§655 občanského zákoníku je nutné změnit tak, aby podle něj mohly uzavírat manželství homosexuální páry České PIS Andrej Krištofík 458349 "Manželství je trvalý svazek dvou osob vzniklý způsobem, který stanoví tento zákon. Hlavním účelem manželství je založení rodiny, řádná výchova dětí a vzájemná podpora a pomoc." 1 Úvod Súčasná právna úprava Českej republiky definuje manželstvo ako trvalý zväzok muža a ženy a to v Hlave II, §655 zákona 89/2012 Sb. Okrem ustanovenia subjektov zákonom legitiomovaných k uplatneniu tohoto inštitútu, teda dve rozdielnopohlavné osoby, nám zákonodarca uľahčuje teleologický výklad tohoto ustanovenia druhou vetou predmetného paragrafu, ktorá nám objasňuje primárne účley užívani inštitútu manželstva v právnom ráde ako "založení rodiny, řádná výchova dětí a vzájemná podpora a pomoc." Zákonné ustanovenia rozvýjajúce manželstvo a rôzne z neho vyplývajúce inštitúty, sú podčasfou sekcie Občianskeho zákonníka venujúcej sa rodinnému právu. Z mnoých pohľadov, či už komparatívnych voči iným rozvinutým západným krajinám, či z pohľadu napredovania všeobecného presvedčenia panujúceho v spoločnosti, sú mnohé pravidlá stanovené práve touto sekciou Občianskeho zákonníka viac než spiatočnícke a v posledných desiatkach rokov neprešli takmer žiadnou zmenou, ktorá by reflektovala zmenu spoločenskej klímy, a je jedno či sa chceme baviť o náhradnom materstve, formách striedavje starostlivosti alebo právach partnerov v súčasnosti spojených registrovaným partnerstvom. Zavedenie registrovaného partnerstva síce v súčasnosti umožňuje určitý formalizovaný a tak povediac oficiálny zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia, no táto forma zväzku sa len zďaleka približuje zväzku manželskému, čo do práv a spoločenského uznania, ktoré sú s ním spojené. V nadchádzajúcom texte sa Vás preto pokúsim presvedčiť o tom, že rozšírenie §655 o páry rovnakého pohlavia, je nielen správna vec, ale i tá racionálna. 1 2 Argumentácia 2.1 Priepasť medzi manželstvom a registrovaným partnerstvom Včlenenie registrovaného partnerstva do zákonnej úpravy bol rozhodne vítaný a správny krok. Na druhej strane sa už ako spoločnosť nemôžeme naďalej tváriť, že takáto dualita týchto inštitútov je správná, dokonca prípustná. Spomínaná dualita právneho režimu sa prejavuje na dvoch úrovniach, ktoré je nutné prekonať nato aby sme mohlo dosiahnuť plne rovného prístupu ku všetkým ľuďom bez rozdielu. V prvom, a najčastejšie namietanom, rade sa jedná o rozdiely na úrovni právnej, respektíve praktickej, v úrovni druhej sa jedná o problémy charakteru skôr symbolického, no ich prekonanie je nevyhnutné pre ustálenie spoločenského pohľadu na homopohlavné páry, ako na rovnoprávnu súčasť našej spoločnosti. Čo do rovnosti práv medzi pármi zozdanými a pármi registrovanými, je pozícia homosexuálnych párov neporovnateľne slabšia. Medzi inými, napríklad spoločné imanie manželov, ako už vyplýva z názvu, existuje medzi manželmi, nie však medzi partnermi, ktorý všetken spoločný majetok musia nadobúdať formou podielového spoluvlastníctva. Ďalším rozdielom, ktorý hraničí medzi rovinou symvolickou a právnou, je problematika spoločného priezviska, ktoré pri vzniku registrovaného partnerstva nemôže z vôle partnerov vzniknúť tak ako je tomu pri sňatku hetero-sexuálneho páru, ale vyžaduje sa dodatočný úkon zmeny mena na matrike, ktorý vo svojej podstate existuje akosi nezávisle na vzniku partnerstva. Tieto rozdiely potom fakticky vytvárajú dojem, že registrované partnerstvo je právne, a teda i spoločensky, irelevantným aktom. Koniec koncov, táto akosi "nižšia hodnota" zväzku v registrovanom partnerstve vyvstáva na povrchu na úrovni symbolickej i pri jeho uzatváraní, kde pri manželstve sa tomuto aktu prikladá väčšia vážnosť, vyžaduje sa prítomnosť svedkov, verejnosť a iné náležitosti podľa § 656 odst.2 OZ, v podstate ním človek "vstupuje" do rodiny toho druhého (napríklad s odkazom na § 744 OZ). Naproti