Didaktický test -Nástroj systematického zisťovania výsledkov výuky -Obsahuje prvky, ktoré je možné využiť aj v pedagogickom výskume Druhy didaktických testov A)Didaktické testy podľa meranej charakteristiky výkonu 1.Test rýchlosti -Jednoduché úlohy -Čím viac položiek, tým lepšie skóre •2. Test úrovne -Nezohľadňuje sa časové hľadisko -Zoradené úlohy od najjednoduchšej po najzložitejšiu -Koniec vtedy, keď respondent nie je schopný riešiť ďalšiu úlohu Druhy didaktických testov •B) Didaktické testy podľa dokonalosti prípravy testu a jeho vybavenia 1.Štandardizované – vymedzené podmienky, postupy. Príručky pre testovanie spolu s testami -Štádia overovania -Celoplošné testovanie -Opakované merania Druhy didaktických testov •2. Neštandardizované -účelové, tvoria ich učitelia -Overenie výuky za určité obdobie • •3. Kvázištandardizované -Viažu sa na určitý typ školy, miesto (okres, kraj) -Slúžia najmä na výskumné účely -Predvýskum, menší výskumný súbor ako štandardizované -porovnávanie Druhy didaktických testov •C) Podľa obsahového zamerania 1.Monotematické – zamerané na jedno téma 2.Polytematické - tematické okruhy jedného predmetu •- Otázky z rôznych predmetov 1. Druhy testových úloh •Úlohy s voľnými odpoveďami -Zapísanie vo forme vety •2 typy: otvorená široká úloha – napr. vysvetlenie, popis -Ťažké na vyhodnotenie •Otvorená úloha so stručnou odpoveďou – doplňovacie a produkčné Druhy testových úloh •2. Uzavretá odpoveď •Dichotomické – dve možnosti odpovedí •Úlohy s výberom odpovedí •Priraďovacie úlohy •Usporiadavacie úlohy Druhy testových úloh •3. Grafické a konštrukčné úlohy •Grafické vychádzajú z obrázkov alebo tabuliek, do ktorých žiaci umiestňujú chýbajúce názvy, odborné termíny, faktografické údaje, ktoré alebo usporadúvajú, klasifikujú, alebo ich podľa požiadavky zadania tvoria, zostavujú či rátajú podľa naučených postupov. •Konštrukčným úlohám možno prirátať aj pestrú paletu úloh, v ktorých sa od žiaka vyžaduje triediť a zaraďovať pojmy do tabuliek a grafov Postup pri konštrukcii didaktického testu •1. krok: Vymedzenie účelu testu. •2. krok: Vymedzenie rámcového obsahu DT. •3. krok: Príprava testovej špecifikácie. •4. krok: Určenie formy úloh a vytvorenie banky úloh. •5. krok: Určenie testovacieho času. •6. krok: Určenie počtu úloh DT. •7. krok: Určenie formy testu a počet variantov DT. •8. krok: Návrh predbežnej podoby testu a pilotovanie úloh. •9. krok: Určenie spôsobu skórovania a klasifikácie. •10. krok: Posúdenie testu kompetentným odborníkom. •11. krok: Predbežné overenie testu. •12. krok: Finálna úprava testu a jeho foriem. • Skórovanie a klasifikácia didaktických testov -Úlohy sa neznámkujú, ale bodujú – skórovanie -Skóre DT – celkový počet bodov •Skórovanie pri otvorených úlohách – zložené skórovanie •Každý krok riešenia je ohodnotený jedným bodom Skórovanie a klasifikácia didaktických testov •Skórovanie pri uzavretých úlohách •Správna odpoveď – 1 bod •Nesprávna odpoveď – 0 bodov • •Skórovanie pri polouzavretých úlohách • - obdobné ako v predošlom prípade Spracovanie didaktických testov •Kvalitatívna analýza – rozbor jednotlivých úloh -Určenie najčastejších chýb -Kategorizácia na chyby hlavné a vedľajšie •Hlavné chyby – spôsobené neporozumením a nepochopením •Vedľajšie chyby – prehliadnutie, drobné nepresnosti Spracovanie didaktických testov •Kvantitatívna analýza •Relatívna úspešnosť - podiel úspešných riešiteľov zo všetkých respondentov • •Skóre – bodovanie, súčet bodov, ktorý žiak dosiahol Ďalšie možnosti spracovania •Primeranosť času •Určenie podozrivých úloh – menej ako 20 % veľmi ťažké úlohy •- Viac ako 80 % - veľmi ľahké úlohy Validita výskumného nástroja •Schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo bolo zamýšľané zisťovať. •Vyjadrenie o platnosti výskumného nástroja. •Rozlišujeme niekoľko druhov validity a im zodpovedajúce spôsoby jej určovania. • Validita výskumného nástroja •Konštruktová validita - konštrukt je určitá ľudská črta alebo vlastnosť. •Konštruktová validita sa zisťuje niekoľkými spôsobmi: 1. Hodnotenie výskumného nástroja expertmi. 