tsidi^i t. ^rr^L,^. ■ / 2 n e m los v7 e' prc*-1 vo ßf^\U^ 43^ D i e 1 d r u h ý, Vlasíná zmenka. §75. Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie ako zmenka v samom iexie listiny rečou, v ktorej je listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu, 3. údaj sroku, 4. údaj platobného miesta, 5. meno toho, komu alebo na príkaz koho sa má platiť, 6. dátum a údaj miesta vystavenia, 7. podpis vystaviteľa, ÚVOD. Ustanovizeň vlastnej (sola) zmenky vznikla v stredoveku. K jej vývinu dopomohol cirkevný zákaz brať úroky. Vystaviteľ obišiel vtedajšiu normu, ktorá stála pod cirkevnou samkciou tým, že sám sa zaviazal platif určitú sumu, v ktorej boly vyrátané už aj úroky. Cirkev však podrobila i tieto zmenky (a cambia sicca) podrobnému štúdiu a bola pripustená proti nim. exceptio usuraria. Ustanovizeň neskôr slúžila menovite na to, aby sa obišiel zákaz distánciae loci. Vystaviteľov sľub platif zmenkovú sumu bol záväzný, aj keď sa zaviazal plniť na mieste vystavenia zmenky, 26* 403 §75. kým cudzia zmenka musela znieť nä iné plaiobnó miesto. Zákonodarného uznania sa dostalo vlastnej zmenke francúzskym zákonom z roku 1673. Podľa francúzskeho zákona však nepriznávala sa vlastnej zmenke zmenko-voprávna, ale len civilnoprávna povaha. Vlasíná zmenka sa vyvíjala paralelne s cudzou. V mnohých zá-konodarsívách ani nebola upravená zvlášť, ale spolu s cudzou. Podľa vzoru nemeckého práva Jzm. z. upravil vlastnú zmenku v osobitnej hlave. Vlasíná zmenka toíižlo používa sa hlavne v iuzemskom obchode a len mizivá čiasika koluje medzinárodne. Používa sa menej ako cenný papier cirkulačný, ale najčasiejšie nä zaistenie úveru, alebo na rýchle inkasovanie pohľadávky. (Preto sa pozdvihly hlasy proti tomu, aby vlasíná zmenka právne naroveň postavila sa cudzej zmenke.) Preío bolo rozhodnula, že k medzinárodnej úprave síačí vyzdvihnúť zvlášť jej charakteristické črly a v osiaínom sa odkázalo na príslušné ustanovenia cudzej zmenky. V osobitnej výhrade ponechalo sa právo íým štátom, kde vlasíná zmenka je veľmi rozšírená (ako napr. na starom ruskom území), aby hlavu 0 vlastnej zmenke pre vlasíné zákonodarsívo vypracovaly v celosti, a nie iba poukazovaním na paragrafy o cudzej, zmenke. Smluvným Šíáíom sa vyhradilo právo na ich území uzákoniť len ustanovenia o cudzej zmenke. Vzhľadom na ío, že aj u nás sa používajú predovšetkým zmenky cudzie a zmenky vlasíné sú zriedkavejšie, upravoval býv. zmenkový zákon — podľa nemeckého vzoru - vlasínú zmenku v treťom oddiele len v krátkosti íým, že- uslanovil niektoré odchýlky, ktoré vyplývajú z povahy vlasínej zmenky, ale ináč poukázal na jednotlivé paragrafy zmenkového zákona, vzťahujúce sa na cudzie zmenky. Právna povaha vlasínej zmenky. 1 Vlasíná zmenka, ako vyplýva z § 75 bod 2, je vlasíne sľub so strany vysíaviíeľa, že bezpodmienečne zaplatí zmenkovú sumu. V našom práve sa vykonala zásada rovnosti vlasínej zmenky s cudzou zmenkou. Podľa poňaíia nášho práva nejde íu len o rubopisom prevoditeľný, absíraklný plafobný sľub podobný zmenke (ako v niektorých zákonodarsívách, kde sa preío označenie „zmenka" ani nevyžaduje), ale ide iu o druhú formu zmenky, vedľa hlavnej formy, í. j. vedľa cudzej zmenky. Nejde iu o nejaký platobný sľub sui generis, kiorý by stál mimo zmenkového práva. Jzm. z. nepripustil nijaké iné rozdiele medzi vlasinou a cudzou zmenkou ako tie, ktoré vyplývajú z podsíaiy vlastnej zmenky. Princíp rovnosti obidvoch typov zmenky vyplýva menovite z predpisu § 