Gabriela Koncová

                                                                                                                        
   učo: 216798

   

                                      Kruhová architektúra doby bronzovej

                                                                

   

   Referát sa zameriava na kruhovú architektúru doby bronzovej zo všeobecného hľadiska a zároveň
   detailnejšie rozoberá problematiku kruhového objektu z lokality Lovčičky,  preskúmanú

    J. Říhovským.

   

   

   ·     roku 1968 sa podarilo prvýkrát zachytit kruhový mladoneolitický areál v osade kultúry s
   moravskou maľovanou keramikou pri Těšěticiach-Kyjoviciach na južnej Morave.  Následným
   systematickým výskumom bol areál tohto typu po prvýkrát v Európe celoplošne archeologicky
   preskúmaný, zdokumentovaný a publikovaný.  Nasledovaly objavy ďalších analogických kruhov- na
   Morave, v celom strednom Podunajsku,  Bavorsku,  strednom Nemecku....

   

   ·     šírenie ideje rondelov zo stredného Podunajska smerom do západnej a severozápadnej časti
   kontinentu a smerom na východ a severovýchod, kde sú kruhové pôdorysy neolitických sídlišť
   bežné. Tiež budovanie škandinávskych opevnení a najstarších anglických "henges" má byť viazané
   na stredoeurópske rondely.

   

   ·     najstaršie kruhové priekopové areály sú na území Čiech doteraz známe zo začiatku
   mladšieho neolitu, v moravskom prostredí z doby nástupu civilizácie s moravskou maľovanou
   keramikou.

   

   ·     o existencii rondelov či rondeloidov v stredoeurópskom eneolite a v dobe bronzovej už
   dnes niet pochýb. V moravskom prostredí spomeniem len rondeloidy zo staršej doby bronzovej v
   Troskotoviciach, Šumiciach a Vlasaticiach.

   

   ·     podľa doterajších výzkumov sa zdá, že variabilita kruhových architektúr doby bronzovej
   bola ešte väčšia než tomu bolo v eneolite.

   

   ·     kruhové kultové miesta doby halštatskej, známé zo západonemeckej protokeltskej oblasti,
   sú nanovo objavované obzvlášť na Morave. Ide o pomerne malé, ľahko konštruované kruhové útvary
   na sídliskách horákovskej kultúry pri Křižanoviciach na Vyškovsku a v Kuřimi pri Brne.

   

   ·     doba existencie jednotlivých rondelov je rôzna, ale väčšinou nepresiahla obdobie 30-40
   rokov.

   

   ·     po stránke formálnej existuje značná variabilita stredoeurópskych rondelov. Vo väčšine
   prevažujú priekopové objekty,  čisto palisádové areály sú doteraz vzácnosťou. Za relatívne
   najstaršie sú považované menšie jednoduché (tzn.  jednopriekopové) kruhy. Prevažujú napríklad
   na južnej Morave a v Dolnom Rakúsku. Ešte v prvej vlne výskytu sú však zastúpené aj kruhy
   dvojité a trojité.

   

   ·     ako malé sú klasifikované kruhy s vonkajším priemerom zhruba od 35-70 m, ako stredné s
   priemerom do 100 m a veľké kruhy majú priemer od 100-150 m.

   

   ·     fortifikačné prvky rondelovej architektúry tvorí masívna nálevkovitá priekopa s hrotitým
   spodkom, drevené palisády a prípadne hlinený násyp. Otvorený zostáva problém valu. V prípade
   defenzívnych objektov je val umiestnený vždy za priekopou, smerom dovnútra objektu. V prípade
   sociokultovných architektúr však býva sled fortifikačných prvkov opačný. Priekopa ohraničuje
   val z vnútornej strany.

   

   ·     všetky fortifikačné prvky bývajú spravidla na štyroch miestach prerušené, čím vznikali
   vchody do rondelov.

   

   ·     počet vchodov nie je zdanlivo presne určený. Uvádzané sú rondely s dvomi, tromi, štyrmi
   a viac vchodmi. Najcharakteristickejší je zrejme počet štyroch vchodov. V ostatných prípadoch
   môže ísť o anomálie alebo nedokončené stavby.

   

   ·     technická realizácia kruhových objektov mladšieho praveku je samozrejme iná než v
   prípade neolitických rondelov. Preukázateľne ešte do konca staršej doby bronzovej sa udržujú
   pomerne masívne priekopové útvary s paralelnými vnútornými drevenými palisádami, ale aj bez
   nich. Zároveň sa uplatňuje ľahšia a menšia palisádová konštrukcia,  ktorá postupne získava
   prevahu.

   

   ·     pôdorysne prichádza do úvahy deformovaný kruh či ovál (tzv. rondeloid), ale aj pomerne
   pravidelný kruh. Vnútro starobronzových priekopových areálov môže niesť stopy hospodárskej aj
   funerálnej aktivity.

   

   ·     presná funkcia rondelov ešte nie je celom objasnená.  Mohli mať sociálnu funkciu (napr.
   zhromažďovaciu, správnu, riadiacu), ale aj ekonomickú či sakrálnu spojenú s určitým kultom a
   možno tiež informačnú, kalendárnu, ktorá je najspornejšia a najviac diskutovaná.

   

   

   

   Lovčičky

   

   ·     osada ľudu velatickej kultúry v trati Žľaby v katastri obce Lovčičky

   

   ·     zistené niekoľkonásobné osídlenie lokality v praveku a ranej dobe dejinnej, obzvlášť v
   dobe starobronzovej unětickej kultúry a mladobronzovej kultúry velatickej

   

   ·     v juhovýchodnej časti v centre unětických objektov, odkrytý fragment kruhového žľabu,
   zrejme pravidelný ovál s priemerom asi 13 - 15 m

   

   ·     štyri vstupy

   

   ·     je možné, že žľab neuzatváral celý kruh, ale obmedzoval sa len na zachytenú časť

   

   ·     datovanie problematické. Kruhový objekt pochádza pravdepodobne z obdobia unětickej alebo
   velatickej kultúry.

   

   ·     na juhozápadnom okraji, zachytená štvoruholníková žľabová konštrukcia.                  
   S datovaním a funciou sú spojené rovnaké problémy ako pri kruhovom  žľabe.

   

   

   

   Literatúra:      Podborský, V.  1999 (ed.):  Sociokultovní architektura na Moravě. Brno.

   

                               Podborský, V. 2006: Ještě jednou k osadě lidu velatické kultury

                                                                  v Lovčičkách, Pravěk NŘ
   2004/14, 147-162