Učebné texty v rómskom a slovenskom jazyku I. stupeň základnej školy Vydavateľ: Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2011 Autor: Mgr. Eva Gašparová Odborná supervízia a recenzia: PhDr. Jozef Facuna Recenzia textov v slovenskom jazyku: Mgr. Libuša Hoštáková Grafická a technická úprava: Mgr. Tatiana Fialová, PhDr. Jozef Facuna 1. vydanie Prosíme používateľov, aby svoje pripomienky posielali na mail: jozef.facuna@statpedu.sk. 1 OBSAH Miri famiľija 3 Moja rodina 4 Beršeskere kotora 7 Ročné obdobia 8 Jaros 15 Jar 16 Ňilaj 17 Leto 18 Beršeskere kotora 21 Ročné obdobia 22 Jesos 25 Jeseň 26 Žeľeňina the e ovoca 27 Zelenina a ovocie 28 Jevend 31 Zima 32 Kherutne džviri 37 Domáce zvieratá 38 Džviri 45 Zvieratá 46 Teštoskere kotora 47 Časti tela 48 2 MIRI FAMIĽIJA MOJA RODINA Miri famiľija 3 Me man vičinav Milan. The miro dad pes vičinel Milan. Jov hino buťakero. E daj pes vičinel Žaneta. Joj hiňi lačhejileskeri. Man hin cikno phral o Miškus. Jov hino kedvešno. Miri phen pes vičinel Marika. Joj hiňi lačhi the mištes sikhľol. 1. Thov lačhes jekhetane. O phende irin. Ko nane dilino, hino lačhejileskero. Ko nane čoro, hino baro. Ko nane hamišno, hino goďaver. Ko nane terno, hino nasvalo. Ko nane cikno, hino barvalo. Ko nane sasto, hino phuro. Moja rodina 4 Ja sa volám Milan. Aj môj otec sa volá Milan. On je pracovitý. Mama sa volá Žaneta. Ona je dobrosrdečná. Mám malého brata Miška. On je milý. Moja sestra sa volá Marika. Ona je dobrá a tiež sa dobre učí. 1. Spoj správne. Vety napíš. . Kto nie je hlúpy, je dobrosrdečný. Kto nie je chudobný, je veľký. Kto nie je skúpy, je múdry. Kto nie je mladý, je chorý. Kto nie je malý, je bohatý. Kto nie je zdravý, je starý. Miri famiľija 5 2. Ko, savo hino? Kide avri lačho lav u farbin les avri. hamišno buťakero pherasuno phuri lačhejileskeri nasvaľi nalačhi goďaveri lačhi cikno rovľardo kedvešno Moja rodina 6 2. Akí sú? Vyber správne slovo a vyfarbi ho. skúpy pracovitý vtipný stará dobrosrdečná chorá zlá múdra dobrá malý uplakaný milý 7 BERŠESKERE KOTORA 8 ŠTYRI ROČNÉ OBDOBIA Beršeskere kotora 9 3. Irin o ginde tel o čitre the thov kerekate o čitro, savo sikhavel akanutno beršeskero kotor. 1 – jaros 2 – ňilaj 3 – jesos 4 – jevend. 4. Irin savo beršeskero kotor hino tiro kamaduno u soske? 5. Irin lavenca, savo idejos hin jarone? Jarone sitinel o Jarone del o Jarone phurdel e Ročné obdobia 10 3. Očísluj obrázky a zakrúžkuj obrázok s ročným obdobím, ktoré je teraz. 1 – jar 2 – leto 3 – jeseň 4 – zima. 4. Napíš, ktoré ročné obdobie sa ti páči a prečo? 5. Napíš slovom, aké je na jar počasie? Na jar svieti Na jar často Na jar fúka Beršeskere kotora 11 6. Save lava džan ke peste? Phand len lačhes. sitinel balvaj phurdel luluďi barol kham del čiriklo hurňaľol brišind 7. Phand andre o čitro lačhe laveha. balvaj ambrela čiriklo brišind Ročné obdobia 12 6. Ktoré slová patria k sebe? Spoj slová podľa ich významu. svieti vietor fúka kvietok rastie slnko padá vtáčik lieta dážď 7. Spoj obrázok so správnym slovom. vietor dáždnik vták dážď Beršeskere kotora 13 8. Phand andre o lava le čitrenca u irin len. kham kher daraža ambrela luluďi 9. Prečhin čaraha o lava, save na patrinen kijo čitro. Aver lav farbin avri. čiriklo raka daraža bakri Ročné obdobia 14 8. Spoj slovo s obrázkom a napíš ho. slnko dom včela dáždnik kvietok 9. Prečiarkni slová, ktoré nepatria k obrázku. Zvyšné slovo vyfarbi. vták rak včela ovca Jaros Jaros avel tates ela, o khamoro taťarela. 