78, podľa ktorého vysíaviíeľ vlasínej zmenky je viazaný práve íak ako príjemca cudzej zmenky a iiez z § 93, podľa ktorého účinky zaväzujúcich prejavov rovnako príjemcu cudzej zmenky i vysiavifeľa vlastnej zmenky určujú sa podľa platobného miesla. Vysíaviíeľ vlasínej zmenky zaujíma súčasne rolu zmenečníka a príjemcu. Z lej skuíočnosíi, ž.e vlasíná zmenka neobsahuje príkaz zaplatiť na tretiu osobu, zmenečník a príjemca tým odpadajú a vyplývajú všetky odchýlky od ustanovení, kíoré v prvom oddiele upravujú cudziu zmenku. Pri cudzej zmenke vysíaviíeľ ručí za splnenie príkazu a príjemca sľubuje, 404 §75. že príkaz splní, tu sľubuje vystaviteľ sám, že zmenkovú sumu zaplatí priamo remiíeníovi, teda následky neprijatia odpadávajú. Vlastná zmenka miesto troch osôb, figurujúcich v systéme cudzej zmenky, uspokojuje sa dvoma osobami. Podstatné náležitosti vlastnej zmenky. 2 Vlastná zmenka podľa § 75 má sedem náležitostí namiesto osem pri cudzej zmenke, kedže tu chýba údaj zmenečníka. Z nich srok nie je podstatnou náležitosťou (por. § 76 ods. 2). Základná vlastná zmenka znie: V Bratislave dňa 15. mája 1944. Zaplatím za túto zmenku Jozefovi Remitentovi jedentisíc Ks. Ján Vyslavitel. Zvykne sa udávať v zmenke srok (por. Úvod k § 1). Vlastná zmenka bez udania sroku platí za zmenku na videnie (§ 76 ods._2). Ak niet osobitného údaja, platí miesto vystavenia listiny za miesto platobné a zároveň za bydlisko vystaviteľa (§ 76 ods. 3). Ak sa neudá, kde bola vystavená, platí, že bola vystavěná v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa ,.(§ 76 ods. 4}. Najjednoduchšia vlastná zmenka znie: 15. mája 1944. Zaplatím za túto zmenku Jozefovi Remitentovi jedentisíc Ks. Ján Vystavitel v Bratislave. § 75, čís. 1. Označenie ako zmenka. 3 Vlastná zmenka musí mať označenie „zmenka" v texte listiny tak ako v prípade § 1, čís. 1. Toto ustanovenie zákona zodpovedá teoretickému stanovisku nášho práva, ktoré sa pozerá na vlastnú zmenku ako na druhú formu zmenky vedľa hlavného typu cudzej zmenky. Vyžaduje sa len označenie ako „zmenka", a nemusí sa vyznačiť, že ide o vlastnú zmenku. Pomenovanie „vlastná" alebo „cudzia" zmenka slúžia v právnickej terminologii na označenie dvoch typov zmeniek, takéto označenie nie je však zákonnou náležitosťou, keby teda omylom sa označila cudzia zmenka výslovne za „vlastnú" a vlastná zmenka výslovne za „cudziu", neškodilo by to platnosti zmenky, pod podmienkou, že zákonné náležiíosíi toho alebo onoho typu sú ináč dané. 4 Slovo „zmenka" musí byť vyjadrené v jazyku, v ktorom je písaná listina. Podľa výhrady či. 19 prílohy II každá zo smluvných stránok môže určiť pre .vlastnú zmenku pomenovanie, ktoré nenaznačuje slovo „zmenka" (ako.napr. robí taliansky zákon, pripustiac, nielen slovo cambiale ale aj \ 405 § 75. paghero, vaglia cambiaro), alebo môže upustiť od akéhokoľvek označenia v predpoklade, že takáto listina obsahuje výslovný údaj, že je na príkaz (ako je to napríklad v Holandsku, kde tento druh cenných papierov nepotrebuje nijaké osobitné označenie}. Táto výhrada sa vysvetľuje íým, že v niektorých štátoch, odchylne od nemeckej skupiny zmenkových práv, slovo „zmenka" je vyhradené len pre cudziu zmenku a pre vlastnú zmenku sa používajú najvsakovejšie výrazy (napr. vo Francúzsku billet ä ordre, v Anglicku promissory note). Pôvodný text Jzm. z. preto v § 75 neustanovuje, že vlastná zmenka má obsahovať výraz „zmenka", ale hovorí len o „litre". Jzm. z. ustanovuje, Že označenie íohto