2. Porovnanie výsledkov daného nástroja s podobným nástrojom. 3. Použitie faktorovej analýzy. Validita výskumného nástroja •Obsahová validita •Vyjadrenie, či obsah výskumného nástroja zodpovedá tomu, čo budete zisťovať. •Obsahová validita testu sa zisťuje expertným posúdením. Expertmi sú skúsení učitelia, metodici, inšpektori, autori učebnice a pod. Validita výskumného nástroja •Súbežná validita •vyjadruje, aký tesný je vzťah medzi výsledkami zistenými pomocou daného nástroja a určitým kritériom. Kritériom je určitý štandard, norma, výkon. Reliabilita výskumného nástroja •= presnosť a spoľahlivosť výskumného nástroja •Tri základné faktory, ktoré ovplyvňujú reliabilitu: 1. Rozsah výskumného nástroja. 2. Homogenita výskumného nástroja. 3. Obťažnosť úloh. Reliabilita výskumného nástroja •Zisťovanie reliability: 1. Opakovanie administrácie výskumného nástroja. 2. Rozpolovanie výskumného nástroja. 3. Odhad vnútornej konzistencie výskumného nástroja (Kuder-Richardson, Cronbachovo alfa, dvaja hodnotitelia (inter-rater reliabilita)). Reliabilita výskumného nástroja 1.Opakovanie administrácie výskumného nástroja •Nazýva sa aj test – retest •Výskumný nástroj sa zadá 2x tým istým respondentom s časovým odstupom •Následne sa vypočíta miera zhody Reliabilita výskumného nástroja 1.Opakovanie administrácie výskumného nástroja •Miera zhody sa vyjadruje korelačným koeficientom (minimálne r = 0,70) •Dĺžka časového odstupu – krátky -> zapam´tanie odstupu •dlhý -> vlastnosť sa môže zmeniť •cca 3 – 4 týždne Reliabilita výskumného nástroja •2. Rozpolovanie výskumného nástroja •Administrácia len 1x •Test sa rozdelí na dve polovice – párne a nepárne položky •Vzájomná korelácia Reliabilita výskumného nástroja •3. Odhad vnútornej konzistencie •Vzorec Kudera a Richardsona č. 21 -Len pre dichotomické položky • • •K – počet položiek výskumného nástroja •AP – aritmetický priemer výsledkov •S2 – druhá mocnina smerodajnej odchýlky vzorec-kr.png Reliabilita výskumného nástroja •3. Odhad vnútornej konzistencie •Cronbachovo alfa •Ak nie sú dichotomické •Výpočet štatistické softvéty •Obvykle hraničná hodnota α = 0,70 •Pri nových výskumných nástrojoch α = 0,60 Experiment •je špeciálna situácia na testovanie hypotéz •ako jediná z výskumných metód vie dokázať kauzálne dôsledky • •Iné výskumné metódy – len vzájomné vzťahy javov, nemôžeme však s istotou potvrdiť, že tieto vzťahy sú kauzálne. Experiment •na zistenie efektívnosti edukačného pôsobenia (vzdelávacieho programu, intervencie, tréningu, učebnice a pod.). •pozorovanie, dotazník, interview... - tieto výskumné metódy slúžia na opis edukačnej reality, prípadne aj na opis jej zmeny, ale nie na zistenie jej efektívnosti. •je nevyhnutnou výskumnou metódou pri zavádzaní edukačných zmien a inovácií a uskutočňovaní transformácií alebo reforiem Experiment •je komplexná výskumná metóda •používa aj iné výskumné metódy na získanie údajov o subjektoch experimentu – test, dotazník, pozorovanie, škálovanie, sociometria atď. na zistenie charakteristiky subjektov – a to pred i po skončení experimentu •pri takomto výskume sa používa skupina výskumných metód, ktoré sú rámcované experimentom Kauzalita •jav A → dôsledok D •nový liek → vyliečenie (vyliečenie nastalo vplyvom lieku) •športový tréning → rekord (rekord nastal vplyvom športového tréningu) •zvýšenie motivácie žiaka učiť sa → lepšie učebné výsledky (lepšie učebné výsledky vznikli vplyvom zvýšenia motivácie) Podmienky kauzality •1. Jav (príčina) musí predchádzať jeho dôsledkom. •jav A musí existovať pred dôsledkom D • •„Intenzívne sledovanie akčných televíznych filmov zvyšuje frekvenciu agresívneho správania adolescentov.