Lucia Rintelová Dramatická výchova směrem k divadelnímu tvaru 1 UČO 253010
Oheň na horách: Etiópska rozprávka
Úvodné aktivity pre hercov:
Pred hercov sa položí veľký papier na ktorom je napísané Afrika. Herci píšu všetky asociácie
ktoré majú s týmto kontinentom spojené. Keď dopíšu, ich vedúci im povie niečo o mieste v ktorom
sa dej rozprávky odohráva. Aj na tak vzdialenom mieste mali a majú ľudia rovnaké problémy ako
my.
Herci chodia po priestore a stvárňujú seba keď im je teplo; keď im je zima; keď im je naozaj
veľká zima až kosa ktorá im preniká do kostí; keď sú z niečoho nadšený; keď majú pocit, že ich
niekto podviedol; keď sú z niečoho smutný; keď sú z niečoho sklamaný; keď cítia, že sa na nich
deje nespravodlivosť; keď sú hladný a keď sa konečne nasýtia.
Vedúci prečíta rozprávku. Herci by mali pozorne počúvať.
Podľa toho ktoré časti sa im páčili v rozprávke sa rozdelia do skupín a budú sa snažiť
jednotlivé scény stvárniť pomocou živého alebo žívých obrazov. Tieto obrazy nemusia byť presne
podľa rozprávky pretože tá bude prečítaná iba raz, vedúceho zaujíma ktoré časti ich v tomto príbehu
najviac zaujali.
Dej
Arha je sluha a pracuje u zámožného človeka Haptona. Hapton sa s ním vsadí o pôdu, že
nevydrží stáť celú noc, bez ohňa a nahý na vrchu hory. Arhovi sa to, ale podarí vďaka starčekovi
ktorý rozložil oheň na protiľahlom vrchu. Haptonovi sa to nepozdáva a tvrdí, že stávku Arha
prehral. Arha sa obracia na súd kde vynesú rozsudok prospech Haptona. Starčekovi sa to nepáči a
požiada svojho váženého priateľa Hailuha o pomoc. Ten sa rozhodne spraviť hostinu pre
významných ľudí, medzi nimi je sudca i Hapton. Na tejto hostine všetci zistia, že tak ako sa nedá
najesť z vône jedla, tak sa nedá zohriať zo svetla vzdialeného ohňa. Sudca i Hapton svoj zlý
rozsudok priznajú a rozhodnú sa dať Arhovi to čo mu patrí.
Postavy:
rozprávač ­ biela košeľa, pohodlné nohavice
Arha ­ jednoduché biele nohavice, biele tričko a hnedá vesta
Hapton ­ čierne nohavice, čierne tričko, fialový plášť, fialový klobúk s perím
starček ­ hnedé nohavice, biele tričko, zelený plášť, zelený klobúk, biela brada
sluhovia ­ biele nohavice, hnedé tričko, biela vesta
sudca ­ čierny talár
Hailu ­ nohavice, tričko, plášť
sudcovi poradci ­ čierny talár
prisediaci na súde, hostia na hostine ­ ženy, muži honosne oblečený k danému príbehu
Scenár:
Rozprávač: (jeho miesto je na stoličke pri ľavom kraji pódia z pohľadu diváka, svieti na neho
svetlo) Za starých čias v jednom vzdialenom meste žil mládenec Arha ktorý od dectva slúžil u
Haptoma Haseia. Haptom Hasei bol taký bohatý, že mal všetko, na čo si len pomyslel. Často mu bol
dlhý čas, lebo ho nič nevedelo zaujať, ničomu sa netešil, ale istej chladnej noci, ho predsa len niečo
1
zaujalo.
(štronzo, svetlo ktoré mieri na rozprávača zhasne, zasvietia svetlá na scénu úplne v pravo z pohľadu
diváka)
(honosné kreslo, stôl s obrusom, krb, Haptonov príbytok ozdobený z kusov látok)
Hapton: (sedí znudene v kresle vo svojom honosnom príbytku a začne monológ, Arha medzi tým
prinesie drevo a začne prikladať do krbu) Akú zimu môže človek vydržať? Ktovie, či človek vydrží
stáť na najvyššom vrchu Entotto uprostred najstudenejších vetrov celú noc bez prikrývok alebo šiat,
a nezomrie.
Arha: (ďalej kladie drevo do ohňa) Neviem, ale bola by to pochabosť.
Hapton: Keby za to nič nezískal, hádam by aj bola. Stavím sa, že človek to nedokáže.
Arha: (prikladá do ohňa) Som si istý, že odvážny človek vydrží stáť na vrchu Entotto celú noc, a
nezomrie. Mne však na tom nezáleží, lebo sa nemám o čo staviť (povzdichne si).
Hapton: (spozornie lebo zavetrí dobrodružstvo) Dobre, ja ti niečo poviem, keď si si taký istý, že je
to možné, stavím sa s tebou. Ak medzi skalami na vrchu Entotto vydržíš celú noc stáť bez jedla, bez
prikrývok, odevu, ohňa a nezomrieš, dám ti štyri polia úrodnej zeme, dom a statok.