15 10. Gen le čitrenca. Jarone sitinel o . O luluďa baron, e želeňisaľol.. andal o tate therme hurňaľon . O čerešňi the o phabaľina pen urde andro sagošne parne gada. The o pengere bzučišagoha phenen, kaj avel o . Hurňaľon luluďa luluďatar u radisaľon, hoj pale kidena gulo nektaris. The o veša pre jara šukares žeľeňisaľon. Pre žeľeňi sikhaven peskere šerore elšine šarge . Jar Jar prichádza, slniečko nás zahreje. 16 10. Čítaj s obrázkami. Na jar svieti . Rastú kvety, zelenie. prilietajú z teplých krajín . Čerešne i jablone sa obliekli do krásnych bielych šiat plných vône. Aj ohlasujú svojim bzukotom príchod . Poletujú z kvietka na kvietok a tešia sa, že opäť budú zbierať sladký nektár. Aj lesy sa na jar krásne zelenajú. Na zelenej sa objavujú prvé žlté . Ňilaj Ňilaj avel, šukares ela, radišagos amen dela. 17 11. Gen le čitrenca. Ada beršeskoro kotor rado dikhen savore manuša. hin le bare prazňini u le buťakere manušen hin dovolenki. But nipi dromaren kijo , kijo famiľiji, o čhave džan andro čhavorikane , abo phiren te . Ňilaje calo ďives sitinel o . Paňa-veša hin butfarebno. Leto Leto príde, pekne bude, veľkú radosť nám prinesie. 18 11. Čítaj s obrázkami. Toto ročné obdobie majú ľudia najradšej. V majú veľké prázdniny a pracujúci ľudia dovolenky. Veľa ľudí vtedy cestuje k , k rodinám, deti chodia do detských , alebo sa idú . V lete svieti celý deň . Príroda je pestrofarebná. Ňilaj 19 12. Kide avri lačho lav u irin o phende. (bavinel futbalos, phirel andro veš, phirel pre bicigľa, pľivinav) Ňilaje me rado Miro phral rado O Ferkus rado Miro dad rado Leto 20 12. Vyber vhodné slovo a vety napíš. (hrá futbal, chodí do lesa, bicykluje, plávam) V lete rád Môj brat rád Ferko sa rád Môj otec rád Beršeskere kotora 21 13. Pherďar o lava lačha angluňa ľiteraha. (ň, j, kh, b) ....ilaj ....am ....esos ....alvaj ....evend ....iv ....aros ....rišind Kresľin khamoro. Dikhes les, chudes les - nane. (o jiv) Ročné obdobia 22 13. Doplň slovo vhodným začiatočným písmenom. (j, l, z, s, v, d) ....eto ....lnko ....eseň ....ietor ....ima ....neh ....ar ....ážď Nakresli slniečko. Vidíš ho, chytíš ho – nie je. (sneh) Beršeskere kotora 23 14. Phand andre o lav lačhe čitroha. Irin o čitro laveha. jaros ňilaj jesos jevend Hin man ajso amal, so bijo pindre prastal, bijo muj del šol. (e balvaj ) Na dikhes man - hijaba, kaj som baro, šunes man – hijaba, kaj na vičinav. Šunen man na ča tire kana, aľe the o vasta, the o pindre. (o šil, o mrazos) Ročné obdobia 24 14. Spoj slová s obrázkom. Obrázok pomenuj slovom a napíš ho. jar leto jeseň zima Mám takého kamaráta, čo bez nôh behá, bez úst píska. (vietor ) Nevidíš ma - aj keď som veľký, počuješ ma – aj keď nekričím. Počujú ma nielen tvoje uši, ale aj tvoje ruky a nohy. (mráz) Jesos Prajtina, prajtina, šargore, pal o kašta peren korkore. 