cenného papiera má sa stať v texte, ale akým výrazom (či „zmenka", billet ä ordre, promissory note), to prenecháva jednotlivým národným zákonodárstvem. Náš zákon použil túto výhradu a v súlade s doterajším právnym stavom určuje výslovne označenie ako „zmenka". Keby však ú nás vystavila sa vlastná zmenka v jazyku nieklorého štátu, kde je uzákonený iný výraz, nemusela by obsahovať slovo „zmenka", napr. vo francúzskom jazyku musí obsahovať výraz, obvyklý vo Francúzsku, tedy billet ä ordre. Keby íakáto listina obsahovala u nás výraz „zmenka" (leítre de change), nezodpovedala by požiadavkám nášho zákona, lebo musí obsahovať výraz v cudzej reci užívaný (Quassowski-Albrechl, sír. 402.) Ba vlastná zmenka vystavená v jazyku šíálov, ktoré výhrady ČI. 19 použily a neza-viedly osobitné označenie pre vlastnú zmenku, bola by platná aj vtedy, keby neobsahovala nijaké osobitné označenie, ktoré by nahrádzalo výraz zmenka, ale listina by obsahovala doložku na príkaz. Platobný sľub a označenie ako zmenka musia sa napísať v tom isíom jazyku. Zákon má na mysli ochranu dlžníka á chce, aby íenío vstupujúc do prísneho záväzku rozumel, čo podpisuje. § 75, čís. 2. Bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu. 5 Vlastná zmenka musí obsahovať . bezpodmienečný sľub zaplatiť islú sumu. Túto náležitosť § 104 nášho býv. zákona výslovne neuvádzal, ale vyplývajúc zo všeobecných zásad platila aj v predošlom právnom slave. Sľub nemôže leda znieť na zaplatenie napr. „protihodnoty pripojeného účtu". Musí byť bezpodmienečný práve tak ako pri cudzej zmenke podľa § 1 čís. 2. Platí preto o lomto čísle lo, Čo sme povedali tam. Udalosti budúce, neisté a proliplnenia, od ktorých závisí vznik zmeneč-ných práv, protivia sa povahe zmenečného záväzku. 6 Pripomíname, že-- ani podľa nového zákona nemožno spojiť náležitosti vlastnej zmenky s náležitosťami zmenky cudzej v takej miere, aby nebolo možno rozoznať, či ide o vlaslnú alebo cudziu zmenku, alebo že by sa spojily obidve formy. Tak by nebola platná vlastná zmenka napr. vtedy, keby obsahovala údaj zmenečníka a prijatie, keďže prijatie vlastnej zmenky zásadne je vylúčené. Nebola by platná cudzia zmenka, ktorá by neobsahovala podpis vystaviíeľa, ale miesto toho vystavileľ by ju podpísal napr. s doložkou „prijal som". Stáva sa však, že vysíaviteľ vlastnej zmenky podpíše túto s dodatkom „prijal som". Tento dodatok ako 406 § 75. zbytočný nečiní vlastnú zmenku neplatnou (Staub-Siranz, WR str. 599, N agy, Mvj. str. 535 pozn. 2). Bola by neplatná zmenka, vyhotovená na formulári cudzej zmenky s príkazom „zaplaťte" miesío „zaplatím", keby neobsahovala platobný sľub vystaviteľa ani adresu zmenečníka. Takúto zmenku by nebolo možno pokladať za vlastnú zmenku, lebo platobný sľúb je podstatnou náležitosťou, kdežto ona obsahuje platobný príkaz bez zmenečníka, takže ako cudzia, zmenka je tiež neplatná. Keby však for^ mulár cudzej zmenky bol opravený prepísaním na „zaplatím", a nedokázalo by sa, že sa to stalo neoprávnene a neskôr po vystavaní, zmenka je platná ako vlastná (C. 595/1904}. Neprekážalo by, keby azda cudzia zmenka bola omylom pomenovaná ako vlastná, ale ináč by všetky náležitosti toho typu obsahovala. Pre platobný sľub možno použiť akékoľvek výrazy {„zaplatím", „zaväzujem sa zaplatiť", „povinný som zaplatiť" apod.). Výrazy, ktoré by vylučovaly bezpodmienečnosť sľubu (napr. doložka „zaplatím b§z ručenia"), robily by vlastnú zmenku neplatnou. § 75, čís. 3. Udaj sroku. 