! I I? Striedavé napätie z transformátora privádzame cez integračný obvodná" osoilograf. Z takto získaného óscilogramu {obr. 36} je zrejmé, že harmonické. kmitanie sa zmenilo v takej miere, • žer krivka má tvar sínusoidy. i? w Poznámka mmSmĚmWKm -1 Y0 v8ffckýoh integračných obvodoch treba i voliť dosť velký kmitočet. 1 w ■. J, 46,8 Lissajousóve krivky Pomôcky: Oseilograf, tónový generátor".- (BO . generátor Tesla BM 344,-prípadne .'elektrón-36, Technický striedavý prúd po integrácii kovy oscilátor nízkej frekvencie). Výklad podľa toho, aké je fázové posunutie. V ostatných prípadoch vzniknú zložité. obrazce. Úloha L Vytvorte oscilogramy Lissajousových obrazcov pre pomery kmitočtov fh :/v= 1 : 1, 1 t», 1 : 3, 2:3, 3:4. 2. Jednotlivé obrazce nakreslite a zdôvodnite (pozri aj obr. 2 v úlohe.13). Postup Zapojíme sínusovú časovú základňu na oscilografe. Na vertikálny zosilňovač * privádzame striedavé napätie, ktorého kmitočet môžeme spojité menií (z tónového, prípadne elektronkového oscilátora). Pri použití tónového generátora zisťujeme pomer kmitočtu kmitania v horizontálnom smere fh ku kmitočtu kmitania vo vertikálnom smere /„. Ak je tento pomer daný'celými: číslami, . *■ Í- h "fv — v '• h, obrazec na tienidle stojí a počet vrcholov na zvislej strane. ■• obrazca udáva v a počet vrcholov na vodorovnej strane udáva h (obr. 37a: 37b). " • Poznámky Ak chceme merať kmitočet rôznych kmitavých pohybov, musíme použiť RO generátor. Potom na vertikálne vychyľujúce doštičky privádzame Btriedavó napätie hľadaného kmitočtu a na horizontálne vychyľujúce doštičky privádzame napätie z tónového gene- rátora. Kmitočet MC generátora meníme dovtedy, kým na obrazovke nevznikne je< chá krivka. Hľadaný kmitočet vypočítame podla vzorca , ■' 37a. LUíojousovo krivka 37b. Líssojousova krívko, ak je fh ; Keď máme k dispozícii dva tónové generátory, uskutočnime meranie podla tak, že na horizontálny zosilňovač privádzame napätie z jedného generátora a na vei zosilňovač, napätie z druhého generátora. Pretože generátory-dávajú čisté harr napätie, krivky nebudú zdeformované, ako je to zrejmé z obr. 39. 40 a 41. Vi '-. ' .. ...... '' 3.8. Pozorovanie Lissajousových kriviak 39, Ussojousövet krivka, ak f h : U * 1 : 4 mm H 40. Li^jousova křivko, ok> 41. Lteajousova krivka, ok Je / "»'*tf *«*#+"! 47. Charakteristika vákuovej a germaniové] diódy ľomócky: Usmerňovači» elektrónka AZ1 na stojane, germaniová dióda, dva avomety* (ampérmeter, voltmeter), potenciometer (posuvný reostat asi l 000 Oj, žeraviaca batéria 4 V (akumulátor alebo transformátor), anódová batéria alebo napájači stabilizovaný zdroj, dve iploehé 4 V batérie, katalóg elektrónok. Výklad Charakteristika diódy je krivka, ktorá udáva závislosť prúdu prechádzajúceho diódou od napätia na dióde. 47»t. Charakteristika vákuovej diódy Úloha j 1. Nájdite charakteristiku danej diódy: Ia = f(Ua) "2. Z grafu, urôte vnútorný odpor diódy. Postup í V katalógu elektrónok nájdeme zapojenie a hodnoty pre usmerňovaciu elektrónku (duodiódu MSI). Obvod zapojíme podlá schémy na obr. 1 (pričom zapojíme len jednu anódu). Vlákna katódy majú byť zvislé, aby pri ioh prípadnom prepálení nevznikol skrat medzí katódou a anódou. Potenciometrom P zvyšujeme napätie Ua od nuly po jednom volte a meriame prúd Ia, Napätie Ua zvyšujeme, až prúd dosiahne najväčšiu hodnotu, t. j. §Qj»A.,pre jednu anódu. Pre elektrónku AZl je toto napätie asi 25 V. Meranie vykonáme aj pri znižovaní napätia Ua, Namerané hodnoty zapisujeme do tabulky a doplníme ju vypočítanou hodnotou Ia — priemerom z nameraných hodnôt. Z nameraných hodnôt Ua a Ia zostrojíme graf. Tabídku U. [V] I» [mA] a* [mA] u -*■«£• m •*•> 1i Charakteristika diódy 2. po 47,2» Charakteristika hrotovej germdniovej diódy Vloha 1. Nájdite charakteristiku danej hrotovej germániovej diódy; 2. Zos trojte závislosť vnútorného odporu B% diódy od prúdu J. 3. Meranie vykonajte dvoma spôsobmi: a) podľa zapojenia b) podľa zapojenia ua obr, 4. Výsledky navzájom porovnajte a v Postup I, Prvý spôsob: Najprv odmeriamo vnútorný odpor miiiampérmetra, ktorý po meranie charakteristiky. Ked použijeme avomet, volíme rozsa a. 3 mA. Vnútorný odpor určíme priamou metódou, padla zapojeni a vypočítame ho zo vzťahu Bi — -y. (Za zdroj napätia použijeme m Charakteristiku meriame pri zapojení pod f a obr. 3. Diódu zapoj púštnom (priamom) smere. Potenciometrom P nastavíme Ut = gveUi zvolíme 1,2 V na voltmetri a na mitiampérmetrí zvolíme roz; Üpor iniliampénhětra je asi 100 Q. a nie je zanedbateľný voči pdj níovej diódy. Napätie na dióde je U = č/x — U^ = XJX — III.