Vazivo
2.slide
Pojivá sú jedným zo 4 základných typov tkanív. Pozorujeme u nich niektoré typické znaky:
a) Pôvod v mezenchýme = embryonálnom pojive.
b) Pojivá sú vždy zložené z buniek a extracelulárnej matrix. Extracelulárna matrix sa skladá z
vláknitej zložky a zložky a tzv. základnej hmoty amorfnej.
c) V závislosti na pomere buněčnej a extracelulárnej zložky nám vyplývajú vlastnosti a funkcie
daného typu pojiva.
Poznáme 3 základné druhy pojiva- vazivo , chrupavka , kosť.
3.slide
Poznáme 3 základné typy vláken:
1. Kolagénne – najpočetnejšie, odolné hlavne voči tlakovému pôsobeniu (tým pádom má
významnú mechanickú funkciu). Syntéza nastáva v bunkách s príponou – blasty (fibro , chondro
, osteo)- čiastočne v endoplazmatickom retikule, čiastočne extracelulárne. Pri finálnych
štádiách syntézy vzniká typické priečne pruhovanie kolagénnych fibríl. Poznáme niekoľko
desiatok typov kolagénu , najpočetnejších je nasledujúcich 5:
Kolagén 1 – typický pre väzivo , kosť , dermis.
Kolagén 2 – hlavne v chrupavke.
Kolagén 3 – súčasť retikulárnych vláken a vláken v embryonálnom období.
Kolagén IV- súčasť bazálnych lamín.
Kolagén V – typický pre endotel ciev.
2. Elastické vlákna – tvorené proteínom elastínom, ich typickou vlastnosťou je odolnosť voči ťahovému
pôsobeniu s následným vrátením sa do pôvodnej dĺžky. Veľmi dôležitú funkciu majú v aorte a iných
cievach, kde sa dokážu vysporiadať s vysokým tlakovým pôsobením – zvyšujú poddajnosť cievy , ich
strata a náhrada kolagénom je príznakom poškodenia steny veľkých ciev vysokým krvným tlakom. Ďalej
sa nachádzajú v šľachách, elastických chrupavkách. Farbí sa orceínom na hnedo.
3. Retikulárne vlákna – typické svojou sieťovitou štruktúrou, v ktorej sa nachádza aj kolagén typu III.
Ich hlavnou funkciou je tvorba nosných sietí pre dozrávanie krvných elementov – lymfocyty v thyme ,
štruktúra kostnej drene, ale aj nosné štruktúry v játrech a slezine. Rovnako tvoria obalové štruktúry
malých nervov, ciev a svalových vláken. Farbia sa impregnáciou.
5.slide
Glykosaminoglykany sú heteropolysacharidy (skladajú sa z rôznych hexóz), pričom jej disacharidové
jednotky sa neustále v reťazci opakujú . GAG aj s následnými proteoglykanmi vďaka svojej štruktúre
majú schopnosť viazať veľké množstvo vody . Tým extracelulárna tekutina difunduje pomalšie a
môžeme kontrolovať jej zloženie.
Najčastejším zástupcom GAG je kyselina hyalurónová . Oproti ostatným je špecifická tým , že nie je
sulfatovaná. Je výrazne zastúpená v chrupavkách, dermis.
- Medzi ďalšie príklady patrí chrondroitin-sulfát (typická zložka prípravkov na zdravé kĺby), dermatansulfát,
keratan-sulfát, heparan-sulfát (výskyt od dermis , cez rohovku , cievy , srdce a iné tkáně).
Nezastúpiteľný v medicíne je heparín ako aktivátor plazminogénu pri lýze trombov v krvnom obehu
(farmakologická forma napr. Fraxiparine)-okrem toho viaže aj rôzne proteíny glykokalyx na bunkách
(znova u heparínu vidíme sulfatáciu).
6.slide
Proteoglykany sú zložené z kratšieho proteínového jadra, ku ktorému sú po stranách naviazané
glykosaminoglykany rôzneho druhu. Predstavujú ďalší nástroj, pomocou ktorého môžu negatívne
nabité GAG plniť svoju funkciu. Zástupcovia: syndecan, aggrecan.
Glykoproteíny- hlavnou zložkou je proteín so svojou typickou štruktúrou, na ktorej je viazaný krátky
oligosacharidový zvyšok (z mnohých monosacharidových podjednotiek). Sú veľmi rozšírenou skupinou
proteínov nielen v pojive. Pojivovými príkladmi sú napr. osteokalcin a osteopontin v kostiach.
7.slide
Medzi základné bunky každého typu väziva patria fibroblasty. Medzi ich hlavné funkcie patrí syntéza
extracelulárnej matrix (vláknitej aj amorfnej ). Ich neaktívna, kľudová forma je fibrocyt (nedelí sa , ale
stále má schopnosť remodelácie ECM) .
Retikulárne bunky sa vyskytujú v retikulárnom väziva, kde syntetizujú retikulárne vlákna a tým vytvoria
základnú konštrukciu daného tkaniva.
8.slide
Ďalšími častými bunkami hlavne tukovej tkáně sú adipocyty. Podľa ich ultraštruktúry rozlišujeme:
1. Unilokulárne adipocyty- 1 veľká tuková kvapka vypĺňa celú bunku, jadro a ostatné
kompartmenty sú vytlačené na okraj.
2. Multilokulárne adipocyty – v 1 bunke sa nachádza viacero menších tukových kvapiek, pričom
jadro a ostatné organely sa nachádzajú aj inde než na okraji bunky.