7 Üdaj sroku je náležitosťou vlastnej zmenky, ktorú možno suplovať. Podľa § 76 ods. 2 vlastná zmenka bez údaja sroku platí za zmenku na videnie. Tu je zákon tiež v súlade s ustanovením občianskeho práva quod sine die debetur síatim debelur. Sročnosť môže znieť na videnie, istý čas po videní alebo po vystavení (po dáte), alebo na určitý deň [por. § 33 a § 77 ods. 1 písm. b)]. § 75, čís. 4. Údaj platobného miesta. 8 Za miesto platobné by platilo miesto vystavenia, keby iné miesto na zmenke nebolo uvedené. Keby miesto vystavenia nebolo udané, platí zmenka za vystavenú v mieste, ktoré je udané pri mene vystaviteľa (§ 76 ods. 3). Keby pri mene vystaviteľa chýbal tento údaj, zmenka by bola formálne neplatná. § 75, čís. 5. Údaj lemiienta. 9 O remiienlovi vlastnej zmenky platí to isté, čo o remiteníovi cudzej zmenky (por. § 1 č. 26-27 a 29-30). Je otázka, či vlastnú zmenku možno vystaviť i na vlastný príkaz. Možnosť vlastnej zmenky na vlastný príkaz sa podľa nášho býv. zákona nepripúšťala s odôvodnením, že vysťaviteľ by sľuboval platenie sám sebe, čo vraj právne nie je možné. Vzhľadom na ío, že § 3, ktorý pripúšťa cudziu zmenku na vlastný príkaz vystaviteľa, nie je spomenutý v § 77, otázka ostala sporná aj v Jzm. z. Zákon však ani nevylučuje prípustnosť takej zmenky. Na haagskej konferencii pôvodne výslovne bola vyhlásená zmenka na vlastný príkaz za neplatnú. Bolo ío v čase, keď i cudzia zmenka na vlastný príkaz nemala byť pripustená podľa predbežných návrhov. Z okolností, že cudzia zmenka na vlastný príkaz je teraz výslovne uzákonená, vyplývalo by skôr, že je prípustná i vlastná zmenka na vlastný príkaz. V štátoch anglosaských ju používajú bez nebezpečenstva. Podmien- 407 § 75. köu jej platnosti je len, aby bola indosovaná. (Tak Michaelis pozn. 2; k či. 91, M e y e r, Welíwechselrechl sír. 611 aSiaub-Stranz, WR sír. 60K Bozóky, Nvj. sír. 613, N agy, Mvj. sír. 534 pozn. 4 hovorí: „Samo osebe nič nehovorí prolí prípusínosíi. vlasínej zmenky na vlastný príkaz, kíorá po indosovaní práve íak môže vytvárať právne účinky ako cudzia zmenka na vlasíný príkaz. Plainosť zmenky na vlasíný príkaz nepripúšťajú H u p k a, EWR sír. 225, Angeloni, Cambiale 514, Quassowski-Albrechí, sír. 404. Angeloni, Cambiale sír. 514, s odôvodnením, že zákon výslovne pripúšťa íakúto zmenku len pri cudzej zmenke, kde sa môže vyskytnúť potreba, aby zmenka sa dala ešte pred prijaíím do obehu. Nemožno vraj predpokladať, že by zákon bol zabudol pripustiť takúto zmenku, keby ju bol skutočne chcel pripusliť. U nás judikatura ju nepripúšťa. § 75, čís. ó. Dátum a údaj miesía vysíavenia. 10 Udaj času a miesta, kde vlastná zmenka bola vystavená, nemusí ani tu zodpovedať skuíočnosíi (viď § 1 č. 33). Čo do materiálnoprávnych účinkov miesta vystavenia rozhoduje skutočné miesto (napr. podľa § 91 z hľadiska spôsobilosti zaväzovať sa-alebo podľa §§92,93 z hľadiska formy a účinkov zaväzujúcich prejavov. 2e údaj dňa a miesta vysíavenia nezodpovedá iomu, ktorý je udaný na zmenke, musí dokázať, kto sa na to odvoláva. Keby chýbalo miesto vysíavenia, uplatnil by sa § 76 ods. 3. Keby chýbalo časové dátum, zmenka by bola neplatná. Aj o dáte plaíí všetko, čo sme povedali pri § 1, čís. 7. Ě § 71, čís. 7. Podpis vysíaviteía. It O vysíavifeľovom podpise platí zásada § 7 o samosiainosti jedno- tlivých záväzkov, takže zmenka by bola záväzná pre ostatných aj vtedy,, keby podpis vysíaviteľa vlastnej zmenky bol napr. nepravý alebo by boí údajom vymyslenej osoby. Podpis