POStUp ■•: ■'"     '        ' .   :.' :.    '      -fit i,
Striedavé napätie z transformátora privádzame coz integračný obvod na osoilograf. Z takto získaného oscilogramn (obr. 36) je zrejmé, že harmonické ^
kmitanie sa zmenilo v takej miere, že* křivka má tvar sinusoidy. „::
Poznámka
Vo všetkých integračných obvodoch treba voliť dosť veľký kmitočet.
" ■ '•• 'l.'.'V:»
46,8 Lissajousoye krivky
36. Technický striedavý prúd po integrácii
Výklad
Pomôcky: Osoilograf, tónový generátor".- (RG generátor Tesla BM 344,- prípadne elektronkový oscilátor nízkej frekvencie).
Lissajonsove krivky vzniknú zložením dvoch na seba kolmých kmitavých; pohybov (pozri úlohu 13). Ak sú kmitočty obidvoch kmitavých pohybov rovnaké a rovnaké sú i amplitúdy, vznikne buď priamka, kružnica, alebo elipsa podlá toho, aké je fázové posunutie. V ostatných prípadoch vzniknú zložité, obrazce.
Úloha .
1. Vytvorte oscilogramv Lissajousových obrazcov pre pomery kmitočtov
= 1 : Í, 1:2, 1 : 3, 2:3, 3:4.
2. Jednotlivé obrazce nakreslite a zdôvodnite (pozri aj obr. 2 v úlohe.13).
Poslup
Zapojíme sínusovú časovú základňu na oscilografe. Na vertikálny zosilňovač ' privádzame striedavé napätie, ktorého kmitočet môžeme spojité meniC {z~ťóno-l vého, prípadno elektronkového oscilátora). Pri použití tónového generátora3 zisťujeme pomer kmitočtu kmitania v horizontálnom smere     ku kmitočtu kmitania-vo vertikálnom smere fv. Ak je tento pomer daný celými číslami,'-
3- f n '-fv = v : h, obrazec na tienidle stojí a počet vrcholov na zvislej strane-obrazca udáva v a počet vrcholov na vodorovnej strane udáva h (obr. 37a; 37b). . '
Poznámky . ; f.
Ak chceme merať kmitočet rôznych kmitavých pohybov, musíme použiť RG gene rátor. Potom na vertikálne vyehyľujúee doštičky privádzame striedavé napätie hľadaného kmitočtu a na horizontálne vychyľujúee doštičky privádzame napätie z tónového gene-
SI' r
R. ;.
Si
Ä; '
■■y y
%y
rotora Kmitočet BO generátora meníme dovtedy, kým na obrazovke nevznikne je< chá krivka. Hľadaný kmitočet vypočítame podľa vzorca v
37a. Lissajousovo krivka
J 2 3
37b. Lissajousova krivka, ak je /j> = 2:3
Ked máme k dispozícii dva tónová generátory, uskutočníme meranie podľa tak, že na horizontálny zosilňovač privádzame napätie z jedného generátora »n»vei zMilfiovaô napätie z clruhého generátora. Pretože generátory dávajú 6»té han napätie, krivky nebudú zdeformované, ako je to zrejmé z obr. 39. 40 a
38. Pozorovanie Lissajousových kriviek
39. Lissajousova krivka, ak je f h '■ f o <=> 1 :4
-40. Lissajousova krivka, ak je f* : f v = 4 :3
41. Lissajousova krivka, ak Je h'.U- 5:3
47. Charakteristika vákuovej a germaniové] diódy
Pomôcky: Usmerňovacia elektrónka AZ1 na stojane, germaniová dióda, dva avomoty (ampérmeter, voltmeter), potenciometer (posuvný reostat asi 1 000 íl), žeraviaca batéria 4 V (akumulátor alebo transformátor), anódová batéria alebo napájači stabilizovaný zdroj, dve ploché 4 V batórie, katalóg elektrónok.
/ :-
Výklad
Charakteristika diódy je krivka, ktorá udáva závislosť prúdu prechádzajúceho diódou od napätia na dióde.
47,1. Charakteristika vákuovej diódy
Üloha
I i
1. Nájdite charakteristiku danej diódy: Ia — f(Ua)
2. Z grafu určte vnútorný odpor diódy.
Postup
V katalógu elektrónok najdeme zapojenie a hodnoty pre usmerňovaciu ■elektrónku (duodiódu AZ1). Obvod zapojíme podia schémy na obr. 1 (pričom zapojíme len jednu anódu). Vlákna katódy majú byť zvislé, aby pri ioh prípadnom prepálení nevznikol skrat medzi katódou a anódou.
Potenciometrom P zvyšujeme napätie Ua od nuly po jednom volte a meriame prúd Ia. Napätie Ua zvyšujeme, až prúd dosiahne najväčšiu hodnotu, t. j. 50..mA pre jednu anódu. Pre elektrónku AZl je toto napätie asi 25 V.
Meranie vykonáme aj pri znižovaní napätia Ua. Namerané hodnoty zapisujeme do tabulky a doplníme ju vypočítanou hodnotou Ia — priemerom z nameraných hodnôt. Z nameraných hodnôt Ua a Ia zostrojíme graf.
© p
1. Charakteristika diódy
2.
po
47,2. Charakteristika hrotovej germaniovej diódy
ÜloJi
iß
1. Nájdite charakteristiku danej hrotovej germaniovej diódy:
2. Zostrojte závislosť vnútorného odporu i?< diódy od prúdu I,
3. Meranie vykonajte dvoma spôsobmi: a) podľa zapojenia b) podľa zapojenia na obr. 4. Výsledky navzájom porovnajte a v
Postup
1. Prvý spôsob:
Najprv odmeriame vnútorný odpor miliampérmetra, ktorý po meranie charakteristiky. Ked použijeme avomet, volíme rozsa a 3 niA. Vnútorný odpor určíme priamou metódou, podľa zapojen;
a vypočítame ho zo vzťahu Bi —      (Za zdroj napätia použijeme m
Charakteristiku meriame pri zapojení podľa obr. 3. Diódu zapo; púštnom (priamom) smere. Potenciometrom P nastavíme í/x = >re U-, zvolímo 1,2 V na voltmetri a na miliampérmetri zvolíme roz,
Fdpor miliampérmetra je asi 100 Q. a nie je zanedbateľný voči od] niovej diódy. Napätie na dióde je U — b\ — Ux — BI.