registrované partnerstvo podľa § 3 zákona o registrovanom partnerstvo, sa toto uzatvára prehlásením pred matrikou. Čo na jednej strane môže znieť ako menej námahy než pri vstupe do manželstva, naproti tomu si však treba uvedomiť, že toto prehlásenie je možné učiniť iba pred 14 matrikami v celej republike, pričom podľa prílohy č. 1 vyhlášky 201/2001 Sb. je v Čechách viac ako 7800 matričných úradov. Význam prekonania týchto symbolických rozdielov, akokoľvek malicherný sa môže zdať, spočívá práve v snahe o zmenu vnímania registrovaného partnerstva, respektíve zväzku dvoch osôb rovnakého pohlavia, ako inštitútu rovnocenného k zväzku dvoch rozdielno pohlavných osôb, nakoľko tak ako het-erosexuálne páry tak i páry homosexuálne sú v konečnom dôsledku schopné napĺňať zákonodarcom vytýčený cieľ účelu manželstva, tak ako je stanovený § 655 OZ in fine. Následne sa potom ponúka celá plejáda odlišností na úrovni praktickej, 2 ktoré len ďalej prehlbujú vnímanie homosexuálnych párov ako nerovnoprávny, dokonca menejcenných. Jedným z primárnych problémov je spomínaná neexistencia inštitútu spoločného imania manželov, ktorý nastoluje neistotu, čo do hmotného zabezpečenia členov páru, či na nich závislých osôb. Problematické je rovanko osvojovanie dieťaťa jedného z "manželov" tým druhým, ktoré je z dikcie §800 zákona č. 89/2012 obmedzené len na manželov v súčasnom zmysle §655, teda heteropohlavný pár. To isté potom samozrejme platí aj o osvojení dieťaťa oboma partnermi súčasne. Tento súčasný nerovnoprávny stav značne zasahuje do, nielen právnej ale i faktickej - životnej, istoty dieťaťa, čož je bez diskusie stav, ktorý nie v jeho najlepšom záujme a teda ani v záujme spoločnosti. V neposlednom rade je to problematika nárokov a rôznych sociálnych zábezpek, ktoré sú manželovi priznané po smrti toho druhého. Pri súčasnom prístupe k registrovaným partnerstvám je po smrti jedného z partnerov tento ich, často celoživotný, vzťah akoby vymazaný a z pohľadu druhého partnera sa k nemu jednoducho neprihliada, nevzniká nárok na vdovecký dôchodok a vznikajú iné problémy s vysporiadaním spoločného majetku pre faktickú neexistenciu spoločného imania. 2.2 Rovnaké pohlavie, odlišné právo V predchýdzajúcej sekcii sme dokázali existujúcu priepastnú rozdielnosť medzi právami, ktoré sú priznané homosexuálnym párom, oproti tým, ktorými ovplývajú páry heterosexuálne. Je veľmi jednoduché vnímať túto diskriminačnú politiku, vytvárajúcu rozdiely v právach medzi l'ud'mi len na základe ich orientácie, čo vo svojej podstate ide priamo proti tak primárnemu ustanoveniu ako je Článok 1, hlava prvá Listiny základných práv a slobôd (ďalej tiež "Listina"), podľa ktorej "Lidé jsou svobodní a rovní v důstojnosti i v právech..."1. Takéto rozlišovanie medzi právami osôb na základe ich orientácie je samozrejme neprípustný zásah do základných práv garantovaných Listinou. Je síce pravdou, že za určitých okolností, je možné niektoré z práv zaručených Listinou, či iným dokumentom možné obmedziť, môže a musí sa tak diať len za sledovaním určitého legitímneho cieľa. Samostnú skutočnosť, že upieranie rovnakého zachádzania ľuďom v otýzkach svatdby len na základe ich orientácie je nemožné považovať za legitímny zásah, bol judikovaný Európsky súdom pre ľudské práva vo veci Karner v. Austría.2 Nakoľko sme sa už dostali k názorom ESLP, je určite nutné sa pozrieť na zákonné regulácie na úrovni Európskej, opäť držiac sa fundamentálnych listín, určujúcich právny rád, teda konkrétne na úpravu poskytnutú Európskym Dohovorom o ľudských právach (ďalej tiež "Dohovor"), ktoré na predmetnú situáciu 1 Hlava I, článok 1, Ústavný zákon č. 2/1993 Sb.,Listina základných práv a slobôd. Dostupné z https://www.psp.cz/docs/laws/listina.html 2Dostupné z: http://www.worldlii.org/eu/cases/ECHR/2003/395.html 3 dopadajú. V prvom rade, komplementárne s ústavou Českej republiky, je tento dualizmus zväzku osôb manželskými inštitútmi možné vnímať