viac do hĺbky)
•neštrukturovaný (voľný, hĺbkový, veľký priestor pre respondenta, obtiažne porovnávanie)
»výhody: hĺbka, detaily, flexibilita, lepšie pochopenie otázok respondentami (kvalita dát)
»nevýhody: čas, cena, subjektivita, nemožná generalizácia, náročná analýza

19



20
Fokusové skupiny: odkrývanie skrytých vrstiev politického myslenia
»malá skupina (6-10) diskutuje pod vedením moderátora
»cieľ: hlboké pochopenie názorov/postojov/motivácií
»interaktívna diskusia medzi sebou, moderátor usmerňuje (a zaznamenáva)
»výhody:
•hĺbka – nielen čo, ale aj prečo, odkrytie nových informácii
•flexibilita a dynamika – úprava otázok podľa priebehu diskusie (nové pohľady, nápady)
»nevýhody: skreslenie (chceme zapôsobiť), nemôžeme generalizovať, náročná analýza
»využitie: pol. marketing (materiály, kandidáti,...), testovanie legislativ. návrhov, výskum
postojov

21
»odkaz:  článok na Denníku N, rozhovor na YouTube
»odkaz:  článok

22
Pozorovanie: politika v priamom prenose
»systematické sledovanie a zaznamenávanie správania, udalostí, situácií
»prirodzené prostredie (nenápadne, nerušivo)
»cieľ: zachytiť autentické správanie → pochopenie dynamiky (interakcie, vývoj situácie, vzťahy),
kontextu
»výhoda: zachytenie reálneho, autentického správania (vs. čo deklarujú)
»typy:
•zúčastnené (aktívne zapojenie)
•napr. dobrovoľník v pol. kampani
•vhľad, pochopenie perspektívy
•ale budem vedieť mať odstup? nezasahujem príliš? (ne)vedia o mne?
•nezúčastnené (pasívne)
•priebeh rokovania parlamentu/pol. mítingu/diskusie na soc. sieťach)
•neutralita, objektivita, nezasahujem
•ale budem schopný nájsť odpovede? (vnútorné motivácie ostanú skryté)

23
Ako analyzujeme kvalitatívne dáta? Obsahová analýza
»môže byť kvantitatívna / kvalitatívna
»systematická analýza textov, dokumentov, prejavov, mediálnych obsahov, komunikačných materiálov
»hľadáme témy/slová/symboly/rámce
»kvantitatívna OA
•frekvencia výskytu slov/tém/symbolov
•kľúčové slová v prejavoch („národ“, „bezpečnosť“...), priestor pre témy v kampani („menšiny“,
„klíma“, „rodina“)
»kvalitatívna OA
•„ako“ sú veci povedané, nie len „ako často“
•skúma kontext, (skryté) významy slov („špeciálna vojenská operácia“)
»Pr.: Skúmanie významu „slobody“ v pol. prejavoch
•kvanti: spočítame výskyt slova „sloboda“
•kvali: Čo „sloboda“ znamená? (rovnosť? voľný trh? voľnosť pohybu?)
»QDA: časová náročnosť, subjektivita (nadinterpretácia?), menšie vzorky

24
Výskumná otázka: srdce každého výskumu
»každý výskum začína otázkou (myšlienka, ktorá nás poháňa)
»definuje čo chceme zistiť, čo budeme skúmať
»usmerňuje našu pozornosť (cieľ)
•„Idem skúmať volebné správanie“ – hromada dát, ale čo s nimi? čo je relevantné?
»usmerňuje náš výskum (metódy a postupy, dáta,... )
»mala by byť zaujímavá, relevantná, originálna, ani úzka ani široká, skúmateľná
»kde hľadať inšpiráciu?
•aktuálne udalosti (spravodajstvo, médiá, soc. siete)
•odborná literatúra (hľadáme medzery v poznaní)
•diskusie – súkromné/verejné (spolužiaci, vyučujúci, experti, ...)
•osobné záujmy/okolie (technológie, šport, rodina)
»

25
Politika na viacerých úrovniach
»rôzne analytické úrovne/vrstvy (rozdielne pohľady na jeden fenomén)
»príklad: VOLEBNÁ ÚČASŤ
»individuálna úroveň
•ako sa jednotlivci rozhodujú, či pôjdu voliť (faktory)
•dotazníky, rozhovory, experimenty...
»skupinová úroveň
•politické kampane a ich apely na špecifické skupiny (mladí, seniori,...)
•rozhovory, obsahová analýza,...
»makroúroveň (systémová)
•vplyv inštitúcií a volebných systémov
•štatistické údaje (výsledky volieb) → komparácie, experimenty ...

26
Etika v (politologickom) výskume
»integrita výskumného procesu
•transparentnosť
•objektívnosť
•zodpovedné nakladanie s dátami (bezpečné uchovávanie)
»rešpekt k účastníkom výskumu
•informovaný súhlas
•ochrana súkromia (anonymita a dôvernosť)
•minimalizácia rizika (fyzické a psychické blaho)
»poctivé a čestné publikovanie
•pravdivosť, nezamlčiavanie
•nemanipulovanie s dátami
•autorské práva (citovanie, uznanie práce iných)
•prístupnosť dát, reprodukovateľnosť/replikovateľnosť
•

27
»Keď vedecký prínos naráža na etiku: Milgramov experiment


28
Čo si zapísať?
POLb1139 Statistické myšlení
jarný semester
Spáč, Voda
POLb1006 Jak zkoumat politiku podzimný semester
Chytilek, Spáč

29