Rehabilitácia
®
Denník s aktivitami
Prírucka
ÚVOD
Táto brožúrka má za cieľ poskytnúť vám informácie o používaní LittlEARS®
Denníka
s aktivitami
The LittlEARS®
Denník a aktivity boli posudzované skupinou terapeutov. Výsledky
ukázali, že trénovanie profesionálov a opatrovníkov za pomoci nástrojov, pomohlo
aj deťom aj rodičom efektívnejšie komunikovať.1
Tieto aktivity sú výsledkom tejto
štúdie.
Nasledujúce stránky popisujú spôsob použitia aktivít spolu s LittlEARS Denníkom.
Dúfam, že tieto aktivity a usmernenia, navrhnuté ako doplnok LittlEARS Denníka,
budú praktickou pomôckou pre terapeutov a opatrovníkov malých detí s poruchou
sluchu. Dúfam, že odporúčania povedú k efektívnejšej a zábavnejšej interakcii
medzi dospelými a deťmi.
Julie KoŞaner
®
1
Kosaner J, Kilinc A, Aktas S, Toktay L, Kosaner M
Posúdenie LittlEARS® Denníka a aktivít ako doplnku LittlEARS® Denníka ako základ pre včasné poradenstvo pre rodičov,
2009,7-me Ázijsko-Pacifické sympózium o kochleárnych implantátoch a súvisiacich odboroch - APSCI,Singapúr
Denník s aktivitami
Prírucka
LittlEARS Denník2
pokrýva prvých 28 týždňov vývoja dieťaťa po včasnom nasadení
kochleárneho implantátu. Poskytuje opatrovníkom a terapeutom cenné informácie
o skorých fázach detského vývoja a k podpore komunikácie, počúvania a rečových
zručností. Denník propaguje starostlivé pozorovanie správania dieťaťa a umožňuje
napredovanie dokumentovať. Denník môže byť základom pre stretnutia včasnej
rodičovskej poradne, no taktiež je užitočný pre opatrovateľov na zlepšenie ich
interakčných zručností tým, že si precvičujú interakciu so svojím dieťaťom pred
terapeutom. Bolo navrhnutých 28 aktivít ako doplnok k Denníku. Tieto aktivity
zdieľajú medzi sebou rodičia a deti, zatiaľ čo sú pozorovaní terapeutom počas
stretnutí rodičovskej poradne. Aktivita navrhovaná pre každý týždeň je v súlade s
radami uvedenými v zázname denníka na príslušný týždeň a mala by rodičovi
poskytnúť možnosť v praxi uplatniť správanie popísané v Denníku.
Terapeut by mal predstaviť navrhovanú aktivitu pre daný týždeň po prejdení si
záznamu v Denníku s rodičom. Úlohou terapeuta je: vysvetliť aktivitu rodičovi;
starostlivo pozorovať interakciu medzi rodičom a dieťaťom počas aktivity, ponúknuť
povzbudenie chválením správania podporujúceho komunikáciu, vyzdvihnúť
napredovanie u dieťaťa aj u rodiča a identifikovať jednu alebo dve užitočné
komunikáciu posilňujúce techniky, na ktorých môžu pracovať. Napríklad, ak je
dospelý príliš direktívny alebo rušivý, čo vyúsťuje do toho, že dieťa sa radšej hrá
samé, terapeut môže zapracovať s dospelým na tom, aby prenechal vedenie
dieťaťu. Ak rodič nevenuje dostatočnú pozornosť dieťaťu a unikne mu význam
toho, čo mu chce dieťa komunikovať, čo má za následok žiadnu alebo nesprávne
interpretovanú rodičovskú reakciu, terapeut môže nasmerovať rodiča, nech sa
sústredí na dôkladnejšie sledovanie a počúvanie dieťaťa.
Môj LittlEARS®
Denník
Pozorovacie stretnutia poradne pre rodicov
2
Môj LittlEARS® Denník, Veekmans, Kuhn-Inacker. Meilyawati, D’Haese, 2004, MED-EL, Austria
1
Aby rodič a dieťa boli schopní komunikovať, je v prvom rade potrebné, aby sa dieťa
zaujímalo a zapájalo do aktivity. Aktivita samotná nie je dôležitá, avšak pokiaľ
aktivita nezaujme a neudrží jeho pozornosť, nebude na čom vystavať konverzáciu.