íu nemusí byť ani čitateľný. Veď v praxi sa Často síáva, že podpis sa urobí nečitateľné zato, aby dlžník svoj podpis učinil charakieristickejším, aby sa dal nie tak ľahko napodobniť. Bližšie por. pri § 1 č. 35-37. Ír '-. Judikatura. Ku § 75. Obsahuje-li směnka platební slib, může býti jen směnkou vlastní. Obsah směnečného prohlášení lze vykládati jen ze samé skripíury, Označení směnky jako „sola" a valufární doložka nevadí pojetí směnky jako vlastní a její platnosti. Za výstavce lze považovali jen toho, kdo podepsal směnečné prohlášení, tedy toho, jehož podpis jest pod směnečným prohlášením" nebo tak umístěn, že nevzniká pochybnost, že směnečné; prohlášení jest od něho jako výstavce. Nestačí podpis po' sírane, napříč směnky.. Sb. n. s. 11770. Prohlášení výstavce (vlastnej zmenky), že zaplatí na řád (príkaz) remiten-liův, spojené s příkazem, by byla valuta dána na úceí určité osoby podle správy, obsahuje vedle platebního slibu tomuto neodporující příkaz remiteníův, na čí účet má dáíi směnečnou valutu. Sb. n. s. 11770. 408 § 76. - Označení směnky jako „sola" a valutami doložka nevadí pojeíí směnky jako vlastní a její platnosti. Sb. n. s. 11.770. Plaínosii vlastní směnky nevadí, jsou-li vedle podpisu výstavce a jeho platebního slibu remíieníovi ještě zvlášť uvedeny adresa výstavcova a jiné dodatky (poukaz, by směnka byla dána na účet}. Sb. n. s. 11.513. Zmenka vystavená ako zmenka cudzia nemôže pre nedostatok náležitostí zmenky cudzej obstáť ani ako zmenka vlastná. Ür. sb. 595. . Zmenka, obsahujúca platobnú výzvu („zaplaťte na rad"), nemôže byť považovaná za vlastnú zmenku i keď nad podpisom výstavců uvedené je prehlásenie: „na mňa samého a prijímam". Ür. sb. 146. Rovnako S. 1. č. 320. Vlastní směnka na vlastní rád [príkaz] jest neplatná. Sb. n. s. 2132. Rovnako Sb. n. s. 11.513. Ak vo vlastnej zmenke je určené miesto doložkou „splatná kdekoľvek", nejde o osobitný údaj miesta, kde sa má platiť. Czel. 20. Podpis výstavcův (na směnce vlastní) musí býti pod íexíem základní směnky, nesmí býti před kontextem nebo po stranách kontexíu nebo napříč kontexlu nebo v kontexíu. Nestačí ani podpis v akcepíu nebo v avalu, aniž jméno výstavce v jeho adrese. Sb. n. s.,9273. § 76. f1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť, uvedená v § 75 iohfo zákona, neplatí za vlastnú zmenku, okrem prípadov určených v nasledujúcich odsekoch. (2) Vlastná zmenka bez udania sroku platí za zmenku na videnie. (3) Ak niet osobitného údaja, miesto vystavenia listiny platí za miesto platobné a zároveň za bydlisko vystavitela. (4) Ak sa vo vlastnej zmenke neudá, kde bola vystavená, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vyslavifeľa. ÚVOD. Zmenková prísnosť (rigor cambialis) pri náležitostiach vlastnej zmenky je uvoľnená týmito ustanoveniami: a) Zmenka, v ktorej chýba údaj sroku, platí za zmenku na videnie, b) ak sa v zmenke neudáva platobné miesto, miesto vystavenia platí za Ak podpísal vystaviíeľ na miesíe, kde pri cudzích zmenkách býva údaj zrne-nečníkovho mena a bydliska, a ak pripojil k podpisu údaj svojho bydliska, zmenka tým nestratila povahu vlastnej zmenky. G. H. 1874, 103." Podpis • spolu vyslavileľa (vlasínej zmenky), ktorý bol pripojený po sroč-nosti zmenky.. Pre zmenečný záväzok, ktorý z takého vyhlásenia vznikol, nemá význam, že v čase, keď spoluvysia-viteľ pridal svoj podpis, prešla už platobná lehoía vyznačená v zmenke. Nemôže byť pochyby, že môže pristúpiť ako platiteľ k záväzku už