Poznámky k cvičeniam                  XXXIV. Akomodácia. Scheinerov pokus a XXXV. Zorné pole a
slepá škvrna
Erik Kročka

XXXIV. Akomodácia. Scheinerov pokus
Akomodácia = zmena optickej mohutnosti oka
Ø akomodačná šírka
   - rozdiel optickej mohutnosti neakomodovanej a plne akomodovanej šošovky
   - mení sa v rozsahu 19 až 28 dioptrií
   - po 40 roku života klesá v dôsledku znižujúcej sa elasticity šošovky = presbyopia
Ø akomodácia je nepodmienený reflex
   - rozvinie sa v priebehu 3. a 4. mesiaca postnatálne
   - reflexný oblúk: retina → n. opticus → chiasma opticum → tractus opticus →
     → ncl. corporis geniculati lateralis → radiatio optica → primárny vizuálny kortex →
     → asociačný vizuálny kortex → tractus corticotectalis → colliculus superior →
     → ncl. Edinger-Westphali → n. oculomotorius → ganglion ciliare → m. ciliaris
   - akomodáciu sprostredkujú parasympatické vlákna n. III z ncl. Edinger-Westphali
   - pri akomodácií na blízky bod sa kontrahuje m. ciliaris, výsledkom je posun
     corpus ciliare dopredu a mediálne, pričom dôjde k uvoľneniu napätia vyvíjaného
     na šošovku cez fibrae zonulares a vyklenutiu prednej plochy šošovky, čím sa zvýši
     jej optická mohutnosť
Ø akomodácia na blízko je spojená s konvergenciou bulbov a miózou

Pri fixácii pohľadu na vzdialený špendlík
je šošovka menej vyklenutá, má preto
menšiu optickú mohutnosť. Svetelné lúče
zo vzdialeného špendlíka sa zbiehajú
do jedného ohniska na sietnici, vidíme ho
preto ostro. Naopak lúče z blízkeho
špendlíka dopadajú na obidve strany
sietnice, preto ho vidíme rozostrene a
dvojmo.
q ak zakryjeme pravý priezor,
    svetelné lúče z blízkeho špendlíka
    prestanú dopadať na pravú stranu
    sietnice
q pravá strana sietnice zachytáva
    informácie z ľavého zorného poľa,
    preto prestaneme vnímať neostrý
    obraz ľavého blízkeho špendlíka

Pri fixácii pohľadu na blízky špendlík
je šošovka viac vyklenutá, má preto
väčšiu optickú mohutnosť. Svetelné lúče
z blízkeho špendlíka sa zbiehajú
do jedného ohniska na sietnici, vidíme ho
preto ostro. Naopak lúče zo vzdialeného
špendlíka dopadajú na obidve strany
sietnice, preto ho vidíme rozostrene a
dvojmo.
q ak teraz zakryjeme pravý priezor,
    svetelné lúče zo vzdialeného
    špendlíka prestanú dopadať
    na ľavú stranu sietnice
q ľavá strana sietnice zachytáva
    informácie z pravého zorného poľa,
    preto prestaneme vnímať neostrý
    obraz pravého vzdialeného špendlíka

XXXV. Zorné pole a slepá škvrna
Zorné pole = časť priestoru, ktorú možno vidieť pri fixácii
                        oka na jeden bod
Ø zorné pole je asymetrické, zúžené nazálne a kraniálne
   - temporálne má rozsah približne 95°, nazálne 65°, kraniálne 60° a kaudálne 70°
   - zorné polia oboch očí sa prekrývajú v rozsahu 120° a umožňujú binokulárne
     videnie, v najlaterálnejších oblastiach sa neprekrývajú = monokulárne videnie
   - zorné pole pre farebné videnie (fotopické) je menšie ako pre čiernobiele videnie/
     pohybujúce sa objekty (skotopické) dôsledkom centrálnej akumulácie čapíkov a
     periférneho rozloženia tyčiniek
   - výpadok zorného poľa = skotom
Ø prvý fyziologický skotom tvorí slepá škvrna
   - anatomickým podkladom je discus nervi optici, tvorený zbiehajúcimi sa axónmi
     gangliových buniek sietnice (3. neurónov zrakovej dráhy); v tomto mieste sa
     nenachádzajú svetlocitlivé bunky (približne 12° nazálne od fovea centralis)
Ø druhým je „fyziologický centrálny skotom“
   - nastáva pri veľmi nízkej intenzite svetla, kedy prestane fungovať fotopické
     foveálne videnie

N
N´
n = 300 mm
7,1 mm
n + 7,1 mm
n´ = 17 mm
X
X´
Výpočet veľkosti slepej škvrny
X´/ X = n´/ n + 7,1 mm
X´ = (n´ . X) / n + 7,1 mm
X´= reálna veľkosť
       slepej škvrny
X = priemet slepej
       škvrny na papieri
n´= vzdialenosť obrazového
       uzlového bodu N´
       od sietnice
n = vzdialenosť papiera
       od rohovky
7,1 mm = vzdialenosť rohovky
                  od predmetového
                  uzlového bodu N