“ Podmienky kauzality •2. Jav a dôsledok musia spolu kovariovať •tak ako sa mení jav, mení sa aj jeho dôsledok • •„Čím viac zhliadnutých agresívnych filmov, tým viac násilného správania u detí.“ Podmienky kauzality •3. Žiadne alternatívne vysvetlenie zmien inými príčinami • •„Vylúčiť pôsobenie iných premenných (javov), ktoré môžu spôsobiť zvýšené agresívne správanie detí (únava, zlá známka, hádka).“ Nezávislá a závislá premenná •Nezávislá premenná – jav (príčina), s ktorým sa manipuluje a spôsobuje dôsledok. • •Závislá premenná – dôsledok vplyvu nezávislej premennej. • •Výskumník manipuluje s nezávisle premennou a zisťuje, aký to má dôsledok na závisle premennú. Príklady premenných nezávisle premenná → závisle premenná nový liek → vyliečenie akčné filmy → agresívne správanie neformálne vzdelávanie → lepšie učebné výsledky Manipulácia s nezávislou premennou 1.najskôr manipulovať s nezávislou premennou 2.nestačí meniť len úrovne nezávislej premennej, ale merať aj hodnoty závislej premennej 3.odstrániť potencionálny vplyv vonkajších „škodlivých“ premenných Manipulácia s nezávislou premennou •Manipulácia s nezávislou premennou nie je problematická (intenzita osvetlenia; frekvencia pochvál, obtiažnosť testu). • •Problematická manipulácia je v určitých prípadoch (pohlavie, vek,...). Zvýšená pozornosť venovaná vplyvu nežiaducich premenných. Interná validita •Predpoklad pre hodnovernosť záverov. •Vyjadruje stupeň do akej miery experiment nedovoľuje iné vysvetlenie, ako to, ktoré vychádza zo skúmanej hypotézy. •Náhodnosť a homogenita sú odpovede na elimináciu problémov s internou validitou. •Existencia možných mechanizmov porušenia internej validity. Externá validita •Prenositeľnosť výsledkov na iné situácie. •Zovšeobecnenie záverov na iné prípady. •Maximalizácia internej validity – práca v umelých podmienkach. •Je to stupeň, do akej miery výsledky zostanú v platnosti pri zmenených podmienkach. Externá validita •Dve kategórie 1.Populačná validita – zaujíma sa o pokusné jednotky vo výskume. •Faktory: a)Populácia v experimente – je možné preniesť výsledky z pokusu s 16-ročnými stredoškolákmi na všetkých stredoškolákov? b)Interakcia – pôsobenie medzi nezávislou premennou a osobnostnými charakteristikami. Výsledok vyjde validný pre získanú vzorku. Bude validný pre deti z mesta, ak vzorkou boli mestské deti? Externá validita •2. Ekologická validita – zaujíma sa o ostatné stránky pokusu: čo sa robilo, kto to vykonával, ako a kedy. • •Keby sa štúdia vykonávala v inom prostredí, keby sa použil iný test a pokus trval kratšiu dobu, boli by výsledky podobné? Faktory týkajúce sa ekologickej validity 1.Definícia konštruktov, závislej a nezávislej premennej – špecifické definície konštruktov a premenných. Vnímanie pojmov inak subjektmi aj výskumníkmi 2.Hawthornský efekt – subjekty vedia, že sú súčasťou výskumu, tak sa správajú inak Faktory týkajúce sa ekologickej validity •3. Efekt novosti – šetrenie je tak zaujímavé pre respondentov, že môžu vzniknúť výsledky, ktoré by po uvedení do praxe neboli tak preukazné •4. Efekt rivality – ak sa kontrolná skupina cíti „oklamaná“ a poškodenie sa snaží nahradiť zvýšeným úsilím •5. Efekt experimentátora – respondenti sa snažia prispôsobiť očakávaniu experimentátora • Faktory týkajúce sa ekologickej validity •6. Interakcia medzi dobou merania a šetrením – hodnota výsledkov je závislá na dobe merania. Napr. určité meranie je možné previesť na začiatku alebo na konci školského roka. Bude mať doba pokusu vplyv na výsledky? Meranie závislej premennej •Meranie je neproblémové – počet správnych odpovedí, názory, trvanie odpovede. • •Problémom býva stanovenie citlivosti výskumného nástroja. •Efekt podlahy •Efekt stropu Existencia dvoch skupín subjektov •Experimentálna ↔ Kontrolná skupina • •Účinnosť edukačného pôsobenia (vyučovacej metódy), môžete tak urobiť len vtedy, keď jej fungovanie porovnáte s fungovaním iného edukačného pôsobenia. Existencia dvoch skupín subjektov •Experimentálna skupina – má nasadený nový prvok. • •Kontrolná skupina - pracuje iným spôsobom. • • Skupiny pracujú za rovnakých časových, materiálnych a ďalších podmienok. Existencia dvoch skupín subjektov •Podmienku existencie kontrolnej skupiny nie je možné v pedagogickom výskume obísť. Preto i účinnosť, efektivita, frekvencia, kvalita a iné vlastnosti, ktoré sa viažu na nezávisle premennú, sa musia vždy vyjadrovať v druhom stupni prídavného mena alebo príslovky. • •Teda: •A je účinnejšie ako B •A je efektívnejšie ako B •A je frekventovanejšie ako B •A je kvalitnejšie ako B •Prirodzene, podľa teoretických predpokladov výskumníka, je možné zvoliť inú polaritu vzťahu: •A je menej účinné ako B •A je menej efektívne ako B •A j menej frekventované ako B •A je menej kvalitné ako B Vyrovnanosť experimentálnej a kontrolnej skupiny •Rovnocenné v ukazovateľoch, ktoré môžu ovplyvniť závisle premennú. •Na začiatku experimentu potrebujete mať rovnaké (presnejšie približne rovnaké) skupiny subjektov v obidvoch skupinách, aby ste na konci experimentu získali nerovnaké skupiny subjektov. Hodnoty experimentálnej a kontrolnej skupiny budú nerovnaké v závisle premennej vplyvom experimentálneho pôsobenia. Spôsob zostavenia rovnocenných skupín Rozsah experimentálnej a kontrolnej skupiny •Dostatočne veľký. •Skupiny majú byť také veľké, aby sa výsledky dali zovšeobecňovať na daný výberový súbor, z ktorého sa subjekti vybrali. •Obidve skupiny by mali byť približne rovnako veľké. Kváziexperiment náhodný výber subjektov Nenáhodný výber subjektov •podľa kľúčových charakteristík, ktoré môžu ovplyvniť závisle premennú. Napr. vek, ročník štúdia, pohlavie, IQ, prospech, motivácia, záujmy, doterajšie vedomosti, bydlisko, charakteristiky domova a pod. •čo najviac podobných kľúčových charakteristík •výber subjektov sa uskutočňuje na začiatku experimentu Vstupné meranie •Zistenie nakoľko sú experimentálna a kontrolná skupina podobné. •Okrem testu napríklad škálovanie, dotazník, štruktúrované pozorovanie, sociogram a pod. •Zadávané sú v rovnakom čase a za rovnakých podmienok u obidvoch skupín. Meranie závislej premennej - posttest •Zistenie vlastností subjektov na konci experimentu. •Rozdiel medzi výsledkami v preteste a postteste na konci experimentu v každej zo skupín. •Zisťuje sa ním vplyv nezávislej premennej na závislú. Vyjadrenie výsledkov experimentu •Náhodne vybraté subjekty. • • • • •Zistiť štatisticky významný rozdiel medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou. vyjadrenie výsledku Vyjadrenie výsledkov experimentu •Nenáhodne vybraté subjekty. • • • • •Rozdiel medzi pretestom a posttestom u experimentálnej a kontrolnej skupiny. vyjadrenie výsledku Krátkodobé a dlhodobé efekty experimentu •Efekt nezávislej premennej je zväčša skúmaný bezprostredne skončení experimentu. • •Retenčný test – efekt je skúmaný s odstupom času, až niekoľko mesiacov po skončení experimentu. Typológia vonkajších premenných 1.História – spoľahlivosť kauzálnych záverov je ohrozená