ako ustanovenia garantujúce, respektíve negarantujúce, práva v rozpore s článom 14 Dohovoru, teda je v rozpore so striktným zákazom diskriminácie, v zmysle nerovného prístupu k právam, založených Dohovorom. S ohľadom na jeho ustanovenia je pri striktnom výklade nutné k Článku 14 pripojiť niektoré z ďalších práv garantovaných Dohovorom, nie len národonou úpravou, s ohľadom na ktoré súčasné znenie §655 zakladá rozdielny prístup k ľuďom na základe ich orientácie. Takýchto článkov je v Dohovore hneď niekoľko. Po prvé to bude Článok 12, garantujúci občanom (rezidentom) európskych krajín, právo slobodne uzatvárať sňatok. Samotná formulácia tohoto Článku je však výkladovo mierne problematická, nakoľko sa v ňom uvádza "Muži a ženy, ktorí sú na to vekom spôsobilí, majú právo uzavrieí manželstvo a založit rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva". 3 Často teda dochádza k situácii, kedy je toto ustanovenie interpretované tak, že manželstvo môže byť uzavreté len medzi mužom a ženou, respektíve že právo na sňatok vzniká iba heterosexuálnemu páru. Samotný jazykový výklad v tomto prípade je značne neistý, nakoľko sa nedá jednoznačne dovdiť, či znenie Článku 12 toto právo garantuje mužom a ženám, len vzájomne, aleboä sa týmto pojmom myslí jednoducho všetkým občanom, teda kľudne i mužom ako samostatnej skupine bez potreby druhej samostatnej skupiny žien a naopak. S ohľadom na nepoužiteľnosť výkladu textového sa teda musíme obrátiť na výklad ESĽP, ako najpovolanejšej inšatncie, a tá okrem názoru, že celková klíma vnímania tejto problematiky je zmenená (naprieč odôvodnenia rozsudku Schalk and Kopf v. Austria) 4, síce dovodzuje, že na základe ustálenej judikatury je úprava sňatkov v diskrecii vnútroštátneho práva, na druhej strane v kľúčovom rozsudku B. a L. v. Spojené Kráľovstvo v § 34 (podporne a obdobne F v. Švajčiarsko v § 32), táto voľnosť úpravy je pre jednotlivé európske krajiny obmedzená účelom týchto ustanovení, respektíve nemôžu byť ohraničené talým spôsobom ktorý by značne išiel proti účelu inštitútu manželstva, ako aj Dohovoru a inému vnútroštátnemu právu. V prípade § 566 OZ, je obzvlášť s ohľadom na záverečné, kvazi-teleologické ustanovenie veľmi ľahko dovoditeľné, že obmedzenie manželstva na hetero-sexuálne páry v ňom nemá žiadnu oporu, s ohľadom na zásadu ochrany rodinného života, by sa ďalej dalo dokonca tvrdiť že skôr voči nemu ide, rovnako tak ako už spomínané vnútroštátne predpsiy, ako ústavou zakotvený absolútny zákaz diskriminácie. I keď samotný rodinný život, nie je § 566 nejak zvláštne spomínaný, máme zato že celková úprava dualistických inštitútov, upiera homosexuálnym párom ich právo garantované článkom 8 Dohovoru, nakoľko ako je rozpísané v časti 3Clánok 12, Európsky Dohovor o ľudských právach. Dostupné z: https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf 4Dostupné z: http://www.menschenrechte.ac.at/uploads/media/Schalk_und_Kopf_gg_OEsterreich_Urteil_01.pdf 4 2.1, existuje množstvo arbitrárnych prekážok k vytvoreniu adekvítneho rodinného života, ako napr. neexistencia spoločného imania, možnosti zmeny priezviska, alebo adopcie, či umelého oplodnenia. Asi nemožno prehliadať, že práve otázka adopcie a následnej výchovy detí je veľmi často otváraným bodom diskusií o zrovnoprávnenie všetkýck občanov. V prvom rade, ESĽP v rozsudku vo veci transsexuálnej Christine Goodwin dovodzuje, že samotná neschopnosť reprodukcie, resp. splodenia dieťaťa nie je základom, respektíve legitímnym dôvodom, na upretie práva vstúpiť do manželstva. (Pri tomto rozsudku vo veci Christine Goodwinovej, je na odľagčenie na mieste spomenúť názor súdu, v ktorom hovorí, že pri absencii akéhokoľvek legitímneho a hlavne racionálneho dôvodu, pre obmedzenie určitého práva, prevládajúci konsenzus krajín Európy jednoducho nie je podstatný a ani nie je na mieste k nemu prihliadať). S argumentáciou založenou na záujmoch a výchove dieťaťa, pri ktorej si dovolím odkázať na výčet rozdielov uvedených v bode 2.1 ktoré idú zrejme proti najlepším záujmom dieťaťa a zasahujú do jeho právnej i sociálnej istoty, sa často uvádza veľmi abstraktná argumentácia istým ohrozením "morálnosti" výchovy. Nakoľko sa skutočne jedná o veľmi abstraktné pojmy, odkážem v totmo bode na štatistické údaje. Od zavedenia inštitútu registrovaného partnerstva doň vstúpilo počas desiatich rokov 2510 párov 5 a pri štatistickom prieskume z roku 2013 bolo evidovaných takmer 900 detí, ktoré žijú v domácnosti partnerov rovnakého pohlavia. 