Mnoho terapeutov nemá skúsenosti s prácou s veľmi malými deťmi a ich rodinami a
potrebujú podporu a vedenie. Uvedené odporúčané aktivity sú overené a primerané
veku. Takáto referencia umožňuje, aby bol terapeut dobre pripravený, aby sa aktivity
na stretnutiach neopakovali a aby bol rodičom predstavený široký výber aktivít.
Výučbové programy ako LittleEARS Denník s doplnkovými aktivitami sú schopné
dopomôcť k udržaniu kvality poradenstva medzi odborníkmi a k rozšíreniu na
geograficky vzdialené miesta.
Poradenské stretnutia by sa za ideálnych okolností mali konať v domácom prostredí,
kam by učiteľ/terapeut dochádzal. V mnohých krajinách to však nie je uskutočniteľné.
Miestnosť na klinike alebo v rehabilitačnom centre, kde sa konajú stretnutia poradne
pre rodičov, by mala byť čo najviac “domácka”, s mäkkým posedením (pohovka,
vankúše, posteľ), kuchynskou časťou, umývadlom a malou chladničkou. Do
poradenského stretnutia by najviac mala byť zapojená osoba, ktorá trávi s dieťaťom
najviac času. Obvykle je to matka, ale môže to byť aj otec alebo opatrovník. Ak má
dieťa súrodencov, ktorí sú tiež väčšinou doma, aj tí by sa mali zúčastňovať stretnutí.
Z času na čas je užitočné nahrávať komunikáciu dospelého a dieťaťa, aby bol video
záznam o napredovaní a aby sa komunikácia dala lepšie vyhodnotiť. Stupnicu
hodnotenia rodinnej interakcie je najlepšie vypĺňať po niekoľkonásobnom zhliadnutí
videonahrávky komunikácie rodiča a dieťaťa. Pre rodiča je veľmi užitočné, keď si
pozrie a vyhodnotí svoju vlastnú interakciu so svojím dieťaťom.
Typ aktivity
Klinické prostredie
Videonahrávky
2
Malé deti do veku troch rokov a hlavne dvojročné môžu byť roztržité, neschopné
dokončiť štruktúrovanú aktivitu a nemusia byť schopné po dlhšiu dobu sledovať
konanie druhých. Z týchto dôvodov je 28 odporúčaných aktivít neštruktúrovaných.
Dospelý by mal mať na zreteli nasledujúce základné princípy pri interakcii s
dieťaťom, bez ohľadu na aktivitu:
1.	Dospelý by sa nemal nechať príliš pohltiť hračkami, keďže to môže zabrániť
rodičovi, aby pozorne sledoval dieťa.
2.	Dospelý by mal veľmi dôkladne pozerať a počúvať dieťa, aby mohol jednoznačne
pochopiť zámery dieťaťa. V začiatkoch učenia sa rozprávať môže dieťa začať
rozumieť tomu, čo dospelý hovorí, jedine ak slová a slovné spojenia, ktoré
dospelý hovorí, súvisia s myšlienkami a činnosťami dieťaťa.
3.	Malé dieťa by malo mať voľný prístup k hračkám a predmetom. Malým deťom sa
nepáči “len pozerať”, radšej sú samé aktívne. Ak sa dieťa zaujíma, je zapojené,
mysliace a aktívne, bude mať nápady na zdieľanie, a tým pádom aj potrebu
komunikovať.
4.	Hračky a predmety by mali byť prezentované v súvisiacich množinách tak, aby
malé dieťa mohlo niečo s hračkou alebo predmetom robiť. Napríklad mačka na
hranie by mala byť prezentovaná spolu s miskou, mliekom, vankúšom a
zvončekom na stuhe, ktorú možno uviazať mačke okolo krku. Dieťa tak bude
mať možnosť mačku nakŕmiť, dať ju spať a počúvať zvonenie zvončeka popri
manipulácii s mačkou. Táto aktivita dáva dospelému možnosť hovoriť v
slovných spojeniach o tom, čo sa deje.
5.	Dospelý by mal nasledovať to, o čo prejaví záujem malé dieťa. Malé dieťa
dokáže len letmo nasledovať záujmy druhých. To znamená, že dospelý sa musí
“hrať” tak, ako sa chce hrať dieťa. Prinajmenšom, môže dospelý robiť to, čo
robí dieťa. To sa nazýva paralelná hra. Avšak, cieľom by malo byť, aby sa hrali
spolu. Dospelý sa bude musieť sám zapojiť do hry dieťaťa! Malé dieťa radšej
prijme dospelého, ktorý mu pomôže dosiahnuť, čo samé chce (napomáhanie
hre), než toho, ktorý chce hru riadiť. Dospelý môže pomôcť dieťaťu napríklad
pri otváraní krabice alebo pretlačení tvaru cez otvor. Avšak, dospelý by mal
nechať dieťa najprv skúsiť samé aj niekoľkokrát a zasiahnuť až na požiadanie.