Arha: (prestane klásť drevo do krbu a nadšene sa otočí na Hamptona) Myslíte to naozaj?
Hapton: (s hrdosťou) Som človek, ktorý dodrží svoje slovo.
Arha: (s nadšením) Zajtra v noci to urobím a potom budem do smrti obrábať svoju vlastnú pôdu.
(štronzo, tma, záber na rozprávača)
Rozprávač: Arha si po chvíli uvedomil čo všetko bude musieť pretrpieť, pretože nad vrchom dul
veľmi ostrý vietor. Preto sa na druhý deň ráno vybral za múdrym starčekom a porozprával mu čo sa
stalo. Poprosil ho o pomoc.
(štronzo, svetlá ktoré mieria na rozprávača zhasnú, zasvietia svetlá na scénu)
(v starčekovej skromnej chatrči scéna je naľavo od Haptonovej honosnej izby, sedia pri
neozdobenom stole a starček začne rozprávať, Arha najprv sedí skľúčený ale postupne, ako počúva
starčeka, sa začína radovať)
Starček: Len sa ty neboj, pomôžem ti. Na druhej strane údolia od Entotto je vysoká skala. Zajtra v
noci, keď slnko zapadne, rozložím na nej oheň, takže ho uvidíš z miesta, kde budeš stáť. Po celú
noc sa pozeraj na žiaru môjho ohňa. Ani na chvíľu nezatvor oči, aby ťa nepremohla tma. Keď budeš
hľadieť na môj oheň, mysli na jeho teplo a na mňa, svojho priateľa, ako tam sedím a udržujem ho
pre teba. Ak to dokážeš, ostaneš nažive, nech je vietor akokoľvek krutý.
Arha: (nadšene odchádza a hovorí) Ďakujem za pomoc, ani neviete ako veľmi si to cením.
(štronzo, tma, záber na rozprávača)
1. varianta
Rozprávač: Arha sa vrátil k Haptomovi a povedal mu, že je pripravený. Popoludní ho Haptom
poslal s viacerými sluhami na samý vrch hory Entotto. Sluhovia mali dávať pozor na Arhu. Keď sa
zotmelo, Arha sa vyzliekol a stál v ostrom mrazivom vetre, ktorý po západe slnka ešte zmocnel.
Arha stál a uprene hľadel na druhú stranu údolia, kde žiarilo svetlo priateľovho ohňa ako hviezda.
Vietor bol stále studenší, prenikal Arhovým telom a mrazil až do kostí. Skala, na ktorej stál, bola ani
kus ľadu. Tuhol od chladu väčšmi a väčšmi a už sa mu zdalo, že sa nikdy nerozohreje. Neprestal
2
však upierať oči na trblietavé svetlo a myslel na to, ako jeho priateľ na druhej strane údolia udržuje
oheň pre neho. Chumáče hmly občas zastreli svetlo ohňa, ale on ani okom nemihol, dokiaľ hmla
nezmizla. Kýchal, kašlal, triasol sa a hlava sa mu krútila. No premohol sa a stál tam celú noc. Na
svitaní zišili z vrchov naspäť do mesta.
2. varianta
Rozprávač: Arha sa vrátil k Haptomovi a povedal mu, že je pripravený. Popoludní ho Haptom
poslal s dvoma služobníkmi na samý vrch hory Entotto. Sluhovia mali dávať pozor na Arhu. Keď sa
zotmelo, Arha sa vyzliekol a stál v ostrom mrazivom vetre, ktorý po západe slnka ešte zmocnel.
Arha stál a uprene hľadel na druhú stranu údolia, kde žiarilo svetlo priateľovho ohňa ako hviezda.
(štronzo, svetlá ktoré mieria na rozprávača zhasnú, zasvietia svetlá na scénu)
(figurína postavená chrbtom k divákom, jedno žlté svetlo v diaľke ktoré predstavuje oheň, a dvaja
sluhovia trasúci sa v dekách, pustená je nahrávka vetra ako pomaly zosilnieva, svetlo je nastavené
tak, že letmo osvetľuje sluhov a figurínu a žlté svetlo v pozadí je jasne vidieť)
(keď už vietor dostatočne zosilnie nastane ticho a štronzo na scéne, tma, záber na rozprávača)
Rozprávač: Arha kýchal, kašlal, triasol sa a hlava sa mu krútila. No premohol sa a stál tam celú
noc. Na svitaní zišli z vrchov naspäť do Haptonovho domu.
(štronzo, svetlá ktoré mieria na rozprávača zhasnú, zasvietia svetlá na scénu)
(V Haptonovom honosnom dome, prichádzajú 2 sluhovia s Arhom)
Hapton: (pozerá na sluhov a prísne sa pýta) Stál tam celú noc bez jedenia a pitia, bez prikrývok a
šiat?