paralelnými udalosťami. •Čím dlhší čas medzi meraniami uplynie, tým je väčšia možnosť vplyvu iných udalostí resp. okolností. •Udalosti môžu byť rôzne – zmena prostredia, zmena správania,... Typológia vonkajších premenných •2 . Prirodzený vývoj – zmena v závislej premennej nemusí nastať ako dôsledok pôsobenia nezávislej. •Efekt prirodzeného vývoja, biologického a psychického zrenia – nesúvis s nezávislou premennou. •Napr.: Zrenie CNS, zmeny súvisiace s vekom, adaptácia na nové podmienky. Typológia vonkajších premenných •3. Neekvivalentnosť skupín •Porovnávanie jabĺk s hruškami. •Príklad – jednu skupinu vedie aprobovaný učiteľ a druhú neaprobovaný. Typológia vonkajších premenných •4. Efekt merania - nezámerný vplyv pretestu na posttest. Respondenti si zapamätajú svoje odpovede v preteste a zopakujú ich v postteste. •Používať alternatívne nástroje. Typológia vonkajších premenných •5. Experimentálna mortalita – nechcený úbytok osôb v priebehu experimentu. •Úbytok môže byť znak, že s experimentom nie je niečo v poriadku. •Pr.: Terapia osôb – 50 subjektov – nová liečebná metóda – trvanie 1 rok. V priebehu experimentu odíde 35. na koci terapie u zvyšných zistí zlepšenie stavu. Bol by zdravotný stav zlepšený, keby ostali všetky? Typológia vonkajších premenných •6. Reaktivita pokusných osôb – zmeny nespôsobuje nezávislá premenná, ale očakávanie pokusných osôb. •Experimentátori sa snažia odstrániť vplyv premennej zahmlením skutočného zámeru experimentu. •Pr.: terapeut (známa osoba) vs. terapeut (neznáma osoba). Úspešnosť liečenia u prvého terapeuta 100 % u druhého 70 %. Uzdravenie mohla by len viera, nie skutočný zásah terapeuta. Typológia vonkajších premenných •7. Očakávanie zo strany experimentátora •Experimentátor môže navádzať respondentov k správaniu určitého typu. •Pr.: Pri postteste môže experimentátor navádzať na správne odpovede u experimentálnej skupiny rôznymi nápovedami (odkašlanie si,...). Typológia vonkajších premenných •8. Diferencovaný výber subjektov - niektorí respondenti boli vybratí tak, že majú výhodnejšie vlastnosti než zvyšok subjektov – majú napr. vyššiu motiváciu. •Pr.: Dobrovoľný experiment – nedostatok subjektov – boli pribraní, ktorým za účasť sľúbil kredit naviac. Motivácia bola u oboch skupín iná. Metódy kontroly vonkajších premenných 1.Eliminácia – vylúčenie premennej z experimentu. •Niektoré premenné nie je možné eliminovať – vek, motivácia, predchádzajúce vedomosti. •Pr.: vzťah medzi veľkosťou písma a rýchlosťou čítania – umiestnenie subjektov do izolovanej miestnosti. Metódy kontroly vonkajších premenných •2. Stabilizácia – ak nedokážeme premenné eliminovať snažíme sa ich udržať počas celej doby na rovnakej úrovni. •Pr.: na čítanie môže mať vplyv aj farba papiera, či intenzita osvetlenia. Všetky papiere budú biele, intenzita bude rovnaká, font bude rovnaký. Metódy kontroly vonkajších premenných •3. Znáhodňovanie a vyrovnávanie •Zistené rozdiely môžu nastať nerovnakými skupinami, nie vplyvom nezávislej premennej. •Respondenti v oboch skupinách musia byť vyrovnaní. •Znáhodňovanie – väčšia pravdepodobnosť rovnocennosti skupín. Metódy kontroly vonkajších premenných •3. Znáhodňovanie •Pr.: Vzťah medzi pochvalou a výkonom. 