6.	Dospelý by sa nemal snažiť zapojiť batoľa do vopred určenej hry, pretože taká
väčšinou malé dieťa nezaujíma.
Základné princípy interakcie medzi dospelým a malým diet’at’om
3
7.	Malé deti často dookola opakujú rovnaké činnosti. Napríklad môžu vložiť 1
alebo 2 lopty do krabice, potom ich vyklopiť, znova ich vložiť, potom ich znova
vybrať a tak ďalej. Malé deti zriedka postupujú k logickému koncu, že by
napríklad umiestnili všetky lopty do krabice a potom ich všetky vybrali. Dospelí
by mali mať trpezlivosť, a pokiaľ je malé dieťa zaujaté touto repetitívnou
činnosťou, mali by hre napomáhať a vyslovovať potrebné repetitívne jazykové
vstupy.
8.	Dospelí môžu niektoré hry modelovať a rozšíriť tak dieťaťu repertoár.
Napríklad môžu ukázať, ako bábike utrieť ústa po imaginárnom napití. Avšak,
musí sa to spraviť v správnom momente, keď je dieťa vnímavé, napríklad keď
stratilo záujem o aktivitu a je pripravené začať ďalšiu.
9.	Malé dieťa by malo byť čo najviac zaneprázdnené a malo by mať dovolené
skúšať a otvárať veci, nalievať veci a pod. Avšak, to neznamená, že dieťa sa
môže počas stretnutia správať zle alebo nevhodne. Napríklad, ak by
vyprázdnilo všetok prací prostriedok do práčky alebo schválne rozlievalo vodu
všade naokolo, pri “pomáhaní” s praním. Dospelý by mal dať dieťaťu veľmi
jasne najavo, že takéto správanie je neprípustné, vyslovením jasného “Nie!”. Ak
dieťa pokračuje, dospelý by mal prestať venovať dieťaťu pozornosť, zastaviť
aktivitu a odložiť hracie predmety preč.
10.	Dospelý by sa mal pokúsiť stavať na činnostiach, ktoré začalo dieťa a skúsiť
rozvíjať krátke, opakovateľné hracie rutiny. Malé dieťa môže posadiť do vláčika
“mamku” a dospelý posadí do vláčika “tatka”. Dospelý povzbudí dieťa, aby
tlačilo vláčik ďalej vyslovením “šušú!”. Dospelý priblíži “tatka” k “domu” z
krabice a povie “ahoj” a schová ho pod krabicu. Ak je dieťa ochotné, vláčik sa
môže vrátiť a zobrať viac “ľudí”. Je však pravdepodobné, že malé dieťa nebude
pokračovať v tejto rutine, ale že okamžite znova zoberie “mamku”. Pokiaľ je
dieťa užitočne zaneprázdnené a šťastné, dospelý by sa nemal snažiť “nútiť”
dieťa hrať sa tak, ako to chce dospelý.
4
Manažment hraciek
Dieťa by malo mať voľný prístup k určitým hračkám, aby si mohlo vybrať kedy a s
čím sa bude hrať. Tieto hračky môžu byť uložené v košíku položenom na podlahe.
Hračky by mali byť udržiavané v čistote a pokazené hračky by sa mali zahodiť.
Dieťa by malo byť chválené za to, že s hračkami vhodne zaobchádza. Položky v
košíku je potrebné z času na čas obmieňať, aby sa predišlo nude. Špeciálne hračky
by mali byť uložené mimo dosahu dieťaťa a mali by byť vybrané len pri hracích
stretnutiach. Ak sa dieťa nespráva dobre alebo zámerne “špeciálne” hračky ničí,
mali by byť tieto hračky okamžite schované. Dieťa sa väčšinou chce hrať s
neznámymi hračkami, takže vyhradenie takýchto hračiek na hru dospelého s
dieťaťom by malo mať za následok, že dieťa je ochotnejšie komunikovať s
dospelým, aby sa mohlo hrať s hračkami.