splatnému, ale ešte nesplnenému. Je zrejmé, že rtak musí byť aj pri pristúpení ku zmeneč-nému záväzku, ktorý je už splatný, hoci až dosiaľ nebol zaplatený. Právnik. XXX, sír. 539. Zmenecne je zaviazaný i ten, kto vlastnú zmenku podpísal ako spoluvy-síaviteľ po jej splatnosti. Právnik, 1891, 539. Dodatočné zmeny podstatných náležitostí zmenky. Por. Sb. n. s. 8323 pri §- 69. Význam zúčtovacej doložky. Okolnosť, že na zmenkovej blankete neboly prečiarknuté slová „a zúčtujte ju podľa návešíia", nemá vplyv na platnosť vlasínej zmenky. Czel. 173. Por. Sb. n. s. 11770 pri § 1 č. 2 a č. 8, 409 § 76. miesto platobné a zároveň za bydlisko vysíaviíeľa, c) ak sa v zmenke neudá, kde bola vystavená, platí za vystavenú v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa (pravda, pri predpoklade, že pri jeho podpise nachádza sa údaj nejakého miesta). Listina, v ktorej chýba niektorá iná náležitosť predpísaná zákonom, neplatí za vlastnú zmenku a z prejavov na nej učinených nepovstávajú zmenečné práva a záväzky. Výnimkou je prípad zmenky neúplnej pri vydaní (emisii}; por. § 10, .. Zákonné fikcie. X Zákonodarca aj pri vlastnej zmenke je vedený snahou obmedziť prípady nulity na počet čím menší. Preto v § 76 výnimočne určuje platnosť vlastnej zmenky, i keby jej chýbaly náležitosti predpísané v § 75. Výnimky sa týkajú sroku, platobného miesta a miesta vystavenia. Paragraf 76 sa obsahové shoduje s § 2, a to óds. 1, 2 a 4 naskrze. Paragraf 2 ods. 3, ktorý hovorí, že v prípade, keď nieto osobitného platobného miesta, pokladá sa miesto, uvedené pri zmenečníkovom mene, za platobné miesto v prípade § 76, nemôže doslovne platiť, keďže vlastná zmenka zmenečníka nemá. Podľa § 76 ods. 3 bez osobitného údaja pokladá sa za platobné miesto io miesto, kde listina bola vystavená a ono sa pokladá zároveň i za miesto vysíaviíeľovho bydliska. Vlasíná zmenka totižto v najčastejších prípadoch je určená na to, aby bola zaplatená v mieste vystavenia. Nejde tu o cenný papier, ktorý by v prevažnej čiastke bol určený na obiehanie s miesta na miesto. Vlastná zmenka sústreďuje pravidelne účinky na miesto vystavenia, preto bola určená aj táto zákonná fikcia. Keby pri mene vysíaviíeľa nebolo udané jeho bydlisko a ani zo zmenky ináč by lo nevychádzalo najavo, miesto, udané ako miesto vystavenia, pokladalo by sa aj za bydlisko vysíaviíeľa. Z hľadiska zmenečnej spôsobilosti vystaviteľa je však smerodajné jeho skutočné bydlisko. 2 Keby zmenka neobsahovala ani údaj miesta, kde je vystavená, ani pri mene vystaviteľa by nebol udaný nijaký údaj miesta, pre nedostatok podstatných, náležitostí by bola neplatná. Keby íu bol prípad blankozmenky, viď § 10. t Judikatura. Ku § 76. Doplnění směnky doložkou „bez protestu" nepatří k podstatným náležitostem směnky. Sb. n. s. 13789. Platnosti směnky [vlastnej] nejsou na závadu dodatky, jež jsou sice zbytečné, ale jež nečiní směnku nesrozumitelnou v tom, komu bylo placení slíbeno, nebo ■iím, že si směnka obsahově v platebním slibu odporuje. Sb. n. s. 11.513. Rovnako Ožel. 173. Vlastní směnka na vlastní řád jest neplatnou. Sb. n. s. 2132. K tomu, aby povstal zmenečný^ záväzok, vyžaduje sa nevyhnutne dlžníkov vlaslnoručný podpis. - Üstne vyhlásenie, ktorým niekto uznal nepravý podpis na zmenke za pravý, nezakladá zrne-nečný záväzok. Czel. 640. Zmenka vystavená ako zmenka cudzia nemôže pre nedostatok náležitostí zmenky cudzej ohsiáí ani ako zmenka vlasíná. Ür. sb. 595. Viď C 640/1892, C 3322/1891 pri § 7. 410