Od embryogeneze ku flexi
2. slide
Na tomto panelu vidíme proces rýhování završený vznikem blastocysty.
Aby však proces rýhování mohl začít, musí být vajíčko oplodněno spermií. Spermia pred oplodnením
musí podstoupiť kapacitaci, ktorá odstrání niektoré limitujúce časti z jej povrchu (napr.
glykoproteíny, kapénky cholesterolu , pridá sa vápnik na lepší pohyb bičíka). Kapacitace se děje již v
cervikálním hlenu. Následne spermie vstupuje do dělohy a vejcovodu, který svojími řasinkami pomáhá
spermii dostat se do ampully, kde nejčastěji dochází k fertilizaci. Musí proběhnout akrozómová
reakcia, kedy sa uvoľňuje akrozín (proteáza) a to pomôže vniknutiu spermie do vajíčka. To sa bráni
polyspermii kortikálnou reakciou (uvoľnenie granulí - zmena zony pellucidy). Vajíčko dokončí
2.meiotické delenie (oplodnené vajíčko=zygota). Vzniká mužské a ženské prvojádro a nastáva prvé
delenie.
Počas prvých dní sa zárodok nezväčšuje (bráni tomu zona pellucida). Preto každé delenie (=rýhovanie)
je postupne rýchlejšie. Dělení probíhají po dvoubuněčných stádiích. V priebehu 3 dňa (8 blastomér) sú
všetky bunky totipotentné – z každej by mohlo vzniknúť hotový zárodok (dokáže sa daná bunka
diferencovať do každej v našom tele , ale aj do buniek tvoriacich placentu alebo ďalšie
mimoembryonálne štruktúry). V štádiu moruly (12 -16 buniek, takzvaných blastomér)sa bunky
postupne rozdiferencujú a vytvoria útvar - blastocystu. Tá obsahuje bunky embryoblastu (červená
šipka), tedy budoucí tělo zárodku, a trofoblastu (čierna šípka), ze kterého se vyvinou plodové obaly a
placenta.
3.slide
Blastocysta sa zbaví zony pellucidy (tzv. hatching) a vstúpi do dělohy. Pri vstupe blastocysty do dělohy
je pre ňu prvoradé si zaistiť zdroj výživy. Tá sa nachádza v děložnej sliznici vo fibroblastoch a žlázkach
(číslo 1) (akumulácie glykogénu a lipidových kvapiek). Implantácia sa začína na embryonálnom póle (=
tam kde je embryoblast)mezi 6. a 7. dnem po fertilizaci – v ňom sa trofoblast diferencuje do
cytotrofoblastu (CTB)a syncitiotrofoblastu (STB). STB obsahuje proteolytické enzýmy , ktorými si razí
cestu hlbšie do sliznice. Nad týmto miestom vzniká implantačný kráter (oslabenie děložnej sliznice),
ktorý je rýchlo zaplnený fibrínom a koagulovanou krvou – stáva sa z krátera víčko (operculum). Děložná
sliznica reaguje premenou fibroblastov v deciduálne bunky- preto sa endometrium dělohy nazýva
decidua. Nie všade sa však vyvíja ďalej. Vývoj je slabý na abembryonálnom póle (bez embryoblastu)
a po stranách embrya (decidua marginalis- po stranách embrya , capsularis- pod implantačným
kráterom a samozrejme aj parietalis- časť děložnej sliznice bez vzťahu k implantovanému zárodku). Na
embryonálnom póle sa však embryo má kam rozširovať (děložná sliznica vďaka vplyvu progesterónu
má veľkú tloušťku – za normálnych okolností sa do svaloviny nedostaneme) – decidua basalis (pri
embryonálnom póle) sa teda vyvíja ďalej. CTB sa prudko delí – to dopĺňa jeho vrstvu , ale jeho bunky
dopĺňajú aj STB – v ňom začínajú vznikať lakuny , ktoré sa postupne napĺňajú krvou (predpoklad pre
vznik výživy pomocou placenty z materskej krvi).Niektoré z buniek CTB však dajú vznik
extraembyronálnemu mezodermu (sieťovité hviezdicovité bunky, ktorý bude ako sieť obklopovať
extraembryonálny coelom (dutina, ktorá obklopuje bunky embryoblastu – viz obrázok). Časť z CTB sa
prikladá k vyvíjajúcim sa klkom (parietálny list = extraembryonálna somatopleura), časť obklopuje
vyvíjajúce sa dutiny okolo embrya (viscerálny list = extraembryonálna splanchnopleura).