Rozvoj malého dieťaťa je možné urýchliť zvýšením počtu interakcií jeden na
jedného, ktoré dieťa zažije. Domáce prostredie môže byť dosť hlučné, rušivé a
hektické, kde veľa ľudí rozpráva naraz o rôznych veciach. Z toho dôvodu je
užitočné, ak sa budete venovať výlučne hraniu s dieťaťom v tichej miestnosti, s
minimom rušivých elementov, po krátky čas každý deň. Z takýchto hracích
stretnutí budú ťažiť najmä deti, ktoré majú ťažkosti so sústredením a udržaním
pozornosti. Dospelý môže pri týchto domácich hracích stretnutiach vyskúšať
opakovať aktivity, ktoré robili na stretnutiach rodičovskej poradne.
Učenie jazyka prebieha počas celého dňa a rodičia by sa mali pokúsiť využiť každú
príležitosť na to, aby hovorili so svojím dieťaťom spôsobom, ktorému bude
rozumieť. Malé deti sa učia jazyk tak, že počas celého dňa komunikujú pri
rutinných aktivitách so svojimi opatrovníkmi. Časom, ako sa robia a hovoria veci
rovnakým spôsobom každý deň, sa dieťa naučí význam slov a spojení a začne
samé od seba skúšať “hovoriť”.
Aj preto sa niektoré z 28 odporúčaných aktivít týkajú rutinných úloh, ako je
obliekanie a príprava jedla. Komunikácia o takých aktivitách za prítomnosti
podporujúceho terapeuta maximalizuje to, ako môžu rodičia tieto situácie využiť
doma.
Ucenie jazyka prebieha pocas celého dna, každý den
‘“Špeciálny” cas hrania dospelého s diet’at’om
5
Pre každú aktivitu sú uvedené podrobné odporúčania pre spôsob vykonania
aktivity, spolu so zoznamom potrebného materiálu. Tieto aktivity sú najdôležitejšie
pre ten istý týždeň v LittlEARS Denníku. Je vyhradené miesto pre zaznamenanie
dátumu stretnutia a mená účastníkov. Taktiež je určené miesto pre zaznamenanie
akýchkoľvek výnimočných situácií, ktoré majú vplyv na rodiča alebo dieťa, napr.
“mrzutosť” dieťaťa kvôli chorobe, nesústredenosť matky kvôli problémom v
domácnosti.
Terapeut by mal dospelému ukázať materiály, zatiaľ čo dieťa zabáva pomocník.
Terapeut by mal potom s dospelým prejsť osnovu aktivity. Dospelý nemusí byť
schopný vstrebať všetky informácie a môže príležitostne potrebovať od terapeuta
naznačiť a poradiť počas toho, ako komunikácia napreduje. Nemali by platiť veľmi
prísne pravidlá a z času na čas môže terapeut sám komunikovať s dieťaťom a
pokúsiť sa namodelovať želané komunikatívne správanie alebo techniku, k
použitiu ktorých je dospelý nabádaný.
Do každej aktivity sú vpletené určité témy a techniky. Niektoré z týchto techník
zahŕňajú získanie pozornosti dieťaťa pred prezentáciou materiálov, umožnenie
voľného prístupu dieťaťa k hračkám, predstavenie hračiek v sadách, nasledovanie
záujmu dieťaťa a povzbudenie dieťaťa, aby venovalo pozornosť zvuku. Iné témy a
odporúčania sú prezentované v následných lekciách, napr. príprava hracej scény
pred vstupom dieťaťa do miestnosti, ako v 4. týždni: príprava na pranie a vešanie
prádla, alebo dôležitosť vodenia dieťaťa na výlety ako v 20. týždni: hranie so
zvieracími hračkami.
Iné aktivity majú úplne konkrétne témy, ako v 5. týždni: riekanky, v 23. týždni: hra
na bicie nástroje a v 25. týždni: prezeranie knižiek.
Mnohé aktivity sú navrhnuté tak, aby pomohli rodičovi využiť rutinné činnosti v
domácnosti na podporu jazyka, napr. v 17. týždni: prestrieť stôl a zdieľať jedlo a v
27. týždni: poodkladať nákup
Po uplynutí 28 týždňov by dospelý mal získať niekoľko užitočných techník
využívajúcich správanie na podporu komunikácie a byť schopný dobre využívať
rutinné činnosti v domácnosti na podporu jazykového vzdelávania svojho dieťaťa
Popis hárku s aktivitou
6
Hodnotenie výskytu dôležitého správania u dospelého a dieťaťa by malo
terapeutovi pomôcť pri poskytovaní ďalších rád a usmernení. Každé správanie sa
hodnotí nasledovne:
	 0 = Správanie nie je pozorovateľné
	 1 = Správanie sa vyskytuje príležitostne
	 2 = Správanie sa vyskytuje pravidelne
Terapeut by mal založiť svoje hodnotenie na základe informácií z pozorovacích
stretnutí v poradni a na základe zhliadnutia videonahrávok komunikácie rodiča s
dieťaťom počas stretnutí.