6 V Českých podmienkach v súčasnosti neexistuje žiaden výzkum o dlhodobom dopade života v takejto domácnosti na deti, no i jeho absencia nám práve naznačuje, že sa nejedná o pálčivý, či dokonca vôbec vnímateľný problém. Suplementárne možno odkázať na výzkum z prostredia Spojených štátov, ktorý v dlhodobom hľadisku nebol schopný zaznamenať žiadny rozdiel v spôsobe a miere naväzovania medziľudských kontaktov a následného rodinného života medzi deťmi pochádzajúcimi s rodín hetero-sexuálnych a homosexuálnych párov. 7 5FIALA, J. a kol. Registrovaná partnerství, In: aktuálne.cz. 11.2.2017, Dostupné z: https: / / zpravy.aktualne.cz/domaci/grafika-registrovana- partnerstvi/r5fb3d54aec4811e6b0800025900fea04/?redirected=1543613384 6Ceský statistický úřad.Partnerské svazky osob stejného pohlaví v České republice a v Evropě. Dostupné z: https://www.czso.cz/documents/10180/20533820/csavl02413opr.pdf/952872bd-1745-4ce0-a21b-c30bbc03ef47?version=1.0 7Patterson, C.J. (2000a): Family relationships of lesbians and gay men. Journal of Marriage and Family, 62, 1052- 1069.; Patterson, C.J. (2004): Lesbian and gay parents and their children: Summary of research findings. In Lesbian and gay parenting: A resource for psychologists. Washington, DC: American Psychological Association.; Perrin, E. C, and the Committee on Psychosocial Aspects of Child and Family Health (2002): Technical Report: Coparent or second-parent adoption by same-sex parents. Pediatrics, 109, 341 - 344.; Stacey, J. Biblarz, T.J. (2001): (How) Does sexual orientation of parents matter? American Sociological Review, 65, 159-183.; Tasker, F. (1999): Children in lesbian-led families - A review. Clinical Child Psychology and Psychiatry, 4, 153 - 166.; Tasker, F, Golombok, S. (1997): Growing up in a lesbian family. New York: Guilford Press. 5 3 Záver Pri súčasných prevládajúcich náladách v značne rozdelenej a post-faktuálnej dobe demagógov post-komunistických stredoeurópskych štátov, je zavedenie a udržiavanie i takého dualistického inštitútu akým je registrované partnerstvo malý zázrak a správny krok. Nato aby sme sa však niekam dostali väčšinou jeden krok ale nestačí, preto je potrebné opustiť (politickú) vôľu zrovnávať sa so zvyškom okolitých štátov, v ktorých sa s každými voľbami zmráka k neliberálnym demokraciám a miesto toho hľadieť na ľudské práva, najlepší záujem spoločnosti a vlastné svedomie, ktoré nám má i bez medzinárodných záväzkov má stanoviť imperatív nerobiť rozdiely medzi ľuďmi, čo do práv ktoré sme ochotný im priznať, ako spoločnos sme časy rozdielnych práv pre rozdielne kategórie občanov dúfam prekonali. Manželstvo ako inštitút má v spoločnosti svoje miesto a hlavne svoj účel. Sám zákonodarca ho explicitne stanovuje, preto nie je dôvod naďalej trvať na dualite takýchto zväzkov keď oba inštitúty v konečnom dôsledku smerujú k tomu istému. Prijať túto zmenu je náš záväzok vyplývajúci z členstva v medzinárodných organizáciách, ktorých požiadavok je nielen rozumný ale dobre odôvodnený, či už právne na strane ESĽP alebo vedecky, skrz štatistické údaje a dlhodobý výzkum. Neexistuje dôvod brániť niekomu napĺňať účel, ktorý zákon u neho predpokladá. Je načase vstúpiť do 21. storočia. "Manželství je trvalý svazek dvou osob vzniklý způsobem, který stanoví tento zákon. Hlavním účelem manželství je založení rodiny, řádná výchova dětí a vzájemná podpora a pomoc." 6