9.slide
Ďalšou dôležitou komponentou väzív sú leukocyty. Tie vďaka schopnosti diapedézy sú schopné
prestupovať membránou kapilár do väziva- sú teda migrujúcimi bunkami. Počet jednotlivých druhov
granulocytov (neutrofily, eozinofily či bazofily) sa stupňuje v závislosti na tom, aký typ imutnej reakcie
musí prebiehať (akútny zánět či napr. alergická reakcia). Niektoré z nich spolupracujú aj so žírnymi
bunkami (viz.ďalej).
Makrofágy sú jedným z derivátov monocyto-makrofágového systému. Pôvod majú teda v monocytoch
(agranulocyty) . Ich hlavnou vlastnosťou je schopnosť fagocytózy, ktorou dokážu odstraňovať baktérie,
prachové častice v pľúcach či poškodené alebo aj nádorové bunky. Ich významnou funkciou je aj
vystavenie antigénu na svojom povrchu po natrávení danej bunky – aktivuje tým B-lymfocyty, ktoré sa
dokážu následne meniť na rôzne typy buniek – medzi ne patria aj bunky plazmatické (viz ďalej).
Makrofágy majú aj kalorigénny účinok- produkujú látky , ktoré v hypotalame indukujú vznik horečky.
10.slide
Plazmatické bunky sú derivátmi B-lymfocytov. Vznikajú po ich aktivácii makrofágmi. Sú špecifické tým,
že produkujú protilátky proti určitým antigénom. Je jasné, že musia mať teda dobre vyvinutú sekrečnú
dráhu. Znova sú schopné migrovať. S ich tvorbou sa ešte stretneme budúci semester u lymfatických
uzlín a sleziny.
Žírné bunky majú veľmi početné zastúpenie v dýchacích cestách. Pre ich ultraštruktúru je typická
prítomnosť granúl , ktoré sú na elektrónovom mikroskope krásne vidieť. Obsahujú heparín
(trombolýza-môžeme vidieť prečo sú v pľúcach- je to obrana proti možným vznikom embolov, ktoré by
mohli byť fatálne), histamín (vazodilatant ale aj bronchokonstriktor – jeho sekrécia môže byť
podmienená aj alergickými protilátkami – preto u alergických záchvatov pozorujeme výrazný sekrét z
nosa (plazma z extrémne dilatovaných ciev) ale aj astmatické záchvaty (zúženie bronchov) a ďalšie
proteázy či chemoatraktanty pre rôzne typy leukocytov .
11.slide
Posledným zástupcom hlavne v dermis sú melanocyty. Od ostatných buniek sa líšia pôvodom z
ektodermu (oproti mezenchýmu u ostatných) . Melanocyty produkujú pigment melanín, ktorý chráni
bunky epidermis pred UV žiarením. V ich ultraštruktúre pozorujeme granulá- melańozómy , ktoré
predávajú bunkám epidermis špeciálnou cytokrinnou sekréciou (akoby obsah granúl do nich vstrekli
injekčnou striekačkou)
14.slide
Husté kolagénne väzivo má hlavne mechanickú funkciu – obsahovo teda hlavne kolagén a fibroblasty.
Delíme ho podľa prechodu vláken na:
a) Usporiadané – na vlákna pôsobí sila v 1 hlavnom smere – šľachy , ligamenta.
b) Neusporiadané – na vlákna pôsobia sily v rôznych smeroch – dermis, skléra.
15.slide
Riedke kolagénne väzivo predstavuje vypĺň všetkých dutých orgánov. Jeho hlavnou funkciu je prepojiť
jednotlivé zložky vo vrstvách (epitel so svalom) a súčasne im poskytnúť výživu a aj imunitnú ochranu .
Z buniek sú tu hlavne fibroblasty , leukocyty a ich deriváty + žírne bunky .
Rôsolovité väzivo je významné v embryonálnom období – obklopuje cievy v pupečníku , kde vytvára
tzv. Whartonov rosol. U dospelého jedinca sa tejto štruktúre približuje dreň zubu. Hlavnou zložkou sú
fibroblasty a kolagénne vlákna.
Na obrázkoch vidíme aj možné farbenia kolagénnych vláken- vľavo HEŠ (šafrán) a vpravo AZAN.
16.slide
Dôležitým typom väziva je tuková tkáň. Podľa zastúpenia jednotlivých adipocytov ju delíme na:
a) Bielu= unilokulárne adipocyty – hlavnou funkciou je teda zásobáreň energie, avšak adipocyty
sú aj významnym endokrinným orgánom (pro a proti zápalové pôsobky , leptín , faktory
inzulínovej rezistencie)
b) Hnedú= multilokulárne adipocyty- prítomná u novorodencov (v menšej miere ale aj
u dospelých) v priestore medzi lopatkami. Bunky obsahujú thermogenín , ktorý rozpája
dýchací reťazec v mitochondriách (vytvára kanál pre H+ ionty , ktoré teda nejdú len cez ATP
syntetizujúci kanál). Všetka energia sa uvoľní na teplo, čo je pre novorodenca výhodné , lebo
nemá dostatočnú termoreguláciu.
17.slide
Retikulárne väzivo tvorí nosnú sieť v játrech , slezine a kostnej dreni. Z buniek sa skladá z retikulárnych
buniek, ktoré tvoria retikulárne vlákna.
Elastické väzivo – hlavnou komponentou ECM sú elastické vlákna. Medzi nimi je málo kolagénnych
vláken a fibroblastov. Zástupcami sú napr. ligamenta flava , lig.suspensorium penis či ligg.vocalia