Hodnotenie v pravidelných intervaloch, povedzme každý mesiac, umožňuje
udržiavať záznam o napredovaní. Poukázanie na pokrok u rodiča dvíha morálku a
pomáha rodičovi udržať pozitívny prístup. Nízke hodnotenie v niektorej oblasti
môže poukazovať na slabé stránky, aby bolo možné podniknúť primerané
opatrenia. Dospelý, ktorý dosahuje nízke hodnotenie v schopnosti rozvíjať hraciu
rutinu, by mohol sledovať terapeuta, ako rozvíja hraciu rutinu a terapeut by si
mohol s dospelým prejsť niekoľko rôznych príkladov.
Vypĺňaním Denníka, zapájaním sa počas pozorovacích poradní, na ktorých sa tieto
odporúčané aktivity vykonávajú, by rodičia dieťaťa mali získať viac vedomostí a
časom byť stále viac schopní efektívne komunikovať so svojím dieťaťom. Tento
pokrok by sa mal odzrkadliť na zvýšenom počte vysokých hodnotení v hodnotiacej
škále rodinnej komunikácie. Aj hodnotenie dieťaťa by malo časom narastať. Aj keď
je každý rodič a dieťa jedinečný a vyvíjajú sa rozličným tempom, terapeut by mal
spozornieť a vykonať ďalšie zisťovanie, pokiaľ by hodnotenie bolo statické, alebo
malo klesajúcu tendenciu. Rodič môže doma riešiť závažné problémy, napríklad
môže mať doma ďalšie choré dieťa, môže byť deprimovaný, alebo môže mať doma
partnera bez práce. Rodičovi v takejto situácii je vhodné odporučiť odborné
poradenstvo. Je možné, že dieťa, ktoré dosahuje statické hodnoty v hodnotení, so
svojím kochleárnym implantátom nepočuje dostatočne. To môže byť známkou
problému, ktorý je možné jednoducho vyriešiť. Problém môže spôsobovať chybný
procesor alebo nevhodné nastavenie rečového procesora. Terapeut by mal v
takomto prípade bezodkladne odporučiť návštevu dieťaťa u svojho audiológa.
Popis hodnotiacej škály rodinnej komunikácie
7
M00727 1.0
www.medel.com
MED-EL GmbH Niederlassung Wien
office@at.medel.com
MED-EL Deutschland GmbH
office@medel.de
MED-EL Deutschland GmbH Büro Berlin
office-berlin@medel.de
MED-EL Deutschland GmbH
Office Helsinki
office@fi.medel.com
MED-EL Unità Locale Italiana
ufficio.italia@medel.com
VIBRANT MED-EL France
office@fr.medel.com
MED-EL BE
office@be.medel.com
MED-EL GmbH Sucursal España
office@es.medel.com
MED-EL GmbH Sucursal em Portugal
office@pt.medel.com
MED-EL UK Ltd
office@medel.co.uk
MED-EL UK London Office
office@medel.co.uk
MED-EL Corporation, USA
implants@medelus.com
MED-EL Latino America S.R.L.
medel@ar.medel.com
MED-EL Colombia S.A.S.
Office-Colombia@medel.com
MED-EL Mexico
Office-Mexico@medel.com
MED-EL Middle East FZE
office@ae.medel.com
MED-EL India Private Ltd
implants@medel.in
MED-EL Hong Kong
Asia Pacific Headquarters
office@hk.medel.com
MED-EL Philippines HQ
office@ph.medel.com
MED-EL China Office
office@medel.net.cn
MED-EL Thailand
office@th.medel.com
MED-EL Malaysia
office@my.medel.com
MED-EL Singapore
office@sg.medel.com
MED-EL Indonesia
office@id.medel.com
MED-EL Korea
office@kr.medel.com
MED-EL Vietnam
office@vn.medel.com
MED-EL Japan Co., Ltd
office-japan@medel.com
MED-EL Liaison Office
Australasia
office@au.medel.com
MED-EL Medical Electronics
Headquarters
Fürstenweg 77a
6020 Innsbruck, Austria
office@medel.com