4.slide
Po implantácii sa bunky embryoblastu diferencujú v epiblast a hypoblast (viz obrázok). Epiblast leží na
dorzálnej strane , hypoblast ventrálne. Z nich sa diferencujú aj bunky ktoré obaľujú dutiny pri nich. Na
strane epiblastu je to vznikajúca amniová dutina (zprvu malá),u hypoblastu žloutkový váček (spočiatku
väčší).Každý z nich je obalený aj následne vrstvou extraembryonálnej splanchnopleury (= obalí sa
vznikajúcimi bunkami extraembryonálneho mezodermu, ktorý vzniká delením cytotrofoblastuviz.predchádzajúci
slide).
5.slide
3. týždeň je v znamení gastrulace (= tvorba 3 zárodočných listov - ektoderm, mezoderm, endoderm).
Každý z budúcich zárodočných listov vzniká z epiblastu. Na jej začiatku stojí vznik primitívneho
proužku = výrazná proliferácia buniek epiblastu , ktoré migrujú medzi 2 doterajšie listy (budúci
mezoderm v kaudálnej oblasti). Na vrchole proužku vzniká organizátor gastrulácie - Hensenov uzel.
Ten produkuje rôzne faktory , ktoré navádzajú bunky na svoje budúce miesto. Bunky epiblastu
následne migrujú kraniálne, čím vytvárajú znova útvar medzi 2 pôvodnými vrstvami buniekchordomezodermový
výbežok (= proliferujúce bunky medzi vrstvou epiblastu a hypoblastu). Ten sa
luminizuje Lieberkuhnovým kanálkom (niektoré z proliferujúcich buniek zaniknú apoptózou) , ktorý
je najprv v komunikácii s amniovou dutinou a po vytvorení neurenterického kanálku (= apoptózou
časti buniek hypoblastu) aj so žloutkovým váčkom. Bunky hypoblastu zanikajú úplne , ventrálnu časť
embrya nahrádzajú bunky , ktoré migrovali z epiblastu= endoderm. Výrazne proliferuje aj mezoderm,
čím zanikne L.kanál (prestane byť prítomná luminizácia). Mezoderm hlavovej oblasti vzniká migráciou
a proliferáciou buniek z prechordovej ploténky , ktorá vznikne nahromadením buniek endodermu.
Následne mezoderm výrazne proliferuje hlavne v oblasti chorda dorsalis (CH.D) – paraaxiálny
mezoderm (PM). V ostatných oblastiach proliferuje menej, preto rozlišujeme 3 časti celkového
mezodermu. PM sa priečnymi zárezmi rozdeľuje postupne na jednotlivé prvosegmenty= somity . Vznik
somitov nastáva v kraniokaudálnom poradí – najskôr vzniknú v oblasti hlavy (4 okcipitálne somity).
Podľa počtu somitov dokážeme odhadnúť deň vývoja embrya. PM sa diferencuje do
špecializovanejších buniek - v sklerotom (budúce obratle), dermatom (koža na zádech ) a myotom
(epaxiálne svalstvo zad). Najmenej proliferuje laterálny mezoderm (LM) , ktorý však v budúcom vývoji
bude tvoriť základ všetkých dutín (perikard, pleura, peritoneum)- začnú sa vytvárať po flexi embrya.
Medzi nimi je intermediárny mezoderm(IM) (základ pre budúcu vylučovaciu sústavu-nefrotomyanalógia
so somitmi). Po ukončení gastrulácie vidíme základy všetkých budúcich orgánových sústav.
V priebehu 4. týždňa začína výrazne proliferovať ektoderm obklopujúci amniovú dutinu, ako aj
neuroektoderm budúceho mozgu. Tieto 2 javy vyvolajú flexi embrya, ktorá predstavuje kľúčový proces
vo vývoji viacerých orgánov, ktoré tak dokážu väčšinou získať správnu polohu či tvar. Flexe prebieha
kranio-kaudálnym smerom, ako aj laterálnym smerom. Počas nej sa výrazne zväčšuje amniová dutina
na úkor žloutkového váčku, spolu s tým aj sa výrazne zmenšuje extraembryonálny coelom. Takisto
postupne vzniká pupečník, čím sa zaisťuje spojenie s budúcou placentou .