25 15. Gen le čitrenca. Pal o avel o . Andre ada beršeskero kotor nane aňi bares , aňi bares . O hine lole, narančune, šarge u peren tele pal o pre phuv. O ďivesa hine charneder. Andro jesutne čhona dodžal pro maľa e . Kaj te avas saste kampel amenge te chal . Igen lačhe hine the o . Le pes tavel lekvaris. E daj pekľa le lačhi bokheľ. Jeseň Lístie, lístie žltučké opadávaš samučké. 26 15. Čítaj s obrázkami. Po prichádza . V tomto ročnom období nie je ani veľmi , ani veľmi . je červené, oranžové, žlté a opadáva zo na zem. Dni sú kratšie. V jesenných mesiacoch dozrieva na poliach . Aby sme boli zdraví, potrebujeme jesť . Veľmi dobré sú aj . Zo sa varí lekvár. Mama upiekla z dobrý koláč. Žeľeňina the e ovoca 27 16. So dikhes pro čitre? Irin lavenca. Zelenina a ovocie 28 16. Čo vidíš na obrázkoch? Napíš slovom. Žeľeňina the e ovoca 29 17. Phen, so dikhes pro čitre, irin avri e žeľeňina the e ovoca. Žeľeňina Ovoca Zelenina a ovocie 30 17. Pomenuj obrázok, vypíš zeleninu a ovocie. Zelenina Ovocie Jevend Jevend, jevend, jevendoro, anďal adaj o šiloro. 31 18. Gen le čitrenca. Jevende del o jiv. E phuv, o hine učharde le . Le hine učharde the o . O čhavore ačhaven . O paňi andro leňa faďinel pro . Jevende ľikeras the o nekšukareder inepos andro berš e . Zima Zima, zima, zimička, mrázik si nám priniesla. 32 18. Čítaj s obrázkami. V zime sneží. Zem a sú pokryté . sú pokryté aj . Deti si stavajú . Voda v riekach mrzne na . V zime slávime aj najkrajšie sviatky v roku . Jevend 33 19. Save lava džan ke peste? Phand len lačhes. avri hin jivune manušes ačhaven le čirikle del paňi faďinel jiv hurňalon amendar šil Kresľin jivune manušes. 20. Pherďar o phende lačhe lavenca u irin len. (šil, ľegos, jivune manušes, jiv) Jevende del Avri hin O paňiandro leňa faďinel pro O čhave ačhaven Zima 34 19. Ktoré slová významom patria k sebe? Pospájaj ich. vonku je snehuliaka stavajú vtáci padá voda mrzne sneh odlietajú od nás zima Nakresli snehuliaka. 20. Doplň vety vhodným slovom. Napíš ho. (chladno, ľad, snehuliaka, sneh) V zime padá Vonku je Voda v riekach mrzne na Deti si stavajú Jevend 35 21. Rode u irin telal andro ramici o lava, save patrinen kijo jevend. p o j n i t e v k e z z i m a e a š e i c r a n n a a o p á a b i j v ť č kh u a m z k r t h a l i ľ e g o s u r b a e v p l o v ť r n z h c a m r a k o v e j i n f d ň ľ z p a r b z a l o i c e p z u o r č th čh e j b v ph n o m r n s š o u d j i v u n o m a n u š c ň e b čh u p o a z t b i kh u ť a r j Zima 36 21. Nájdite slová, ktoré charakterizujú zimu a vypíšte ich. p o z n i t e v k e z z i m a e a ch i m c r a n n a a o p á a v l s m ť č h u a m z v r t h i a n ľ a g o s u r b i e v p e d e a r n z h c á m a a k o t n h d n f d ň ľ z p n r b z o o o i c e p z u o r o t č e r b v p n o m r n s š c u d s n e h u l i a k u š c e e b č u p o a z t b i s u ť a r j 37 KHERUTNE DŽVIRI 38 DOMÁCE ZVIERATÁ Kherutne džviri 39 Džviri, saven ľikeras khere pre dvora pen vičinen kherutne džviri. O manuš len ľikerel pre chasna. Le nipenge den chaben – mas, thud, jandre, the aver. Kherutno džviros hin the e gurumňi, balo, kachňi, papiň, kačka, šošoj. O manuš ľikerel le džviren the pro radišagos. Ajso džviros hin o rikono, e mačka. 