Priestorová nerovnosť – zlá a dobrá adresa ROMAN DŽAMBAZOVIČ SOCIÁLNĚ STRATIFIKAČNÍ VÝZKUM 12.11.2024 „ ... vzťah k priestoru je na jednej strane podmienkou a na druhej strane symbolom vzťahov k ľuďom“ G. Simmel /Cudzinec: 26/ •Priestor (rôzne úrovne – geografické územie, sídlo, lokalita /susedstvo/) • •Priestorová diferenciácia ako aspekt nerovností (medziregionálna, medzisídelná, vnútrosídelná) • •Priestor ako kľúčový aspekt sociálnych nerovností (a sociálnej stratifikácie): •. dôsledok sociálnych nerovností •. zdroj (nástroj) vzniku a reprodukcie sociálnych nerovností • •Dobrá a zlá adresa (pokúsme sa o vymedzenie – dimenzie/indikátory) Príklad aplikácie na regionálne disparity •Centrum – Periféria / Rozvinutý – Nerozvinutý / Stagnujúci - Zaostávajúci / Marginalizovaný – Nemarginalizovaný región •Prepracovaná metodika a veľké množstvo faktorov a indikátorov: -demografické -ekonomické -kultúrne -civilizačno-infraštruktúrne -environmentálne • • . multidimenzionálny charakter regionálnej (ako aj priestorovej) diferenciácie • Dimenzie sociálno-priestorovej (ne)rozvinutosti 1.Sociálno-ekonomická dimenzia: vysoká miera (dlhodobej) nezamestnanosti, vysoký podiel poberateľov sociálnych transferov, slabé podnikateľské prostredie, nevýhodná štruktúra výroby (monoindustriálny alebo poľnohospodársky charakter), nevyhovujúca kvalifikačná a zamestnanecká/profesijná štruktúra populácie, nízky prílev zahraničných investícií, ... 2. 2.Sociálno-demografická dimenzia: „nepriaznivá, problémová“ demografická štruktúra populácie (prestarnuté obyvateľstvo alebo vysoký podiel detí), nevyhovujúci podiel medzi ekonomicky aktívnou a inaktívnou časťou populácie, nízka vzdelanostná úroveň, migrácia obyvateľstva s vysokým „ľudským potenciálom a kapitálom“ z regiónu, horší zdravotný stav, nižší vek dožitia, záporný migračný prírastok, nízka hustota osídlenia, ... 3. Civilizačno-infraštruktúrna dimenzia: bývanie (nevyhovujúci charakter a nízka kvalita bytového fondu, nedostatočná bytová výstavba, vysoký podiel neobývaných bytov,..), slabá technická infraštruktúra (nízka miera plynofikácie, telefonizácie, napojenosti na ústredné kúrenie, kanalizáciu, internetizácia, ...), slabá dopravná sieť a infraštruktúra, nízka úroveň sociálnej infraštruktúry (menšia možnosť kvalitného vzdelávania, spoločenského a kultúrneho vyžitia), ... 4. Samosprávna a organizačná dimenzia: absencia sociálnych subjektov schopných i ochotných prevziať iniciatívu a zodpovednosť pri aktivizácii a hľadaní východísk z marginality, nízke zapojenie do partnerstiev, ... 5. Etnicko-kultúrna dimenzia: etnicky heterogénna štruktúra obyvateľstva – s vysokým zastúpením rómskej populácie, konfesijná štruktúra, autochnónosť, ... 6. Sociálno-priestorová dimenzia: marginalizované regióny sú iba zriedkavo vnútorne celé marginálne – sleduje sa rozloženie marginálnej pozície, ... Sociálna marginalita okresov SR (Gajdoš - Moravanská, 2019) Rezidenčná segregácia v lokalite •. oddelenie a koncentrácia diferencovaných kategórií obyvateľstva do rozdielnych obytných oblastí • •Faktory rezidenčnej segregácie: • •1. sociálna trieda (SES) •2. rasa (etnikum) •3. fáza životného a rodinného cyklu •4. konfesijná príslušnosť •5. životný štýl • •Kontextuálne faktory – bytová politika a trh s nehnuteľnosťami, územné plánovanie, sociálna/verejná politika, prax samospráv vo vzťahu k sociálne oblasti, diskriminácia, miera sociálnej dištancie, praktiky sociálneho vylúčenia ... • Podoby rezidenčnej segregácie • •. dobrovoľná – separácia (communities of choice) • •. nedobrovoľná – segregácia (communities of fate) (Jordan, 1996) • •. odlúčené vs. vylúčené lokality/komunity/susedstvá • •Špecifické formy rezidenčnej segregácie: • •. suburbanizácia a gentrifikácia (citadela, gated communities, uzavreté rezidenčné areály, enklávy elít, satelity, vilové štvrte, ...) •. getoizácia (geto, slum, marginalizované rómske komunity) Gentrifikácia •privatizácia verejného priestoru – prostredníctvom investícií do verejného (obchody, nákupné strediská, občianska vybavenosť) a privátneho priestoru (výstavba nových bytov a zakúpenie a následná renovácia starých mestských budov investormi) •skvalitňovaním mestského prostredia – „oživenie“ priestoru •výsledok – vzájomne sa ovplyvňujúce demografické, ekonomické a sociálne zmeny •. prílev zväčša majetného obyvateľstva do centrálnych častí miest •. zvyšovaním nákladov dochádza k vytláčaniu pôvodného obyvateľstva z mestských centier •. vylúčenie najslabších príjmových skupín a vylúčených komunít •. budovanie exkluzívnych komerčných priestorov miest (komercionalizácia) •. koncentrovanie pôvodného obyvateľstva do predmestských zón, mestských sídlisk alebo ich migrácia do vidieckych sídiel Slavín (BA) (photo: Samuel Tomášik) - citadela Trenčín (photo: Luptáková) – gated communities Bratislava – dobré adresy Bratislava – širšie centrum (photo: Nikola Perháčová) - gentrifikácia C:\Users\Nikola Perhacova\AppData\Local\Microsoft\Windows\INetCache\Content.Word\74428353_732704507140794_339860269 0702344192_n.jpg Rovinka (photo: Brigita Bottová) – suburbanizácia (satelit, gated communities) C:\Users\Brigita Bottová\Desktop\Dzambo fotky\20191102_145906.jpg gated-community gated_community_1 Bratislava (Pentagon) photo: Samuel Tomášik, Marcel Ježík Obrázok, na ktorom je okno, exteriér, budova, byt Automaticky generovaný popis Richňava (photo: Nikola Perháčová) Nálepkovo (photo: Daniela Kollárová) C:\Users\Nikola Perhacova\AppData\Local\Microsoft\Windows\INetCache\Content.Word\DSC07145.jpg C:\Users\ASUS\Desktop\DSC_1098.JPG Nový Dvor (photo: Anna Kubalová) – infraštruktúrne vylúčenie Obrázok, na ktorom je exteriér, nebo, ošatenie, obuv Automaticky generovaný popis Nedobrovoľná rezidenčná segregácia •vylúčené susedstvá, deprivované, marginalizované komunity, geto, hypergeto, inner city, pockets of poverty, underworld, abandoned city – divided city (Marcuse, 1993) • •nedobrovoľná rezidenčná segregácia ako aspekt sociálnej exklúzie a reprodukovanie situácie vylúčenia (multidimenzionalita, aktér, dynamika, ...) • •fyzické, sociálne, mentálne a symbolické vymedzenie priestoru a jej dôsledky • •Špecifiká na Slovensku: •Kombinácia etnickej ako i sociálno-triednej (sociálno-ekonomickej) segregácie. •Etnický princíp – plánovaná (riadená) segregácia a snaha izolovať kolektivitu (Gabal, 2006; Mušinka, 2006). Kontrolný mechanizmus a uplatňovanie moci. •Výraz morálneho diskurzu (Levitas, 2000) – stigmatizácia a obviňovanie obetí. • Verejný diskurz – boundary work (Lamont 2001) •Vytváranie symbolických hraníc (dôsledok: procesu „kategorizácie“ – klasifikácia a identifikácia rozdielností /Payne/; vymedzovania identít – podobnosti a diferencie /Jenkins, 1996/; utvárania morálnych a sociálnych hraníc) • •dobrovoľné odlúčenie: slobodná voľba /statusový symbol/ •. vyšší SES •. dôraz na súkromie, poriadok a individuálne bezpečie (morálne hranice) •. obraz kolektívnej organizácie individuality (kultúrne hranice) • •nedobrovoľné vylúčenie: slobodná voľba /tlak vonkajších okolností a diskriminácia zo strany širšieho prostredia, dôsledok ale aj zdroj nerovností, zlyhanie mechanizmov inklúzie/ •. nižší SES •. dôraz na negatívne stránky života „komunity“ a negatívne „osobnostné črty“ •. obraz zlyhania • o Charakteristiky hypersegregovaných osídlení a dôsledky „geto existencie“ •Dôsledky na rôznych úrovniach: • •adaptácia na situáciu sociálneho vylúčenia (napr. kultúra chudoby /Lewis, 1966/, code of street /Anderson, 1999/, street culture) – nevyužiteľnosť vo väčšinovej spoločnosti •„mentality“ – nedôvera, individuálna anómia, bezmocnosť, nezačlenenosť, fatalizmus, nepriateľstvo, strach, cynizmus, nízke sebavedomie, mačizmus, boj o uznanie a pozornosť, ... (napr. Lewis, 