DPVP21 Výzkum v právu a metody vědecké práce Prednáška 3: Kvantitativní výzkumné metody a techniky a jejich použití v právu Osnova 1.Survey/dotazníkové šetření 2.Obsahová analýza 3.Experiment — 4.Techniky výběru výzkumného souboru 5.Velikost výzkumného souboru 6.Validita a reliabilita Základné metódy a techniky výskumu 1.Survey/dotazníkové šetření Dotazník —vysoko štruktúrovaná technika získavania dát —každý respondent odpovedá na ten istý súbor otázok —témy a účel —popis —vysvetlenie —zistenie — —využitie v práve? —sudcovské rozhodovanie —percepcia práva (čo je to právo a čo sú záväzné normy?) —prístup k spravodlivosti —zisťovanie názorov/faktov/postojov/hodnôt/očakávání na strane sťažovateľov, advokácie, sudcov, atď. — Dramaturgia dotazníku —úvodný list a informácie pre respondenta —inštrukcie: k jednotlivým sekciám/otázkam — —poradie otázok: —zložitejšie a citlivejšie témy a otázky uvádzať výrokom —citlivé, osobné otázky na koniec — —grafika —prehľadnosť, dostatočný priestor na odpovede —uzatvorené otázky (krúžkovanie, zatrhnutie...) — — Typy otázok —OBSAH: —Priame —Nepriame (tzv. projekčné otázky), napr. aký má advokátní komora postoj k úprave povinného zastúpenia v novom návrhu c.ř.s.? — —FORMA —Uzatvorené —Viacero možností? —Batériové odpovede —Neutrálna a úniková odpoveď? —Likertova škála —Polootvorené —Otvorené — — Formy distribúcie/vypĺňania dotazníku —SAQ (self-administered questionnaire) —Pošta —Online: CAWI (Computer Aided Web Interviewing) —Group-administered questionnaire —Household drop-off — —Face-to-face interview —PAPI (pen and pencil interview) —CAPI (computer assisted personal interview) — —Telefón: CATI (computer assisted telephone interview) — — — Interview Survey —Výhody —Etické otázky —Questionnaire —Zaznamenávanie odpovedí —„Probing“ — — — Výhody Nevýhody Pošta •relatívna anonymita •relatívne jednoduchá administrácia •relatívne nízke náklady •nízka návratnosť •často dlhá doba čakania •nie je isté, kto odpovedal na otázky E-mail •veľmi nízke náklady •ľahká a rýchla administrácia i analýza dát •problém reprezentativity •SPAM Výhody Nevýhody Telefon / CATI •vyššia návratnosť •kompletnosť odpovedí •identifikácia respondenta •možnosť obsiahnuť vzdialené oblasti •nemôžeme získať vizuálne typy informácií •obmedzená možnosť ponuky variant odpovedí •problém reprezentativity (mobil) Tazateľ •vysoká návratnosť •nízka miera „missing values“ •málo anonymný •nákladný •nutnosť používať tazateľskú sieť •„interviewer bias“ 2.Obsahová analýza Obsahová analýza v práve —Trendy a vzorce v rozhodovacej činnosti súdov — —Odkazovanie —Čo je v skutočnosti ustálenou judikatúrou? —Ako súd(y) odkazujú na iné súdy? —Aké námietky vznáša sťažovateľ? —Ktorú podmienku zásadného právneho významu uplatňujú dovolatelia najčastejšie? — —Ako určiť zdroje obsahovej analýzy posledných 2 otázok? — — Významový posun —vývoj od jednoduchej frekvenčnej analýzy ku sledovaniu zložitejších konceptov a sémantických vzťahov medzi nimi (manifestný i latentný obsah) — Obsahová analýza je výskumná technika pre objektívny, systematický a kvantitatívny popis manifestného obsahu komunikácie —(Bernard Berelson) —obsah textu nie je pevne daný a jednoznačný, ľudia sa líšia v tom, ako interpretujú text — Obsahová analýza je výskumnou metódou umožňujúcou opakovateľným a validným spôsobom usudzovať z dát na ich kontext. —(Klaus Krippendorff) — — „identifikovať a vypočítať výskyt bližšie určených vlastností alebo dimenzií textov, a prostredníctvom toho vypovedať o posolstvách, image, reprezentáciách týchto textov a ich širšom sociálnom význame“ —(Hansen et al., 1998: 95) — —základný rys: radenie vybraných javov vyskytujúcich sa v obsahu do vopred zvolených kategórií + ich kvantifikácia —široké využitie — Účel obsahovej analýzy Výhody kvantitatívnej OA —neobtrusívna technika —vs. obtrusívne techniky —chyby v dátach sú spôsobené tým, že: —si subjekty uvedomujú, že sú predmetom skúmania —dostávajú umelé, neprirodzené úlohy alebo úlohy, s ktorými nemajú skúsenosti —subjekt si vytvára očakávania k svojej role respondenta —subjekt má vytvorené určité stereotypy a preferované odpovede —dochádza k interakčným efektom medzi subjektom a tazateľom — Nevýhody kvantitatívnej OA —môže byť časovo veľmi náročná —obmedzené použitie na zaznamenanú komunikáciu —vyššia reliabilita, problematická validita (a problém zovšeobecnenia výsledkov) —je veľmi reduktívna, najmä pokiaľ ide o komplexné typy textov —často zostáva len na úrovni deskripcie —riziko subjektívnych interpretácií textu, najmä vo vzťahu k latentným významom —neberie do úvahy kontext produkcie 3.Experiment Experiment —dobre definovaný koncept a predpoklad; testovanie hypotéz —vysvetlenie, nie popis —tri páry komponentov: —nezávislá a závislá premenná —pre-testovanie a post-testovanie —experimentálna a kontrolná skupina —ukážka: A. Bandura a Bobo Doll Experiment https://www.youtube.com/watch?v=NjTxQy_U3ac Klasický dizajn experimentu experimentálna skupina kontrolná skupina predtým intervencia potom X1 X2 X*1 X*2 bez intervencie Efekt intervencie: (X2 - X1) – (X*2 - X*1) Kritériá dôkazu kauzality 1.časová postupnosť = možnosť určenia, čo bolo skôr a čo neskôr 2.zmena musí prebehnúť súbežne 3.možnosť vylúčenia nekontrolovateľného vonkajšieho vplyvu — — — — 4.Techniky výberu výskumného súboru —základný súbor (populácia) —výberový súbor (vzorka) —výberová jednotka (sampling unit) —parameter = empirická charakteristika základného súboru —štatistika = naše výsledky vo výberovom súbore Základné pojmy Reprezentativita: do akej miery sa vzorka (resp. jej vlastnosti) líši od populácie (jej vlastnosti) POPULÁCIA (základný súbor) VZORKA (výberový súbor) SELEKCIA GENERALIZÁCIA vyberáme z usudzujeme na Výbery usilujúce sa o reprezentativitu Výbery neusilujúce sa o reprezentativitu pravdepodobnostné nezaložené na pravdepodobnosti prostý náhodný výber kvótny výber technika snehovej gule systematický výber teoretický výber náhodný stratifikovaný výber typické prípady viacstupňový náhodný výber extrémne/deviantné prípady potvrdenie/vyvrátenie prípadom maximálna variácia homogénny kritický prípad politicky dôležité prípady účelový výber 5.Veľkosť vzorky Zdroje chyby —chyby výberové náhodné (random errors) –dôsledok pôsobenia náhody —chyby výberové systematické (constant errors) –výber je skreslený systematicky —chyby nevýberové – napr. „ľudský faktor“ Veľkosť vzorky —stanovuje sa arbitrárne —čo zvažujeme: 1.stupeň presnosti, ktorý požadujeme 2.aká je v populácii variácia hlavnej charakteristiky, ktorú skúmame 3.rozsah dôležitých podskupín vo vzorke, ktoré chceme analyzovať Veľkosť vzorky —treba dosiahnuť bod, kedy má nárast veľkosti vzorky na vypočítanú presnosť už len malý vplyv —kvalitatívny výskum – treba dosiahnuť bod nasýtenia —survey: minimálne 500 respondentov; obvyklá veľkosť 1000 —so zvyšovaním veľkosti vzorky klesá veľkosť výberovej chyby —kalkulačka: napr. http://www.dssresearch.com/KnowledgeCenter/toolkitcalculators/sampleerrorcalculators.aspx (Demers 2005) http://www.richardjung.cz/Statisticka_chyba.pdf Tri faktory, ktoré ovplyvňujú veľkosť výberovej (štatistickej) chyby: —veľkosť vzorky —variabilita jednotlivých hodnôt (čím vyššia variabilita – rozptyl – tým väčšia chyba) —proporcia populácie vo vzorke (čím vyššia, tým menšia chyba; ale začína to ovplyvňovať výsledky až od 20%) Veľkosť vzorky = reprezentativita —1936: Literary Digest vs. Gallup —prezidentské voľby v USA (Landon vs. Roosevelt) —Literary Digest: vzorka mala 2 000 000 respondentov (z 10 miliónov oboslaných poštou) —adresy z telefónnych zoznamov a databázy držiteľov vodičských preukazov —predpoveď, že Landon zvíťazí rozdielom 12%; ale Roosevelt vyhral drvivou väčšinou —naopak Gallup bol úspešnejší v predpovedi; kvótny výber —ako je to možné? 6.Validita, reliabilita Reliabilita a validita —reliabilita = spoľahlivosť; stupeň konzistencie merania vykonaného opakovane za rovnakých podmienok —validita = platnosť; validné je také meranie, ktoré meria to, čo sme zamýšľali merať —nízka reliabilita = > nízka validita —nevalidné meranie môže byť (za istých okolností) reliabilné (opakovane dáva chybné výsledky) — Validita (platnosť) —zjavná validita (face validity) —intuitívny odhad platnosti nástroja (merania) —súbežná validita (concurrent validity) —meranie tej istej vlastnosti je vykonané dvoma alebo viacerými rôznymi postupmi —prediktívna validita (predictive validity) —porovnáva predpoveď založenú na testovanom meraní so skutočnými výsledkami —konštruktová validita (construct validity) —meranie preukazuje vzťah k premenným, ktoré podľa teórie očakávame