1.Riešenie úloh – 2. jedna skupina pochválená, druhá nie – 3. Riešenie úloh. •Rozdiely nemusia byť zapríčinené len pochvalami, ale aj nevyrovnanosťou skupín. Metódy kontroly vonkajších premenných •4. Transformácia vonkajšej premennej na nezávislú •Potenciálne škodlivú premennú namiesto eliminácie zahrnieme do experimentu. •Pr.: vzťah medzi výkonom a typov pochvál. Inteligencia bola braná ako rušivá premenná. Pozorovanie -objektívne, zámerné, cieľavedomé, plánovité a systematické zaznamenávanie vlastností a znakov pozorovaných subjektov a objektov • •Predmety pozorovania: osoby a predmety, s ktorými osoby pracujú Pozorovanie •Zložky pozorovania 1.Stanovenie cieľa pozorovania 2.Určenie predmetu pozorovania 3.Vypracovanie plánu pozorovania 4.Spôsob pozorovania 5. Neštruktúrované (neformálne) pozorovanie -Bez vopred pripraveného systému alebo schémy -Málo informácií o respondentoch -Cieľ – vytvorenie hypotéz – ich overenie pomocou formálneho pozorovania -Otvorené, pružné -„predskokan“ formálneho pozorovania Štruktúrované (formálne) pozorovanie -realita sa rozdelí (štruktúruje) na menšie javy, ktoré sa presne pozorujú, zaznamenávajú a vyhodnocujú. -Používanie pri činnostiach, ktoré prebiehajú organizovane, nie spontánne Priame pozorovanie -Pozorovateľ sleduje osobne dianie v triede -Čo najmenšie rušenie skúmaných osôb -Vplyv na správanie žiakov aj učiteľov -Vysvetlenie prítomnosti, stretávanie sa so subjektmi výskumu pred samotným pozorovaním -Zachytávanie skúmaných znakov okamžite -Zachytenie reálnej atmosféry -Časový stres, nepresnosť získaných dát Nepriame pozorovanie -Priebeh činností je zachytený na určitý typ záznamu (videozáznam, audiozáznam, písomný protokol) -nevýhoda: nezachytenie reálnej atmosféry -Výhody: prevažujú nad nevýhodami •Opakovanie nahrávky, vystrihnutie určitých situácií, zastavenie deje, viac výskumníkov,... Etapy pozorovania 1.Príprava pozorovania – stanovenie cieľa, osôb, situácií, predmetov, spôsobu pozorovania 2.Samotné pozorovanie – vnímanie predmetov, osôb, činností a zaznamenávanie 3.Vyhodnotenie – spracovanie, roztriedenie, usporiadanie, analyzovanie a interpretovanie Vyhodnocovanie -Sleduje sa výskyt a dĺžka javu •Kódovanie: intervalové a prirodzené •Intervalové - Vopred definované intervaly – 3-sekundové (príliš krátke), ďalšie 5-, 10-, 30-sekundové (dlhšie už nemajú význam) -Interval sa nesmie meniť -Častejšie pri priamom pozorovaní -Pozorovateľ urobí symbol „čiarku“, ak zbadá pozorovaný jav Vyhodnocovanie •Prirodzené -Používanejšie -Zadanie kódu pri zbadaní znaku -Častejšie sa využíva pri nepriamom pozorovaní • Interview •- vedecká metóda, ktorá je vopred naplánovaná. Je to asymetrická situácia, t.j. výskumník vedie rozhovor a kladie otázky a respondent na ne odpovedá. Odpovede si výskumník zaznamenáva a neskôr ich vyhodnotí. Druhy interview 1.Priame interview – osobné stretnutie výskumníka s respondentom 2.Telefonické interview – bez priameho kontaktu 3.Online interview – prostredníctvom virtuálnej reality 4.Individuálne interview – len s jednou osobou 5.Skupinové interview – výskumník + viac osôb (4 až 6) Druhy interview •6. Štruktúrované interview - otázky a ich poradie sú vopred určené. Všetci respondenti dostanú rovnaké otázky v rovnakom poradí •7. Neštruktúrované interview - výskumník má vopred pripravené len jednotlivé okruhy problémov, otázky tvorí v priebehu rozhovoru podľa situácie a reakcií respondenta •8. Pološtruktúrované interview - prechodný typ medzi štruktúrovaným a neštruktúrovaným interview. Časť otázok je pripravená vopred, ale ich poradie sa môže meniť podľa priebehu rozhovoru. Výskumník môže v priebehu interview utvoriť nové otázky, prípadne niektoré vynechať Typy otázok v interview 1.Zatvorené - jednoznačná odpoveď v rámci ponúkaných alternatív •Výhoda: ľahké vyhodnotenie •Nevýhoda: nepodrobné odpovede • •2. Otvorené – voľná odpoveď •Výhoda: podrobné a rozsiahle odpovede •Nevýhoda: náročné vyhodncovanie Validita interview •Vplyv faktorov na validitu: 1.Beznárovosť respondenta 2.Sociálne žiaduce odpovede 3.Neúprimnosť respondenta 4.Odpovede ovplyvnené prítomnosťou tretej osoby 5.Súhlasné odpovede