1966) •úpadok sociálnej organizácie (sila a vzájomná previazanosť rôznych sociálnych sietí; miera osobnej zodpovednosti obyvateľov vzhľadom k problémom spoločného spolužitia a stupeň participácie na aktivitách dobrovoľných asociácií ako aj formalizovanejších inštitúcií) – úpadok hard skills ale i zníženie soft skills (Wilson, 1987, 1996) – prestáva byť funkčnou komunitou (Bauman, 2003) •odlišná forma sociálnej organizácie (systém paralelných inštitúcií – zdvojovanie inštitúcií – vznik štrukturálnej závislosti) (Whyte, 1965, Wacquant, 2008) •absencia modelov správania využiteľných v majoritnej spoločnosti, pozitívnych vzorov a „odstrihnutie“ od príležitostí a šancí (dvojnásobné znevýhodnenie /Wilson, 1997/) •nižšia miera sociálnej kontroly a znižovanie ochoty pomôcť (Sampson, 1986) •sociálna izolácia a stigmatizácia priestoru – sociálna segregácia (vytyčovanie sociálnych hraníc, symbolickosť kontaktu) – priestorové bariéry sa stávajú sociálnymi („Stigmatizácia územia symbolicky degraduje všetkých, ktorí na nej žijú.“ /Bourdieu, 1993/) – obmedzený a limitovaný sociálny „svet“ •potlačovanie rozdielov v prospech jednotnej identity (skupinová symbolická stigma) •minulosť: nástroj kontroly a izolácie vs. priestor vzniku komunity – súčasnosť: sociálne agregáty, ktoré nikto nekontroluje a stali sa bojiskom vylúčených (skladiskom nepotrebných) (Bauman, 2003) •no go areas (no go in / no go out) – NO EXIT ZONE • •Odňatie slobody a imobilizácia („väzenie bez múrov“), obmedzenie životných šancí, sociálne vylúčenie a reprodukovanie znevýhodneného postavenie. • •Výsledok ekonomických, politických a kultúrnych mechanizmov. • • •Faktory, ktoré vplývajú na neskoršiu úspešnosť detí v období mladosti a dospelosti: •Kvalita susedstva počas detstva (stupeň, kvalita a dostupnosť komunitnej pomoci pre rodiny s deťmi, kvalita vrstovníckej skupiny, rola sociálnych modelov, v ktorých dieťa vyrastá, sociálna organizácia susedstiev, kvalita sociálnej kontroly) • •Kvalita školy počas detstva (typ navštevovanej školy, jej kvalita, dostupnosť) • •Kvalita starostlivosti o dieťa (inštitúcie a organizácie zaoberajúce sa starostlivosťou o deti, resp. poskytujúce služby pre rodiny s deťmi, neziskové organizácie a občianske združenia, materské centrá, predškolské zariadenia) • •Kvalita ďalších inštitúcií súvisiacich s deťmi a rodinou súvisiace inštitúcie: kvalita verejných knižníc, rekreačných programov a aktivít (mládežnícke organizácie, rôzne kurzy, záujmové združenia, športové aktivity, umelecké a divadelné aktivity), parky, náboženské organizácie, sociálny servis a sociálny pracovníci. • •Aký významný je tzv. neighbourhood effect (vplyv susedstva) či area effect (vplyv lokality)? Komunita a susedstvo ako faktory medzigeneračného prenosu nerovností Negatívne charakteristiky/ukazovatele znevýhodnených lokalít Fyzické prostredie Súkromné služby Verejné služby Pocit moci, kontroly a inklúzie Sociálna organizácia Sociálny poriadok prázdne byty a obchody nie sú banky absencia škôl pocit úpadku územia redukované sociálne siete vysoká kriminalita poškodené a prázdne budovy málo obchodov a služieb nízky štandard bývania a infraštruktúry (bez opráv) nedôvera v poskytovateľov verejných služieb izolácia hluk neporiadok/ odpadky vysoké ceny v obchodoch neefektívny environmentálny servis pocit menejcennosti nejednotná komunita rýchla jazda na bicykli/aute vyhodené domáce smeti nízka miera interpersonálnej dôvery nedôvera v susedstvo zastrašovanie a agresia vraky automobilov nízka úroveň kúpyschopnosti predaj drog použité injekčné striekačky zlá povesť územia vysoký stupeň záškoláctva vlámania/ lúpeže vysoký rozsah psych. chorôb deti a mládež bez dozoru dospelých zničené autobusové zastávky viac závislostí zatúlané psy neudržiavané trávnaté plochy • • • • •Ďakujem za pozornosť. • • •roman.dzambazovic@uniba.sk