22. Irin o lava le kherutne džvirenge andro ramici. Domáce zvieratá 40 Zvieratá, ktoré chováme doma na dvore, sa volajú domáce zvieratá. Človek ich chová hlavne pre úžitok. Poskytujú ľuďom potravu – mäso, mlieko, vajcia a iné. Patrí sem aj krava, prasa, sliepka, hus, kačka, zajac. Človek chová zvieratá aj pre potešenie. Patrí sem pes, mačka. 22. Pod každé domáce zviera napíš do rámčeka jeho pomenovanie. Kherutne džviri 41 23. Kaj dživen? Phand lačhes lava. chľivos šošojarňa buďa maštaľňa kurňikos 24. Savi chasna amen hin le kherutne džvirendar? Irin. la gurumňatar la kachňatar la papiňatar la bakratar Domáce zvieratá 42 23. Kde žijú? Pospájaj. chliev králikáreň búda stajňa kurín 24. Aký úžitok máme z domácich zvierat? Napíš. z kravy zo sliepky z husi z ovce Kherutne džviri 43 25. Irin, so chibaľinel. bašno kachňori bakro bakri kocuris mačkica papiň papiňori rikono rikonoro 26. O lava, save džan ke peste farbin avri jekhaha farbaha. bašno mačka bakroro bakro kachňi mačkica kocuris bakri gurumňori rikono gurumňi kachňori gunaris rikoňi kačkica guruv grasňi rikonoro kačeris papiň grajoro graj kačka papiňori Domáce zvieratá 44 25. Dopíš, čo chýba. kohút kuriatko baran ovca kocúr mačiatko hus húsatko pes šteniatko 26. Slová, ktoré k sebe patria, vyfarbi rovnakou farbou. kohút mačka jahniatko baran sliepka mačiatko kocúr ovca teliatko pes krava kuriatko gunár fena kačiatko býk kobyla šteniatko káčer hus žriebätko kôň kačka húsatko Džviri 45 27. Le Jožkuske pen mišinde o džviri. Irin andre romaňi čhib, save džviri dživen voľnones u save hine kherutne džviri. (sarna, rikono, ruv, sap, rikovňi, kachňori, gurumňi, graj, medveďis, mokuška, mačka, papiň) Voľnones dživipnaskere džviri Kherutne džviri 28. Phand o čitro lačhe laveha. mačka šošoj bašno rikono graj kachňi Zvieratá 46 27. Jožkovi sa pomiešali zvieratá. Pomôž mu ich roztriediť, ktoré zvieratá sú voľne žijúce a ktoré sú domáce. Napíš ich v slovenskom jazyku. (srnka, pes, vlk, had, líška, sliepka, krava, kôň, medveď, veverička, mačka, hus) Voľne žijúce zvieratá Domáce zvieratá 28. Spoj obrázok so správnym slovom. mačka zajac kohút pes kôň sliepka Teštoskere kotora 47 29. Gen le čitrenca. E Marika hiňi žužipnaskeri čhajori. Tosara peske žužarel o , morel o muj, o , uchanel pes. O thovel sakovar anglo chaben. Raťi pes thovel. 30. Irin lavenca pal o čitre. Man hin jekh Man hin jekh Man hin but Man hin duj Man hin duj Man hin duj Časti tela 48 29. Čítaj s obrázkami. Marika je čistotné dievča. Ráno si umýva , tvár, a učeše sa. Vždy si pred jedlom umýva . Večer sa vždy okúpe. 30. Dopíš slová podľa obrázkov. Mám jedny Mám jeden Mám veľa Mám dve Mám dve Mám dve Teštoskere kotora 49 Irin lavenca pal o čitre. Man hin but Man hin deš Man hin duj Man hin jekh Man hin duj Man hin jekh 31. Phand o čitro lačhe laveha. Kresľin o čitro, savo chibaľinel. bala vast jakh nakh Časti tela 50 Dopíš slová podľa obrázkov. Mám veľa Mám desať Mám dve Mám jeden Mám dve Mám jedno 31. Spoj slovo s obrázkom. Dokresli chýbajúci obrázok. vlasy ruka oko nos