2 sluhovia: (všetci naraz) Áno, celkom tak.
Hapton: (pozerá sa na Arhu s rešpektom) Dobre, si súci chlap, Ako si to dokázal?
Arha: (s hrdosťou) Díval som sa na oheň na vzdialenom vrchu,
Hapton: (zvyšuje hlas, je nahnevaný pretože sa ho Arha pokúsil podviesť) Čože? Ty si hľadel na
oheň? Stávku si prehral. Aj naďalej zostaneš mojím sluhom!
Arha: (s pocitom krivdy sa obhajuje) Ale ten oheň ma nemohol zohriať, bol ďaleko, na druhej
strane údolia.
Hapton: (nahnevane hovorí) Nedám ti zem, nedodržal si podmienky. Zachránil ťa len oheň.
Arha: (skloní hlavu a nahodí smutný výraz, odchádza zo scény)
(štronzo, tma, záber na rozprávača)
Rozpávač: Arha šiel opäť za svojím starým priateľom a rozpovedal mu, čo sa stalo. Starec ho
poslal na súd. Sudca po vypočutí oboch strán vyniesol rozsudok.
(štronzo, svetlá ktoré mieria na rozprávača zhasnú, zasvietia svetlá na scénu)
(V súdnej sieni, najprv je počuť vravu od ostatných ľudí, ktorí stojija v pozadí, pretože sa sudca
radí, obracia sa najprv k prvému radcovi, potom k druhému, po chvíli sa postaví a silným hlasom
riekne)
(Sudca sedí za stolom)
(Arha stojí pred sudcom a pri ňom je starček, ľudia sedia na stoličkách, sudca má pult a po jeho
lavici a pravici sedia jeho poradci)
3
Sudca: Vypočujte si verdikt súdu. (odmlka kým sa ľudia neutíšia) Prehral si, Arha, lebo podmienka
Haptoma Haseia bola, že musíš vydržať bez ohňa a tebe oheň pomáhal. Takto ťa odsudzujem na
sluhovský život u Hamptona. (sudca sa začne zberať preč zo scény)
Arha: (smutne zväsí hlavu)
Starček: (položí ruku na rameno Arhovi a hovorí) Nestrácaj nádej, obyčajní ľudia v horách sú
múdrejší, ako hociktorý mestský sudca. (a pozrie sa smerom kam odchádza sudca)
(štronzo, tma, záber na rozprávača)
Rozpávač: Starec sa vybral do hôr za svojim priateľom a váženým mužom Hailuaom. Porozprával
mu o stávke medzi Haptomom a Arhom a spýtal sa ho, čo robiť. Hailua to veľmi zaujalo a po
krátkom premýšľaní prišiel na to ako túto nespravodlivosť napraviť. O niekoľko dní Hailu pozval
mnohých ľudí z mesta na hostinu. Medzi pozvanými bol Haptom a sudca, ktorý vyniesol
nespravodlivý rozsudok. Z Hailuovej kuchyne vychádzali vône najchutnejších jedál ktoré
zväčšovali hlad hostí. Čas sa míňal. Jedlo sa dávno malo nosiť, ale nik sa neukazoval a hosťom iné
neostávalo, iba vdychovať vône, čo sa šírili z kuchyne.
(štronzo, svetlá ktoré mieria na rozprávača zhasnú, zasvietia svetlá na scénu)
(scéna začína vravou a šepkaním, v sále hostia naznačujú svojim nosom že cítia jedlo, hostia sedia
na koberčekoch pri nízkych stoloch a bavia sa o jedle a hovoria o tom ako veľmi sú hladný, Hailu
sa baví s nimi)
Hosť 1: (už trošku nahnevaný) Hailu, prečo si nás pozval na hostinu, a teraz nám nič nedávaš?
Hailu: (s údivom) Akože? Či vám nestačí vôňa jedla?
Hosť 2: (so zvýšeným hlasom) To áno, ale vôňa nie je jedlo, nenasýti nás.
Hailu: A či môže zohriať oheň, ktorý je tak ďaleko, že ho sotva vidieť? Ak Arhu zohrieval pohľad
na vzdialený oheň, potom ste sa i vy mohli nasýtiť vôňami, ktoré vychádzajú z mojej kuchyne.
(ozýva sa áno od všetkých: áno, Hailu má pravdu, áno, súhlasím s Hailom, áno.... hostia si to
hovoria medzi sebou)
Sudca: (Sudca a Hampton sú zahanbený, priznajú si pravdu) Áno, máš pravdu Hailu. Arhovi patrí
pôda, dom a statok.
Hampton: Hneď zajtra to napravím
Hailu: (usmial sa, zatlieskal a hovorí) Dámy a páni, hostina sa môže začať (pustí sa hudba, sluhovia
začnú nosiť na stôl jedlá, a hostia sa začínajú baviť ­ počuť vravu)
(svetlo pomaly zhasína a keď nastane tma hudba sa vypne)
KONIEC
4