Elity starších popolnicových polí na Slovensku

   Literatúra

               PAULíK,J.: K problematike čakanskej kultúry v Karpatskej kotline. SA XI – 2, 1963.

   ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

               V úseku stupňa BD, t.j. na začiatku mladšej doby bronzovej sa prejavila silná
   kultúrna spojitosť medzi juhovýchodnými oblasťami a stredodunajským priestorom. Prejavila sa
   hlavne vo výzbroji a výstroji bojovníkov, v praktikách pohrebného rítu, v šperku a nástrojoch.
   Nositeľom kultúrnych paralel bolo elitné prostredie. Je silne zastúpené v čakanskej kultúre.
           Čakanská kultúra bola rozšírená na území juhozápadného Slovenska a Zadunajska.
   Objavila sa v stupni BC predčakanským horizontom a zanikla hlboko v stupni HA. Hlavným zdrojom
   poznania jej náčelníckych elít sú bohaté bojovnícke hroby.

   

   Pohrebný rítus čakanskej kultúry

               Je žiarový, bezurnový. Typickým znakom sa stalo budovanie mohylových zásypov.
   Medzi špecifiká pochovávania patrí: budovanie jednej centrálnej hrobky, dodatočné zapúšťanie
   ďalších hrobov do jej plášťa, koncentrácia vlastných zvyškov hranice spolu s „hniezdom“
   kostičiek (zasadené do vrstvy oválneho tvaru, tvorenej popolom, uhlíkmi, nedohorenými kosťami
   a črepmi) na dne hrobovej jamy. Nálezový inventár predstavujú: keramické a  bronzové milodary
   a nedohorené kostičky.  Prejavuje sa snaha o sústreďovanie rovnakých predmetov, alebo len ich
   zvyškov na dvoch protiľahlých miestach hrobovej jamy.

   

   Keramika v pohrebnom ríte čakanskej kultúry

               Z keramických foriem našli v pohrebnom ríte svoje uplatnenie: - amfory
   s lievikovite nasadeným hrdlom, - misky s tanierovito roztvoreným okrajom, - dvojuché misky, -
   džbány s ostrou profiláciou, - šálky. Na všetkých, s výnimkou tanierovitých misiek, sa
   objavuje príznačné šikmé, príp.vodorovné hránenie alebo žliabkovanie.

               U keramiky sa prejavuje rôzny stupeň poškodenia, ako dôsledok vystavenia účinkom
   druhotného ohňa. Rozlišujeme: a) nádoby bez stôp druhotného ohňa, b) nádoby poškodené iba
   z jednej strany, c) dodatočne rekonštruované nádoby z črepov, ktoré boli jednak úplne
   nedotknuté ohňom, alebo naopak dotknuté ohňom, d) rekonštruované nádoby, ktoré boli celé
   vystavené účinkom ohňa, čím stratili pôvodné sfarbenie. Rôzny stupeň zachovania nádob je
   v priamom vzťahu s funkciou, akú nádoba plnila v pohrebnom ríte. Nádoby 1. skupiny sa
   nezúčastňovali procesu spopolňovania, k celku boli dodatočne priložené v prirodzenej polohe
   alebo hore dnom. Pravdepodobne obsahovali tekutinu, ktorou sa zhášali zvyšky hranice. Nádoby
   2. skupiny stáli v dobe spaľovania mŕtveho v blízkosti ohňa. Nádoby 3. skupiny boli počas
   horenia v blízkosti hranice úmyselne rozbíjané a následne vo forme úlomkov vhadzované do
   plameňov. Nádoby 4.skupiny boli buď celé vhadzované do ohňa alebo tvorili bezprostrednú
   keramickú výbavu mŕtveho priamo na hranici.     

   

   Priebeh pohrebného rítu

               Chronologicky možno priebeh pohrebného rítu rozdeliť do nasledujúcich úkonov:1. do
   navŕšených sprašových vrstiev, na úrovni predchádzajúceho hrobu bola zapustená hrobová komora,
   2. v strede získaného priestoru bola postavená oválna hranica, na ktorú bol vo pravdep. vo
   vystretej polohe umiestnený mŕtvy, 3. na hranicu aj mimo nej boli umiestnené nádoby, niektoré
   sa po zapálení hranice rozbíjali a väčšina črepov sa vhadzovala do ohňa; pred koncom
   spopolňovania sa tekutinou, ktorá bola vo vopred pripravených alebo dodatočne prinesených
   nádobách, sa zhášali zvyšky hranice, 4. zvyšky hranice sa sústredili na oválnej ploche, do ich
   stredu sa hviezdovito vložili vyzbierané kostičky, 5. keramiku, ktorá bola použitá pri zhášaní
   hranice, vložili do hrobu a a celok zasypali hlinou, počas vršenia zásypu sa doň vhadzovali
   črepy a úlomky bronzov. Použitie bronzov v procese pochovávania bolo podobné ako v príp.nádob,
   sú viac alebo menej poškodené druhotným ohňom hranice.

   

   Výstroj a výzbroj čakanských bojovníkov

               Typickými zbraňami, ktoré nachádzame v bohatých náčelníckych hroboch sú: - kopie
   s obojstranne vlnovite vykrojeným ostrím a rebrovite schodovito zosilneným stredom, - meče
   s jazykovitou rukoväťou, - peschierske dýky s ukončením rukoväti do tvaru T, - na pomedzí
   zbrane a nástroja stoja dláta s tuľajkou a sekery so stredovými lalokmi.

               Ochrannú výstroj, pôvodne z organických materiálov, neskôr z bronzu predstavujú: -
   štít, z drevených alebo kožených sa zachovali klince s veľkou hlavicou a krátkym telom, -
   náholenné ochranné platne, - pancier, na jeho kožené predlohy poukazujú techniky a motívy
   druhotne použité v kove.